Tu môžete písať Vaše komentáre, pripomienky, nápady a podnety k stránke
Na Vaše témy ... čo Vás v ostatnom čase príjemne prekvapilo alebo na čo by ste chceli zareagovať, alebo čo Vás oslovilo či naopak čo Vás doslova zdvihlo zo stoličky, teda s čím ako kresťan rezolútne nesúhlasite a prečo / článok na internete, v novinách, podnet vo Vašom okolí, televízny program a pod. / ?
Podeľte sa so svojím svedectvom v sekcii Vaše komentáre.
Komentáre
Prehľad komentárov
Muy, muy
Pienso que es la idea excelente.
https://mixfilesmaker.com/
"Podceňovaný" spánok?
(veriaci, 28. 2. 2015 13:18)
Podceňovaný spánok?
S určitosťou môžeme tvrdiť, že dnešné deti a mládež vo všeobecnosti nevenujú spánku toľko času ako kedysi ich rodičia alebo starí rodičia. A pritom spánok je veľmi dôležitý pre správny a zdravý vývin. Spať pred polnocou sa však mnohým mladým zdá spiatočnícke, navyše práve vtedy sa internetové diskusie ešte len rozbiehajú a sociálne siete naplno ožívajú. Jeden výskum prišiel s veľmi varovnou informáciou. Najmenej dve hodiny pred spaním by mal človek vypnúť počítač, tablet alebo smartfón, aby sa jeho spánok mohol nazývať pokojný a ničím nerušený. Známa je pravda našich predkov, že najlepší a najkvalitnejší spánok sa začína pred polnocou. Súčasný internetom a inými technickými vymoženosťami zamestnaný človek sa často sám oberá o výdatnú porciu spánku. Jeho myseľ je totiž ešte dlho po vypnutí počítača alebo tabletu nasiaknutá množstvom informácií, ktoré pôsobia zaťažujúco a nedovoľujú rýchlo zaspať. Aj keď sa podarí ako tak zavrieť viečka, ešte vždy nemožno hovoriť o tvrdom a hlbokom spánku. Možno si teraz poviete, že sa vás tento problém netýka a že ráno napriek prebdenej noci vyzeráte sviežo a odpočinuto. Vedzte, že dlhodobé podceňovanie aspoň osemhodinového spánku môže spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti. A to nielen tínedžerom. Spať je prirodzené, nevyhnutné a prospešné. Naše telo i myseľ si predsa zaslúžia po celom dni prejav starostlivosti v podobe spánku, kedy sa skutočne odbremeníme od všetkej informačnej príťaže.
Profil na sociálnej sieti - brána k človeku
(Pavol, 25. 2. 2015 12:57)Dnes už málokto z mladej generácie nie je členom "veľkej rodiny" na sociálnych sieťach. Tykajú si s nimi aj ľudia v dôchodkovom veku. Sociálne siete sú však nielen miestom zdieľania širokospektrálnych, zväčša privátnych fotiek, alebo zhromaždiskom rôznych informácií, ale aj často veľmi spoľahlivým zdrojom o povahe jednotlivých používateľov. Dokonca sa možno nechtiac stretnúť aj s tzv. on line hádkou, kedy si jej účastníci vylievajú svoju zlosť priamo cez status, ktorý si môže prečítať ktokoľvek a urobiť si vlastný názor. Sociálne siete sa však stávajú celkom dôveryhodným nástrojom pre zamestnávateľov, keď si chcú zistiť niečo viac o morálnom a osobnostnom profile svojich uchádzačov o tú ktorú pracovnú pozíciu. A tak profil na sieti skutočne odráža všetky podstatné vlastnosti, postoje a názory ľudí. Zamestnávatelia iba stlačia pár klávesníc s menom svojho potenciálneho zamestnanca a väčšinou sa im otvorí veľmi pestrá mozaika, kde sa dozvedia, čo sa danému človeku páči, čo preferuje, aký má názor na svet, k čomu inklinuje a čo ho naopak znechucuje a odrádza. Používatelia sociálnych sietí si často neuvedomujú, aký reálny dosah majú ich statusy, lajky a komentáre. Ich profil môže byť v budúcnosti jedným z podstatných faktorov pri /ne/úspešnom hľadaní zamestnania. Možno teraz preháňam, ale treba si uvedomiť, že všetko, čo napíšeme, okomentujeme a všetko, čo sa nám páči alebo nepáči môže byť raz použité proti nám. Preto prosme patróna internetu sv. Izidora, aby sme boli vo virtuálnom svete obozretní, a aby sme si plnšie uvedomovali zodpovednosť za svoje počiny.
Poreferendové analýzy
(veriaci, 10. 2. 2015 16:06)Po neúspešnom referende o takej dôležitej inštitúcii ako je bez akýchkoľvek pochýb rodina tvorená mužom, ženou a deťmi sa doslova roztrhlo vrece s rôznymi podľa mňa aj dosť podivnými analýzami na jeho adresu. Vraj padol mýtus o konzervatívnej tvári Slovenska a "konečne " dozrel čas na serióznu úvahu o sexuálnych menšinách v spoločnosti a ich právach. Som sklamaný, že referendum a jeho neúspech prišlo vhod ešte silnejšej loby LGBTI komunity. A pritom malo byť toto referendum potvrdením hodnoty rodiny a jej nezastupiteľnosti a prejavom jasného odmietnutia iných foriem spolužitia, ktoré by sa chceli vyrovnať prirodzenej rodine. Toto referendum nemalo za cieľ rozhádať spoločnosť, išlo o občiansku iniciatívu so zámerom chrániť to najcennejšie. Istý známy český psychológ sa priamo postavil za rodinu a povedal, že dieťa nepotrebuje iba lásku, ale aj zážitok vzťahu otca a mamy. Aj iní známi ľudia zaujali podobný postoj. Je veľkou škodou, že referendum a kampaň pred ním bola chápaná druhou stranou ako útok na homosexuálnu menšinu. Príčinu jeho neúspechu hľadali analytici v slabej informovanosti občanov a nulovej diskusii. Isté je, že toto referendum poukázalo na slabú aktivitu najmä veriacich. Účasť sotva 22 percent je výzvou na to, aby sa pomenovali príčiny. Ľahostajnosť alebo totálna apatia voličov? Moment ostrej konfrontačnej kampane? Prevaha vlastných existenčných problémov nad spoluzodpovednosťou za chod celej krajiny? Možno aj tieto faktory zohrali svoju úlohu pri neúspechu. A predsa toto referendum nemožno považovať za neúspešné, veď sa vyjadrilo takmer milión ľudí a ich kladné odpovede majú svoju váhu i záväznosť, či nie? Ako kresťania nemôžeme byť pasívni a prijímať kadejaké stratégie ochrany ľudských práv, ktoré sú nám podsúvané. Chrániť ľudský život a jeho práva je dôležitou charakteristikou demokratickej spoločnosti. Tolerancia však má svoje mantinely. Aj v otázkach čoraz väčších nárokov sexuálnych menšín. Referendum bolo naozaj skúškou nás, všetkých a išlo v ňom o veľa, o budúcnosť tejto krajiny, o deti a ich právo na rodinu tvorenú mužom a ženou. Je smutné, že jeho výsledok vnímajú prívrženci sexuálnych menšín ako príležitosť získať viac. Ľudia s homosexuálnym cítením nie sú žiadnym odpadom, ako to mohlo miestami vyznieť počas predreferendových dní. Aj Cirkev ich prijíma a vychádza im v ústrety, aby s jej pomocou dokázali žiť v dôstojnosti a sexuálnej abstinencii. Preto nech referendum nie je vnímané ako ostrý boj proti homosexuálom, ale skôr ako dobre zamýšľaný projekt v prospech rodiny a jej miesta v spoločnosti.
