Figovnik - prevzate
Oprava v zmýšľaní
Niet dňa, aby sme nezachytili nejaké zlé správy, ktoré nás v rýchlosti informujú o tragických koncoch mnohých ľudí. Pri takýchto udalostiach sa potvrdia alebo zisťujú vinníci tragédie. Aj Ježišovi oznámili dve nešťastné udalosti, kde mŕtvi boli označení za možných vinníkov. S týmto označením však vôbec nesúhlasil, naopak, svoj prst obrátil na živých: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“ Presnejšie vyjadrené: ak nezmeníte svoje zmýšľanie o iných, čaká vás to isté.
Ježiš upozorňuje, aké dôležité je zmeniť svoje myslenie o druhých, ktorých sme označili nálepkou: vinní! Pred Bohom sme totiž všetci vinní, preto všetkým nám patrí pokánie, aby sme neskončili podobne.
Musíme však zmeniť aj naše zmýšľanie o Bohu, ktorého staviame do pozície prísneho sudcu, ktorý bez milosti vynáša rozsudok hneď na mieste činu. Ježiš podáva obraz milosrdného Boha cez podobenstvo o neplodnom figovníku.
V biblických časoch platila v Izraeli zásada, že tri roky po zasadení stromu sa nesmelo z neho oberať žiadne ovocie. Strom akoby rodil sám pre seba. Štvrtý rok úroda patrila Bohu, čiže všetko sa mu obetovalo. Až na piaty rok patrila majiteľovi. Teda majiteľ každoročnú obhliadku mladého figovníka nerobil s úmyslom najesť sa, ale chodil preto, aby sa potešil z jeho ovocia, aby videl, ako prináša úrodu pre seba, aký je v ňom život. Za tri roky však nič na ňom nevidel, a pritom figovníky zvyknú rodiť aj trikrát do roka.
Tento nepriniesol za tri roky ani len figu. Napriek nahováraniu na jeho vytnutie, nevzdal sa ho, ale skúsil ešte niečo navyše, len aby ho nejakým spôsobom prebudil k rodeniu ovocia.
Podľa múdrosti tohto sveta – z čoho nie je úžitok – treba vyhodiť. Božia múdrosť však investuje aj do stromu, ktorý nerodí. Takýto je náš Boh. Je nenapodobiteľný v milosrdenstve voči nám.
Koľko rokov sa už Boh na nás pozerá a hľadá ovocie? Nepýta ho hneď pre seba, ale chce, aby sme aspoň sami mali radosť z toho, čo robíme a žijeme.
Každý bude sedieť pod svojím figovníkom
TIEŇ má v horúcich letách na Blízkom východe cenu zlata. Každý strom, ktorý poskytuje úkryt pred slnečnými lúčmi, je vítaný, zvlášť keď vám rastie pri dome. Doširoka rozvetvený figovník s veľkými a širokými listami poskytuje lepší tieň než väčšina stromov rastúcich v tejto oblasti.
Podľa knihy Plants of the Bible (Rastliny Biblie) sa „tieň [figovníka] považuje za osviežujúcejší a chladnejší ako tieň pod stanom“. Pod figovníkmi, ktoré v starovekom Izraeli rástli pri viniciach, mali robotníci ideálne miesto na krátky odpočinok.
Na konci dlhého, horúceho dňa sa mohli členovia rodiny posadiť pod figovník a vychutnávať spoločné chvíle. Figovník okrem toho odmeňuje svojho majiteľa množstvom výživného ovocia. Preto už od čias Šalamúna výraz „sedieť pod svojím figovníkom“ vyjadroval pokoj, prosperitu a hojnosť. — 1. Kráľov 4:24, 25.
Stáročia pred Šalamúnom opísal prorok Mojžiš Zasľúbenú krajinu ako ‚krajinu fíg‘. (5. Mojžišova 8:8) Na dôkaz úrodnosti zeme priniesli dvanásti vyzvedači do izraelského tábora figy a ďalšie ovocie. (4. Mojžišova 13:21–23) V 19. storočí jeden muž, ktorý cestoval po biblických miestach, uviedol, že figovník je tam jedným z najbežnejších stromov. Nie div, že sa Písmo zmieňuje o figách a figovníkoch tak často.
