Pokušenia Ježiša na púšti
Možno budem v nasledujúcich riadkoch v mnohom nepresný a mnohí teológovia so mnou nebudú súhlasiť. No napriek tomu dám na papier moje myšlienky. Nie preto, žeby som si myslel, že mám pravdu. Ale preto, aby som mnohým ľuďom priblížil a možno poľudštil niektoré príbehy z Ježišovho života.
Všetci poznáme časť, keď je Ježiš na púšti a pripravuje sa verejné účinkovanie. Detailne o tom píše Matúš v 4. Kapitole:
Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." 4 On odvetil: "Napísané je: “Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.”
5 Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu 6 a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: “Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.”" 7 Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: “Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.”"
8 A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9 a vravel mu: "Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať." 10 Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď, satan, lebo je napísané: “Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.”"
Raz, pri jednom stretnutí veriacich s kňazom sme sa zamýšľali, ako je možné, že diabol si trúfol na Božieho Syna. Veď musel vedieť, že jeho pokúšanie bude zbytočné.
Benedikt XVI v jednom zo svojich diel píše a upozorňuje, že Ježiša si nemôžeme predstavovať ako poloboha a poločloveka z gréckych bájí. Ježiš Kristus je stopercentný Boh a stopercentný človek. A možno práve na tom staval svoju taktiku diabol.
Možno si niekto naozaj po prečítaní Matúšovho textu predstaví, ako diabol s chlpatými nohami, dlhým chvostom a neodmysliteľnými rožkami na hlave prichádza k Ježišovi a snaží sa ho pokúšať. Lenže diabol nie je tak hlúpy. A to vieme všetci zo svojej skúsenosti. Nože spomeňme si, kedy naposledy nás pokúšal ten zlý? Ako k nám pristúpil, čo nám navrhoval?
Diabol k nám vstupuje nenápadne a určite nerozhlasuje, že je diabol. Vchádza do nášho vnútra ako nenápadná myšlienka. A my sa tou myšlienkou začíname zaoberať. Urobiť to? Veď na tom nie je nič zlé. Dokonca, Boh mi pomôže a my presvedčíme davy o Jeho existencii. A ak už budem presvedčení, že je Boh na mojej strane, stačí mi dať moc a ja tento svet urobím lepším. Veď to znie celkom fajn!
Diabol pristupuje k Ježišovi úplne rovnako, ako k hociktorému inému človeku. Ježiš pociťuje rovnako ako každý iný človek hlad, nepohodu, únavu. Niekoľko týždňov sa zdržoval mimo hlučných miest a dedín a v tichosti vo svojom vnútri spoznával Božiu vôľu. Meditoval a plánoval. Zotrvával v modlitbách a pripravoval sa ťažkú úlohu. Mal obavy a trpel ako každý iný človek. Na druhej strane ako Boh vedel, že cesta, ktorú mu vybral jeho Otec bude ťažká. Poznal vnútro ľudí. Vedel, že jeho cesta je cesta cez kríž. Tajomné zžitie Boha a človeka je pre nás nepochopiteľné. Diabol možno vedel viac, ale aj tak stavil na Ježišovo človečenstvo. A možno Ježiš Boh len ukryl pred diablom svoje Božstvo, aby nám ukázal, že nikto nie je uchránený pred nástrahami zla. Aby nám ukázal, ako nás diabol bude dobývať naoko pochopiteľnými ideami a bude nás navádzať na pre ľudstvo prospešné skutky.
Diabol ponúka život v blahobyte.
„Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“
V jednej vete, niekoľko skrytých podotázok, pochybností, výziev.
„Si Boží Syn?“ „Kto Ti uverí, že si Boží Syn, keď neurobíš ani len jednoduchý zázrak, aby si zahnal svoj hlad!?“ „Prečo trpíš, ak máš tú moc netrpieť?“
Aká krásna anológia so situáciou, keď farizeji žiadali od Ježiša znamenia a on im ho odmietol dať. Aká anológia, keď pod krížom vyzývali – ak si Boží Syn, zostúp z kríža. A On nezostúpil!
