Koncom novembra 1932 vo Walendowe na konci duchovných cvičení po obnovení sľubov a svätom prijímaní sa Ježiš ukázal Faustíne a milo sa k nej obrátil so žiadosťou, aby sa zadívala na jeho milosrdné Srdce. Poslúchla jeho želanie, uprela svoj zrak na Ježišovo srdce a uvidela, že z neho vyšli dva lúče, ktoré " sú na tom obraze ".Vtedy podľa svedectva v denníčku pochopila, aké veľké je Božie milosrdenstvo. Začiatkom roku 1934, keď sa už začalo pracovať na maľbe, sa svätica obrátila na Ježiša s otázkou, či nápis na obraze môže znieť " Kristus, Kráľ milosrdenstva " . Spasiteľ vtedy potvrdil, že je Kráľom milosrdenstva, potom vyjadril želanie, aby bol obraz Božieho milosrdenstva verejne vystavený v prvú nedeľu po Veľkej noci. V istom zjavení Ježiš spresnil aj úlohu obrazu v úcte k Božiemu milosrdenstvu : má byť " nástrojom " na čerpanie milostí z prameňov milosrdenstva.
Kým prebiehali práce na obraze, o. Sopočko prikázal sestre Faustíne, aby objasnila význam lúčov, ktoré sú zvečnené na portréte Božieho milosrdenstva. Pri modlitbe počula Ježišove slová, že tie dva lúče označujú krv a vodu, ktoré vytryskli z jeho boku, keď ho prebodli kopijou na kríži. „ Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duše ... “
Pravdepodobne tiež v novembri 1934 sa uskutočnilo zjavenie, ktoré po prvý raz spojilo túto úctu k Božiemu milosrdenstvu s eucharistickým kultom. Počas sv. omše pri vystavovaní Oltárnej sviatosti sv. Faustína uvidela dva lúče – červený a svetlý ako na obraze Božieho milosrdenstva – vychádzajúce z najsvätejšej Oltárnej sviatosti. Odrážali sa na sestrách a chovaniciach, ale v rozličnej miere.
Podobný obsah malo videnie opísané pod dátumom 20.decembra 1934. Keď Faustína večer vošla do svojej cely, videla Pána Ježiša vystaveného v najsvätejšej Oltárnej sviatosti, pred ktorou adoroval o. Sopočko, veľký počet duchovných a zástup ľudí. Z oltárnej sviatosti vyšli dva lúče „ ktoré sú na obraze “ . Potom, ako zapísala svätica, „ prešli do rúk môjho spovedníka a neskôr do rúk duchovných. Z ich rúk prešli na ľudí a vrátili sa do hostie “.
28. apríla 1935 ma Druhú veľkonočnú nedeľu, keď kňaz zdvihol najsätejšiu Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal účastníkov liturgie, Faustína uvidela Krista v takej podobe ako na obraze. Sám Ježiš udelil zhromaždeným požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozšírili na celý svet. Sestra mala nezvyčajné videnie, ktoré opísala takto : " Uzrela som nepredstaviteľné svetlo v tvare krištáľového príbytku, utkaného zo svetlých vĺn, neprístupného nijakému stvoreniu ani duchovi. Do toho svetla viedlo troje dverí - a v tej chvíli vošiel Ježiš v takej podobe ako na obraze do toho svetla - do druhých dverí, do vnútra jednoty. Je to trojičná jednota, ktorá je nepochopiteľná nekonečnosť.
Kým prebiehali práce na obraze, o. Sopočko prikázal sestre Faustíne, aby objasnila význam lúčov, ktoré sú zvečnené na portréte Božieho milosrdenstva. Pri modlitbe počula Ježišove slová, že tie dva lúče označujú krv a vodu, ktoré vytryskli z jeho boku, keď ho prebodli kopijou na kríži. „ Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duše ... “
Pravdepodobne tiež v novembri 1934 sa uskutočnilo zjavenie, ktoré po prvý raz spojilo túto úctu k Božiemu milosrdenstvu s eucharistickým kultom. Počas sv. omše pri vystavovaní Oltárnej sviatosti sv. Faustína uvidela dva lúče – červený a svetlý ako na obraze Božieho milosrdenstva – vychádzajúce z najsvätejšej Oltárnej sviatosti. Odrážali sa na sestrách a chovaniciach, ale v rozličnej miere.