Strom, ktorý prináša dve úrody
Figovník sa dokáže prispôsobiť väčšine druhov pôdy a vďaka rozsiahlemu koreňovému systému znesie aj dlhé, suché letá na Blízkom východe. Neobvyklé na tomto strome je to, že v júni prináša úrodu skorých fíg a od augusta obyčajne prináša hlavnú úrodu. (Izaiáš 28:4) Skoré figy jedli Izraeliti zvyčajne čerstvé. Figy z druhej úrody si nasušili na celý rok. Sušené figy sa lisovali do okrúhlych koláčov, do ktorých sa niekedy pridávali mandle. Tieto koláče boli výživné a chutné a mali aj praktickú formu.
Rozvážna Abigail dala Dávidovi 200 koláčov lisovaných fíg, nepochybne v presvedčení, že pre utečencov je to ideálna strava. (1. Samuelova 25:18, 27) Lisované figy sa cenili aj ako liečebný prostriedok. Obklad z lisovaných sušených fíg priložili na vred smrteľne chorého kráľa Ezechiáša, hoci tento kráľ vyzdravel hlavne vďaka Božiemu zásahu.* — 2. Kráľov 20:4–7.
V staroveku si sušené figy veľmi cenili ľudia v celom Stredozemí. Rímsky štátnik Cato ukázal senátu jednu figu, aby ho presvedčil, že sa oplatí začať tretiu púnsku vojnu proti Kartágu. Najlepšie sušené figy v Rímskej ríši pochádzali z Kárie v Malej Ázii. Preto sa sušené figy v latinčine nazývajú carica. Táto oblasť v dnešnom Turecku je stále producentom vynikajúcich sušených fíg.
Izraeliti často vysádzali figovníky vo viniciach, ale neplodné stromy vytínali. Dobrá pôda bola príliš vzácna na to, aby sa ňou mrhalo. V Ježišovom podobenstve o neplodnom figovníku povedal hospodár vinárovi: „Už tri roky prichádzam hľadať ovocie na tomto figovníku, ale žiadne nenachádzam. Zotni ho! Prečože by mal robiť zem neužitočnou?“ (Lukáš 13:6, 7) Keďže v Ježišových dňoch sa za ovocné stromy platila daň, každý neplodný strom bol aj zbytočným finančným bremenom.
Figy mali v strave Izraelitov veľmi dôležité miesto. Preto slabá úroda fíg — možno súvisiaca s nepriaznivým rozsudkom od Jehovu — bola skutočnou pohromou. (Hozeáš 2:12; Ámos 4:9) Prorok Habakuk povedal: „Keby ani figovník nerozkvitol a keby nebola žiadna úroda na viničoch; keby sa dielo olivovníka naozaj nevydarilo a ani terasy by v skutočnosti neurodili potravu... ja, ja budem napriek tomu jasať v Jehovovi; budem mať radosť v Bohu svojej záchrany.“ — Habakuk 3:17, 18.
Symbol neverného národa
V Písme sa figy a figovníky niekedy používajú v obraznom zmysle. Napríklad Jeremiáš prirovnal verných judských vyhnancov ku košu dobrých skorých fíg, ktoré sa zvyčajne jedávali čerstvé. No neverných vyhnancov prirovnal k zlým figám, ktoré sa nedali jesť a museli sa vyhodiť. — Jeremiáš 24:2, 5, 8, 10.
Ježiš vo svojom podobenstve o neplodnom figovníku ukázal, akú trpezlivosť má Boh so židovským národom. Ako už bolo uvedené, hovoril o mužovi, ktorý mal vo vinici figovník. Strom už tri roky nepriniesol úrodu a majiteľ sa ho chystal vyťať. Vinár však povedal: „Pane, nechaj ho ešte tento rok, kým ho neokopem a nepohnojím, či tak neprinesie v budúcnosti pekné a dobré ovocie; ale ak nie, zotneš ho.“ — Lukáš 13:8, 9.
Ježiš uviedol toto podobenstvo po troch rokoch kázania, počas ktorých sa snažil vypestovať vieru u členov židovského národa. V snahe dať symbolickému figovníku — židovskému národu — ešte jednu príležitosť priniesť ovocie zintenzívnil svoju činnosť, a tak ho akoby ‚pohnojil‘. Týždeň pred Ježišovou smrťou sa však jasne ukázalo, že národ ako celok Mesiáša zavrhol. — Matúš 23:37, 38.
