Sila zehnani
Presvatňe znamenie,presvatý križ
Vo všetkých chotároch nášho Slovenska vídame na poli či pri ceste kríž, často ozdobený kytičkou poľných kvetov. Je to výraz viery a veľkej úcty našich predkov k znameniu našej spásy. Tieto kríže sú tiež široko - ďaleko viditeľným znakom toho, že naši otcovia nezačali žiadnu prácu bez znamenia kríža. Naše matky neodkrojili chlieb svojim deťom skôr, ako by čerstvý bochník nepoznačili znakom kríža. Naši rodičia značili pred spánkom čielka de-ťúreniec krížikom a žiadne odlúčenie sa dieťaťa - i dospelého - od domova sa neza¬obišlo bez rodičovského požehnania. Každé stretnutie s kňazom, každý kon¬takt s ním bol doplnený jeho kňazským požehnaním. Znamenie kríža sprevádza¬lo našich predkov v každodennom živote od kolísky až po hrob. Aká škoda, že de¬saťročia, nežičlivé prejavom viery, ale tiež aj zrýchlené tempo života, ktorému sme pod¬ľahli, odsunulo tieto krásne, duši prospešné a pokoj prinášajúce kresťanské zvyky našich otcov do úzadia a postupného zabudnutia... Istý starší kňaz povedal: „Je mi vždy veľ¬kou útechou, keď si pomyslím, že som vo svojom kňazskom živote veľa požehnával. Žehnal som nielen svojich farníkov, ale všetkých ľudí, zvlášť chorých, trpiacich, umierajúcich, ba aj neveriacich, hriešni¬kov a potom všetkých, čo sa zasvätili Bohu a všetky úbohé duše v očistci. Žehnal som vo dne, v noci, niekedy z posledných síl, keď som ležal na lôžku chorých. Silu žeh-nania som cítil aj na sebe samom, na tele i na duši a vždy som bol za to vďačný. Kňazské ruky sú žehnajúce ruky a to rov¬nako ruky jednoduchého kňaza, ako ruky pápeža. V požehnaní každého kňaza je čosi veľkého. Pôsobia silou Ducha Svätého a sprostredkujú milosť a Božiu pomoc. Po¬žehnanie vytrhuje ľudí a veci z moci Satana. Slová, vnuknuté Ježišom, potvrdzujú veľ¬kosť kňazského žehnania: „Keď žehná kňaz, vtedy žehnám Ja. Z môjho Božského Srdca prúdi vtedy na teba hojnosť milostí, Do požehnania v mo¬jom mene, vkladám veľkú silu. Pamätaj, že je to niečo veľkého, keď dostávaš požehna¬nie od kňaza. Z požehnania vyžaruje moja Božská svätosť. Mojím požehnaním dostá¬vaš lásku ku láske, silu k utrpeniu, posi¬lu pre telo i dušu. Moje sväté požehnanie obsahuje pomoc pre všetky potreby ľudí. Vychádza z nekonečnej lásky môjho Srd¬ca. Čím zbožnejšie sa udeľuje a prijíma, tým mocnejší je jeho účinok. Požehnanie je väčšie, nekonečne väčšie ako tisíce sve¬tov. Dá ti vždy viac ako čakáš. Pri každom požehnaní sa znovu spájaš so mnou, zno¬vu ťa posväcujem, znovu ťa zahŕňam do milostí lásky a ochrany Môjho Srdca. Buď dieťaťom požehnania a potom aj ty budeš požehnaním pre druhých!" Ako posledný skutok svojej lásky nám náš Spasiteľ, vystupujúc do neba, daroval svoje požehnanie. Vo svojich učeníkoch chce žeh¬nať ďalej, po všetky časy. Kňazské požehna¬nie čerpá z nekonečného bohatstva Srdca Ježišovho a preto má veľkú uzdravujúcu, posväcujúcu a ochrannú silu. Kňaz môže sviatosti udeľovať len pri splnení podmie¬nok, ale žehnať môže vždy a všade. Aj keď je chorý, prenasledovaný, alebo väznený. Dojímavý príbeh rozpráva istý kňaz - vä¬zeň, ktorý dlho pracoval v jednej továrni v koncentračnom tábore v Dachau. Jedné¬ho dňa ho účtovník tábora požiadal, aby mu prišiel posvätiť novozriadený byt a je¬ho rodinu. „Stál som tam ako úbohý väzeň v páskovanom oblečení väzňov. Nikdy som nedvíhal ruky k požehnaniu s takým doja¬tím ako vtedy. Hoci som bol už dlhé roky poznačený pečaťou vyvrheľa, bol som stále kňazom. Požiadali ma, abysomdarovaľto jediné, čo som vtedy mohol darovať- svoje požehnanie." Jeden kňaz sa v súčasnosti takto vyjadril o požehnaní; „Da mojich rúk bolo vložené nesmierne bohatstvo. Sám Kristus