"Dotyková" mládež a jeden svet
(Pavol, 25. 6. 2014 16:41)Mať mobil alebo smartfón s funkciami aspoň o "triedu" lepšími než sused vedľa mňa v školskej lavici - tak to je snom nejedného mladého človeka, tínedžera doby, ktorá je poznačená niekedy až neznesiteľným pretlakom technického rozvoja. Mobil sa stal integrálnou súčasťou životného štýlu a jeho absencia, čo i len na pár minút alebo hodín, znamená katastrofu, akú si nechce navodiť ani jeden nielen tínedžer. No, ak sa predsa len stane, že mobil zahapruje, tak večer je zrazu dlhší než obvykle, a ak v tom momente zahapruje internet v počítači - nuž na svete je hotová technologická apokalypsa. Teda, ako pre koho! Ja by som vedel bez mobilu alebo internetu fungovať aj niekoľko dní, a žiadne "abstinenčné" príznaky z nedostatočného "prívodu" techniky mi nehrozia. Ale, čo mladí vo veku násť? Hovorí sa o nich, a nielen v diskusných reláciách, že sú až nezdravo nasiaknutí technikou, čo môže u mnohých z nich vyvolať závislosť. Hovorí sa o nich, že sú tzv. "dotykovou" mládežou, ktorá drží v rukách najnovšie komunikačné výdobytky ovládané dotykom či hlasom. Dnes už nie je ničím výnimočným, ak sa s dotykovými zariadeniami stretávame na autobusových staniciach či úradoch. Dotyk sem, dotyk tam, a už sa nám hrnie požadovaný údaj, v momente čo najkratšom. Dotykom ovládame mnoho spotrebičov v domácnostiach. Už sme si zvykli na to, že netreba nič stláčať. Ktovie, čo bude nasledovať po tejto "dotykovej ére"? O dnešnej mládeži sa už celkom nahlas vraví, že je naozaj dotyková. Ale, čo s reálnym dotykom? Kde ostáva skutočný dotyk, skutočné slovo vypovedané ľudským hlasom? Trpia dnešní tínedžeri nedostatkom ľudskosti, ktorú vyjadrujú práve dotyky a slová povzbudenia? Nevytratí sa ľudskosť načisto z našich vzťahov? Alebo netreba robiť paniku? Veď pocit sa predsa dá vyjadriť smajlíkom. Menia sa predsa len spôsoby, no podstata ostáva. A naozaj? Okrem iného sa často zvykne pri debatách o mládeži dodať, ako sa tí mladí skrývajú vo virtuálnom svete a že ten reálny je pre nich málo atraktívny. A skutočne vnímajú aj dnešní tínedžeri rozdelenie na svet reálny a virtuálny? Nezlievajú sa im oba svety v jeden? To my, starší, vnímame rozdiel medzi svetom z monitora počítača a tým na ulici. Aj jeden diskutér v relácii o mládeži správne a vhodne podotkol, že svet mládeže je naozaj len jeden, jediný. Na záver azda len toľko - ukážme mládeži, že pocity možno vyjadrovať nielen smajlíkmi, že k životu patrí aj dotyk, povzbudzujúce slovo vypovedané ľudským hlasom a nie iba stlačením niekoľkých písmen na klávesnici počítača, mobilu či tabletu.
"Infraštruktúra" od srdca k srdcu
(Pavol, 21. 6. 2014 15:44)Veľkí investori, ktorí prichádzajú nielen na Slovensko, majú mnoho rôznych požiadaviek. Medzi inými aj tie ohľadom dobre vybudovanej infraštruktúry. Pre rozvoj svojho biznisu potrebujú, aby sieť ciest bola na vysokej úrovni. Svoj príchod tak celkom priamo podmieňujú množstvom záležitostí, z ktorých často nezľavia. A tak neostáva iné, len vyhovieť a postaviť kvalitné cesty a ďalšiu nevyhnutnú infraštruktúru. Kto cestuje celkom pravidelne, ale aj sviatočne, tak si nemohol nevšimnúť pokrok vo výstavbe diaľnice zo západu na východ našej krajiny. Ostáva už len zopár úsekov a plynulé prepojenie z Bratislavy do Košíc už nebude iba snom, ale realitou, po ktorej túži nejeden vodič. Významné zahraničné investície si vyžadujú významné zákroky. Už od dávnych čias si ľudia stavali sídla v okolí riek. Stali sa časom dôležitými obchodnými križovatkami, a to aj vďaka ich dostupnosti, čo sa týka ciest. Tie síce neboli z asfaltu a nemali šesť prúdov, no v tej dobe postačovali. Dnešné cesty vyzerajú úplne inak. Stačí zájsť za hranice a hneď pozornému vodičovi neunikne často priepastný rozdiel medzi našimi cestami a tými zahraničnými. Sieť diaľnic a rýchlostných ciest je tam oveľa rozvetvenejšia než u nás. Aj medzi ľuďmi možno „stavať“ každý deň a bez prestania „kvalitné cesty medziľudských vzťahov“, aby „investícia dobra a lásky“ mohla naplno začať. Nuž, aj tu je nevyhnutným predpokladom pre budúci úspech čo najväčšia sieť – infraštruktúra od srdca k srdcu. Tá si nevyžaduje milióny, ani verejno-súkromné partnerstvo, známe ppp projekty, „stačí“ s radosťou a bez strachu budovať. Možno sa výsledok nedostaví hneď, no treba byť trpezlivý. Možno príde nepochopenie, až nesúhlas s ponúkanou investíciou, aj tak sa netreba vzdávať. Investícia dobra a lásky má svoju budúcnosť.
