Kto bol Pilat
Ale dôležitejšie ako tieto tradície, ktoré odrážali snahu zmierniť vinu rímskeho miestodržiteľa v čase, keď sa kresťanstvo len s ťažkosťami v ríši presadzovalo, bola postava Piláta, ako ju poznáme z evanjelií. Bol to človek ľahostajný, ktorý sa nechce pozrieť pravde do očí a chce sa zapáčiť davu??
49. Kto bol Poncius Pilát? - Opus Dei
Wer war Pontius Pilatus? | Bibel TV
Kto bol Pilat?
Nebol to ziaden VELKY MUZ DEJIN., ale ľudstvo ho neustále spomína častejšie ako hociktorého veľkého a presláveného panovníka alebo objaviteľa, či vedca dejinách .
Bol to človek, ktorý ODSÚDIL JEŽIŠA K SMRTI! Jeho meno pozname z Vyznania viery krestanov.
V rokoch 26-36 bol PREFEKTOM rímskeho cisára TIBERIA v JUDEY, ktorá v čase jeho účinkovania ako prefekt patrila k Syrii.
Bol len loptou v rukách židovského ľudu a zbabelý či škrupulozny hráč rímskej moci?
Pilát Pontský je známy predovšetkým ako človek, ktorý podľa kánonických evanjelií odsúdil Ježiša Krista.
Pilátovo meno sa nachádza tiež v starokresťanských vyznaniach viery.
Ako sa stal prefektom?
Podľa historických prameňov bol Pilát rímskym jazdcom samnitského klanu Pontiovcov.
Intervenciou Seiana, obľúbenca rímskeho cisára Tiberia, bol v roku 26 menovaný za prefekta malej cisárskej provincie Judsko, kde nahradil Valeria Grata.
Aké mal prefekt v Júdsku úlohy?
Titul úradu, ktorý zastával, bol praefectus (prefekt), čo bol úrad existujúci v čase pred cisárom Claudiom. Potvrdzuje to aj nápis, ktorý sa objavil v Cézarei. Titul procurator (prokurátor), ktorý používali niektorí starovekí autori na označenie jeho úradu, je anachronizmus. Evanjeliá používajú všeobecný titul „vladár“.
Vyberať dane a poplatky na potreby provincie a Ríma.
Medzi úlohy prefektov patrila výstavba ciest a vodovodov.
V oblasti súdneho konania mal Pontius ako prefekt spolupracovať s miestnymi orgánmi vrátane sanhedrinu.
Jeho súdna právomoc sa vzťahovala aj na Samáriu a Idumeu
V oblasti trestného konania mal prednostné právo: cisár Pontiovi udelil najvyššiu moc v provincii (imperium) a ius gladii (právo ukladať hrdelné tresty)
Ako prefekt mal Pilát dohliadať tiež na udržiavanie pokoja v provincii a na udržiavanie rovnováhy medzi národmi. K miernemu prístupu voči obyvateľstvu provincií vtedajších prefektov vystríhal dokonca samotný cisár.
Ako správca slabšej rímskej provincie disponujúcej menším počtom vojakov[15] si Pilát pre vlastné bezpečie a politickú kariéru nemohol dovoliť vážnejšie nepokoje.
Mocensky bol čiastočne pod vplyvom mocnejšej provincie Syria, ktorej velil legát Lucius Vitellius
Nepriateľstvo židov?
Už krátko po nástupe do úradu si Pilát proti sebe znepriatelil Židov, ktorých náboženské cítenie urazil, keď po Jeruzaleme rozvešal cisárske štíty, resp. obrazy a keď nechal raziť mince s pohanskými motívmi.
Razba mincí s pohanskými symbolmi však nemusí byť nutne vysvetlená ako nepriateľský akt, keďže podobné mince boli v Judey razené už v minulosti a ctenie cisárskych obrazov od prefekta bolo zase skôr než túžbou uraziť náboženstvo židov prejavom loajality
Porušil tým výsady udelené Židom cisárom Augustom.
Židovské obyvateľstvo taktiež popudil, keď pri stavbe akvaduktu čerpal peniaze z chrámového pokladu.
