Repka olejka ozimná
22. 8. 2010
Morfologická charakteristika
Koreň - najväčšia časť koreňovej sústavy repky olejky sa rozkladá v ornici. Len asi 10 – 15 % koreňovej hmoty sa rozkladá do väčších hĺbok, a to niekedy až do troch metrov. Hlavný koreň dospelej rastliny je kolovitý, sekundárne zhrubnutý a vytvára veľké množstvo krátkych bočných konárikov s hustou sieťou jemných korienkov, takže celá koreňová sústava rastliny tvorí hustú koreňovú sieť. Do zimy je repka schopná vytvoriť približne polovicu maximálnej dĺžky koreňa. Na ľahkých pôdach preniká hlbšie, na ťažkých ílovitých pôdach je kratší.
Stonka - v nadzemnej časti prechádza koreň do hrubšieho hypokotylu a ešte v jesennom období sa vytvára časť stonky. Je valcovitá, vyplnená stržňom a na jar môže dorásť do výšky aj cez dva metre. Závisí to od prostredia, podmienok pestovania a príslušného kultivaru. Rovnako tieto podmienky ovplyvňujú aj jej hrúbku. Z hlavnej stonky vyrastajú vedľajšie konáriky. Sú umiestnené špirálovito a ich počet ovplyvňuje počet plodov a úrodu semena.
Listy - vo fáze listovej ružice sú dolné listy lýrovito sperené a väčšinou na rube riedko chlpaté. Sú tmavozelené so sivomodrým voskovým povlakom. Horné listy vyrastajúce na stonkách sú lysé, nedelené, celistvookrajové alebo slabo zúbkované a svojou srdcovitou bázou objímajú stonku len z časti (asi z dvoch tretín).
Kvety - stonky sú zakončené väčšinou riedkym strapcovitým súkvetím drobných žltých kvetov. Kvety sú súmerné, skladajú sa zo štyroch žltých korunných lupienkov a štyroch zelenožltých kališných lístkov, ktoré sú pritlačené ku korune.
Plod- je pretiahnutá šešuľa, predĺžená do dlhého kužeľovitého zobáka. Jej tvar, veľkosť a dĺžka zobáka sú kultivarové znaky.
Semeno- ozimnej repky je guľaté, tmavé, najčastejšie modročierne. Hmotnosť tisíc semien je asi 4 - 6 g. Pri zväčšení vidíme na osemení jasnú retikuláciu, ktorá umožňuje rozlíšiť semeno repky od niektorých iných kapustovitých plodín.
Rast a vývin
Semeno repky pred vlastným klíčením prijíma na pučanie asi 60 % vody svojej hmotnosti. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 °C. Rýchlosť klíčenia závisí od vonkajších podmienok zrelosti a zdravotného stavu semena. Pri vhodných podmienkach repka na poli klíči už za tri dni. Za 5 – 6 dní vzchádza. Najskôr sa objavia klíčne listy a neskôr tmavšie pravé listy. V tomto čase už koreň preniká do hĺbky 0,10 – 0,15 m. Ďalšie pravé listy už vyrastajú veľmi rýchlo. Začne sa tvoriť listová ružica, ktorá má za mesiac po sejbe 5 – 7 listov. Počas dvoch mesiacov vytvára repka 10 – 15 listov. Prezimuje už v stave listovej ružice. Počas zimného obdobia väčšina vzrastených listov uvädne, uschne a opadá. Zostanú len mladé lístky.
Repka je typickou dlhodennou rastlinou. Skracovanie dňa oneskoruje vývin a predlžuje vegetačné obdobie.
Predpokladom vysokých úrod semena repky je dobré prezimovanie. Mrazuvzdornosť repky dosahuje -15°C až -20°C. Vyzimovanie rastlín rastlín by malo byť minimálne. Na rozdiel od vymrznutia ho môže spôsobiť celý rad rozličných činiteľov, ktoré spôsobujú nízke teploty. Medzi hlavné činitele, ktoré spôsobujú vy zimovanie porastov patria:
1. extrémne nízke teploty (najmä holomrazy)
2. striedanie nízkych a vysokých teplôt, najmä v predjarnom období
3. vymáčanie a vyhnitie rastlín na zamokrených pozemkoch pri topení snehu
4. porušenie koreňovej sústavy vplyvom zmien objemu pôdy pri striedaní teplôt
5. oslabenie rastlín vplyvom chorôb a škodcov
6. spásanie porastov zverou alebo poškodenie drobnými hlodavcami
Ozimná repka je v našich podmienkach prvou kultúrou, ktorá na jar začne predlžovať stonky. Rýchle obrastá a kvitnutie nastáva koncom marca a začiatkom apríla. Začína kvitnúť od spodných súkvetí k vrchným súkvetiam. Odkvitne asi za 35 – 45 dní.