Slovká, ktoré nevyváži žiadna tučná suma
(Pavol, 8. 6. 2014 13:13)Internet nám okrem množstva informácií, potrebných i nepotrebných, často aj ohrozujúcich samotného človeka a jeho morálne zásady, ponúka tzv. internetové bazáre a aukcie, kde sa dá nájsť čokoľvek, stačí ponúknuť tú správnu cenu. Tak minule sa ocitol v jednom takom bazári inzerát, ktorý môžeme zaradiť medzi tie recesistické a či aj mierne prichytené za vlasy. Predajca s prezývkou „sweatyman“ sa asi musel veľmi - preveľmi nudiť, a tak sa z tej preveľkej nudy zrodil nápad predať vlastnoručne napísané slovko na kúsku papiera. Potom už stačilo tento „výtvor nudy“ odfotiť a zavesiť na web. Ani by ste neverili, koľkí záujemcovia sa časom „zhŕkli“ okolo tohto slovíčka, mimochodom šlo o praobyčajnú predložku „the“. A nakoľko ocenili to slovíčko? Na pár tisíc eur. Áno, nemýlim sa. V dnešnom svete plnom technických vychytávok sa cení, ak niekto napíše čo i len slovko vlastnou rukou a nie pomocou klávesnice počítača či tabletu. Azda aj preto vyletela cena tohto slova do astronomickej výšky. Ale, ktoré slovo považujete vy za najdrahšie, za také, ktorého hodnotu nemožno vyčísliť žiadnou cifrou, akokoľvek viacmiestnou? Ktorému slovu priradzujete titul naj slovo? Od dôb škôlky, keď nás učili čarovné slovíčka – ďakujem a prosím – už prešlo mnoho rokov, no bez týchto ľudsky hrejivých slovíčok, vtĺkaných do našich hlávok v čase detstva, si zaiste nevieme predstaviť ani svoj súčasný život v dospelosti. Alebo áno? Dokážeme sa bez nich zaobísť, a pritom si nahovárať, ako sa nám dobre žije? Okrem poďakovania a prosby nemožno zabudnúť ani na prejav lásky. V slovíčkach mám ťa rád sa predsa skrýva celý zmysel ľudského bytia – milovať a byť milovaný. Prejavujme svoju ľudskosť práve v spomínaných slovách, ktoré sú tými najvzácnejšími. Ich hodnota sa nedá vtesnať do žiadnej sumy, nemožno ich vydražiť na žiadnych aukciách, možno ich však s radosťou šíriť ďalej.
"Vraždiaci" bulvár?
(Pavol, 21. 5. 2014 16:40)
„Vraždiaci“ bulvár?
Pred nejakým časom opustila tento svet známa speváčka, ktorá bola taká blízka aj nám, Slovákom. Vyhrala anketu Slávik ešte počas spoločného štátu s Čechmi. Jej hity si dodnes pospevuje nejeden fanúšik či skôr fanúšička. Nezabudnuteľné ostali „Tři oříšky pro Popelku“, ktoré sa v čase svojho vzniku stali megahitom, na aký sa nezabúda. Áno, Iveta Bartošová svojím spevom, ale aj úsmevom roztancovala takmer celú krajinu. Jej súkromný život však vôbec nevyzeral rozprávkovo, bol plný prehier a sklamaní. A do toho všade prítomné „oči bulváru“, ktoré nepridávali na jej zdraví. Po jej náhlom odchode sa začali celkom jasne ozývať hlasy, ktoré vinili z jej smrti aj bulvár. Analyzovať, prečo sa stalo to, čo sa stalo, by neviedlo nikam, no bulvárne plátky asi zašli naozaj priďaleko. Je smutné, že existujú časopisy a internetové portály, ktoré sa živia ľudským nešťastím, a robia z neho produkt svojho zisku. Niektorí redaktori takýchto médií sa ohradzujú tvrdením, že sú zamestnancami a ich náplňou práce je „loviť“ senzačné a bombové informácie. Svoju prácu vnímajú ako každú inú. Ktovie, ako to v skutočnosti vyzerá v ich svedomí? Toto vedia len oni. Snáď zo strachu, aby neprišli o svoj džob, sa vrhajú aj do takých úloh, s akými vo svojom vnútri nesúhlasia a za iných okolností by ich nikdy nešírili ďalej. Dokonca aj na sociálnych sieťach sa len pár hodín po speváčkinej tragickej smrti objavilo „šokujúce video“, zachytávajúce jej bezvládne telo zabalené v igelitovom vreci. Kto ho chcel vidieť, musel potvrdiť zdieľanie, a tak sám rozširoval toto video na sieti. Iný kamerový záznam monitorujúci železničné priecestie „lákal“ používateľov internetu, aby opäť jediným klikom otvorili „senzáciu“, ktorú samozrejme treba zdieľať, aby sa rady zvedavcov ešte viac rozšírili. Okrem toho sa internetom šíria ďalšie články s tematikou Bartošová a jej súkromie. Padajú dokonca tvrdé slová, nadávky, päste a vzájomné obviňovanie tých, ktorí zásadným spôsobom vstúpili do jej života. Samozrejme pri tom všetkom nesmie chýbať všadeprítomný bulvár, aby čitateľom neunikol žiadny detail. Kto teda tvorí bulvár? Iba jeho redaktori? Nie je to každý pozorný čitateľ? Veď ponuku určuje dopyt. Ako vyzerá teda profil súčasného čitateľa? Po čom túži? Čo ho priťahuje? Veď nakoniec človek je vo svojej prirodzenosti zvedavý tvor, tak prečo „túto jeho zvedavosť“ nevyužiť? Ale za akú cenu? Bulvár predsa iba "informuje". Veľmi vtieravo sa vkráda do intimity mnohých známych osobností, neuvedomujúc si následky svojho necitlivého konania.
Idoly nás naozaj priťahujú?
