Východný front - 1941
Pred útokom na ZSSR si potrebovalo Nemecko zaistiť Balkán, keďže Juhoslávia zrušila jednostranne spojenectvo s Nemeckom. Okrem toho muselo Nemecko pomáhať Taliansku, ktoré viedlo neúspešné boje s Gréckom. Aj napriek britskej pomoci Juhoslávia aj Grécko boli v priebehu apríla Nemeckom porazené a začlenené do nemeckej sféry vplyvu. Taliansko si zabralo väčšinu dalmátskeho pobrežia a Čiernu Horu. Aj keď vojenské ťaženie na Balkáne dopadlo pre Nemecko víťazne, neskôr sa ukázalo, že zdržanie v tejto oblasti Nemcom veľmi chýbalo pri dobíjaní Sovietskeho zväzu.
22. júna 1941 Nemecko porušilo pakt o neútočení a so svojimi spojencami (Taliansko, Maďarsko, Fínsko, Rumunsko a Slovensko) začalo realizovať „plán Barbarossa“ – napadlo Sovietsky zväz na obrovskom fronte od Severného ľadového oceánu po Čierne more (okolo 4500 km). Sovietske jednotky boli rozptýlené na rozsiahlom území a neboli včas presunuté k hraniciam na obranné postavenia. Stalin do poslednej chvíle neveril, že by Nemecko na ZSSR zaútočilo a očakával útok skôr z východu zo strany Japonska a tak obranu sústredil predovšetkým na východných hraniciach. Nemecké armádne zväzy postupovali frontom v troch smeroch – Sever, Stred a Juh. Vo všetkých týchto smeroch si Nemci hneď od začiatku zabezpečili vysokú početnú prevahu, ktorá sa prejavila v rýchlom prieniku do sovietskeho vnútrozemia. Nacistické letectvo taktiež úplne ovládlo vzdušný priestor – už prvý deň bojov bolo zničených 1200 sovietskych lietadiel, z toho 2/3 priamo na letiskách. Koncom júna prenikli nacistické jednotky až 600 km. do vnútrozemia, obsadili Litvu, Lotyšsko, Bielorusko a západnú Ukrajinu.
Koncom júna oficiálne deklarovali Británia a USA Sovietskemu zväzu pomoc, ktorá sa prejavila najmä v dodávkach zbraní a munície. Napriek tomu, že obe veľmoci boli krajne antikomunistické, vedeli (najmä Británia), že zapojenie ZSSR do bojov na svojej strane prelomí vojenskú izoláciu Británie (trvajúcu prakticky už rok) a prinesie jej potrebný oddych.
Po dvoch mesiacoch bojov o Kyjev (Nemci ho ovládli 19. septembra), ktoré na seba viazali väčšinu nemeckých síl, nariadil Hitler obnoviť ofenzívu na celom úseku frontu, avšak hlavný útok rozhodol sústrediť na Moskvu. Dovtedy stratila sovietska armáda viac ako dva milióny vojakov (pol milióna ich bolo zajatých pri bojoch o Kyjev).
Nemecké jednotky armádneho zväzu Juh v tom období prenikli už na Krym, kde sa stretli s hrdinským odporom posádky v Sevastopole. Podarilo sa im načas prerušiť dodávky nafty z Kaukazu, avšak 29. novembra v bitke o mesto Rostov utrpeli Nemci prvú vážnu porážku.
Armádny zväz Sever sa po kvalitných cestách pobaltských republík rýchlo prebojoval k predmestiam Leningradu (fínsko-nemecké oddiely bojovali ešte severnejšie – za polárnym kruhom), avšak húževnatá obrana mesta ich postup zastavila. Mesto sa dostalo do obkľúčenia začiatkom septembra. Obkľúčenie však nebolo úplné, keďže v zásobovaní bolo možné s ťažkosťami pokračovať cez Ladožské jazero. Počas 900 dňovej blokády zomrelo na následky hladu, zimy a bombardovania najmenej 800 tisíc ľudí, ale mesto sa nevzdalo a viazalo na seba veľké množstvo nemeckých vosjk. Vo februári 1942 zomieralo v meste od hladu a vyčerpania denne 3000 ľudí. Obliehanie Leningradu bolo najväčšie a najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii.
