Na koniec dopíšte venovanie (nepovinné) a váš dodatok k poviedke (tiež nepovinné) ako napríklad: Ďakujem že ste prečítali túto poviedku. Alebo: Som rád/a že som dopísal/a tú poviedku lebo nemám času. A podobne. Poviedky píšte do komentárov podľa pokynov hore-nie je toho veľa aj keď sa to zdá. Ďakujeme za každú poviedku! Do troch dní bude určite uverejnená v zozname! (ak nie kontaktujte nás do Povolenia a prosby)
Komentáre
Prehľad komentárov
la frase Admirable
Quien lo le ha dicho?
https://mixfilesmaker.com/
Zaspal som a prebudil som sa v roku 2500 - sci fi poviedka
(Máňuška Michalská, 28. 11. 2020 8:32)
Zaspal som a zobudil som sa v roku 2500
Zobudil som sa. Počudovane sa obzerám okolo seba. „Kde to som?“ Je to nejaké čudné miesto. Nejaká kabína alebo čo. „ Som vari mŕtvy?“ Zdá sa, že nie. Posadím sa. Okolo mňa pípa a bliká kopa prístrojov. Odrazu mi svitne. Niekedy v 21.storočí nás napadol nejaký vírus, o ktorom dovtedy nikto nič nechyroval. Že vraj COVID-19. Ktohovie, čo to bolo. Ľudia mali vysoké horúčky, kašľali, zomierali...
Tých, čo prežili, uspali a zakonzervovali, aby sa neskôr mohli znovu vrátiť a pokračovať v živote na zemi. Premýšľam, koľko nás vlastne ostalo. Ktovie, či aj niekto s mojich spolužiakov. Vyberiem sa na obhliadku prostredia. Sú tu akési presklenné „truhly“. Teda je nás tu viacej.
Zrazu začnú pípať nejaké signalizátory a tie „truhly“ sa jedna po druhej začínajú otvárať. Aha ho, vykúkajú z nich známe, rovnako začudované tváre ako bola pred chvíľou aj moja. Za mnou sa ozve známy hlas: „Pelle? Nevieš, kde to, dofrasa sme?“ Otočím sa a tam Sofia. Z rozospatým, až do smiechu začudovaným ksichtom . Normálne som vyprskol smiechom pri pohľade na jej strapatú hlavu, nenamaľovanú pehavú tvár.
Uškrniem sa: „Si rada, že ma vidíš, čo?“ Vyvaľuje na mňa oči ako na ducha: „Ani nevieš ako. Povieš mi už, konečne, kde v zadku sme? Však to nie je naša škola, ani nič s toho, čo sme poznali.“ Chvíľu na ňu pozerám a medzitým vidím ako sa „trepú“ von aj ostatní. Zopár ich spoznávam. „Pelle! Aký je dnes vlastne deň? Nekukaj tak debilne a hovor!“
No, samozrejme, stará známa Sofia sa nezaprie, pomyslím si. Poobzerám sa okolo seba a zbadám nejaký digitálny kalendár, či čo to je. Ukážem prstom naňho: „ Kukaj. Nevieš čítať? Ukazuje to 25.jún 2500.“
Sofia aj ostatní vyvalili oči. „Ktorého je??? To sme prespali akože štyri storočia???“ O chvíľu nás tam stálo asi päťdesiat. Všetko ľudia v mojom veku. Sme v nejakej kozmickej lodi. Hľadám dáke okno, aby som pozrel von, aké je počasie. Vytiahnem roletku. Zdanie neklamalo. Okolo nás len hviezdy a planéty. Fakt sme vo vesmíre.
„Do riti!“- uľavil si Rudo. „ To ako čo tu ideme robiť? Inak, uvedomujete si, že my sme ešte ani nezmaturovali? To akože kto si všetko po štyristo rokoch má pamätať?“
Odrazu začalo niečo niekde pípať a zapla sa obrazovka počítača. Pozerám ako blb. Sníva sa mi? Však to je naša profesorka z PSLG- tak sa to tuším volalo- Anda. „Milí žiaci, som rada, že vás všetkých opäť vidím. Iste sa čudujete, kde teraz ste a ako ste sa tam dostali. Určite si pamätáte na ten nešťastný vírus COVID-19, ktorý vykynožil polovicu planéty. Boli sme nútení všetkých, ktorí prežili, vysťahovať preč zo Zeme. Nebojte sa, neprežili ste len vy. Tých lodí je vo vesmíre viacej. Všetci ste na obežnej dráhe Zeme. Planéta sa potrebovala spamätať, oddýchnuť si a zrelaxovať, preto ste tak dlho preč. Našťastie všetko je už v poriadku a Zem sa dostáva do svojho normálu. O chvíľu budete na nej pristávať jedna loď za druhou. Po lekárskej prehliadke a 24 hodinovej karanténe sa všetci vrátime tam, kde sme skončili. Do svojich nových domovov a školských lavíc, aby ste dokončili svoju skúšku dospelosti. Všetkým vám prajem šťastný návrat a teším sa na skoré stretnutie.“
Všetci stojíme pozeráme jeden na druhého. Otázky boli zodpovedané a objasnené. Teraz už nie sme vyjavený, ale vytešení. Nezáleží na tom, koľkí sme prežili, ale že sme prežili. Uvidíme našu zlatú „profáčku“, kamarátov, známych. Pokúsime sa žiť tak, aby sa nič s toho predošlého už nikdy nezopakovalo.
Test, just a test
(Richardnoilk, 18. 6. 2022 7:24)