chce roz¬dávať cezo mňa, slabého, svoje požehnanie. Ako žehnal za svojho pobytu na zemi, chce rukami kňazov žehnať aj dnes. Áno, my kňazi sme milionármi, ale nie na peniaze, ale na milosti, ktoré sprostredkujeme. Sme vysielačkami Božieho požehnania. Všade na svete sú antény, ktoré toto požehnanie prijímajú: chorí, zajatci, prenasledovaní, väznení, hladní. Každým požehnaním, kto¬ré udeľujeme, rastie naša horlivosť žehnať." Účinok kňazského požehnania si nevie¬me dosť oceniť. Kristovým požehnaním rastie Kristova láska v našich srdciach. Eite nikdy nebolo kňazské požehnanie také potrebné ako dnes. Požehnanie - zdroj víťazstva nad zlom „Požehnanie je zbraň môjho srdca" - píše jeden kňaz. „Každé ráno odriekam formu¬lu exorcizmu a každý večer dvíham ruky a požehnávam svoju farnosť. Kríž požeh¬nania siaha ďaleko, veľmi ďaleko. Jeho predĺžené ramená objímajú celý svet." Požehnanie je vždy novým víťazstvom. Žehnajúci kňaz sa stáva duchovným vysie¬lačom. Vo svete je mnoho antén, čiže sŕdc, ktoré požehnanie potrebujú a touto cestou dostávajú. Časté žehnanie kňazov môže priniesť cho¬rému veľké úľavy, Ale darca i prijí-mateľ musia mať silnú vieru, schopnú i ho¬ry prenášať. Mnoho závisí na viere, dôvere a ochote, s akou požehnanie prijímame. Kňazské skladanie rúk uzdravuje Matka Mayer-Bernholdová píše: „Vo svojej ťažkej chorobe som často pocítila liečivú silu kňazského požehnania. Mnohokrát som ležala vo vysokej horúčke a tá náhle prestala, cítila som uľavenie, keďsom pocí¬tila na svojej hlave žehnajúcu ruku kňaza." Iná, už desiatky rokov ťažko chorá žena, povedala: „Vo svojej chorobe často prijí¬mam kňazské požehnanie. Zakaždým cí¬tim, ako dostávam silu trpezlivo znášať svoje utrpenie a vždy sa znovu odovzdá¬vať do Božej vôle. Vedomie, že ma kňaz aj z diaľky žehná, mi v ťažkých pokušeniach a v hodinách najväčšej sklúčenosti dodáva silu a odvahu vydržať." Sila požehnania pochádza z Kríža Každé požehnanie znakom kríža je posvä¬tením ľudí a vecí. Kňaz žehná zdvihnutou rukou a znakom kríža. Tým je zreteľne naznačené, že účinok žehnania prichádza z Kristovej smrti na kríži. Kríž je zname¬ním Kristovho víťazstva. Kňazským žeh¬naním sa požehnávajú a posväcujú nielen ľudia, ale aj veci, miesto a práca, domov, dielne, pracovné nástroje, dopravné prostriedky. Spolu s prácou človeka majú byť znamením zasvätenia službe Božej. Kňazské ruky by sa teda nikdy nemali unaviť žehnaním. ŽEHNANIE LAIKOV Znakom kríža žehnajú kresťania v prvom rade seba samých. Vždy, keď sa prežeh-návajú znakom kríža, požehnávajú svoje myslenie, svoje slová a svoju vôľu. Zna¬kom kríža môže však žehnať aj iných. Svätý František z Assisi nám zanechal toto slávne, vlastnoručne napísané laické požehnanie ako svoju závet pre budúce storočia: „Nech ťa žehná Pán, nech ťa chráni, nech ti ukáže svoju tvár a zmiluje sa nad tebou. Nech ob¬ráti k tebe svoju tvár a udelí ti pokoj. Nech ti udelí Pán svoje sväté požehnanie. Amen." Ruky rodičov sú žehnajúce ruky Požehnanie rodičov je sprostredkovaním po¬žehnania od Boha. Sila rodičovského požeh¬nania spočíva v prvom rade v tajomstve ich stvoriteľského poslania. Dostali podiel na stvoriteľskej moci Božej. Majú veľkú zod¬povednosť starať sa nielen o telesný vývoj detí, ale aj o ich vývoj duševný a duchov¬ný. Požehnanie rodičov vyplýva ďalej z ta¬jomstva ich kňazského poslania. Sviatosťou manželstva, týmto „veľkým tajomstvom", dostávajú muž a žena, otec a matka, kňazskú moc, ktorá im nebude odňatá (sv. Augustín). Moc a sila rodičovského požehnania spo¬číva konečne aj v ich hodnosti ako Božích zástupcov. Za nimi stojí sám Boh, vyslo-vujúc svoje 4. prikázanie. Rodičovské po¬žehnanie je súčasne „sviatosťou domáceho krbu". Keďže požehnanie rodičov má veľký význam, majú otec a matka žehnať svoje die¬ťa už od prvého dňa života, ba už vtedy, keď matka cíti nový život pod srdcom. Rodiča majú s vierou a dôverou dávať svojím deťom na čelo znamenie kríža, podľa možnosti aj so svätenou vodou a hovoriť:" Na príhovor Pan¬ny Márie nech ťa žehná Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. Amen." V našich katolíckych rodinách má platiť pravidlo: ani deň bez rodičovského po¬žehnania! Keď si dieťa od malička zvykne na rodičovské požehnanie, nebude sa han¬biť ani ako 14-ročné prijať od otca a matky „požehnanie na dobrú noc" - hovorí jedna skúsená matka. Dávajte preto, milí rodičia, požehnanie svojim deťom každé ráno a ve¬čer. Zvlášť ich požehnanie v deň ich prvého svätého prijímania. Pri odchode z domu, do cudziny, nezabudnite ich žehnať do diaľky aj vtedy, keď sú ďaleko od domu. Rodičovské požehnanie „zaletí k deťom ponad hory, po¬nad doly", aj keby boli čo ako vzdialené. Po-žehnajte ich svätenou vodou a znakom kríža v deň ich sobáša a najmä vo chvíli vášho zo¬mierania. Toto posledné požehnanie je ako¬by zhrnutím všetkých vašich požehnaní po¬čas celého života a bude sprevádzať vaše deti na všetkých cestách a pomáhať im. Právo žehnať svoje vnúčatá a svojich zve¬rencov majú aj starí rodičia a vychovávatelia. Aj snúbenci a manželia sa majú vzá¬jomne požehnávať. Najmä manželia si majú dávať krížik na čelo, čím si dodávajú silu, krotia neviazané vášne, riešia napätia a prchkosti a posväcujú si telá i duše. Dojemne píše jedna vzdelaná, šľachetná matka: „Dôstojný otče, vždy som túžila po kňazskom požehnaní a vyhľadávala som ho. Ale aj sama som často požehnávala druhých. Robila som to vždy v mene Ježi¬ša a s Ježišom. Najviac som žehnala svoje malé deti. Aj v noci som im často dávala na čelo krížik, až ma niekedy napadlo že keď dospejú bude vidno na ich čelách znak krí¬ža..." Na konci svojho listu pridala obdivu¬hodné slová: „Pretože my, katolíci, máme myslieť na celý svet a milovať všetkých, často som do diaľky žehnala znakom krí¬ža aj Svätého Otca, našich biskupov, kňa¬zov, teológov. To bolo moje tiché tajomstvo, s ktorým sa vám ako kňazovi zverujem až teraz, na konci svojho života." Žehnať znakom kríža znamená privádzať ku Kristovi Svojou smrťou na kríži sňal Kristus zo sve¬ta kliatbu hriechu. Keďže však ľudia svojou vinou a pre svoje hriechy vždy znovu padajú pod túto kliatbu, musí Cirkev v Ježišovom mene vždy obnovovať ich vykúpenie. Robí to predovšetkým obnovovaním a sprítom¬ňovaním Kristovej obety - sv. omšou, ale aj ostatnými sviatosťami a tiež kňazským žeh¬naním. Každé prežehnanie sa s vierou je už požehnaním. Z kríža pramení prúd požehnania do celého sveta, do každej duše, kto¬rá verí v Boha a v silu kríža. Požehnanie krížom je požehnanie Krvou Kristovou. Kríž je znamením z ktorého neustále vy¬žaruje láska Preto žehnanie znakom kríža privádza ku Kristovi a skrze Krista k Otco¬vi. Kto má vieru ako dieťa, ten to pochopí. Kríž je znamením najväčšej lásky, je znamením trvalého víťazstva! „Bedákaš nad zlobou sveta alebo nad bezohľadnosťou a nepochopením svojho okolia? Tvoja trpezlivosť a nervy sú často vystavené tvrdej skúške a často zlyhajú i pri najlepších predsavzatiach. Skús použiť re¬cept denného žehnania. (P. Kiefer O. Cap.) Vezmi každé ráno svätenú vodu, urob ňou znamenie kríža a povedz: „V mene Je¬žiša Krista žehnám celú svoju rodinu, žeh-nám všetkých s ktorými sa dnes stretnem a ktorí sa odporúčajú do mojej modlitby. Žehnám náš dom a všetkých, ktorí k námprídu alebo od nás odídu. Amen." Krstom a birmovaním nás Kristus spojil so svojim živo¬tom a poslaním. Každý kresťan preto môže, ba aj má žehnať čo najviac. Vo svete je takmer 400 000 kňazov a vyše 600 mi¬liónov katolíkov. Aká nesmier¬na sila požehnania sa v nich skrýva! Bola by to víťazná ar-máda, keby všetci a každý deň používali s veriacim a milujú-cim srdcom dar požehnania, hovoriac.:Nech Boh Otec BOH Syn a Duch Svaty žehná, skrze Märiu,Matku milostí, všetkych ľudi,trpiacich,pre-nasledovanych,hladujúcich. Amen Pane,daj mi žehnajüce ruky.