Dynamika dozrievania
Tým, že ozimná repka nejednotne kvitne, nerovnomerne aj dozrieva. Začiatok dozrievania sa prejavuje postupným opadávaním listov a žltnutím porastov. Priebeh dozrievania možno rozdeliť na štyri stupne zrelosti:
1. zelená zrelosť
2. prvá technická zrelosť
3. druhá technická zrelosť
4. plná technická zrelosť
V zelenej zrelosti sú stonky a horné listy zelené, šešule šťavnaté, pružné spodné listy vädnú a žltnú. Semená sú zelené, pri rozmliaždení vylučujú “mlieko“, obsahujú málo oleja.
V prvej technickej zrelosti listy opadávajú, ale stonky sú ešte pružné, zafarbené žltozeleno. Rovnakú farbu majú aj šešule. Obsah vody je 25 – 40 %. Pri stlačení sa rozpoľuje.
Druhú technickú zrelosť – kombajnovú - charakterizujú tmavožlté šešule, červenofialové až čierne semená. Tlakom už šešule pukajú na dve chlopne.
V plnej technickej zrelosti sú už rastliny zhnednuté, stonky sú suché, ľahko sa lámu. Šešule sú už tiež uschnuté, ľahko pukajú. Semená s nižšou vlhkosťou než 14 % sú už zafarbené, tmavé a tvrdé.
Skoro zasiata repka v našich podmienkach dozrieva už koncom júna alebo v prvej polovici júla. Celkové vegetačné obdobie repky trvá asi tristo dní.
Nároky na prostredie
Repke sa dobre darí pri miernom vlhkom a teplom počasí v období sejby a v období kvitnutia i dozrievania. Suché počasie znižuje cez celú vegetáciu vývoj asimilačnej plochy a v letnom období tvorbu semien, ktoré sú drobné a scvrkávajú sa. Sucho priamo podporuje aj rozvoj škodcov.
Kritické obdobie je v lete, keď kultúru zakladáme. Po zakorenení repka v jeseni zriedka trpí nedostatkom vlahy. Naopak, vplyvom jesenných dažďov býva zase prebujnená. Dobre využíva zimnú vlahu, pretože sa jar skoro vyvíja. Dobre prikríva pôdu a zriedka sa stáva, že na jar trpí suchom, pretože pole opúšťa koncom júna ešte pred trvalými horúčavami. Pre prezimovanie repky ozimnej sú dôležité zimné zrážky, prípadne dobrá snehová prikrývka, ktorá chráni rastliny pred vymrznutím.
Ozimná repka si vyžaduje hlboké, štruktúrne, činné pôdy, dobre zásobené humusom a živinami. Vyhovujúca pôdna reakcia je neutrálna až slabo zásaditá. Najvhodnejšie sú stredne ťažké hlinitopiesočnaté pôdy. Ťažké zlievavé, ílovité pôdy sú málo vhodné, rovnako ako výslovne piesočnaté, ľahké alebo rašelinové pôdy s vysokou hladinou spodnej vody a zamokrené pôdy. Čím viac sa pri výbere pozemku odchyľujeme od optimálnych požiadaviek repky ozimnej, tým starostlivejšie treba hnojiť hospodárskymi hnojivami a tým väčší dôraz musíme klásť na správne zaradenie do osevného postupu. Menej výhodné sú všetky polohy obrátené na juh, na ktorých porasty trpia tepelnými zmenami, najmä na začiatku jarnej vegetácie. Svahy obrátené na sever sú väčšinou studené. V blízkosti lesov repku často spása zver. Takto poškodená repka vytvára veľké množstvo vedľajších bylí, čím sa ešte viac zvyšuje nerovnomernosť dozrievania. V súvislosti s nárokmi na prostredie je najdôležitejšia otázka prezimovania repky ozimnej, čo môže vážne ovplyvniť hektárovú úrodu. I keď listová plocha odumiera pri nízkych mrazoch –7 až –15 °C, koreňová sústava a srdiečko repky vydržia v závislosti od spôsobu zakorenenia, pestovania a priebehu zimného počasia. Veľmi škodlivé sú mrazy na vlhkom a podmočenom stanovišti, kde býva repka poškodená už pri –6 až –8 °C.
