Duchovný otec Martin Goč o Vianociach z detstva aj tých dospeláckych
Požehnaný deň Vám prajem, chcel by som Vás poprosiť, aby ste nám odpovedali na niekoľko otázok.
Ktoré momenty z Vianoc Vášho detstva Vám najviac utkveli v pamäti?
Spomínam si na to tajomno spojené s celkovou atmosférou rodiny a kvázi zázraku vianočného stromčeka, ktorý ráno na Štedrý deň ešte nebol v izbe a večer tam už stál. Nevedel som to vtedy pochopiť, až neskôr som zistil, ako sa to zariadilo. Taktiež mi utkvela v pamäti rodičovská vynaliezavosť, kedy moji rodičia uvažovali nad tým, ako nás prekvapiť na Vianoce. Samozrejme ako dieťa som vnímal rozmer Vianoc aj cez darčeky a tento moment zostal až podnes v mojej pamäti. Dostal som napríklad autíčko na ovládanie, helikoptéru, vláčik, rytiera a skladačku Merkúr, ktorá bola v tom období medzi deťmi veľmi populárna a žiadaná. Taktiež sme boli obdarovaní aj darčekmi, ktoré boli pre všetkých súrodencov / spol. hry – hokej, futbal /. Nemôžem obísť ani spomienky na chvíle so súrodencami, spoločné výlety do prírody a spoločné hry. Rád spomínam aj na sv. omše, kde som s ostatnými chlapcami miništroval a potom sme išli hrávať hokej alebo sme sa guľovali a sánkovali. Aj takéto obrázky z detstva dotvárali moju radostnú atmosféru Vianoc v rodine a vo farnosti. Okrem iného mám v pamäti takú celkom prozaickú predvianočnú činnosť, akou bolo upratovanie. Spolu mi to vytváralo vianočnú trojkombináciu – prášenie kobercov, očakávanie Vianoc a sneh. Ešte pred Vianocami sme sa spoločne modlievali v rodine pri sviečkach, lebo vtedy sa ešte nedávali do rodín adventné vence. Neskôr sme sa počas sviatkov stretávali ako mládež v bytoch a viedli sme rozhovory, taktiež sme sa modlili a spievali. V tom čase to bolo isté riziko, lebo vládol ešte socializmus.
Aké jedlá nechýbali na Vašom vianočnom stole?
Mama pochádza zo Záhoria, otec je z Liptova a bývali sme na Zemplíne. Mama doniesla so sebou do manželstva aj typické vianočné jedlá zo Záhoria, akými sú opekance s makom / u nás bobaľky / a vyprážaný kapor so šalátom. Otec doniesol vianočnú gastronómiu Liptova, kde patrí aj typická hubová polievka s octom.
Ako vyzerali Vaše Vianoce počas kňazských štúdií?
Pomáhal som pri rozdávaní sv. prijímania a celkovo pri liturgických sláveniach. Chodieval som so sv. prijímaním aj ku chorým z našej bytovky a neskôr som prichádzal aj ku onkologickým pacientom do zdravotníckeho zariadenia. Ako bohoslovec som sa zapájal aj do organizovania vianočných adorácií a tiež do rozlúčky so starým rokom. Silvester som prežíval v kruhu kamarátov, bohoslovcov a mládeže na spoločnej adorácii, a potom sme si išli posedieť k rodine niektorého z mladých.
A Vaše Vianoce počas kňazskej služby?
Prežívam ich viac duchovne, v tichu a pred svätostánkom. Som naplnený radosťou zo stretnutia s farníkmi pri spoločných liturgických sláveniach. Vnímam takto jednotu celého spoločenstva. Veľkú radosť prežívam s chorými, keď im prinášam počas sviatkov Krista a prežívam aj s nimi jednotu Cirkvi, aj keď nemôžu byť fyzicky prítomní v kostole. Počas Vianoc ešte viac zakusujem, že Cirkev je spoločenstvom všetkých, ktorí sú pokrstení a chcú sa zjednocovať v láske. Čo sa týka darčekov, tak dnes som vďačný za akýkoľvek darček, moje nároky z detstva pominuli a poteším sa napr. aj takým praobyčajným ponožkám.
Čo by ste zapriali k týmto Vianociam celej farnosti?
Vyprosujem im, aby to boli pre všetkých sviatky pokoja a radosti a viedli ich k duchovnej zmene. Aby nezamestnaní si našli vhodnú prácu a tí, ktorí túžia po sv. manželstva, aby si našli správneho a dobrého partnera.