(Pavol, 8. 4. 2014 10:46)O pôsobení idolov a ich nie vždy pozitívnom vplyve najmä na hodnotový svet detí a mládeže sa už popísalo mnoho článkov a štúdií. V izbách súčasných tínedžerov už nenájdeme toľko plagátov s obľúbenými hercami či spevákmi. To však neznamená, že by žiadnych nemali, neoslavovali, nenasledovali. Ich záujem o dnešné "celebrity" neutícha, avšak presúva sa zo stien na monitor počítača alebo mobilu. Sympatie voči svojim idolom vyjadrujú mladí čoraz viac na rôznych diskusných fórach a na sociálnych sieťach. Existujú fankluby známych i menej známych hudobných skupín a jednotlivcov. Čím to je, že idoly majú takú silu a dokážu stále pritiahnuť toľkú masu svojich obdivovateľov? Azda ich oslovujú posolstvom svojich piesní, celkovým životným štýlom, akí vedú alebo svojím zovňajškom? Myslím, že často ide o kombináciu "koktejlu", ktorého chuť však nie vždy prospieva. Možno ste si aj vy všimli niektoré zvláštne prejavy súčasnej mládeže, možno ste si všimli, ako vystupujú na verejnosti, azda vám neunikli ich veľmi nápadné gestá rukami veľmi podobné tým z televíznej obrazovky. Kým sú potom títo mladí ľudia? Čo z ich formujúcej sa osobnosti je skutočne nefalšované, im vlastné a čo je iba kópiou niekoho iného? Poznáme vetu, že sa rodíme ako originál, a preto neumierajme ako kópia. Každý z nás má svoju dôstojnosť, je povolaný k životu v slobode, láske a zodpovednosti. Netvrdím, že treba idoly nevyhnutne zavrhnúť, avšak je iste vhodné, aby sme dokázali primerane filtrovať vplyvy, ktoré nás denne obklopujú. Platí to aj pre takmer bezhraničný "obdiv" idolov. Nedávno som v jednom časopise naďabil na plagát známeho kanadského speváka, ktorý sa stal "megahviezdou" už vo svojich trinástich rokoch. Je "ikonou" nejedného tínedžera. Neskôr som sa dozvedel o zákulisí jeho slávy. Na pódiu vyzerá tak dokonalo, zohrane, akoby nemal žiadne problémy, a predsa sa na svetlo dostali správy o jeho výčinoch. Drogy, zlé vzťahy so susedmi, doslova asociálne správanie. Bol som šokovaný a sklamaný zároveň. Človek z pódia bol predsa niekto iný! Potom som si uvedomil, koľkí mladí ho zbožňujú. Sláva a úspech mu viac poškodili, než pomohli. Ocitol sa na scestí svojho života. Štýl neviazanej zábavy a nepochopiteľných výčinov sa stal jeho novým mottom života. Žiara reflektorov ho oslepila až priveľmi. Verím, že mladí si z tohto idolu vezmú iba to dobré. Idoly predsa nie sú na škodu, avšak tie skutočné idoly, o ktorých sa možno hovorí veľmi málo, no aj tak sa oplatí ich poznať. Čo ak sa taký idol skrýva aj vo Vašej rodine? Čo ak ním je rodič alebo niekto blízky? Netvrdím, že tie spevácke treba pochovať, ale skúsme viac otvoriť oči.
Nezvládnuteľní?
(Pavol, 26. 3. 2014 9:00)
V ostatnom čase preletela médiami správa o jednom mladom tínedžerovi, ktorý sa ľudovo povedané nevie vpratať do svojej kože. Svojich spolužiakov týra fyzicky, ale aj psychicky. Neuznáva žiadne autority, medzi nimi ani tie učiteľské. Správa sa agresívne a bezohľadne. Akoby nemal v sebe ani kúsok ľudskosti. Akoby bol najobávanejším v celej škole, majú pred ním strach nielen deti, ale aj samotní učitelia i rodičia. Tí predstúpili pred riaditeľa školy s ultimátom, ktoré znie celkom jasne - buď odíde problémový žiak, alebo naše deti. Tak, to je naozaj vážne. A nielen v tejto škole. Totiž takýchto agresívnych žiakov pribúda aj inde. Čo je za ich extrémne nebezpečným správaním? Prečo sú voči komukoľvek takí hrubí a snažia sa urobiť druhému nielen zle, ale ešte horšie? Tu už nejde iba o revoltu začínajúcej puberty, tu ide o vážne prejavy patologického správania, ktoré nemožno prehliadať. Takýchto "nezvládnuteľných" žiakov a študentov azda "produkuje" dnešná spoločnosť, kde prestávajú pomaly platiť akékoľvek morálne princípy? Sú "nezvládnuteľní" obrazom doby, akú žijeme? Sú obrazom doby, kde sa stiera hranica medzi dobrom a zlom? Nestávajú sa z "nezvládnuteľných" aj "nedotknuteľní", ktorí vyvolávajú v spoločnosti stále väčšie obavy? Podľa štatistík je dnešná mládež v mnohých ohľadoch iná než tomu bolo kedysi. Podľa psychológov sú dnešní tínedžeri agresívnejší, chýba im výchova v usporiadaných rodinných vzťahoch, prestávajú mať v úcte rodičov, učiteľov a vôbec akékoľvek autority v spoločnosti. S pohlavným životom začínajú oveľa skôr než ich rovesníci v minulosti, čo prináša so sebou mnoho nielen zdravotných a psychických rizík. O fajčení a pití alkoholu tu hádam už ani netreba hovoriť, pretože tieto neduhy sa akosi stále viac "udomácňujú" v životnom štýle mnohých mladých ľudí. Podľa spomínaných štatistík vraj čítajú horšie ako Mexičania.
V čitateľskej gramotnosti skončili naše deti až na 32. mieste, horšie od nich dopadli už iba tí Mexičania a žiaci z Čile.
Veľa mladých doslova "kašle"na domáce úlohy, totiž
len 3,2 hodiny týždenne sa venujú slovenskí žiaci domácim úlohám, v roku 2003 však nad domácou prípravou strávili až 8,4 hodiny. Po prečítaní týchto záverov asi neostáva veľa priestoru na optimizmus, no záleží aj od nás, starších, ako sa k nim postavíme. Prehliadneme ich alebo sa budeme zo všetkých síl snažiť, aby našej mládeži neprischla nálepka - nezvládnuteľní, nepolepšiteľní? Netvrdím, že všetci mladí sú takí, ale ak budeme ľahostajní voči tomu, čo sa deje v spoločnosti, tak nemôžeme čakať, že sa všetko na dobré obráti. Ak budú v spoločnosti prevládať liberálne názory v oblasti morálky, etiky a rodiny, a to všetko " v mene slobody a demokracie, v mene tolerancie a práva na slobodný výber dokonca aj vlastnej sexuálnej identity", tak sa nemôžeme čudovať nad tým, ako sa to časom prejaví na správaní našich detí a mládeže.
