Dejiny pre biblicke studium 1
Lýdie bylo historické území v Malé Asii, shodné zhruba s dnešními tureckými provinciemi İzmir a Manisa. Tradičním centrem země bylo město Sardy.
Status quo v oblasti znovu porušil teprve poslední lýdský král Kroisos, který v roce 547 př. n. l. napadl dědice médských imperiálních tradic, perského krále Kýra II., byl však poražen a jeho země přičleněna k državám vítěze. Od těch dob byla Lýdie vždy součástí jiných státních útvarů – perské říše, říše Alexandra Velikého, seleukovské monarchie, římského impéria a říše byzantské. A třebaže téměř po celou dobu tvořila v rámci těchto států autonomní územní jednotku, vlastní lýdské zvyky a jazyk ustoupily v průběhu staletí do pozadí ve prospěch řecké kultury. Ta zde převládala až do velkých výbojů seldžuckých Turků v 11. století.
ANTIONIUS
Marcus Antonius (latinsky: M•ANTONIVS•M•F•M•N;14. ledna 83 př. n. l. – 1. srpna 30 př. n. l.) byl římský politik a vojevůdce. Byl význačný stoupenec Gaia Julia Caesara, kterého podporoval jako vojenský velitel a úředník
- Děti s Egyptskou královnou Kleopatrou, bývalou milenkou Julia Caesara:
- Dvojčata Alexander Hélios a Kleopatra Seléné; Kleopatra Seléné se provdala za Jubu II., krále Numidie a později Mauretánie.
- Ptolemaios Filadelfos
Pevnost Antonia (též Antoniova pevnost) byla kasárna postavená Herodem Velikým v Jeruzalémě na místě dřívějších ptolemaiovských a hasmoneovských tvrzí. Pojmenována byla po Herodově ochránci, Marku Antoniovi, a nacházela se při východním konci městské hradby (druhé zdi), v severovýchodní části města, poblíž Chrámové hory a rybníka Bethesda.
Chrámová hora (hebrejsky הַר הַבַּיִת Har ha-bajit, Chrámová hora, arabsky الحرم القدسي الشريف, al-Haram al-qudsí aš-šaríf, Vznešená svatyně), někdy uváděná též jako hora Moria (hebrejsky הר המוריה), je plošina o půdorysu nepravidelného čtyřúhelníku o rozměrech 313 m (severní strana), 470 m (východní strana), 280 m (jižní strana) a 485 m (západní strana), nacházející se v jeruzalémském Starém Městě. Část západní stěny Chrámové hory tvoří Zeď nářků, pozůstatek druhého židovského chrámu. Na vrcholu hory stojí kromě dvou největších – Skalního dómu a mešity al-Aksá – řada dalších menších staveb.
Chrámová hora je nejposvátnějším místem judaismu, podle sunnitských muslimů je třetím nejposvátnějším místem islámu, a náboženský význam má i pro některé křesťanské, zvláště pak protestantské kruhy. Díky tomu je jedním z nejuctívanějších míst na světě a rovněž i jedním z nejspornějších.
Hora je ve správě Jeruzalémského islámského vakfu, který reguluje přístup nemuslimů na horu (přístup jen jednou, Maghrebskou branou, a jen několik hodin denně) a také jim zcela zakazuje se tam modlit.
Citame Bibliu - Chramova hora -- (estranky.sk)
Potom mesto dlho bol v troskách. Dodnes pozdĺž západných a južných múrov vidieť obrovské kamene, ktoré tam zostali po zničení Chrámu Rimanmi. Archeológovia objavili aj zábradlie vytesané z kameňa z balkóna, z ktorého trúbili na trúbenie ohlasujúce nástup sobôt a sviatkov. Na zábradlí sa zachovala časť nápisu „miesto trúbenia...“.
Názvy Chrámovej hory
- Chrámová hora (הר הבית, har ha-Bayt, doslova „hora domu“) – toto meno sa spomína v knihe proroka: „Na konci dní bude postavená hora domu Božieho nad vrchy a vystúpi nad vrchy a ponáhľajú sa k nemu všetky národy."
- Hora Morya (הר המוריה, har ha-Moriya) – je spomenutá najmä v knihe: „A Šalamún začal stavať dom Pánov v Jeruzaleme na vrchu Morya.“
Existuje niekoľko výkladov významu slova Morya.
Indikácia, učenie (הוראה) – keďže odtiaľto pochádza učenie pre celý svet. Kadidlo "Mor" (מור) - ako sa kadidlo pálilo v chráme. Strach (מורא) – pretože sa tu báli Boha.
