Východný front - 1943
Víťazstvo pri Stalingrade umožnilo sovietskej armáde, aby využila strategickú iniciatívu a mohla postupne prejsť k všeobecnej ofenzíve od Kaukazu až po Leningrad. Významného úspechu dosiahla sovietska zimná iniciatíva na severnom úseku frontu, kde pri operácii Iskra prelomil silné opevnené nacistické pozície na južnom brehu Ladožského jazera a 18. januára po takmer poldruharočnom období sa obnovilo pozemné spojenie s Leningradom. Úzky prechod sa síce nepodarilo rozšíriť, ale bola v ňom rýchle vybudovaná železnica, takže zásobovanie Leningradu, ktorého statočné obyvateľstvo i obrancovia za dlhotrvajúcej blokády prežívali neslýchané útrapy (v prvej zime blokády zahynulo hladom i pri ostreľovaní mesta cez 600.000 obyvateľov), sa teraz mohlo podstatne zlepšiť.
Zamestnanci Kirovovej fabriky odchádzajú priamo na frontovú líniu brániť svoje mesto - Leningrad
Vzhľadom k ťažkým stratám predchádzajúcej jesene a zimy i vzhľadom k rastúcej sile sovietskej armády nacistické Nemecko v lete roku 1943 už nemalo síl pripraviť na východnom fronte tak široko ofenzívu ako v prvých dvoch rokoch vojny proti ZSSR. Nacistické velenie sústredilo veľké sily na pomerne malom úseku a proti asi 200 km širokému a 120 km hlbokému výbežku frontu, ktorý vznikol v priebehu zimnej ofenzívy západne od Kurska. Úderné kliny (zo severu a juhu) nacistickej armády sa mali stretnúť východne od Kurska s cieľom obkľúčiť a zničiť armády dvoch sovietskych frontov. Keby sa podarilo tieto armády poraziť, tak by to bola odveta za Stalingrad. Hitler vkladal zvlášť veľké nádeje do údernej sily nových nemeckých tankov typu "Panther" a "Tiger" ako aj do samohybných diel typu "Ferdinant". Sovietskemu zväzu sa do leta 1943 už podarilo úplne nahradiť ťažké straty na živej sile a výzbroji. Sovietska armáda bola rozčlenená do 13 frontov a disponovala veľkými zálohami. Mala teraz nad nepriateľom prevahu v ľuďoch asi 1,2 násobnú, v delostrelectve a tankoch asi trojnásobnú a v lietadlách takmer štvornásobnú. Sovietske vrchné velenie na jar 1943 taktiež pripravovalo ofenzívne operácie. Keď sa však dozvedelo o chystanom nacistickom útoku, najskôr rozhodlo vyčkať, až sa nacistické nemecké zoskupenia vyčerpajú na silných a do hĺbky členených sovietskych obranných postaveniach a až potom vo vhodnom okamihu udrieť na oslabeného nepriateľa a prejsť k širokej protiofenzíve i na iných úsekoch frontu. Ofenzíva začatá na kurskom výbežku dvoma nacistickými armádami za podpory tankov a letectva 5. júna 1943 zároveň zo severu a z juhu už na začiatku narazila na silný odpor. Sovietske vojská boli na nacistický útok dobre pripravené a ešte pred ním spôsobili útočníkom značné straty náhlym delostreleckým úderom. Nacisti nasadili do boja takmer všetky elitné pancierové divízie Waffen SS. Kurská bitka vstúpila do dejín ako najväčšia tanková bitka ľudských dejín. Po urputnom dvojmesačnom boji nakoniec zvíťazili lepšie pripravené a početnejšie sovietske vojská. Výsledok bitky pri Kursku v lete 1943 dovŕšil obrat v priebehu celej druhej svetovej vojny. Nacistická nemecká mašinéria tu bola definitívne zlomená, o víťazstvo protihitlerovskej koalície už nemohlo byť pochybnosti.
V tejto bitke bolo zlikvidovaných 30 elitných nacistických divízií, z toho 7 tankových. Tieto divízie stratili cez polovicu svojich vojakov. Celkové straty nepriateľských vojsk za tú dobu činili viac ako 0,5 milióna mužov, asi 1.500 tankov, medzi nimi veľký počet tigrov a phanterov, 3.000 diel a veľké množstvo lietadiel. Tieto straty už nemohlo nacistické vedenie nahradiť žiadnymi totálnymi opatreniami.
Porážka nacistických vojsk donútila nacistické vedenie presunúť v lete 1943 z iných frontov na sovietsko - nemecký front 14 divízií a značné posilové jednotky, čo ovšem oslabilo fronty v Taliansku a Francúzsku.
Sovietske vojská podľa údajov generálneho štábu ZSSR oslobodili do konca roka 1943 viac ako polovicu územia, ktorého sa nacistické vojská zmocnilli v rokoch 1941 - 1942. Od protiútoku sovietskych vojsk v priestore Stalingradu bolo zničených 56 divízií a 162 divízií malo veľmi ťažkú porážku. Nacisti ich museli z podstatnej časti doplniť alebo reorganizovať. Za tú dobu bolo zničených okolo 7.000 tankov, 50.000 diel a mínometov a cez 14.000 lietadiel. Nacistické vojská nenávratne stratili najskúsenejší káder generálov, dôstojníkov, poddôstojníkov a vojakov. Koncom roku 1943 už pôsobilo v ZSSR okolo 250.000 partizánov, ktorí zlikvidovali 11.000 vlakov, 6.000 lokomotív, 40. 000 vagónov a plošinových vozov, zničili cez 22.000 áut a viac ako 9.000 železničných mostov, zároveň značne chránili civilné obyvateľstvo, ktoré bolo vystavené brutálnemu teroru zo strany nacistických armád.
...(Gzhatsk 1943)
Náhľad fotografií zo zložky Východný front