Voda naša nevyhnutná
(veriaci, 23. 3. 2014 16:01)Bolo by prinajmenšom čudné, ak by voda nemala svoj svetový sviatok. Ak ho majú také komplimenty, tak prečo nie voda. Inak nič proti komplimentom, ak sú v primeranom množstve. Spomínam si,ako som kedysi dávnejšie o vode písal v jednom úvodníku. A že by som teraz utrúsil zopár slov o jej nevyhnutnosti a zároveň aspoň zčasti zauvažoval o tom, ako jej rokmi ubúda a ubúda a čo s tým mienime, my, jej každodenní používatelia, robiť? Možno sa o to pokúsim, ale už dopredu dávam na známosť, že nie som žiadnym molekulárnym biológom, ani iným vedcom, takže odomňa nečakajte, prosím, žiadne premyslené ani unáhlené závery. Som bežným čitateľom dennej tlače, pravidelným hltačom internetového spravodajstva, a preto moja "vodoúvaha" bude celkom pochopiteľne vychádzať z počutého, prečítaného a videného. Takže, vraj až 780 miliónov ľudí na našej planéte nemá prístup k čistej pitnej vode a denne zomiera následkom jej nedostatku a veľmi chabého hygienického štandardu až 1200 detí. Až ma mrazí z tých čísel! Sú šokujúco nepríjemné a nám, čo máme to šťastie, že nám nezávadná voda tečie z kohútikov, prídu tieto čísla ako mimopozemské. Je naozaj až toľko ľudí, ktorí trpia nedostatkom vody? Čo s tým? Ako to riešiť? Keďže nie som tým molekulárnym biológom, i keď neviem, či práve táto parketa má na starosti riešenie problémov s vodou, predsa len mi záleží na tom, aby sa voda stala pre všetkých pozemšťanov čoraz prístupnejšou. Možno bude treba uvažovať nad možným presídľovaním obyvateľstva z oblastí, kde podmienky na život sa časom veľmi zhoršujú. A to najmä vplyvom straty vyhovujúcich vodných zdrojov. Už dnes sa hovorí o tzv. klimatických utečencoch, ktorí opúšťajú svoje domovy a doterajšie aké také istoty kvôli dramatickým zmenám podnebia. Zvlášť Afrika je kontinentom, kde sa k zdrojom ako tak vyhovujúcej vody doslova cestuje aj niekoľko kilometrov. Podobne aj inde vo svete. Škoda, že nie som vedcom, lebo ak by som bol, tak sa určite práve teraz celkom intenzívne venujem hľadaniu odpovede na otázku, čo bude, ak nebude voda. Žeby nejaká vode podobná substancia, ktorá by ju plnohodnotne nahradila? Teraz odbieham kamsi do sci-fi, ale ktovie? Určite je viac než žiadúce hovoriť o vode a jej rapídnom celosvetovom úbytku. Bez vody by predsa nebol možný život na Zemi, bez vody sa nepohne ľudstvo, voda je nutná v mnohých druhoch priemyslu. Každý potravinový výrobok v našich nákupných košíkoch je priam existenčne spojený s vodou. Aj my, Európania, už začíname pociťovať postupné znižovanie vodných zdrojov. Podpísala sa pod to aj veľmi netypická, teplotne nadnormálna zima. Svetový deň vody, mimochodom sa slávi 22. marca, je teda vhodným časom na pripomenutie si veľmi podstatnej skutočnosti, že voda nie je všade samozrejmosťou a že s ňou treba hospodáriť naozaj šetrne. Ozaj, umývate si zuby pod tečúcou vodou? Zbytočne neplytváte vodou v domácnosti? Ak ste odpovedali "vodošetrne", tak ste na tom podobne ako ja. Nakoniec poďakujme spolu nášmu Pánovi za vodu, vodu našu nevyhnutnú.
Voľný čas detí a mládeže - časovaná bomba alebo jedinečná možnosť konať dobro?
(veriaci, 14. 3. 2014 11:18)Dnešné deti a mládež majú oveľa viac voľného času než ich predkovia v minulosti. Tí museli takpovediac pracovať na viacerých frontoch. Škola, práca na gazdovstve. A tak voľného času nemali veru nazvyš. O to väčšmi si ho potom vedeli vážiť. Súčasná mládež by mohla voľný čas aj "vyvážať", toľko ho má, a predsa ho nie vždy správne vie využiť. Minule som zachytil dopravnú správu v rozhlase. Znela prekvapivo až neuveriteľne. "Milí vodiči, dávajte si pozor na nemenovanej diaľnici, pretože tam mladí ľudia z mosta zhadzujú kamene na autá." Z pochopiteľných dôvodov neuvádzam lokalitu ani názov diaľnice. Po vypočutí tohto takpovediac životne dôležitého dopravného oznamu som aj ja ostal ako obarený. Nechcel som uveriť tomu, že by si také čosi mohol dovoliť ktokoľvek, nie iba nejakí znudení tínedžeri, ktorí sa len tak túlajú bezcieľne po uliciach a hľadajú, komu by urobili čo najväčšiu škodu. Ten oznam však odrážal realitu, aká sa naozaj udiala. Dúfam, že žiadny z vodičov nedoplatil na výčiny takýchto výrastkov. Dúfam, že si vodiči včas zapli rádio, aby sa mohli dozvedieť, že možno práve nad ich hlavami sa zabáva hlúčik mládeže, nechcem tu použiť prívlastok "nepodarenej" mládeže. Pretože títo mladí ľudia tak konajú z rôznych príčin - nedostatok záujmu zo strany rodičov, problémy vo vzťahoch, v škole, možno skrytá šikana a podobne. Takže ich správanie je nepríjemným výsledkom viacerých okolností. Možno si teraz poviete, že ich až priveľmi obhajujem. No, nikto mi nedáva právo, aby som súdil, posudzoval, škatuľkoval. Ani ja sám si také právo nedávam. Voľný čas dnešnej mládeže sa tak veľmi ľahko mení na zbraň. Lepšie a prospešnejšie pre celú spoločnosť by bolo, ak by sa voľný čas stal naozaj jedinečnou možnosťou pre dobro, tvorivosť a sebarealizáciu v pozitívnom zmysle slova. Aj my , starší, môžeme nasmerovať mládež na cestu, ktorá im prinesie osobnostný rozvoj. Za pokus to určite stojí!
Potraviny na ta / pra / nieri?