Výsledok vojny mala rozhodnúť ofenzíva na strednom úseku proti Moskve, ktorej cieľom bolo zničiť hlavné sily sovietskych vojsk brániace hlavné mesto. 30. septembra vyrazili nacistické jednotky do útoku proti Moskve. Keď sa Nemcom podarilo už 2. októbra obkľúčiť veľké zoskupenie sovietskych vojsk, nacistická propaganda vyhlásila celému svetu, že Rusko je už porazené. Obkľúčené sovietske jednotky na seba však viazali veľké množstvo nemeckých síl, čo umožnilo pripraviť pred Moskvou ďalšie obranné pozície, na ktorých nepretržite pracovalo pol milióna ľudí. Okrem toho boli k obrane Moskvy povolané elitne vycvičené a vyzbrojené jednotky z východu (medzi nimi aj 3 sibírske divízie). Veliteľom západného fontu, ktorý bránil prístupy k hlavnému mestu sa stal snáď najfenomenálnejší sovietsky generál Žukov. Nemecké letectvo nedokázalo prekonať veľmi dobre organizovanú protileteckú obranu hlavného mesta. 4 decembra Nemci podnikli posledný pokus o prelomenie obrany, pri ktorom sa niektoré jednotky dostali iba 24 km od Moskvy. Nacistická ofenzíva proti úporne sa brániacej Moskve definitívne stroskotala.
8. decembra vydal Hitler rozkaz, aby nemecké ozbrojené sily na celom sovietsko – nemeckom fronte prešli do obrany. Tak sa definitívne zrútil plán nemeckej bleskovej vojny (tzv. bltzkrieg). Nacistická propaganda zvádzala vojenský neúspech na silné mrazy. Určite mali aj tie svoj podiel viny, keďže nemecké vedenie malo v pláne poraziť Sovietsky zväz ešte pred zimou 1941 a tak nemecká armáda nebola na boje v podmienkach ruskej zimy pripravená.
Aj napriek neúspechom, ktoré zaznamenala nacistická armáda počas zimy 1941 – 42 je potrebné podotknúť, že do začiatku decembra ovládala územie, na ktorom žilo pred vojnou 40% všetkého obyvateľstva ZSSR, vyrábalo sa 68% železa, 58% ocele, ťažilo sa 63% uhlia, pestovalo 38% obilia... Za veľmi ťažkých podmienok bolo sovietskou stranou evakuovaných z ohrozených území viac ako 1500 podnikov a a kolo 10 miliónov ľudí za Ural, na západnú Sibír, do Kazachstanu a Strednej Ázie. Od konca roka tak bola priemyselná výroba z východu dodávať stále rastúci počet zbraní a munície.
Na okupovaných sovietskych územiach sa začal rozvíjať partizánsky spôsob boja. Tieto skupiny boli vytvárané civilistami ako aj vojakmi, ktorí pri ústupe pred nacistickou armádou unikli do hôr. V danom čase boli jedinou silou, ktorá bola schopná chrániť domáce obyvateľstvo na okupovanom území. Na odpor obyvateľstva nacistická armáda a tajná polícia (gestapo) reagovali terorom, ktorý krutosťou a rozsahom nemal v priebehu druhej svetovej vojny obdobu (inou kapitolou boli vyhladzovacie koncentračné tábory) – vypálené desiatky tisíce obcí, vyvražďovanie miliónov obyvateľov. Niekoľko miliónov ľudí z obsadených území ZSSR bolo postupne transportovaných na nútené práce do Nemecka.
Aj keď sovietska armáda koncom roka 1941 nebola ešte schopná uskutočniť rozsiahly protiútok na celom fronte, po porážke nacistických vojsk pri Moskve bola veľmi zvýšená jej bojová morálka a naberala čoraz väčšie skúsenosti z útočných bojov.
Náhľad fotografií zo zložky Východný front