Opustené mestá sveta!
Scéna ako z hollywoodského sci-fi: prázdne vyľudnené mesto, iba sem-tam nejaké zviera alebo vták pretrhne ničivé ticho a bezduchú prázdnotu. Drápy mocnej prírody sa zakliesňujú do budov a hrdzavejúcich predmetov tak, aby ich čo najskôr mohla premeniť na svoj obraz...
Takýto výjav vám nemusí ponúknuť iba film. Môžete ho zažiť na vlastné oči a precítiť tak prázdnotu opustených obydlí a vecí, ktoré sa nevládzu ďalej brániť sile prírody. Svet je posiaty opustenými dedinkami a mestami, ktoré ich obyvatelia opustili postupne alebo náhle v dôsledku nejakej katastrofy. Mnohé z nich sa stali doslova turistickými atrakciami.
U našich susedov
Asi najznámejším opusteným mestom je Pripjať, mesto nachádzajúce sa v severnej časti Ukrajiny. Bolo založené v roku 1970 pre pracujúcich, ktorí pôsobili v Černobyle a opustené práve v súvislosti s černobyľskou katastrofou v roku 1986. V Pripyati žilo okolo 50 tisíc ľudí a mesto bolo po katastrofe evakuované za dva dni. Dnes sa v meste a v okolitej uzavretej zóne pohybuje polícia a stráž, ale nie je náročné získať potrebné dokumenty a dostať sa ako návštevník do celej uzavretej zóny. Mestom vás bude sprevádzať sprievodca, aby sa uistil, že nič nezdemolujete a že si nič neodnesiete na pamiatku so sebou. Dvere na budovách sú z bezpečnostných dôvodov pootvárané a so sprievodcom sa dostanete takmer všade.
Mesto duchov
V Pensylvánii sa nachádza mestečko Centralia, v ktorom sa populácia z roku 1981 v počte asi 1000 obyvateľov stenčila na 9 obyvateľov v roku 2007. Odliv ľudí spôsobil požiar v banskej šachte v roku 1962. Údajne v máji 1962 mestská rada najala 5 členov z dobrovoľníckej požiarnej spoločnosti, aby vyčistili mestskú skládku, ktorá sa nachádzala v opustenej banskej šachte v blízkosti mestského cintorína. Išlo o záležitosť, ktorá sa v predošlých rokoch bežne robila, avšak skládka bola predtým na inom mieste. Požiarnici si splnili povinnosť, zapálili skládku a nechali ju horieť. Prekvapením však bolo, že oheň sa neuhasil, naopak horel v podzemí a rozšíril sa cez dieru v skale až k opusteným uhoľným baniam, ktoré sa nachádzali pod Centraliou. Oheň sa nijako nepodarilo uhasiť a tak horel v podzemí počas 60.-tych a 70.-tych rokov. Následne sa to prejavilo na zdraví niektorých obyvateľov mestečka, pretože vedľajšími produktmi permanentného horenia sa stali oxid uhoľnatý a oxid uhličitý, ktoré výrazne zhoršovali úroveň kyslíka vo vzduchu. Preto sa kongres rozhodol dotovať presun obyvateľstva, avšak pár rodín túto možnosť odmietlo.
Ľudoprázdny rezort
Na severnom pobreží Taiwanu je turisticky známou atrakciou dovolenkový rezort San Zhi. Ak by ste si mysleli, že ide o známe dovolenkové letovisko, mýlili by ste sa. To, čo tam turistov v skutočnosti láka je síce dovolenkový rezort, ale nie z dôvodu ubytovania sa alebo dovolenkovania. Jeho stavba začala začiatkom 80.-tych rokov a v pláne bolo naplnenie futuristickej vízie, ale z dôvodov viacerých fatálnych nehôd sa odstúpilo od jeho dokončenia.
Smutný pamätník vojny
Francúzska dedina Oradour-sur-Glan zažila 10.júna 1944 katastrofu, pod ktorú sa podpísala ľudská ruka. V tento deň bolo celá obec zničená a jej 642 obyvateľov bolo zavraždených jednotkami Waffen SS. Po vojne bola postavená nová dedina v blízkosti tej pôvodnej. Spálenisko tu zostalo ako mĺkvy svedok desivej minulosti.
Opustený ostrov
V rokoch 1887 až 1974 bol japonský ostrov Hashima Island, známy pod menom Gunkanjima, obývaný komunitou baníkov a ich rodín. Dnes patrí medzi 505 neobývaných ostrovov, ktoré spadajú pod správu Nagasaki. Ešte v roku 1890 kúpila ostrov spoločnosť Mitsubishi a zamerala sa na projekt získavania uhlia z morského dna. Keď bolo uhlie nahradené ropou v 60.- tych rokoch, bane po celom Japonsku boli zatvárané a to platilo aj pre ostrov Hashima. Mitsubishi oficiálne ohlásilo zatvorenie bane v roku 1974 a dnes ostrov zíva prázdnotou. Aj preto mu prischlo meno Ostrov duchov. Možnosť cestovania na ostrov bola obnovená až v roku 2009.
Cestovanie po opustených mestách a dedinách je možno trochu strašidelné. Na druhej strane práve na takýchto miestach možno často pocítiť ducha doby. A o to niekomu ide.