Podobný obsah malo videnie opísané pod dátumom 20.decembra 1934. Keď Faustína večer vošla do svojej cely, videla Pána Ježiša vystaveného v najsvätejšej Oltárnej sviatosti, pred ktorou adoroval o. Sopočko, veľký počet duchovných a zástup ľudí. Z oltárnej sviatosti vyšli dva lúče „ ktoré sú na obraze “ . Potom, ako zapísala svätica, „ prešli do rúk môjho spovedníka a neskôr do rúk duchovných. Z ich rúk prešli na ľudí a vrátili sa do hostie “.
28. apríla 1935 ma Druhú veľkonočnú nedeľu, keď kňaz zdvihol najsätejšiu Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal účastníkov liturgie, Faustína uvidela Krista v takej podobe ako na obraze. Sám Ježiš udelil zhromaždeným požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozšírili na celý svet. Sestra mala nezvyčajné videnie, ktoré opísala takto : " Uzrela som nepredstaviteľné svetlo v tvare krištáľového príbytku, utkaného zo svetlých vĺn, neprístupného nijakému stvoreniu ani duchovi. Do toho svetla viedlo troje dverí - a v tej chvíli vošiel Ježiš v takej podobe ako na obraze do toho svetla - do druhých dverí, do vnútra jednoty. Je to trojičná jednota, ktorá je nepochopiteľná nekonečnosť.
Čo je Božie Milosrdenstvo ?
Pápež Ján Pavol II
Pápež Ján Pavol II, spolu vo svojom kazateľskom a osobnom živote, sa snažil žiť a kázať posolstvo Božieho Milosrdenstva.Ako veľký milosrdný otec písal v encyklike o Božom Milosrdenstve:
"Posolstvo Božieho Milosrdenstva mi bolo vždy milé a blízke...
ktoré som si zobral na Petrov stolec a ktoré vo vnímaní formuje obraz tohto pontifikátu ". ( Pozri tiež: Citáty Jána Pavla II. )
V jeho písomnostiach a homíliách predložil Božie Milosrdenstvo ako odpoveď na svetové problémy a ako posolstvo tretiemu miléniu.Beatifikoval a kanonizoval sestru Faustínu Kowalskú,reholnú sestru spojenú
s posolstvom, a urobil to v Ríme a nie v Poľsku na zvýraznenie, že Božie Milosrdenstvo je pre celý svet.
Zavedenie Nedele Božieho Milosrdenstva pre celú Cirkev
Keď pápež Ján Pavol II kanonizoval sestru Faustínu, taktiež v rovnaký deň, prekvapil celý svet zavedením Nedele Božieho Milosrdenstva ( sviatok spojený s posolstvom ) ako sviatok pre celú Cirkev.Tento sviatok sa slávi na prvú nedeľu po Veľkej noci.O tomto dni Ján Pavol II povedal:
"Toto je najšťastnejší deň môjho života"
Zverenie celého sveta do Božieho Milosrdenstva
V roku 2002, pápež zveril celý svet do Božieho Milosrdenstva ked posvätil svätinu Božieho Milosrdenstva v
Lagiewnikoch, na predmestí Krakowa v Poľsku. To je miesto, kde sú uložené telesné pozostatky sv.Faustíny.
Svätý otec si spomína, že ako mladý človek pracoval v lome, len niekolko metrov od dnešnej svätyne.
Taktiež povedal,že dlho myslel na sv.Faustínu, ked písal svoju encykliku o Božom Milosrdenstve.
Okrem toho, Svätý otec, často citoval z Denníčka sv.Faustíny a modlil sa ruženec Božieho Milosrdenstva
pri svätom hrobe.