Jeho postavenie sa ešte viac zhoršilo po páde svojho ochrancu Seiana v roku 31.
Časť Židov možno využila jeho zraniteľnosť na získanie rozsudku smrti pre Ježiša Krista .
Po tom, čo okolo roku 36 zaútočil na Samaritánov na hore Gerizim,
bol Židmi nahlásený sýrskemu prefektovi Vitelliovi, ktorý docielil u cisára jeho odvolanie.
Bol nahradený Marcellom. Historické správy o ňom po návrate do Ríma miznú
O Pilátovej smrti sa s istotou nič nevie. Podľa apokryfov mal byť zavraždený.
Podľa Eusebia bol za Caligulovej vlády donútený spáchať samovraždu.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Historické pramene:
Správy o Pilátovi pochádzajú z viacerých spisov.
Flavius Iosephus (De bello iud. II, 169 – 177; Antiq. Iud. XVIII, 55 – 59,62) a
Filón Alexandrijský (Leg. Gai., 301 – 302)
ho vykresľujú ako skorumpovaného a krutého úradníka, tyrana a nepriateľa Židov.
Nemal mať pochopenie pre ich zvláštne náboženské tradície.
Jednoznačný dôkaz o Pilátovi - archeologický nález - sa nachádza v jeruzalemskom IZRAELSKOM MÚZEU.
Archeologický nález Antonia Frovu z roku 1961 je jediným archeologickým dôkazom o Pilátovej existencii.
V Cesarei Prímorskej objavil nápis na bloku vápenca:
„MARCUS? [-]NTIUS PILATUS [PRAEF]ECTUS IVDAE[A]E“ (slov. Pontius Pilatus, prefekt Judey).
Stĺp bol zrejme súčasťou chrámu cisára Tiberia.
Iné písomné zmienky:
Stručnú zmienku o „prokurátorovi“ Pilátovi poskytuje Tacitus (Tac. Ann. XV 44).
Mnoho vedcov považovalo tento fragment za neskoršiu kresťanskú interpoláciu, čo dokazovali aj pomocou anachronického pomenovania prokurátor.
Napriek tomu grécky ekvivalent tohto titulu (epitropos) použil aj Iosephus a Filón z Alexandrie
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zmienky o jeho osobe môžeme v kánonických evanjeliách nájsť na miestach, na ktorých sa píše o Ježišovom súde a ukrižovaní. V každom evanjeliu je o ňom aspoň jedna zmienka Mt 27,1 – 37; Mk 14,53 – 15,15; Lk 23,1 – 25; Jn 18,28 – 19,16. Ježiš bol podľa týchto prameňov odsúdený na dvoch súdnych pojednávaniach: prvé bolo židovské (pred židovským súdnym dvorom) a druhé rímske: pred Pilátom ako miestodržiteľom.[18] Kánonické evanjeliá zdôrazňujú, že jeho rozhodnutie bolo spôsobené nátlakom Židov na jeho osobu (napr. Jn 19,12 alebo Mt 27, 24: „Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: ‘Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!’“[19] Väčšina zdrojov sa zhoduje v názore, že tento proces bol pre Piláta a jeho ďalšie pôsobenie zlomový.
Medzi obrazmi Piláta v evanjeliách existujú isté rozdiely. Podľa Matúša bol Pilát voči Ježišovi ľahostajný a bol veľmi priaznivo naklonený upokojiť židovských vodcov, avšak zodpovednosť za čin neprijal. Lukáš mu ako primárnu vlastnosť pripisuje slabosť. Jánov Pilát je manipulátor, človek istý si svojou autoritou, ktorý podporuje židovské túžby odsúdiť Ježiša pod podmienkou, že prijmú cisára za svojho jediného vládcu.[6]
V kresťanskej literatúre sa o Pilátovi začalo diskutovať od 2. storočia.
Pôvod tejto literatúry bol rozmanitý a líšil sa v čase, mieste i jazyku. Jej ciele boli rôzne. Ospravedlňujúce záujmy neskorších kresťanov sprevádzali najmä túžba vyplniť medzery v tradícii a uspokojiť zvedavosť. Pilát v nich pôsobil ako pohanský svedok Ježišovho božstva.