Priznaj si, že
28. 10. 2011
Priznaj si, priznaj si, že to, čo k nemu cítiš, nie je len pochabosť a túžba. Je to viac, a ty sám to vieš, tak… Kde je problém? Prečo si to konečne nepriznáš…
No ty radšej budeš len vrčať, zazerať a pred ostatnými ho ponižovať. I keď to, po čom naviac tužíš je len on. Zakaždým keď ho stretneš potajme chceš aby ťa zbadal on ako prvý, aby ťa oslovil menom, aby sa hral s tvojimi vlasmi… Tak prečo vždy, keď to urobí, mu vyhrážaš smrťou a tasíš svoju drahú katanu?
I keď to možno nevidíš, tvoja hrdosť a chlad ho odrádza, a to, čo mu ty neposkytneš, hladá u druhých. A tebe nezostáva nič iné ako pozerať sa na to, ako sa baví s Allenom a kýmkoľvek, obíjma Lenalee a kohokoľvek… Priznaj si, že ti vadí aj to, keď svoj čas trávi so starým Bookmanom a nie s tebou…
Chceš ho, chceš ho len pre seba… Priznaj si to… Priznaj, inak ho tá tvoja hrdosť odradí nadobro.
...
I keď sa vždy hráš na hrdého a neprístupného opäť kráčaš, ako noc, čo noc, k tým istým dverám, k jeho dverám. Zase sa mu ideš ponúkať, ako každý večer.
Myslíš, že tak si ho pri sebe udržíš?
Zaklopeš dva razy - váš dohodnutý signál a on ti ako každý večer otvára s úsmevom na perách.
Tým úsmevom, pri ktorom vždy cítiš také to jemné chvenie…také, ktoré ty pripisuješ len nedočkavosti a túžbe…o láske nechceš ani počuť… je to tým, že on cítiť nesmie, a ty si to nechceš komplikovať?
"Yuu" šepne ti jemne do ucha a teba znova opúšťajú všetky pochybnosti, zaženieš ich do tajného kúta svojej mysle. Momentálne to pre teba nemá význam, pretože si zase pri ňom.
Každý jeho dotyk v tebe vyvoláva závislosť, chceš vždy len viac a viac, už sa ho nemožeš dočkať…
Prečo si vždy ten dole…
Pred vstupom do tvojho tela, sa nahne a dá ti pred tvár svoje predlaktie, robí to tak vždy...
Robí to pre teba…
Rýchlo si ju pritiahneš, pohľadom zaregistruješ, že mu ešte nezmizli tvoje odtlačky z minulých nocí, a znovu sa zahryzneš.
Prečo to vždy robíš… aby ťa nepočul stonať? Vieš, že to je jediné, čo chce od teba počuť? Nič viac… ani to mu nedopraješ…
Cítiš jeho telo vo svojom…konečne sa cítiš úplný…no tak…priznaj si to.
Nebude ti to mať za zlé…cíti to tak isto aj keď vie, že by nemal…
Tvoje zmysly pohlcuje vášeň a túžba, dlho to tak nevydržíš a aj jeho čas sa blíži… k vrcholu…
A teraz, nastáva tvoja najobľúbenejšia chvíľka…Priznaj, že pre ňu sa mu večer, čo večer ponúkaš…
Zmorene sa zvalí na tvoje spotené telo a stále udržuje to spojenie…
Jeho dych ťa šteklí na zátylku a aj keď slané kvapky potu si tvoria cestičky cez tvoje telo do prikrývky, aj tak máš husiu kožu… Opatrne sa nazdvihne a začne ťa bozkávať na šiji, popri tom šepká tvoje meno stále dookola. A ty, ty máš pocit, že opäť vybuchneš, ale tento raz radosťou…
Konečne máš pocit, že žiješ…
Priznaj si, že ho miluješ…
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.