Ak si odmyslíme provokatívnosť tejto výzvy, čo mohol do myšlienky vložiť aj Matúš, musíme uznať, že veď návrh to vôbec nebol zlý. Zmiernime trošku tón vety: „Veď si Boží Syn. Povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Neznie to vôbec zle. Koľkokrát sme dostali podobný návrh. A koľkokrát sme si povedali : „Veď som veriaci človek. Boh ma má rád. Prečo by som si ja nemohol dopriať trochu potešenia....“. Celá naša dnešná civilizácia je vlastne o tomto. Zlyhávame niekoľkokrát denne.
Ježiš nezlyhal. V jeho odpovedi je jasne povedané, že naše osobné blaho nesmie byť na prvom mieste.
Diabol ponúka život bez fyzického utrpenia
"Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: “Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.”"
Veľmi ma zarmucuje, keď vidím veriaceho človeka, keď si sadá za volant s modlitbou o ochranu a už o pár minút sa jeho auto rúti bez ohľadu na predpisy a značky. Ponáhľam sa, chcem stihnúť sv. omšu... Idem na dôležitú prednášku o kresťanskom manželstve... Čakajú v kláštore na moju pomoc.... A? Pomodlil si sa a teda Boh ťa musí ochraňovať? Ideš pracovať na jeho žatvu, tak ťa musí ochraňovať? Odpoveď Ježiša je úplne pochopiteľná. „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Odvyknime si chápať Boha ako Gina z fľaše.
Diabol ponúka moc.
Tak a toto je tá najlukratívnejšia ponuka. Diabol akoby si myslel, že Ježiš pochybuje o svojom Božstve. Akoby si myslel, že Ježiš nechce skúšať ani premenu kameňov na chlieb, ani skok z chrámu, lebo o sebe a svojom Božstve pochybuje. Preto diabol stavia všetko na jednu kartu. Ponúka Ježišovi moc a v podstate nič za to nechce. Len aby ho uznal za vládcu. Za majiteľa tohto sveta. Mohol Ježiš zlyhať? Možno aj áno. Už dávno som videl jeden film o Ježišovi. Nepamätám sa ako sa volal. A ani ma nejak neohúril, pretože si z neho pamätám len jedinú scénu. Ježiš videl dejiny. Videl, ako napriek tomu, že on za nás umrel na kríži, ľudia vedú medzi sebou vojny. Ako hynú nevinní, deti, ženy. Mučene, vyhladzovanie celých národov, vyvražďovanie. Je na zamyslenie, či toto všetko Ježiš ako človek vedel. Ale ako Boh zrejme áno. Aké myšlienky mu prebehli hlavou, keď dostal ponuku inej cesty? Nezomrie za týchto nevďačných ľudí. Ale bude mať neobmedzenú moc. Zničí všetkých zlých a nastolí svoje nekonečné kráľovstvo a nastane spravodlivý svet. Svet bez vojen a násilia..... Všetci politici to takto cítia. Vykynožím svojich odporcov a potom už bude len mier a blahobyt.
Pokúšanie Ježiša určite nebolo márne. A Ježiš ako človek nezlyhal. A nezlyhal ani pod krížom, keď sa musel rozhodnúť, či zíde z kríža, alebo na ňom zomrie. A to všetko preto, lebo prekonal svoj ľudský egoizmus.
Ak sa niekedy budete zamýšľať nad niečím, čo nabudúce urobíte, skúste analyzovať, pre koho to urobíte. Lebo diabol vám bude vo vašej mysli ponúkať hlavne tieto tri veci – aby ste si užívali, aby ste sa vyhli akémukoľvek utrpeniu a aby ste získali moc. A to za každú cenu.
Ak si lepšie uvedomíme, čo mohol Ježiš urobiť v okamihu pokúšania a čo odpovedal, lepšie sa nám pochopia aj zázraky, ktoré potom urobil, alebo niekedy aj neurobil. Prečo niekedy robí zázraky pre davom ľudí, inokedy len v pred malým obecenstvom a navyše zakazuje uzdravenému rozprávať o zázraku. Ježiš na jednej strane musel svoje slová potvrdiť zázrakmi. No na druhej strane musel veľmi dôsledne dávať najavo, že neprišiel nato, aby robil zázraky. Ani aby bol kráľom. Neprišiel na to, aby jednu generáciu vytrhol z biedy a už vôbec nie z fyzickej biedy. Prišiel na to, aby nás vtrhol všetkých z biedy hriechov. A navyše, aby zázračne spojil Boha s človekom, čo určite nikdy nepochopíme.