The Curse 1.kapitola
Nechápem prečo sa to deje. Možno je to výsledkom mojej chorej hlavy, no môj príbeh ma akosi prestal baviť. Ako sa poznám znova sa k nemu vrátim, no teraz mám niečo iné. Je to trochu iný žáner, no mna si tento príbeh získal. Sľubujem, že sa k Modrému splnu vrátim, no nesľubujem kedy. Takže zatiaľ tu máte toto. Dúfam, že sa bude páčiť.
„Nemôžeme dopustiť, aby to niekto zistil.“
„Úplne s vami súhlasíme, ale prečo by mal zomrieť jeden z nás?“
„Lebo sa pričinil rovnako ako Anita!“
Zvučné hlasy sa ozývali hustým lesom. Cez mohutné koruny stromov dopadalo len malé množstvo slnka. Oproti sebe stáli dve skupiny. Jednej z nich sa pleť pri dopade svetla roztrblietala ako milióny diamantov. Ich tesáky sa nebezpečne zaleskli a vlasy im jemne rozstrapatil slabý vánok. Tváre mali bledé a nadľudsky krásne. Vyzerali ako bohovia vytesaní z kameňa. Oproti nim stál jediný muž. Mal nakrátko ostrihané tmavé vlasy a triasol sa ako osika. Za ním sa týčili dva obrovské vlky, ktoré zúrivo vrčali a nepohodlne prešľapovali. Chlap pred nimi vystrel ruku a vlci stíchli.
„Viem čo spôsobil, ale Leon má pre nás obrovskú cenu. Je to náš alfa!“
„Ale splodil dieťa s upírkou. To hádam je proti vlkolačím predpisom. Mám pravdu Zolf? Si jeho zástupca, tak vezmi zodpovednosť do svojich rúk a potrestaj ho. Leon musí zomrieť.“
„A čo Anita? Tá zostane nepotrestaná?“
„Anita bude nasledovať vášho vodcu. Máš moje slovo.“
„Tvoje slovo pre mňa nikdy nič neznamenalo Damien. Nikdy. Upíry a vlkolaci sú nepriateľmi od nepamäti,“ odporoval mu Zolf.
„Vážne? Nie je to dieťa dôkazom toho, že sa mýliš milý Zolf?“ spýtal sa Damien úplne pokojne a usmial sa na Zolfa. Ten sa zarazil a vlk za jeho chrbtom zavrčal.
„Nechaj ho tak Axel. Má pravdu,“ neochotne priznal Zolf a pohľadom si premeral upírov pred sebou.
Damien, ich vodca, mal krátke hnedé vlasy a tak ako ostatní bol ohromujúco krásny. Mocno sa vypínal medzi ostatnými zo skupiny. Vedľa neho stála mimoriadne krásna dievčina s dlhými hnedými vlasmi až po pás, ktorá sa volala Ashley. Prstami si prehrabla vlasy a Axel si kýchol. Zolf sa pousmial. Axel nenávidí upíri pach a v tejto podobe ho cíti silnejšie ako obyčajne. Z Ashley skĺzol pohľadom na malé dievčatko s neposednými krátkymi čiernymi vláskami. Volala sa Nora a Zolf z nej mal pocit, že sa do nejakej nory chcela zahrabať, no v obrannom geste sa nad ňou týčil vysoký starší chalan, ktorý teraz vyzeral viac ako jej bodyguard než ako jej chlapec. No chodili spolu, teda tak to aspoň počul Zolf a tak usúdil, že sa volá Riko. Niekto tam však chýbal. Anita. Nádherné milo sa usmievajúce dievča s láskavým hlasom, ktorá si dokázala získať srdce alfa vodcu. Zolf si prezrel aj svoje rady, v ktorých tiež chýbal jeden člen. Vodca. Statný bojovník, ktorý ich mal viesť až kým ich deti nebudú dosť staré nato, aby ich mohli nahradiť. Vzdychol si.
„Čo bude s dieťaťom?“ prehovoril, keď sa pohľadom opäť veľmi neochotne vrátil k Damienovi.
„Máte právo zabiť ho.“
Vlci vzadu zaskučali a Zolf si znechutene odfrkol.
„Tak nato rýchlo zabudni. Nič také neurobíme. Ona bude členkou našej svorky, jednou z nás. Ona bude alfa!“
„Alfom bude predsa Seth. Je prvorodený. No to dieťa musí zomrieť. Má moc upíra aj vlkolaka. Nikto nevie čo z toho dieťaťa vyrastie. Môže nás všetkých zni-„
„Tak prečo ho nezabijete sami?“
Damien sa na Zolfa ľútostivo usmial a prehovoril.
„Anita nám to nedovolí. Sľúbili sme, že mu neublížime. MY to spraviť nemôžeme.“
Zolf sa upírom otočil chrbtom a pohľadom sa zaboril do dvoch párov zronených vlčích očí. Potom sa nadýchol a prehovoril, no neotočil sa k nim.
„My sa už o to dieťa postaráme.“
Damien sa len pousmial.
„Verím vám.“
Otočil sa na odchod a jeho druhovia tiež, no spoza pleca k nim ešte zvolal.
„Hneď ako budú všetci traja mŕtvi, naše prímerie sa končí.“
V ten večer sa rozpútalo peklo. Ani Leon ani Anita sa nechceli vzdať bez boja. Ukrutne sa snažili prežiť aby prežilo ich malé dievčatko, no obaja zlyhali. Od sídla upírov sa valil hustý dym, ktorý zanikal v temnote noci a z neďalekých hôr sa ozývalo silné srdcervúce zavýjanie vlkov. To jediné čo po ich ostalo, bolo dieťa. Malé dievčatko, ktoré sa vrtelo zabalené v perinke neďaleko nehybného vlčieho tela jej otca. Zolf ho opatrne vzal do zubov a utekal. Utekal rýchlo a ďaleko, kým si nebol istý, že už svojich druhov nepočuje ani v myšlienkach. Začalo svitať a Zolf sa premenil. Vzal dievčatko do svojich rúk, pritúlil sa k nej a vtisol jej bozk na čelo.
„Zabil som nášho alfu, ale nič ma neprinúti zabiť aj jeho nástupcu,“ povedal jej.
„Damien si myslí, že ním je Seth, ale to sa veľmi mýli. Nevie ako to funguje. On sa k Anite PRIPÚTAL. Seth sa vlastne ani nemal narodiť. Ty máš byť alfa,“ hovoril dievčatku, ktoré na neho pozeralo prenikavo zelenými očami a tvárilo sa, akoby sa mu snažila porozumieť. Zolf sa na ňu usmial.
„Nikdy sa sem nevráť maličká. Nebudem sa ti vedieť pozrieť do očí. Nech ťa tvoji rodičia zhora ochraňujú.“
Opatrne položil dievčatko do pleteného košíka a ten vložil do rieky. Prúd ju začal unášať a Zolf sa za ňou pozeral, kým mu nezmizla z dohľadu. Znova sa premenil do svojej vlčej podoby a mysľou mu prebleskla jediná myšlienka: ´Ži šťastne maličká.´ Potom si uzavrel myseľ a nikdy viac na ňu nepomyslel.
Autor: Vaša Alice