Prenášanie digitálneho signálu
Digitálne televízne vysielanie (po angl. digital video broadcasting, skr. DVB) je balík medzinárodne akceptovaných otvorených štandardov pre digitálnu televíziu spravovaných 270-členným konzorciom DVB Project. Tieto štandardy sú po zaregistrovaní voľne prístupné na stránke ETSI.
DVB je digitálna televízia, ktorá vysiela stream vo formáte mpeg plus tzv. EPG. Na jednom pásme sa dá vysielať aj 5 kanálov.
Princípy stratovej kompresie
Všeobecný princíp stratovej kompresie je jednoduchý. Po úvodnom predspracovaní preskupením alebo transformovaním dát tak, aby bolo možné ľahko oddeliť dôležité informácie od nedôležitých. Nepodstatné informácie sa potom potlačia oveľa výraznejšie ako dôležité a nakoniec sa výsledok skomprimuje niektorým z bezstratových kompresných algoritmov.
Algoritmus stratovej kompresie má teda dve podstatné časti - transformácia pôvodných dát a potlačenie menej dôležitých dát.
Transformácia pôvodných dát
K transformácii pôvodných alebo predspracovaných dát sa zvyčajne používa niektorá z ortonormálnych alebo takmer ortonormálnych transformácií. Príkladom takýchto transformácií sú DCT (diskrétna kosínusová transformácia), FFT (rýchla Fourierova transformácia) alebo DWT (diskrétna vlnková transformácia). Tieto transformácie prevedú pôvodné dáta do iných domén, napríklad z časovej do frekvenčnej. Väčšina dôležitých informácií je potom uchovaná v oveľa menšom objeme než pôvodne. Ak zvyšok dát nahradíme nejakými vopred známymi alebo vypočitatelnými dátami (niekedy sa na tento účel hodia samé nuly), dáta sa po spätnej transformácii budú veľmi dobre podobať dátam pôvodným.
Pri transformácii ešte nemusí dochádzať k degradácii pôvodných dát. Celočíselné verzie transformácií pracujú zvyčajne o niečo horšie, ale sú ľahšie implementovateľné, a preto sa používajú v jednoduchých zariadeniach. Bezstratová transformácia sa používa aj tam, kde sa preskakuje následné potlačenie niektorých dát, teda v bezstratových variantoch inak zvyčajne stratových kompresných algoritmov.
Na druhej strane, strata spôsobená zaokrúhlením reálnych čísel nebýva veľká a obvykle ju vynahradí kvalitnejší výsledok transformácií pracujúcich s reálnymi číslami. Ak sa teda počíta s následným potlačením niektorých dát, používajú sa stratové verzia transformácií.
Potlačenie niektorých dát
V tejto časti kompresného algoritmu je rozhodujúci kvalitný psychovizuálny alebo psychoakustický model, ktorý určuje, aké dáta môžu byť potlačené alebo dokonca úplne odstránené. Pri kompresii obrazu sa posudzuje, ktoré frekvencie v obraze sú dôležité, aby človek na obrázku videl to, čo na ňom vidieť má. Podobne pri kompresii zvuku sa hľadajú frekvencie, ktoré človek nemôže vnímať. Problém pri kompresii zvuku je o to zložitejší, že ľudský sluch je veľmi citlivý aj na časové umiestnenie zvuku. Aj s tým musí dobrý psychoakustický model počítať.
Opis algoritmu stratovej kompresie
Zvyčajne sa algoritmy stratovej kompresie opisujú a štandardizujú z pohľadu dekodéra. Popíše sa teda spracovanie toku dát od jednotlivých núl a jedničiek až po finálnu rekonštrukciu a postspracovanie obrazu alebo zvuku. Tým je dané, ako musia vyzerať skomprimované dáta. Kodér (niekedy sa používa slovo "enkodér") potom musí vyrobiť presne také dáta. Ako to urobí, je už vec jeho autorov. Tento prístup má hlavnú výhodu v tom, že jednotlivé kodéry vytvárajú dáta, ktoré môže dekódovať každý dekodér. Ďalšou výhodou je možnosť súťaže medzi autormi kompresných algoritmov. Napríklad dnešné implementácie MPEG sú o desiatky percent efektívnejšie ako prvé implementácie, ktoré sa objavili po vydaní štandardu.
Algoritmy používané na stratovú kompresiu sú:
Redukovanie farebného priestoru
Prevzorkovanie sýtosti farieb
Transformačné kódovanie ako napríklad Furierova transformácia.
Fraktálová kompresia
Pre čitatelov: http://sk.wikipedia.org/wiki/Stratová_kompresia