(veriaci, 21. 2. 2014 10:21)V akom stave je vaša chladnička? Čo dominuje v jej útrobách? Iba samé zdravé bioprodukty takpovediac bez éčkového nánosu a prvotriedne suroviny priamo z gazdovského dvora alebo aj čosi menej výživné, no reklamnými letáčikmi vychválené až do nebies a k tomu aj za super cenu? Nie, nechcem teraz robiť súkromný audit vašich chladničiek, ani netúžim po inventarizácii vašich potravinových zásob. Bez ohľadu na to, ako vyzerá tá vaša alebo aj tá moja chladnička, vždy keď ju ráno otváram, uvažujem nad tým, čo budú práve dnes raňajkovať alebo skôr neraňajkovať deti v Somálsku alebo v rôznych evakuačných táboroch, ktorých počet sa stále znásobuje vplyvom klimatických a spoločensko-politických extrémov. No zároveň mi vždy príde na um aj myšlienka, nakoľko zdravé a bezpečné sú potraviny, ktoré sa chystám vybrať z chladničky. Veď potravinové kauzy a „prešľapy“ , o ktorých tak často počúvame v médiách, sú varovným signálom pre každého spotrebiteľa. Alebo ide o jasný zámer možno aj celoeurópskych rozmerov s cieľom poškodiť konkrétneho producenta v potravinárskom priemysle? Sú potraviny v našich nákupných košíkoch skutočne nezávadné a nemusíme sa obávať ich konzumácie? Nehrozia nám žiadne zdravotné riziká? U našich západných susedov zriadili predčasom internetovú stránku s názvom Potraviny na pranieri. Možno tam nájsť aj zoznam nebezpečných produktov. Takže aj táto stránka môže pomôcť spotrebiteľom zorientovať sa v spleti množstva ponúkaných potravín v obchodoch. Nájdete tam presné názvy falšovaných a pre zákazníkov nebezpečných druhov tovarov, ktoré sa buď vyrábajú doma alebo v zahraničí. Myslím, že aj na Slovensku existuje podobná verzia stránky ako kompas pre zákazníkov, aby si vyberali kvalitné výrobky. A čo vy, zaoberáte sa detailnejšie potravinami, tým, kde boli vyrobené a čo obsahujú? Alebo dôverujete výrobcom a každé podrobné „skúmanie“ daného výrobku považujete za stratu času? Nechávate sa ovplyvňovať reklamou alebo cenou pri výbere daného výrobku? A čo vy, mladí, akými kritériami sa riadite pri nákupe? Zaváži u vás vzhľad výrobku a preferujete najnovšie druhy potravín, v ktorých dominuje nevšedná kombinácia chutí? Nechcem z vás, milí čitatelia, nasilu páčiť váš názor na problematiku bezpečnosti potravín ani vás nechcem týmto článkom nejako zneistiť. Možno si poviete, že sme malí páni, aby sme pohli veci dopredu. A predsa môžeme urobiť veľa. Ak si budeme viac všímať, čo kladieme do košíkov, a naše spotrebiteľské správanie bude viac uvedomelé, tak aj výrobcovia potravín budú pristupovať k svojej práci zodpovednejšie. Náš spotrebiteľský vkus je predsa rozhodujúci!
Mobilné aplikácie
(veriaci, 15. 2. 2014 12:26)Mobilný telefón už dávnejšie neplní iba komunikačnú funkciu. Stal sa z neho priam zázračný aparát, prostredníctvom ktorého sa môžeme pripojiť na internet, možno cezeň sledovať televízne programy, počúvať rádio a v súčasnosti sú veľmi obľúbené medzi používateľmi tzv. mobilné aplikácie. Ich možnosti sú takmer bezodné a každým dňom vznikajú nové aplikácie, ktorých úlohou je podstatným spôsobom uľahčiť život človeku. Vo Veľkej Británii takto nedávno začala fungovať aplikácia pre budúce mamičky, ktoré si priložením telefónu na bruško môžu veľmi jednoducho skontrolovať stav svojho dieťatka. Iné aplikácie pomáhajú vodičom v cestnej premávke. Každá z nich sa dá ľahko inštalovať a možno aj jej pričinením sa človeku žije komfortnejšie. Predčasom preletela médiami správa o novej modernej aplikácii, ktorú uviedli do života v Libanone. O tejto krajine sa všeobecne vie, že tam operujú islamistické skupiny, využívajúce na propagáciu svojich myšlienok teroristické metódy zastrašovania. Stále častejšie tam dochádza k nečakaným bombovým útokom, ktorých obeťami sa stávajú nevinní ľudia na uliciach. Bezpečnostnú situáciu v krajine síce nový druh mobilnej aplikácie nevylepší, ale jeho prínos je nesporný. Aplikácie by mala vyslať jasnú odpoveď príbuzným potenciálnej obete, či je ich rodinný príslušník, zasiahnutý nejakým útokom, v poriadku alebo nie. Aplikácia by mohla skrátiť dlhé čakanie plné neistoty a strachu, ktoré prežívajú blízki príbuzní vždy po nejakom útoku. Aj tento príklad nám ukazuje, aká dôležitá a často až životzachraňujúca môže byť aplikácia v našich telefónoch.
Diskriminácia sexuálnych menšín? Tak predsa nestojí otázka!
(Pavol, 7. 2. 2014 11:55)V súvislosti s olympiádou v Rusku častejšie registrujeme v médiách, že v spomínanej krajine dochádza k diskriminácii sexuálnych menšín a že sa tam doslova vedie boj proti inak orientovaným ľuďom. Najmä západné štáty, ktoré sa "hrdia" vysokým stupňom demokracie, napádajú voči bojkotu celej olympiády, lebo okrem iného uvádzajú ako dôvod svojho neoblomného postoja homofóbne zákony a najmä zákon zakazujúci propagáciu homosexuality, ktorý bol v Rusku prijatý. Ako ďalšie dôvody uviedli nedostatočnú ochranu ľudských práv a celkovú antidemokratickú situáciu. Majú demokraticky "vyspelé" štáty patent a právo rozhodovať a dokonca súdiť iných? Azda sú tieto krajiny v stave dokonalosti, a môžu vyžadovať aj od iných dodržiavanie ľudských práv a zákonov, ktoré nebudú antitolerančné? Tolerancia nemôže byť zásterkou, pod ktorou sa budú diať veci, aké idú proti zdravému rozumu. Tolerancia nemôže byť bezbrehá, priam nekonečná. Zlo, aké sa vyskytuje v spoločnosti vo forme akceptovania neprirodzených zväzkov a prijímania čoraz väčších práv pre sexuálne menšiny, nemožno tolerovať a zatvárať pred ním oči. Iste, sú krajiny, štát organizujúci olympiádu nevynímajúc, ktoré na ceste slobody a demokracie ešte majú čo robiť, aby sa v nich dodržiavali základné ľudské práva, avšak masívna homosexuálna loby, akej sme svedkami v súčasnej dobe, medzi ne rozhodne nepatrí. Už v knihe Levitikus čítame, že Bohu sa ošklivia také veci, majúc na mysli homosexuálne správanie v spoločnosti. A dnes vidíme,ako sa tento "životný štýl" stále viac derie dopopredia a dokonca sa mu v mnohých krajinách pripravujú podmienky rovnocenné tradičnej rodine, tvorenej mužom a ženou. Dokonca vidia priestor na prezentáciu svojich scestných myšlienok aj na pôde olympiády, ktorá sa tak stáva viac politickou než športovou záležitosťou. Cirkev nevylučuje ľudí s homosexuálnym cítením, ale za žiadnych okolností nemôže zatvárať oči pred celosvetovou "epidémiou" nesprávne pochopenej tolerancie, zneužívajúc jej skutočný význam na dosiahnutie svojich cieľov.
Učiteľ 21. storočia - potrebujeme ho vôbec?