Agrotechnika
Zaradenie v osevnom postupe. Predplodina pre repku musí včas pozberať, aby po bolo dosť času nielen na kvalitnú prípravu pôdy, ale aby sa pôda aj dostatočne uležala. Čas sejby zásadne neurčujeme podľa predplodiny a možnosti prípravy pôdy, ale predplodinu vyberáme tak, aby umožnila kvalitnú prípravu pôdy a sejbu v agrotechnickom termíne. Dobré predplodiny pre repku hlboko prekyprujú pôdu, umožňujú rýchle a pomerne ľahké spracovanie pôdy v suchých letných mesiacoch a pozemok zanechávajú čistý, nazeburinený. Aby sme zabránili rozšíreniu chorôb, repku na tom istom poli pestujeme až po 4 – 5 rokoch. Preto tiež nevolíme predplodiny z rodu kapustovitých. Hony usporiadame tak, aby sme repku nepestovali ani v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch pestovala repka alebo jej príbuzná plodina. Veľmi dobrou predplodinou sú strukoviny, najmä tie, ktoré včas opúšťajú pole, ako cukrový hrach, hrach siaty roľný a vika. Ďalšou výbornou predplodinou sú skoré a poloskoré zemiaky hnojené maštaľným hnojom, ktoré zanechávajú pôdu v kyprom, nezaburinenom stave a umožňujú dobrú prípravu pôdy. Dobrými predplodinami sú aj ďatelina lúčna, ďatelina purpurová, vičenec a ostatné druhy ďatelinovín. Lucerna je ako predplodina pre repku vhodná vtedy, keď ide o mladšie porasty a výlučne vo vlhkejších rokoch a oblastiach. Obilniny ako predplodiny sa pokladajú za jednu z hlavných príčin neúspechu pestovania repky ozimnej. Pôda po obilninách je vysušená, často zaburinená a pole sa neskoro uvoľní na prípravné práce pre repku. Nikdy sa nemá pestovať v nižinných a suchých oblastiach.
Výživa a hnojenie. Repka patrí medzi plodiny najnáročnejšie na živiny. Vyžaduje veľa dusíka, najmä s postupným uvoľňovaním živín. Z tohto dôvodu je vhodné využívať hospodárske hnojivá – maštaľný hnoj vhodný najmä na menej čiernych pôdach chudobných na humus v dávke 30 – 40 t.ha-1. Na 10 t maštaľného hnoja odrátame z ostatných potrebných živín 14 kg N, 2 kg P a 23 kg K. Po dobrých predplodinách maštaľný hnoj nepoužívame, hnojíme len priemyselnými hnojivami. Na úrodu repky pozitívne vplýva dusík, ktorým hnojíme najčastejšie delene. Pre repku sa dobre uplatňuje aj močovka, ktorú vyvážame na podmietnuté strnisko alebo v zriedení zapracujeme do pôdy pri medziriadkovej kultivácii porastu v jarnom období. Potrebu živín na hektár určíme podľa zásoby prístupných živín v pôde a podľa predplodiny. Dve tretiny až tri štvrtiny fosforu vo forme superfosfátu a draslíka vo forme draselnej soli aplikujeme pred orbou, zvyšok pri predsejbovej príprave. Draselné hnojivo zapravíme do pôdy z časti v jeseni pri orbe a pri predsejbovej príprave. Inak repka zle vzchádza, zle zakoreňuje, nevytvára hlboký kolový koreň a ľahšie vymrzne. Dusík aplikujeme vo viacerých dávkach. Predsejbová dávka nesmie presiahnuť 30 – 40 kg.ha-1. Vyššie dávky dusíka použijeme na jar. Jarná dávka by sa mala pohybovať v rozpätí 100 – 150 kg.ha-1. Používame liadkovú formu hnojenia, možno však použiť aj močovinu, alebo tekuté hnojivo DAM. Doplnkové hnojenie dusíkom vo fáze butonizácie sa osvedčilo v dávke 20 – 50 kg.ha-1 a to najmä pri slabších porastoch a na pôdach, z ktorých sa dusík ľahko vyplavuje. Pre výživu repky je dôležitý aj horčík, ktorý sa zúčastňuje na stavbe listovej hmoty. Zdrojom horčíka je kalimagnézium alebo zvetralé dolomitické vápence.
Repka vyžaduje neutrálnu až slabo alkalickú pôdnu reakciu medzi pH 6 – 7,2. Ak je pôdna reakcia nižšia než pH 6,5, rozhádžeme pred podmietkou 1,5 – 3 t.ha-1 mletého dolomitického vápenca. Nedostatok vápna v pôde spôsobuje sčervenanie bylí, zakrpatenie rastu a políhanie.