Po smrti Jána Pavla II
Po zvážení, že svoj život zveril do Božieho Milosrdenstva a sv.Faustíne, niet sa čo čudovat, že pápež
Ján Pavol II zomrel na vigíliu Božieho Milosrdenstva ( večer pred sviatkom ),ktorý bol toho roku 3.apríla.
Taktiež nie je prekvapením, že nám Svätý otec zanechal odkaz v Nedeli Božieho Milosrdenstva, ktorý bol čítaný
vo sviatočný den po sv.omši, ktorá bola celebrovaná ako zádušná omša za Sv.otca.
Opakovane Ján Pavol II písal a hovoril o našej potrebe obrátiť sa k Božiemu milosrdenstvu ako odpoveď na
špecifické problémy našej doby. Zanechal silný symbol zameraný na posolstvo Božieho Milosrdenstva a jeho
oddanosť počas jeho pontifikátu bude viesť Cirkev dlho po jeho smrti.
Pápež Ján Pavol II
Pápež Ján Pavol II, spolu vo svojom kazateľskom a osobnom živote, sa snažil žiť a kázať posolstvo Božieho Milosrdenstva.Ako veľký milosrdný otec písal v encyklike o Božom Milosrdenstve:
"Posolstvo Božieho Milosrdenstva mi bolo vždy milé a blízke...
ktoré som si zobral na Petrov stolec a ktoré vo vnímaní formuje obraz tohto pontifikátu ". ( Pozri tiež: Citáty Jána Pavla II. )
V jeho písomnostiach a homíliách predložil Božie Milosrdenstvo ako odpoveď na svetové problémy a ako posolstvo tretiemu miléniu.Beatifikoval a kanonizoval sestru Faustínu Kowalskú,reholnú sestru spojenú
s posolstvom, a urobil to v Ríme a nie v Poľsku na zvýraznenie, že Božie Milosrdenstvo je pre celý svet.
Zavedenie Nedele Božieho Milosrdenstva pre celú Cirkev
Keď pápež Ján Pavol II kanonizoval sestru Faustínu, taktiež v rovnaký deň, prekvapil celý svet zavedením Nedele Božieho Milosrdenstva ( sviatok spojený s posolstvom ) ako sviatok pre celú Cirkev.Tento sviatok sa slávi na prvú nedeľu po Veľkej noci.O tomto dni Ján Pavol II povedal:
"Toto je najšťastnejší deň môjho života"
Zverenie celého sveta do Božieho Milosrdenstva
V roku 2002, pápež zveril celý svet do Božieho Milosrdenstva ked posvätil svätinu Božieho Milosrdenstva v
Lagiewnikoch, na predmestí Krakowa v Poľsku. To je miesto, kde sú uložené telesné pozostatky sv.Faustíny.
Svätý otec si spomína, že ako mladý človek pracoval v lome, len niekolko metrov od dnešnej svätyne.
Taktiež povedal,že dlho myslel na sv.Faustínu, ked písal svoju encykliku o Božom Milosrdenstve.
Okrem toho, Svätý otec, často citoval z Denníčka sv.Faustíny a modlil sa ruženec Božieho Milosrdenstva
pri svätom hrobe.
Po smrti Jána Pavla II
Po zvážení, že svoj život zveril do Božieho Milosrdenstva a sv.Faustíne, niet sa čo čudovat, že pápež
Ján Pavol II zomrel na vigíliu Božieho Milosrdenstva ( večer pred sviatkom ),ktorý bol toho roku 3.apríla.
Taktiež nie je prekvapením, že nám Svätý otec zanechal odkaz v Nedeli Božieho Milosrdenstva, ktorý bol čítaný
vo sviatočný den po sv.omši, ktorá bola celebrovaná ako zádušná omša za Sv.otca.
Opakovane Ján Pavol II písal a hovoril o našej potrebe obrátiť sa k Božiemu milosrdenstvu ako odpoveď na
špecifické problémy našej doby. Zanechal silný symbol zameraný na posolstvo Božieho Milosrdenstva a jeho
oddanosť počas jeho pontifikátu bude viesť Cirkev dlho po jeho smrti.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.