čisté a .bez poškvrny, Aby rozdávali Tvoje požehnanie do celého sveta! Novy ZAKON List EFEZANOM 6,10 Napisal ho apostol PAVOL Ak cches mat pokoj od toho dole :)) tak si to citaj nahals kazdy den Ja si to stale hovorim po modlitbe je to ochrana pred zlym a pise sa tam ako sa stat BOZIM Bojovnikom Buďte Boží bojovníci - 10 Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. 11 Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. 12 Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. 13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! 14 Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! 16 Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! 17 A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! 18 Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých! 19 Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia, 20 ktorého vyslancom som aj v okovách, aby som mal v ňom odvahu hovoriť, ako som povinný. Co sa tyka toho ZEHNANIA.. Vies lepsie clvoeka POzehnat ked na teba NADAVA ako mu vratit to co ti dava.. Preco. NO vies ke dsom ti PISAL SLOVO sa Telom STANE... Ak ty mu budes vracat spat to co tebe dava tak sa aj to SLOVO TELOM stane a ten clvoek bude taky ako mu prajes. Len potporujes v nom tu ZLOBU.. Mna BOH naucil a aj stale uci odelit CLOVEKA od HRIECHU.. A tak ked ho pozehnam chranim SEBA aj JEHO pred zlym. Zly sa sma bude cudovat ZABIJAS ho tym dusis... :)) Motýľ... Jedného dňa sa na kukle objavil malý otvor. Človek si sadol a pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako zápasí a snaží sa dostať cez ten malý otvor. Potom sa zdalo, že jeho pohyb ustal. Vyzeralo to, že sa to nedostalo až tam, kam by malo a nemohlo to ďalej pokračovať. Tak sa človek rozhodol, že motýľovi pomôže, vzal nožnice a kuklu otvoril. Potom sa motýľ ľahko ukázal. Ale mal slabé, drobné telo a scvrknuté krídla. Človek ho ďalej sledoval, pretože čakal, že každú chvíľu roztvorí krídla, roztiahne ich a zväčší, tak aby boli schopné uniesť jeho telo, čakal, že sa stanú pevnými, Nič také sa nestalo! V skutočnosti strávil motýľ zvyšok svojho života len lozením so svojím slabým telom a so scvrknutými krídlami. Nikdy nebol schopný lietať. Čomu človek vo svojej dobrosrdečnosti a dobrej vôli neporozumel, bola obmedzujúca kukla a zápas, ktorý bol potrebný na to, aby sa motýľ dostal cez malý otvor, bol to boží spôsob, ako dostať tekutinu z tela do krídel motýľa, aby boli schopné lietať, keď sa raz z kukly oslobodí. Niekedy je zápas presne to, čo v živote potrebujeme. Ak by Boh pripustil prežiť náš život bez prekážok, mohlo by nás to ochromiť. Neboli by sme takí silní, akoby sme mohli byť. Nikdy by sme neboli schopní lietať. Požiadal som o silu A Boh mi dal starosti, aby ma posilnili. Požiadal som o múdrosť. A Boh mi dal problémy, aby som ich riešil. Požiadal som o hojnosť..... A Boh mi dal rozum a svaly, aby som pracoval. Požiadal som o odvahu A Boh mi dal prekážky, aby som ich prekonával. Požiadal som o lásku A Boh mi dal problémových ľudí, aby som im pomohol. Požiadal som o priazeň A Boh mi dal príležitosť. Nedostal som nič z toho, o čo som požiadal Ale dostal som všetko to, čo som potreboval. |
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.