Chemické ničenie burín. Agrotechnický termín pre sejbu repky je v tretej dekáde augusta, čo je ešte obdobie plnej vegetácie. To znamená, že nielen repka, ale aj buriny majú dostatok času pre svoju vegetáciu. Hoci je repka považovaná za konkurenčne zdatnú kultúrnu plodinu, toto platí pre jarné obdobie. Nebezpečné sú tie buriny ktoré majú rýchly nárast biomasy ešte v jeseni. Takou je aj skupina trávovitých burín – výdrv obilnín, ktoré vzchádzajú veľmi rýchlo, najneskôr však súčastne s repkou. Výhodné je používať preemergentnú aplikáciu prípravkov. Medzi najznámejšie preemergentné herbicídy, ktoré sa využívajú v porastoch repky patria Treflan, Lasso, Teridox, Dirimal, Devrinol, medzi postemergentné Kerb a Ultra.
Príprava pôdy závisí od predplodiny, druhu pôdy, jej vlhkosti a ostatných faktorov prostredia. Repka by sa mala dostať do dobre prepracovanej pôdy s kyprím povrchom ornice, s neprekypreným dobre uležaným podorničím s maximálnou zásobou vlhkosti. Príprava pôdy sa musí dokončiť 3 – 4 týždne pred plánovanou sejbou.
Po včasnej podmietke je vhodné zaorať maštaľný hnoj i plánované dávky priemyselných hnojív a pozemok povalcovať. Za tri týždne rozdrobíme hrudy kombinátorom s nastaviteľnou hĺbkou spracovania pôdy, tanierovými bránami alebo rotavátorom, pozemok dôkladne urovnáme, povalcujeme a sejeme. Aby sme po kultúrach, ktoré neskoršie opúšťajú pole (strukoviny na semeno, obilniny), využili zrelosť pôdy získanú zatienením predplodinou, uskutočňujeme predsejbovú orbu do hĺbky 15 – 20 cm, pole ihneď smykujeme a bránime. Odporúča sa brániť ťažkými bránami v dvoch smeroch kolmých na seba alebo namiesto bránenia kultivátorovať. Toto opatrenie je základom prípravy pôdy pre repku ozimnú, pretože umožňuje dobré uľahnutie pôdy. Brániť a kultivátorovať treba v čo najkratšom čase na čerstvo naoranej pôde, pretože len nornálne vlhká pôda je schopná samovoľne sa usadať. Po skorých zemiakoch robíme ihneď orbu a pôdu udržujeme v kyprom stave. Na ľahkých pôdach sa často orba nahradzuje kultivátorovaním. Po ďateline a lucerne vykonávame dve orby. Prvou plytkou orbou do hĺbky 10 – 12 cm zlúpeme mačinu a druhou hlbokou orbou ju zaorieme. Na ťažkých pôdach možno použiť aj predplúžok.
Spracovanie pôdy a predsejbová príprava je tiež forma korekcie vplyvu počasia a súvisí s predplodinou, ktorou najčastejšie býva obilnina, pri zbere ktorej musíme znížiť zberové straty na minimum. Môžeme voliť konvenčnú, minimalizačnú alebo bezorbovú technológiu spracovania pôdy. Konvenčná technológia predpokladá podmietku (hĺbka 80 – 120 mm, za sucha valcovanie) a ak je k dispozícii minimálne 4 týždňové obdobie do predpokladaného termínu sejby, treba vykonať orbu (220 mm) 15 – 20 dní pred sejbou, aby pôda mohla uľahnúť. Ak je k dispozícii kratšie obdobie, je možné podmietku vynechať, ale v tom prípade je potrebné použiť graminicíd (totálny herbicíd), možnosť uplatnenia čerstvej orby 1 – 2 dni pred sejbou. Konvenčná technológia najviac likviduje v pôde sa vyskytujúce vývojové štádia škodcov, umožňuje dobre zapracovanie priemyselných hnojív ako aj predsejbovú aplikáciu herbicídov, pričom použitie graminicídu nie je vždy nutné. Minimalizačná technológia nepotrebuje tak dlhé obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou ako konvenčná. Šetrí pôdnu vlahu, lebo predpokladá iba podmietku, skôr tanierovými ako radličkovými podmietačmi. Spôsob predsejbovej prípravy záleží na obsahu vlahy v pôde. Ak je k dispozícii vhodná sejačka, môže byť za sucha celkom vynechaná. Použitie graminicídov je v tomto prípade nutné. Ak je sucho, je vhodné použiť valce. Bezorbová technológia vyžaduje okrem vhodnej sejačky drvenie a rovnomerné rozmetanie pozberových zvyškov, vrátane pliev, po pozemku. Aplikácia graminicídov, resp. totálnych herbicídov je nutná. Bezorbový spôsob sejby je však veľmi nevhodný.