- Hora Sion (הר ציון, Har Sion). V súčasnosti sa Sion nazýva ďalší kopec, ktorý sa tiež nachádza v Jeruzaleme.
Udalosti, ktoré sa podľa židovskej tradície odohrali na Chrámovej hore
- Stvorenie prvého človeka Adama.
- Adam priniesol Bohu obetu.
- Kain a Ábel tu postavili oltár a prinášali obete.
- Noe obetoval po opustení korábu.
- Abrahám pripravuje svojho syna Izáka na obetu Bohu.
- Praotec Jacob tu vidí sen.
- Kráľ Šalamún postavil Prvý chrám, ktorý stál 410 rokov.
- 70 rokov po zničení Prvého Chrámu tu bol postavený Druhý Chrám, ktorý stál 420 rokov.
Jeruzalemský chrám slúžil ako jediné povolené miesto obetovania Jedinému Bohu a bol aj centrom náboženského života židovský ľud a objektom púte pre všetkých Židov trikrát do roka (na Pesach, Šavuot a Sukot).
Chrámová hora je pre Židov najposvätnejším miestom: náboženskí Židia na celom svete čelia Izraelu počas modlitieb, Židia v Izraeli sú obrátení k Jeruzalemu a Židia v Jeruzaleme k Chrámovej hore.
Podľa prísľubov židovských prorokov bude po príchode Mesiáša na Chrámovej hore znovu vybudovaný posledný, Tretí, Chrám, ktorý sa stane duchovným centrom pre židovský národ a celé ľudstvo. S Chrámovou horou sa spája aj očakávanie posledného súdu.
Počas obdobia chrámu boli medzi nimi rozdiely vo svätosti rôzne časti Chrámová hora. Iba veľkňaz mohol vstúpiť do svätyne chrámu a iba na Jom kipur. Nežidia, ako aj tí, ktorí boli rituálne nečistí kvôli spojeniu s mŕtvym telom, mali zakázaný vstup na oplotené územie, ktoré obklopovalo budovu chrámu a nádvoria priľahlé k nemu. Tí, ktorí neboli očistení od rituálnej nečistoty spojenej s výlevmi z pohlavných orgánov, mali zakázaný vstup na Chrámovú horu. Zakázané bolo aj výstup na Chrámovú horu na iné ako náboženské účely alebo obscénnym spôsobom.
Podľa väčšiny halachických autorít, najmä Maimonida, posvätnosť Jeruzalema a Chrámová hora zostávajú v platnosti aj po zničení chrámu. Keďže sa verí, že všetci Židia sú rituálne nečistí kvôli nečistote spojenej s mŕtvym telom a v súčasnosti nie je možné vykonať vhodný očistný postup, preto nikto nemôže vstúpiť na územie obklopujúce chrám. Vstup na zvyšok Chrámovej hory je povolený len Nežidom a Židom, ktorí sa očistili od rituálnej nečistoty spojenej s výtokom z pohlavných orgánov.
Problém je v tom, že biblické zdroje nám neumožňujú presne určiť hranice zón. Je však známe, že územie obklopujúce Chrám sa nenachádzalo na území, ktoré vedie po obvode Chrámovej hory. Obchádzanie Chrámovej hory po obvode v súlade s halachou organizuje množstvo verejných organizácií, najmä organizácia Miesto stretnutia.
Umiestnenie chrámu
Iní veria, že na tomto kameni v chrámovom dvore bol oltár zápalných obetí. V tomto prípade sa chrám nachádzal na západ od tohto kameňa. Tento názor je pravdepodobnejší, pretože zodpovedá priestorovým vzťahom na Chrámovom námestí a umožňuje dostatočne umiestniť ploché námestie veľké veľkosti. .
Existujú aj ďalšie možnosti lokalizácie chrámu. Takmer pred dvoma desaťročiami izraelský fyzik Asher Kaufman navrhol, aby sa prvý aj druhý chrám nachádzali 110 metrov severne od Skalnej mešity. Podľa jeho výpočtov sa Svätyňa svätých a základný kameň nachádzajú pod súčasným „Dómom duchov“ – malou moslimskou stredovekou budovou.
Význam Chrámovej hory v kresťanstve
Chrámová hora sa mnohokrát spomína v Pentateuchu, ktorý je základom Starého zákona, preto je toto miesto posvätné pre židov aj kresťanov.
Okrem toho, podľa kresťanskej tradície, bola Matka Božia uvedená do Svätého zo Svätých pozdĺž schodov z južnej časti chrámu (ktoré prežili dodnes). Udalosť Vstupu do chrámu sa v kanonických evanjeliách nespomína a je známa z neskorších textov (Protevangelium Jakubovo (kap. 7,2-3), druhá polovica 2. stor.), ktoré odrážajú ústne podanie, no sú doplnené o tzv. detaily z biblických kníh, ktoré majú reprezentatívnu hodnotu (1 Par. 15 a Ž 44), ako aj z evanjeliového príbehu Prezentácie (Lk 2, 22-38).