(veriaci, 4. 2. 2014 15:24)Možno si spomínate vy, skôr narodení, na svojho obľúbeného učiteľa alebo učiteľku. Možno počas vášho detstva a mladosti vám nebol priveľmi sympatický, možno vám pripadal až priveľmi prísny a zásadový, a predsa po tých rokoch naňho s láskou a vďakou spomínate. A vy, vekom mladší i najmladší, máte tiež svojich učiteľov, niektorých viac, iných menej populárnych. Niektorí vás azda zavaľujú pre vás až nepochopiteľným množstvom domácich úloh alebo písomiek. Zdajú sa vám ako generáli, ktorí vnímajú triedu ako armádu, kde treba dodržiavať všemožné predpisy a pokyny. Nevykrikovať, nevyrušovať, nevrtieť sa, skrátka hotová predpisová pohroma. A keď ste už konečne doma zo školy, tak ste celí natešení, že si môžete režírovať svoj čas celkom sami. Každý učiteľ je sprievodcom svetom vedomostí a zručností, no mal by byť aj priateľom a radcom. Verím, že vy mladší i najmladší máte práve takých učiteľov. A ak aj na nich nachádzate chyby a nedostatky, vedzte, že ani vy nie ste od nedokonalostí oslobodení. Aké postavenie však má učiteľ 21. storočia? Potrebujeme ho vôbec? Nevytláča ho zo stáročiami budovaného miesta moderná technika? Už dnes nie je problémom učiť sa online z domu, dokonca existujú vysoké školy, kde sa dá počúvať prednášky prostredníctvom internetu, takže osobný kontakt s učiteľom už nie je takmer vôbec nutný. Aký status má učiteľ v súčasnosti? Dostáva sa mu zaslúženej vďaky a pozornosti zo strany žiakov, rodičov a celej spoločnosti? Tu nehovorím o finančnom zabezpečení jeho života. O tom počúvame dosť často. Vari mu nepatrí aj spravodlivé ohodnotenie jeho práce? Jeho pracovný čas netvoria iba vyučovacie hodiny, ale aj hodiny strávené pri písaní príprav, koncipovaní prezentácií a mnoho iných činností. Verme však, že aj v 21. storočí sa povolanie učiteľ nestane tým najposlednejším, postaveným na okraj spoločenského záujmu a že sa nájde veľa mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú práve preň. Učiteľ predsa nie je iba studnicou poznatkov, potom by ho už dávno nahradil "učiteľ internet", on má veľmi významnú úlohu pri utváraní a formovaní hodnotového obrazu aj tých dnešných detí a násťročných. Učenie tak už nie je iba memorovaním nejakých vedomostí, je priestorom, kde sa dá nájsť zážitok a radosť z poznaného, kde možno hľadať súvislosti medzi faktami a kde sa prepája teória s praxou, čoho dôkazom je účasť žiakov na prípravách mnohých zaujímavých projektov. A učiteľom prajem veľa trpezlivosti, Božieho požehnania a darov Ducha Svätého, aby boli mali pre žiakov vždy dostatok času a pochopenia. A žiaci aby si svojich učiteľov vážili a ďakovali im za všetok čas, ktorí im venujú počas vyučovacieho procesu.
Predvolebné manévre
(veriaci, 3. 2. 2014 15:03)Už je to tu opäť. A navyše v tomto roku hneď na tri razy. Supervolebný rok, aj tak ho nazvali novinári a politológovia. Naše poštové schránky sa už opäť začínajú napĺňať letáčikmi, z ktorých sa na nás usmievajú alebo len tak neutrálne pozerajú potenciálni prezidenti. Každý z kandidátov má svoju víziu ako naplniť poslanie a úlohu prezidenta v spoločnosti. Tak nech im to výjde, ak by náhodou niektorý z nich vyhral v prvom alebo v druhom kole. Len neviem, či bežní obyvatelia tejto krajiny vôbec poriadne vedia, čo môže a čo nemôže robiť prezident. Myslím a dokonca som presvedčený, že väčšina voličov má prezidentské kompetencie dostatočne preštudované a vie, že prezident toho veľa robiť nemôže. Vymenúva vládu, profesorov, dáva ocenenia, reprezentuje krajinu vo vnútri i navonok. Mnohí tvrdia, že je iba akousi bábkou bez reálnej možnosti zasahovať do chodu štátu. Podľa niektorých by mu svedčala rola silnejšieho hráča na politicko-spoločenskom poli. V letáčikoch môžeme však nájsť heslá typu - budem silný prezident, budem chrániť politickú stabilitu a sociálny zmier, chcem pracovať tak, aby táto krajina bola hrdou. Všetko sú to krásne slová, len neviem, či sa dajú z prezidentského postu aj dostatočne naplniť. Jedno je isté, prezident by mal byť zjednocovateľom, tvorcom pokoja a zmierenia. Teraz mi prichádza na um nedávno zosnulý africký prezident Mandela. Keď sa reportér pýtal ľudí, čím je pre nich Mandela, mnohí odpovedali, že bol mužom zmierenia, dialógu a znášanlivosti. Takže, takáto podoba prezidenta by sa celkom hodila aj u nás, nielen v Afrike. Každý z kandidátov na prezidenta chce pracovať pre túto našu milovanú krajinu, to je nepopierateľné, inak by sa do volieb ani nepustil. Záleží na tom, ako to chce dosiahnuť. Teraz sme na ťahu my, voliči, ktorí by sme mali prísť k volebným urnám. Nehľaďme na domnelú "prezidentskú nemohúcnosť". Prezident môže vykonať predsa veľa dobra. Môže priniesť do spoločnosti kultúrnosť a vniesť do nej myšlienky korektnosti, konštruktívneho dialógu a v neposlednom rade aj svoj osobnostný vklad.
Naozaj "stratená generácia"?
(Pavol, 3. 2. 2014 11:40)Spomínam si na pojem stratená generácia v súvislosti s dejinami literatúry. Išlo o mladých ľudí, ktorí nevideli zmysel života po skončení prvej svetovej vojny a vyjadrovali to rôznymi spôsobmi, napríklad aj v literárnych dielach tej doby. Aj dnes počujeme o tomto pojme, avšak v inom kontexte. Koho vlastne škatuľkujeme do takéhoto nelichotivého pomenovania? Sú to mladí vo veku nad 20 rokov, ktorí si nedokážu nájsť zamestnanie, vyhovujúce ich štúdijnému zameraniu. Trh práce je strnulý a nových pracovných miest nepribúda. Z mládeže, ktorá mala byť postupných ťahúňom vo vytváraní hodnôt vo svete, tak ostala takmer bezmenná masa bez možnosti uplatniť svoje schopnosti a vedomosti v praxi. Rady "stratencov" sa najviac rozširujú v Španielsku, ale aj ostatných krajinách. Koľko dobra by mohli uskutočniť títo mladí! Namiesto toho sa mnohí z nich túlajú po uliciach, dokonca sa uchyľujú k užívaniu drog a alkoholu. Svoj voľný čas, ktorého majú na rozdávanie, je pre nich "devízou" na ceste ničnerobenia. A tu je iba krôčik ku kriminalite a osvojovaniu si rôznych extrémistických myšlienok a názorov, aké sa v čase krízy čoraz viac udomácňujú v spoločnosti. Počas demonštrácií, ktorých priebeh nám ponúkajú spravodajské relácie, vidíme v zástupe nespokojných obyvateľov dosť často mladých ľudí. Tí azda aj pod vplyvom nepríjemnej sociálnej situácie siahajú po "lieku zviditeľnenia a revolty" a za taký považujú svoju účasť na protestoch, ktorým v podstate ani nerozumejú. Potrebujú dať o sebe vedieť, potrebujú sa prezentovať, len škoda, že tým nesprávnym spôsobom. Zamestnanie adekvátne ich vzdelaniu by bolo tým najlepším liekom proti nude, záhaľčivosti a pomýlenej predstave o tom, čo znamená život.