Termín a spôsoby sejby. Predčasná i neskorá sejba repky spôsobuje zvýšené vymŕzanie rastlín a zníženie úrod semena. Najvhodnejší termín sejby je august. Za optimálny termín výsevu sa považuje:
· v kukuričnej a repárskej oblasti 25. – 31. august
· v zemiakárskej oblasti 15. – 25. august
· v horskej oblasti 10. – 15. august
Pri optimálnom čase sejby je porast repky odolnejší proti vyhynutiu, jednotne kvitne a dozrieva. Rastliny z neskorej sejby majú nedostatočne vyvinutú koreňovú sústavu s malým množstvom nahromadených zásobných látok a na jar vyrastajú nízke, slabé a málo vyvinuté rastliny. Repku sejeme do hĺbky 15 – 20 mm s medziriadkovou vzdialenosťou 125, 210 alebo 250 mm v dávke 6 – 12 kg.ha-1. Na ľahkých pôdach za nedostatku vlahy, môžeme siať do hĺbky max. 25 mm. Počet jedincov na 1 m² je 35 – 45 rastlín. Osivo repky má byť čisté, bez primiešanín iných kapustovitých druhov. Osivo vysievame namorené prípravkom Cosmos 500 FS, Chinook 200 FS alebo Promet 400 CS. Osivom moríme celkom zrelé, tmavomodrej až čiernej farby, lesklé a vyrovnanej veľkosti. Pri správne vykonanej predsejbovej príprave pôdy sa neodporúča po sejbe brániť ani valcovať, aby sa neporušilo osivové lôžko. Valcovanie za sucha je však veľmi účinné, najmä hladkými valcami, aby porast rovnomerne vzchádzal. Pri sejbe sa odporúča tvoriť koľajové riadky, ktorých využívanie je veľmi vhodné pre ošetrovanie porastov.
Ošetrovanie porastov na jeseň. V dobrých rastových podmienkach repka za 3 – 4 dni vyklíči a do začiatku novembra dobre zakryje pôdu, takže zabraňuje tvorbe prísušku a potláča buriny. Pri hustých porastoch sa najneskôr do druhej dekády septembra vykoná mechanické presvietenie porastu priečnym prebránením. Pri nebezpečenstve prerastania porastu treba do konca septembra aplikovať Retacel Extra R 68, CCC Stefes v dávke 5,0 – 6,5 l. ha-1. Rastliny repky musia ostať do zimy vo fáze prízemnej ružice. Ochrana proti škodcom (príloha insekticídy), burinám (príloha herbicídy; buriny v repke ozimnej) a hubovým chorobám (príloha fungicídy).
Ošetrovanie na jar. Jarné ošetrovanie sa riadi stavom porastu po prezimovaní. Na jar kontrolujeme zdravotný stav porastu, počet prezimovaných rastlín na plochu jedného 1 m². Pri rozhodovaní o ponechaní alebo vyoraní porastu nesmieme zabúdať na veľkú regeneračnú schopnosť repky, pretože na dobrých pôdach možno aj pri zníženom počte jedincov o 40 – 50 % dosiahnuť priemerné úrody z menej vyrovnaného porastu. Pre ďalší vývoj je dôležitý stav koreňovej sústavy. Dobre prezimované porasty pobránime, aby sme odstránili nežiadúce zvyšky a prevzdušnili porast. Čo najskôr rozhodíme plánovanú plnú dávku dusíkatých hnojív. Na poškodených porastoch dávky hnojív zvýšime. Pri veľkých jarných výkyvoch teplôt je vhodné povytiahnuté porasty v marci povalcovať, najmä na humóznych a nedostatočne uľahnutých pôdach. Tesne pred začiatkom kvitnutia postrekujeme proti škodcom insekticídmi (príloha insekticídy).Ochrana proti burinám (príloha herbicídy; buriny v repke ozimnej). Ochrana proti hubovým chorobám (príloha fungicídy). Porast sa ošetruje navečer, keď nelietajú včely, pretože je výbornou medonosnou rastlinou.