Ježiš použil figovník na znázornenie zlého duchovného stavu národa ešte raz. Štyri dni pred svojou smrťou uvidel na ceste z Betánie do Jeruzalema figovník, ktorý mal veľa listov, ale žiadne plody. Keďže skoré figy rastú súčasne s listami — a niekedy vyrastú ešte skôr ako listy —, bolo zrejmé, že strom bez plodov je bezcenný. — Marek 11:13, 14.*
Rovnako falošný dojem, aký vytváral zdanlivo zdravý neplodný figovník, vytváral aj židovský národ. Neprinášal ovocie, ktoré sa páči Bohu, a napokon zavrhol Jehovovho Syna. Ježiš preklial neplodný figovník a na druhý deň si učeníci všimli, že strom vyschol. Tento vyschnutý strom bol výstižným symbolom toho, že Boh zavrhne Židov a už nebudú jeho vyvoleným národom. — Marek 11:20, 21.
„Od figovníka sa naučte“
Ježiš použil figovník, aj keď chcel odovzdať jednu dôležitú myšlienku týkajúcu sa jeho prítomnosti. Povedal: „Od figovníka sa naučte podobenstvom toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto. Tak aj vy, keď to všetko uvidíte, vedzte, že on je blízko pri dverách.“ (Matúš 24:32, 33) Jasnozelené listy figovníka sú dobre viditeľnou a neklamnou predzvesťou príchodu leta. Tak aj Ježišovo veľké proroctvo zapísané v 24. kapitole Matúša, 13. kapitole Marka a 21. kapitole Lukáša poskytuje jasné dôkazy o tom, že Ježiš, kráľ nebeského Kráľovstva, je už dnes prítomný. — Lukáš 21:29–31.
Keďže žijeme v takom závažnom období ľudských dejín, iste sa chceme poučiť z toho, čo Ježiš povedal o figovníku. Keď to budeme robiť a budeme duchovne bdelí, môžeme dúfať, že zažijeme splnenie tohto nádherného sľubu: „Budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“ — Micheáš 4:4.
[Poznámky pod čiarou]
Prírodovedec H. B. Tristram, ktorý navštívil biblické miesta v polovici 19. storočia, si všimol, že miestni obyvatelia stále používajú obklad z fíg na liečbu vredov.
Táto udalosť sa odohrala pri Betfáge. Názov tejto dediny znamená „dom skorých fíg“. To by mohlo naznačovať, že oblasť bola známa dobrými úrodami skorých fíg.
Čo je to figovník: vlasť a mená v rôznych krajinách
Figovník alebo figovník (Ficus) pochádza zo stredomorských krajín, ázijská menšina, Čiernomorské pobrežie Kaukazu a Krymu. Figy sa pestovali v extrémnom staroveku, podľa niektorých archeologických údajov, pred 5000 rokmi. Bol chovaný v r Staroveký Egypt, v Staroveké Grécko.
V súčasnosti sa figy pestujú v mnohých krajinách so subtropickým podnebím. Najväčšie plochy figové sady sa nachádzajú v Turecku, Alžírsku, Tunisku, Grécku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku, USA (Kalifornia), Gruzínsku, Azerbajdžane. V Rusku sú na pestovanie fíg vhodné iba najjužnejšie regióny európskej časti, najmä pobrežie Čierneho a Kaspického mora
Figovníky sa dožívajú až 100 rokov (podľa niektorých zdrojov 30-60). Niektoré príklady sú staré až 200 rokov. V Indii je jeden figovník, o ktorom sa hovorí miestnych obyvateľov, až tri tisícročia.
Fig fig - prvý ovocný strom ktorý sa spomína v Biblii. Ako viete, prvým odevom Evy po jej vyhnaní z raja bol figový list. Talmud hovorí: "Figa je dobrá na jedlo, lahodí oku a dodáva inteligenciu."
Ako figy kvitnú: popis tvaru listov a kvetov (s fotografiou)
Obr (F. carica) je listnatý strom alebo rozkonárený ker. Výška rastliny v prírode je do 12 m. Rastie na kamenistých a skalnatých svahoch, prevažne na vápencoch. V interiéri dosahuje 1 - 1,5 m, začína rodiť od 2 - 3 rokov. Figové listy sú jednotlivé, veľké, stopkaté, spodné celé alebo mierne vrúbkované. Tvar horných listov fíg je troj- alebo päťlaločný, v tvare srdca