Východný front - 1945
Ešte na jar 1945 udržovalo nacistické nemecké velenie i naďalej svoje hlavné sily na sovietsko-nemeckom fronte, zatiaľ čo proti britsko-americkým armádam na západnom a talianskom fronte bojovala približne tretina nacistických vojsk. V apríli 1945 sa už však nacistický nemecký západný front fakticky rozpadol a státisíce nacistických nemeckých vojakov odchádzalo do britsko-amerického zajatia, pokúšalo sa nacistické nemecké velenie na východe všetkými silami zadržať postup sovietskej Červenej armády.
Záverečná sovietska ofenzíva pod velením maršalov Žukova, Rokossovského a Koneva, ktorá mala 2,5 miliónov mužov, 41.000 diel a mínometov, 7.500 lietadiel a 6.300 tankov začala 16. apríla na fronte širokom 400 km útokom na nacistické nemecké postavenie na Odre a Nise. Prevaha na sovietskej strane v delách a tankoch bola viac ako štvornásobná.
Sovietskym vojskám sa po krvavých bojoch podarilo nielen všade prelomiť nacistickú obranu, ale do 25. apríla úplne obkľúčiť Berlín, pričom ďalšie silné zoskupenie nacistických vojsk sa ocitlo v obkľúčení severne od Chtebuze. V ten istý deň sa sovietske jednotky stretli s americkými jednotkami u Torgau na Labi.
Do 2. mája v ťažkých pouličných bojoch sovietske jednotky dobyli Berlín. Zničili tiež vojská obkľúčené na juhovýchod od mesta a rozbili aj armádu, ktorá sa na Hitlerov rozkaz snažila preraziť obkľučovací kruh okolo Berlína od západu.
Začiatkom mája došli sovietske vojská k línii Schwerin - tok Labe od Wittenbergu po Drážďany - Zhorelec.
30. apríla spáchal v obkľúčenom Berlína Hitler samovraždu potom, čo ho opustili nielen Göring (zakladateľ Gestapa a vrchný veliteľ Luftwaffe, v Norimbergu po vojne odsúdený za vojnové zločiny na smrť – pred vykonaním rozsudku spáchal samovraždu kyanidom), ale aj vodca SS Himler, ktorý sa 24. apríla bezúspešne pokúsil ponúknuť anglickej a americkej vláde separátnu kapituláciu na západe. Hitler menoval svojho nástupcu veľkoadmirála Dönitza, ktorý vytvoril novú vládu v dovtedy neobsadenom Šlesvicku - Holštýnsku. Dönitzova vláda chcela pokračovať v boji proti Sovietskemu zväzu a pritom rokovať s jednotlivými britsko-americkými veliteľmi o kapitulácii po častiach. 5. mája 1945 vstúpila v platnosť kapitulácia nacistických nemeckých vojsk v severnom Nemecku, Dánsku a Holandsku, podpísaná v hlavnom stane maršala Montgomeryho. Vrchný spojenecký veliteľ generál Eisenhower však ponuku obdobných dielčích kapitulácií tých nacistických vojsk, ktoré stáli proti americkým armádam odmietol a žiadal od nacistických nemeckých zmocnencov, aby podpísali kapituláciu platnú pre všetky fronty. Keď sa snažili rokovania preťahovať, aby tak umožnili čo najväčšiemu počtu nacistických jednotiek i civilistov zo sovietskeho frontu prejsť na územie obsadené britsko-americkými vojskami, pohrozil im, že rokovania preruší, uzatvorí front a zabráni silou ďalšiemu pohybu na západ
7. mája 1945 ráno bol v Eisenhowerovom hlavnom stane v Remeši podpísaný protokol o bezpodmienečnej kapitulácii všetkých nacistických nemeckých ozbrojených síl. Definitívny kapitulačný akt potom na naliehanie sovietskej vlády prebehol 8. mája v dobytom Berlíne, kde dokument za prítomnosti maršala Žukova a zástupcov ostatných spojencov podpísali predstavitelia nacistického nemeckého vrchného velenia na čele s maršalom Keitlom. Kapitulácia vstúpila v platnosť jednu minútu po polnoci, teda 9. mája 1945.
Toho istého dňa (9.5.1945) vyvrcholila veľká operácia sovietskej Červenej armády v Európe. Jej cieľom bolo obkľúčiť a zajať veľké zoskupenia nacistických vojsk v severovýchodných Čechách. Predtým už 26. apríla vstúpili vojská 2. ukrajinského frontu do Brna, 30. apríla oslobodili jednotky 4. ukrajinského frontu Ostravu. 5. mája vypuklo v Prahe povstanie, ktoré sa však po prvých úspechoch dostalo do ťažkej situácie. 6. mája zahájili z priestoru Drážďan urýchlene ofenzívu vojská 1. ukrajinského frontu. Jeho tankové jednotky prenikli cez Krušné hory na pomoc Prahe a v ranných hodinách 9. mája oslobodili Prahu. Zanedlho sem dorazili od východu i rýchle jednotky 2. ukrajinského frontu. Takmer 900.000 nacistických nemeckých vojakov bolo obkľúčených a bol im znemožnený ústup do britsko - amerického zajatia.
Treba zdôrazniť, že podpísanie kapitulácie nacistického Nemecka neznamenalo automaticky okamžité ukončenie bojových akcií na všetkých frontoch v Európe. Aj po 9. máji pokračovala nacistická nemecká evakuácia na Baltiku, kde sovietske lietadlá útočili na nacistické lode, ktoré prevážali vojakov aj civilných utečencov na západ a nacistické lode im paľbu opätovali. Pokračovali boje aj na území Juhoslávie, kde nacistické jednotky ustupujúce Slovinskom bojovali až do 15. mája s Juhoslovanskou národnooslobodzovacou armádou, pričom tieto boje skončili 15. mája len preto, že zadné voje 7. horskej divízie SS "Prinz Eugen" vstúpili na územie Rakúska, kde ich už juhoslovanskí vojaci nemohli prenasledovať. Tam sa potom nacistickí vojaci vzdali spojencom. Na moriach boli nacistické ponorky, z ktorých posledná sa nechala zaistiť v argentínskom prístave Mar del Plata 17. augusta 1945. Postupne boli tiež odzbrojované nacistické posádky vo vzdialených posádkach, ako posledná sa vzdala nacistická meteorologická stanica na Špicbergách.
Ani na území Československa neskončili všetky bojové akcie okamžite potom, keď bezpodmienečná kapitulácia nacistického Nemecka vstúpila do platnosti a ani dobre známy boj s kolónou jednotiek SS ustupujúcich z Prahy v okolí Milína 11. a 12. mája nebol posledným ozbrojeným stretnutím na území Čiech.
Niektoré nacistické bojové jednotky, malé skupinky nacistických vojakov prenikali prakticky až do 15. mája z Moravy cez južné Čechy do amerických línií. Napríklad bojová skupina tvorená štábom a časťou jednotiek 16. tankovej divízie si vybojovali prechod cez Vltavu u Červené ešte 14. mája 1945.
Náhľad fotografií zo zložky Východný front