Zber a pozberová úprava. Zber upravenými obilnými kombajnmi (príloha úprava obilných kombajnov pre zber repky) po predchádzajúcej desikácií porastu. Veľmi dôležité je zvoliť optimálny termín desikácie. Vlastná desikácia neurýchľuje dozrievanie porastov. Uľahčuje však mechanizovaný zber tak, že urýchľuje doschýnanie rastlín vrátane burín. Predčasná desikácia môže znížiť hmotnosť semien, ktoré nestačia vyzrieť a tak znížiť úrodu. S desikáciou začneme v čase, keď je väčšina semien už tmavofialová, ale keď sú ešte pružné. Prípravky aplikujeme letecky, alebo pozemnými postrekovačmi (príloha desikácia repky). Na desikáciu používame prípravky Basta 15 SL, Reglone, Roundup, Glyfogan 480 SL a Touchdown. Zber v našich podmienkach vykonávame priamo, upraveným obilným kombajnom, 5 – 6 dní po desikácií, podľa priebehu počasia, v čase keď sú už semená farebne vyrovnané. Poľahnuté porasty sa najľahšie zberajú v smere poľahnutia alebo šikmo na smer poľahnutosti porastu. Hneď po zbere semeno prečistíme a dosušíme. Čerstvo vymlátené semeno uskladňujeme veľmi starostlivo, pretože sa veľmi rýchlo zahrieva a plesnivie. Kritickou vlhkosťou pre obmedzenie pozberových biologických procesov v semene repky (dýchanie) je 8%. Pri tejto vlhkosti sa semeno repky ľahko uskladňuje. Do 12% vlhkosti možno uskladňovať semeno len prechodne. Pri vyšších vlhkostiach môže ľahko nastať zaparenie semena, plesnivenie a môže nastať aj nežiadúca zmena kvality oleja a bielkovín. Kvalitu semien však môžeme narušiť aj nesprávnym dosúšaním. Semeno repky môžeme sušiť umelo alebo prirodzene. Úrody semena by pri správnej technológií mala byť 3 – 3,5 t.ha-1.
Škodcovia
Skočky; Piliarka repková; Siatica oziminová; Krytonos repkový, štvorzubý, kapustový a čierny; Slimáky; Blyskáčik repkový; Voška kapustová; Byľomor kelový
Na jeseň poškodzuje repku v rastovej fáze vzchádzania – listová ružica množstvo škodcov. Základom ochrany je včasná signalizácia výskytu škodcov. Jednou z možností je využitie žltých misiek alebo je lepšie používať žlté lepové doštičky. Použitie žltých lepových doštičiek v repke ozimnej signalizuje výskyt: skočiek, krytonosov, blyskáčika, byľomora... Umiestnenie lepových doštičiek v poraste je vo zvislej polohe (cca. 1 m nad porastom), tak aby spodný okraj doštičiek bol cca. 0,10 – 0,15 m nad porastom. Počas rastu treba lepové doštičky na kolíku posúvať hore tak aby boli stále cca. 0,10 – 0,15 m nad porastom. Takto pripravené doštičky umiestnime 10 – 15 m od kraja pozemku, najmä na tie časti, kde je možné očakávať nálet škodcov (minuloročný porast repky, medze, remízky, les, prevládajúci smer vetrov...). Na jednu parcelu umiestnime naraz 4 ks lepových doštičiek a z nich počítame priemerný počet škodcov na jednu lepovú doštičku.
Skočka repková (Psylliodes chrysocephala) má za rok len jednu generáciu. Prezimovať môže v rôznych vývinových štádiách. Ak samičky nakladú vajíčka skoro na jeseň, prezimujú mladé larvy, ktoré sa postupne zavŕtavajú do listových stopiek, alebo do hlavných žiliek. Kladenie vajíčok prebieha, až kým teplota neklesne pod 5 ºC. z vajíčok nakladených neskoro na jeseň sa larvy liahnu až na jar po prezimovaní vajíčok. Okrem toho môžu prezimovať aj dospelé imága, ktoré v auguste precitajú z letného spánku a živia sa na mladej repke. Imága často spôsobujú veľké škody na vzchádzajúcej repke. Larvy môžu svojim žerom spôsobiť jej vyzimovanie. Spôsobené je to poškodením “srdiečok“ mladej repky na jeseň. Chemické ošetrenie porastu treba vykonať podľa priemerného počtu škodcov na lepových doštičkách a to: v období vzchádzania a sucha sa lepové doštičky kontrolujú denne - ak je tri a viac imág za tri dni, je potrebné vykonať postrek do dvoch dní, v období štyroch a viac pravých listov sa robí kontrola lepových doštičiek raz za tri dni – ak je 15 a viac imág za tri dni, je potrebné vykonať postrek do dvoch dní. Účinné je morenie insekticídnymi moridlami, ktoré chráni rastliny na začiatku vzchádzania.
