V prvej polovici 20. storočia sa slovo vesmír (angl.
universe) používalo na pomenovanie všetkého, čo fyzikálne
existuje: celého kontinua časopriestoru, v ktorom
existujeme, spolu so všetkou energiou
a hmotou
v ňom a všetkými fyzikálnymi zákonmi, princípmi
a konštantami, ktoré ho riadia. O
porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží kozmológia,
veda, ktorá vznikla z fyziky a astronómie.
Počas druhej polovice 20. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie,
tiež známej ako fyzikálna kozmológia, k rozdeleniu významu slova vesmír
medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov; tí prví
opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum, tí druhí sa o
to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na
vymodelovanie celého časopriestoru, navzdory extrémnym ťažkostiam v
určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto
špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do metafyziky.
Pojmy známy vesmír, pozorovateľný vesmír alebo viditeľný
vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru, ktorú môžeme
vidieť alebo inak pozorovať. Tí, ktorí neveria v možnosť pozorovať celé
kontinuum môžu používať pojem náš vesmír, odvolávajúc sa tak len
na tú časť, ktorá je známa ľuďom.