Rodičia Panny Márie, spravodlivý Joachim a Anna, keď ich dcéra dosiahla 3 roky, sa rozhodli splniť svoj predchádzajúci sľub, zasvätiť Ju Bohu. Pri vchode do jeruzalemského chrámu stáli mladé panny, ktoré zavolal Joachim, so zapálenými lampami. Presvätá Bohorodička vystúpila po schodoch chrámu, kde sa s ňou stretol veľkňaz Zachariáš. Po prijatí zjavenia zaviedol Zachariáš Matku Božiu do Svätyne svätých, kam mohol sám veľkňaz vstúpiť iba raz do roka (pozri: 2. Mojžišova 30:10; Židom 9:7). V chráme Mária žila a bola vychovávaná až do svojich 12 rokov.
Význam Chrámovej hory v islame
Moslimovia považujú Chrámovú horu za jedno z prvých a najvýznamnejších miest uctievania Boha. Zapnuté skoré štádia Islam, Mohamed učil svojich nasledovníkov, aby pri modlitbe stáli čelom k hore [ ] .
V 13. storočí Ibn Taymiyyi uviedol: „Al-Masjid al-Aqsa je názov pre celé miesto uctievania postavené Šalamúnom...“, ktoré podľa západnej tradície predstavuje „... miesto uctievania“ a je známy ako Šalamúnova chrámová tradícia nazývaná Sulejmanov chrám, v islame považovaný za proroka). Ibn Taymiyyah bol tiež proti udeľovaniu akýchkoľvek neodôvodnených náboženských vyznamenaní akýmkoľvek mešitám (dokonca aj tej v Jeruzaleme), brániac im priblížiť sa alebo akýmkoľvek spôsobom konkurovať islamským svätyniam – dvom najsvätejším mešitám – Masjid al-Haram (v Mekke) a Al-Masjid. al-Nabawi (v Medine).
Moslimskí vykladači Koránu sa zhodujú, že hora je miestom, kde sa nachádza Chrám, ktorý bol následne zničený.
Kubbat as-Sahra bol postavený v samom strede Chrámovej hory a vo vnútri je kameň vyčnievajúci zo zeme - to je vrchol hory, jej jediná časť, ktorá sa týči nad plochou plošinou. Podľa Koránu je tento kameň skalou, z ktorej prorok Mohamed vystúpil do neba na okrídlenom koni.
Politický význam Chrámovej hory
Počas obdobia Mamluku, Osmanskej a britskej nadvlády Palestíny nemali Židia povolený vstup na Chrámovú horu. Britská poverená administratíva zaviedla špeciálny orgán na ochranu svätých miest islamu na Chrámovej hore – WACF, takzvanú Islamskú radu (Moslimská rada), ktorá získala de facto právomoc nad celým územím Chrámovej hory.
Izraelská polícia zakazuje Židom nosiť na Chrámovú horu náboženské predmety, najmä modlitebné knižky, tefillin, talit a náboženskú literatúru. Okrem toho je na Chrámovej hore Židom zakázané modliť sa a klaňať sa pred Svätyňou svätých. Polícia tento zákaz motivuje obavou z narušenia poriadku moslimami.
Neurovnaná situácia okolo Chrámovej hory medzi Židmi a Palestínčanmi vedie k neustálym konfliktom.
V septembri, po mnohých rokoch výkopov a rekonštrukcií, bol verejnosti sprístupnený takzvaný „Hasmoneovský tunel“ – časť starovekého vodovodu a ulica hasmoneovsko-herodiánskeho obdobia, prechádzajúca z námestia pri Múre nárekov. na Via Dolorosa, 300 m západne od Chrámovej hory a rovnobežne s jej západným oporným múrom. Šéf OOP a Palestínskej samosprávy (PA) Jásir Arafat potom povedal, že Izraelčania údajne plánujú podkopať základy mešity Al-Aksá a tak ju zničiť, čím uvoľnia miesto pre ich chrám. V Jeruzaleme a v niektorých oblastiach na územiach pod kontrolou Palestínskej samosprávy došlo k vážnym nepokojom a ozbrojeným stretom, počas ktorých polícia Palestinskej samosprávy po prvý raz použila zbrane proti izraelským bezpečnostným silám. Arabi opakovane hádzali kamene do Židov modliacich sa pri Múre nárekov. Počas nepokojov bolo zabitých 15 Izraelčanov a 52 Arabov.