Siatica oziminová (Scotia segetum) prezimuje v štádiu dospelej húsenice 0,10 - ,050 m hlboko v pôde. Zvyčajne v apríli, alebo začiatkom mája sa zakukľuje asi 50 – 60 mm pod povrchom pôdy. Motýle lietajú od polovice mája do konca júna. Samičky nakladú oplodnené vajíčka na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín (asi 300 ks). Vyliahnuté húsenice sú cez deň ukryté plytko v pôde, v noci a za šera vyliezajú na povrch. Zvyčajne má za rok jednu generáciu. Mladé húsenice obžierajú a perforujú listy mladých rastlín, staršie húsenice cez deň poškodzujú podzemné časti, v noci obžierajú listy a nadzemné časti rastlín. Ošetrenie je potrebné robiť 5 – 7 dní po zistení výskytu vajíčok na spodnej strane listov. Ošetrenie má význam len proti mladým húseniciam, kým sú kladne fototaktické a pohybujú sa na rastlinách, alebo na povrchu pôdy. Chemická ochrana: špeciálne proti siatici oziminovej v repke nie je zatiaľ registrovaný žiaden insekticíd. Počas teplej jesene je treba uprednostniť insekticídy z dlhodobou účinnosťou na báze organofosfátov.
Slimákovité (Helicidae, slizniakovité – limacidae). Prezimujú zvyčajne vajíčka, alebo dospelé jedince. Na listoch spôsobujú okienkový a okrajový žer, silnejšie žilky zostávajú zachované. Prítomnosť slimákov na listoch prezrádzajú typické striebrolesklé, perleťové pásiky z uschnutého slizu. Najväčší výskyt slimákov a slizniakov je možné očakávať na vlhkých a chladných stanovištiach (reprodukčná schopnosť: 1 slimák sa rozmnoží za vegetáciu na 10 000 jedincov). Keď sú 2 – 3 jedince na 1 m² použije sa Mesurol Schneckenkorn (3 kg.ha-1 = 20 granulí na m²), prípravok sa odporúča aplikovať pred, alebo po zasiatí pomocou odstredivých rozmetadiel, prípadne cielene priamo na miesta výskytu.
Krytonos kapustový (Ceutorrhynchus pleurostigma) na repke škodí “jesenná forma“ krytonosa. Prezimuje larva, alebo neskoro nakladené vajíčka v koreňovom krčku mladých rastlín vo vnútri hálok, ktoré vzniknú ako následok požeru lariev. Mladé chrobáky sa liahnu v druhej polovici mája až v júni. Po dospelostnom požere samičky kladú vajíčka do koreňových kŕčkov. Vývin jednej generácie trvá približne osem mesiacov. Za rok má jednu generáciu. Rastliny, ktoré majú poškodené koreňové kŕčky sú v zimnom období veľmi citlivé na mrazy, prípadne v jarnom období môžu podliehať hubovým ochoreniam. Ošetrenie má význam má význam hlavne v oblastiach s pravidelným výskytom. V takom prípade sa odporúča morenie osiva, alebo podľa počtu chrobákov na vzídených rastlinách použitie insekticídov (ako pri skočke repkovej). Pomocou lepových doštičiek sledujeme výskyt krytonosa od vzchádzania po dobu, keď denné teploty neklesnú pod 5 °C. Kontrola lepových doštičiek raz za tri dni. Chemicky ošetrovať po výskyte 5 a viac imág na lepovej doštičke za tri dni. Postrek do troch dní.
Piliarka repková (Athalia rosae). Prezimuje kukla v štádiu “pronymfy“ v pôde. Na začiatku mája sa objavujú imága, ktoré neškodia, lebo v rámci dospelostného požeru sa živia nektárom a peľom rôznych kapustovitých rastlín. Samičky po párení kladú vajíčka, z ktorých sa asi po 7 – 8 dňoch liahnu mladé larvy. Tie dospievajú približne po štyroch týždňoch. Za rok má v našich podmienkach 2 – 3 generácie. Škodia tmavozelené, neskôr zamatovo čierne larvy, ktoré spôsobujú na rastlinách holožery. Na repke škodí tretia generácia. Porasty repky ošetrujeme po vzídení, ak na jednej rastline zistíme výskyt 1 – 2 lariev. Môže škodiť na jeseň, alebo na jar. Najvhodnejšie je ošetriť porasty v čase výskytu najmladších lariev.
Choroby
Hubové choroby na jeseň: Fómová hniloba, Cylindrosporóza, Verticiliové vädnutie.