Ako zlepšiť život v našich mestách a obciach?
(veriaci, 26. 1. 2014 15:21)Žijete v meste alebo obci a nepáči sa vám napríklad stav životného prostredia alebo ste zaregistrovali vo svojom okolí čiernu skládku? Nie ste spokojní s kultúrnym vyžitím vo vašom meste? Chýba vám možnosť angažovať sa v občianskych aktivitách alebo participovať na vytváraní nových možností využitia voľného času mládeže? Skrátka, chceli by ste urobiť niečo pozitívne pre mesto, kde žijete? Košice a Bratislava sa zapojili do medzinárodnej súťaže, ktorej hlavným cieľom je prirodzené súperenie medzi prihlásenými o to, kto príde s najzaujímavejším a najlepším nápadom ako riešiť aktuálne problémy daného mesta. Metropola, ktorá príde s tým naj návrhom ako skoncovať s nejakým pálčivým problémom, môže získať zaujímavú finančnú odmenu. Táto súťaž bola vyhlásená pre európske mestá s viac ako 100-tisíc obyvateľmi. Zo Slovenska sa mohli zapojiť iba Bratislava a Košice. A obe mestá túto príležitosť „chytili za pačesy“. Okrem hlavnej ceny je pripravené ocenenie aj pre ďalšie štyri mestá. Základom úspechu je vytvoriť koncepciu takého návrhu, ktorý bude dýchať inováciami a kreativitou. Dôležitý je aj aspekt použiteľnosti nápadu v iných mestách. Myslím, že takéto typy súťaží by sa mohli uskutočniť aj v menších mestách. Predpokladám, že aj existujú a majú svoju patričnú odozvu. Zlepšiť život v našich mestách a obciach však môže každý z nás, bez ohľadu na to, či sa naše mesto zapojí do nejakej súťaže. „Stačí“ mať otvorené oči a všímať si choroby našich ulíc. Môžeme sa zapojiť do aktivít rôznych občianskych združení, ktorých hlavným poslaním je zveľaďovať verejné priestranstvá a hľadať efektívne spôsoby ako preferovať v spoločnosti zdravý životný štýl. V našich mestách už dnes fungujú okrášľovacie spolky a združenia. Členom takýchto spoločenstiev sú často aj mladí ľudia, ktorým nie je jedno, ako bude vyzerať ich mesto alebo obec o dvadsať rokov. Tak, čo, azda som vás inšpiroval týmto článkom k radikálnemu rozhodnutiu zapojiť sa aktívne do diania na vašej ulici alebo sídlisku? Okrem pocitu z dobre vykonanej práce na vás čaká aj možnosť spoznať nových ľudí a prežiť s nimi chvíle plné zábavy. Akosi nepozorovane však nadobudnete aj niečo oveľa viac – zodpovednosť za prostredie, v ktorom žijete.
Risk ako prejav "zdvihnutého ega"
(Pavol, 25. 1. 2014 9:26)
To, čo je pre nás starších nemysliteľné a nikdy by sme to neurobili, ani keby nám ponúkali milióny, to je pre mnohých dnešných mladých ľudí celkom prirodzené a bežné. Teraz hovorím o riskantných kúskoch, ktoré sa objavujú na internete. Mladí „vyznavači“ adrenalínu si však často neuvedomujú nebezpečenstvá, aké na nich číhajú pri vykonávaní rôznych aktivít, ktoré sa priečia zdravému rozumu. Prečo neváhajú ohroziť vlastný život? Aké pohnútky ich ženú vpred? Čo si tým chcú dokázať? Azda im to dvíha ich ospalé ego? Alebo sa takto chcú vyšvihnúť v skupine rovesníkov? Prečo práve risk má takú veľkú spoločenskú hodnotu v prostredí súčasných tínedžerov? Možno si povieme, veď sú mladí a pochabí, oni z toho vyrastú. Ale, čo ak už nebudú mať z čoho vyrásť? Vo svete sú známe prípady mladých nepoučiteľných kaskadérov, ktorí si prestali vážiť svoj život a ich hazard skončil smrťou. Už im nebolo pomoci. Akrobatickými kúskami na večierkoch, uliciach a verejných priestranstvách sú známi najmä Rusi. Svoje vyčíňanie si zvyknú natáčať na kameru, aby sa mali čím pochváliť. Internet je plný týchto nezmyselných svedectiev o „sile“ zdvihnutého ega. Treba si však uvedomiť, že internet je sieťou, kde sa každý môže veľmi rýchlo dostať ku všetkému, teda aj k týmto na hlavu postaveným záznamom. Čo ak práve v tejto chvíli sedí pri počítači nejaký mladý tínedžer a prezerá si video, nad akým ostáva rozum stáť? Čo ak práve teraz celkom jasne uvažuje, že podstúpi podobný hazard s vlastným životom? Kto mu stihne vysvetliť, že k sebaprezentácii nepotrebuje žiadny zvýšený adrenalín? Každé vedomé a dobrovoľné sebaohrozovanie je prestúpením 5. Božieho príkazu. Nedávno sa médiami prehnal prípad chlapca, ktorému na bicyklovanie zjavne nestačil na to určený chodník. Chcel vyskúšať ako „chutí“ odviazaná jazda po eskalátore v pražskom metre. Svoj bláznivý počin si ako inak zaznamenával na kameru, aby ho zvečnil a posunul na zdieľanie vo virtuálnom svete. Po svojej nesmierne riskantnej ceste eskalátorom takmer prišiel o život! Čo povedať na záver. Na to, aby sme dali o sebe vedieť, nepotrebujeme dobývať svet internetu šokujúcimi záznamami o našej „bezhraničnej odvahe“. Riskom upozorníme na seba iba na pár minút. Nech o nás svedčia skutky, ktorými vnesieme do spoločnosti viac dobra a lásky a ktorých posolstvo presahuje čas a priestor.
Test, just a test
(RichardIdoro, 18. 6. 2022 7:23)