V meste WAQF otvorili novú, v poradí už tretiu, mešitu na Chrámovej hore, v takzvaných Šalamúnových stajniach. Rozsiahle stavebné práce v kobkách Chrámovej hory viedli k narušeniu starodávneho odvodňovacieho systému a ďalším deformáciám, v dôsledku ktorých hrozilo zrútenie južnej steny Chrámovej hory. V rokoch 1999-2002 inžinierske služby Jordánska tu vykonávali reštaurátorské práce, keďže WAKF nechce spolupracovať s príslušnými izraelskými službami a zakazuje akýkoľvek dohľad nad ich prácou z ich strany.
Od začiatku takzvanej „Druhej intifády“ („Intifáda al-Aksá“) v septembri bol na pokyn izraelskej vlády pre nemoslimov zastavený vstup na Chrámovú horu až do polovice r. situácia sa trochu normalizovala. Počas týchto rokov izraelská polícia pravidelne obmedzovala prístup moslimov na Chrámovú horu, a to ako pre obyvateľov autonómie, tak aj pre ostatných občanov podľa vekovej hranice.
V zime 2004 silné sneženie a malé zemetrasenie spôsobili zničenie časti starého mosta Mughrabi, ktorý zároveň slúžil ako ohrada južnej časti ženskej polovice pri Múre nárekov. Hovorca Hamasu uviedol, že most sa zrútil kvôli túžbe izraelskej strany zničiť mešitu Al-Aksá a sľúbil pomstu. Izraelská strana zase uviedla, že príčinou nešťastia boli podzemné práce, ktoré vykonal Waqf na Chrámovej hore. Kolaps v roku 2004 vyvolal obavy, že to bol len začiatok kolapsov na Chrámovej hore. Jeden z posledných konfliktov vyvolalo rozhodnutie izraelských úradov postaviť v oblasti Maghreb Gate nový most pre peších vedúci ku komplexu Chrámovej hory. Stavba mosta, ktorá sa začala vo februári 2007, bola pozastavená pre masové protesty moslimov, ktorí sa obávali, že počas výstavby mosta môže dôjsť k poškodeniu mešity Al-Aksá.
V súčasnosti sa teda na Chrámovej hore nachádzajú iba náboženské svätyne islamu, čo je neustálym predmetom sporov medzi moslimami a Židmi a jedným z dôvodov
Ako sa volá moslimská svätyňa na Chrámovej hore? Prečo toto miesto dnes láka toľko turistov? Aké tajomstvá skrýva? O tom všetkom sa dozviete prečítaním tohto článku.
Chrámová hora, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti Starého mesta v Jeruzaleme, je inak známa ako Haram al-Sharif. Toto miesto je jedinečné. Je posvätná pre moslimov, kresťanov a židov. Tvar Chrámovej hory pripomína obdĺžnikový kopec. Tradične sa stotožňuje s horou Mórija – práve s miestom, kde chcel Abrahám obetovať svojho syna Bohu.
Šalamúnov chrám
Jeruzalem je srdcom Izraela. Toto mesto bolo dobyté pred 3000 rokmi kráľom Dávidom, ktorý tu zamýšľal postaviť prvý staničný chrám určený na modlitby k jedinému Bohu. Túto budovu však nemal postaviť Dávid, ale jeho syn Šalamún, ktorý na hore Moria postavil impozantnú budovu. Dnes je táto hora známa ako Chrámová hora. Pre Archu zmluvy bolo pridelené najposvätnejšie miesto vo vnútri postavenej budovy. Na nádvorí bol umiestnený oltár, určený na spaľovanie obetí. Krv obetných zvierat počas prosperity tohto chrámu tiekla ako rieka na Božiu slávu.
Zničenie chrámu a jeho obnova
Do roku 586 pred Kr stál Šalamúnov chrám. Práve v tom čase sem dorazili babylonskí útočníci a zničili ho do základov. A po dobytí Babylonu Peržanmi, v roku 538 pred Kristom, kráľ Kýros vydal dekrét, podľa ktorého sa plánovalo obnoviť jeruzalemský chrám. Prestaval ho potomok Dávida, Zorobábel.
Na prelome nášho letopočtu, za vlády Herodesa Veľkého, bol chrám po rekonštrukcii rozšírený. Nestál však viac ako storočie, po ktorom bol v roku 70 zničený počas potlačenia židovského povstania Rimanmi.
Opačnú, „južnú“ (vo vzťahu k Skalnému dómu) lokalizáciu Chrámu vypracoval za posledných päť rokov známy izraelský architekt Tuvia Sagiv. Umiestňuje ju na miesto modernej fontány Al-Qas.