Hubové choroby na jar: Phoma, Botrytída, Biela hniloba, Čerň repková, Fómová hniloba.
V súčasnosti medzi najznámejšie hubové choroby repky ozimnej patrí fomová hniloba (Phoma lingam), biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum) a pleseň sivá (Botritis cinerea). V závislosti od ročníka môže spôsobiť značné škody aj čerň repková (Alternaria brassicae).
Stále väčší význam nadobúdajú aj choroby ako je cylindrosporióza (Cylindrosporium cocncetrium), verticiliové vädnutie (Verticillium dahliae), prípadne nádorovitosť koreňov (Plasmodiophora brassicae).
V súvislosti s ochranou proti chorobám sú dôležité:
1. Kritéria pre voľbu fungicídneho prípravku
Ideálny prípravok pre ošetrenie ozimnej repky by mal mať široké spektrum účinnosti, ktoré by zahŕňalo vyššie uvedené najdôležitejšie choroby, predovšetkým fomovú hnilobu koreňového krčku a stonky a zároveň sa vyznačoval rastovo regulačným efektom.
2. Počet fungicídnych ošetrení
Počet ošetrení bude vždy závisieť na výskyte chorôb, ktorý je daný ročníkom, lokalitou, pestovanou odrodou a v neposlednom rade aj osevným postupom. Bude závislý tiež od intenzity pestovania repky. Minimálne by malo byť vykonané jedno ošetrenie, pričom maximálny počet troch ošetrení sa robia len v určitých ročníkoch a pri vysokej intenzite pestovania.
3. Najvhodnejšie termíny pre ošetrenie
Vzhľadom k tomu, že porasty ozimnej repky môžu byť v dôsledku výskytu chorôb, najmä fomovej hnilobe koreňového krčku, značne oslabené už na jeseň a strácajú tak schopnosť úspešného prezimovania, môžeme jesenné ošetrenie od štádia štyroch pravých listov považovať za základné ošetrenie. Zatiaľ čo jesenné a prvé jarné ošetrenie je určené predovšetkým k potlačeniu fomovej hniloby, černe repkovej a cylindrosporióze, ošetrenie v období kvetu je určené predovšetkým proti hľuznatke obyčajnej.
Buriny
Okrem škodcov negatívne na založených porastoch repiek pôsobí zaburinenie. Napriek tomu, že repka patrí medzi konkurenčne silné plodiny, predovšetkým na začiatku jej vývoja, je potrebné venovať dostatočnú pozornosť ničeniu burín. Medzi buriny, ktoré spôsobujú problémy pri zbere, patrí predovšetkým lipkavec (Galium aparine) a rumančekovité buriny. Na jeseň je ekonomicky výhodné ničiť výdrv obilnín a pýr plazivý. Veľké škody spôsobujú buriny v porastoch, ktoré v dôsledku sucha vzchádzajú nerovnomerne a oneskorene a tiež v porastoch, ktoré sú poškodené slimáčikmi, alebo inými škodcami.
Ničenie dvojklíčnolistových burín. Aplikáciu pred výsevom repky je výhodné zvoliť na pozemkoch so známym burinovým spektrom a kde sa očakáva ich silný výskyt. Pri predpokladanom silnejšom výskyte lipkavca aplikujeme Triflurex/Treflan pred sejbou so zapracovaním do pôdy a preemergentne Command. Veľmi spoľahlivá je kombinácia Tiflurex/Treflan so zapracovaním do pôdy a po vzídení repky aplikácia Cliopharu/Lontrelu. Pri preemergentnej aplikácií účinnosť herbicídov negatívne ovplyvňuje nízka pôdna vlhkosť a hrudkovitosť pôdy. Postemergentná aplikácia umožňuje cielené ničenie burín. To platí aj pre skoré termíny postemergentných aplikácií, kedy sa dá odhadnúť burinné spektrum.
Ničenie výdrvu a pýru plazivého. Graminicídy aplikujeme v čase, keď vzišiel výdrv obilnín a má tri listy. Je dôležité dodržať tento termín hlavne pri výdrve jačmeňa, u ktorého dochádza k rýchlemu nárastu biomasy a už na začiatku odnožovania vytvára vysoký konkurenčný tlak voči repke. Vo väčšine prípadov nie je možné realizovať ošetrovanie proti výdrvu a pýru plazivému súčastne. Pýr vzchádza pomalšie a v čase aplikácie graminicídov proti výdrvu ešte nemá dostatočne vyvinutú listovú plochu. Proti pýru je najvhodnejšie aplikovať graminicídy pri jeho výške 15 – 20 cm.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.