Cesta za vyvoleným
Bol nádherný slnečný deň, august 6.. Kate vstala a pozrela sa von oknom. "Dnes je ideálny deň na jazdenie!" Poznamenala. Rýchlo zbehla po schodoch do kuchyne kde už boly nachystané raňajky. Schmatla rožok zo svojho miesta a vybehla von zo slovami: "Idem jazdiť!" . Vošla do stajne kde sa na ňu zrazu pozrely tisícky hladných očí. Kate zobrala vidly a vošla do senníka. Vidlamy nakladala do fúrika seno a potom to seno vozila do boxov. Jeden fúrik sena vyšiel pre dva kone. Keď seno bolo porozdávané všetkým, pustila sa do miešaním ovsa. Prečítala si malý papierik čo bol zavesený na dverách a zamrmlala: "hm... to bude ťažké...". Ale aj tak sa do toho pustila. Zrazu počula hlas: "Chceš pomôcť?" Zdvihla hlavu a uvdela vysokého chalana ktorý sa na ňu usmieval. To bol jeden cudzinec a Kate ho priam nenávidela. Vždy rodičom vyčítala, prečo ho pustili do stajne pomáhať a ešte k tomu aj jazdiť! A Kate dali za úlohu učiť ho jazdiť. Veď on je strašné nemehlo a Kate už dochádza naozaj trpezlivosť. Začervenala sa ako paradajka, diabolsky sa usmiala a povedala" Nie Ďakujem.". Chalan sa očividne neurazil ale zaznamenal"Len aby si sa neurobila ku smrti ty chúďatko!" Povedal ironicky. "Vieš čo?! Mám ťa už naozaj plné zuby! Vždy strkáš nos tam, kde nemáš! Keby si sa radšej staral do toho, čo máš robiť! Ani jazdiť nevieš a mňa to už s tebou naozaj nebaví! Ak si chceš zarobiť, tak choď iný ranč otravovať! Už mi je ľúto tých koní, nevieš vôbec jazdiť a si obyčajné nemehlo! Rozumieš? Ne-me-hlo! A teraz mi daj pokoj! Choď sa vyplakávať!" Strelila mu facku a on sa celý začervenal. Rozbehol sa preč od stajne. Kate si znova kľakla a miešala ovos. Potom koňom kíble poroznášala do boxov a posadila sa von na trávu. Odbalila si rožok a začala ho jesť. Pri tom rozmýšľala, čo urobila. Vie si presne predstaviť, aký bude mať prúser od rodičov pretože rodičia toho chalana sú veľmi bohatý a tak zaplatili jej rodičom veľmi veľa peňazý. Zjedla rožok, zapila si ho čajom ale kone ešte stále jedly! Aby Kate rýchlejšie ubehol čas, išla do lesa zo svojím psom Terrmetrom. Boly tam zhruba asi hodinku. Popri tom našly aj veľa dubákov, kozák a zo tri modráky. Keď Kate prišla domov, ukázala hríby mame a ona hneď skonštatovala:"Dnes na obed urobím hríbový prívarok!" "Bože mamiiiii.... Zase? To nemôžeš urobiť niečo normálne?? Napríklad halušky. Už sa cítim ako keby sme žili v lese. Raz polievku z rastlinami z pralesa, raz vyprážané kobylky,a teraz hubový prívarok!" Išla do svojej izby, schmatla mobil a zavolala kamarátke. "Prosím?" "Ahoj Adi, tu je Kate, nešla by si na pizzu? Dnes máme doma hubový prívarok a z toho mi je zle." "Aha, no veď môžeme.. kde sa stretneme?? " "O 12:00 pred pizzeriou OK?" "Dobre, no ja musím končiť pretože ma mamina volá, papa!" "Čauko!" Kate položila mobil na stôl a išla do kuchyne. "Dnes idem o dvanástej s Aďou na pizzu do Kortyni." "Dobre ale dávajte si pozor!" "Veď dobre mami, dáme si." Kate šla naspäť do svojej izby a ľahla si na postel. Keď ju zrazu osvietilo že chcela jazdiť. Vyskočila z postele a bežala po schodoch dole. Kone už boli vo výbehu, jej otec ich už zrejme pustil. Postavila sa pred strunu a začala volať:" Mardeniuss! Mardinko! Poď séém!" Zrazu k nej priklusal veľký a mocný biely žrebec. Zaerdžal a zafrkal. Kate otvorila strunu a zapla Mardeniussovi ohlávku. Potľapla ho po mocnom krku a povedala" Dobrý koník, dobrý." Odviedla ho do postrojovne kde ho očistila, osedlala, nauzdila a nakoniec na neho nasadla. "Krok Mardinko, kráčaj." Mardeniuss sa poslušne dal do kroku. Vyšli z postrojovne a zamierili do malého lesa. O chvíľu ich pohltila tma. Mardeniuss zostal pokojný a snažil sa upokojiť aj Kate. Kate mu priložila holene a on sa pohol do pomalého kroku. Keď si to poprezerala, upokojila sa a povedala: "Klus,Mardinko, klusaj!" Mardeniuss sa rozklusal a o chvíľku pred sebou uvideli lúku. Veľkú a priestrannú lúku. Mardeniuss vyzívavo zaerďžal, a Kate hneď vedela, čo chce. Najprv ho popohlana do cvalu a potom aj do trysku. Bolo to krásne. Kate len tak vialy vlasy vo vetre. Zastaly asi 200 metrov ďalej. Mardeniuss bol celý rozbláznený a chcel ešte tryskovať ďalej. Ale Kate ho okríkla: "Nie Mardinko, už nie. Budeš unavený a musíme mysleť aj na cestu späť, o dvanástej mám byť v pizzerii, takže o 11:45 musíme byť doma. A je 11:30. No poď! Ideme naspäť!" Kate stihla holene a Mardeniuss sa pohol do kroku. Kráčali po veľkej lúke krok za krokom. Kate sa sklonila a potľapkala ho po krku. "Ach Mardinko môj, čo by som ja bez teba robila?? A ešte keď mama zistí, že som vynadala tomu chalanovi... bude so mnou amen ma."