Všetko sa to začalo keď sa narodila Clariel. Clariel bola prvou vílou vo vesmíre. Bolo to už veľmi dávno. Narodila sa v Magixe, meste s kúzelným menom, ale obyčajnými ľuďmi. Boli to poväčšine roľníci a ona bola dcéra roľníka. Hovorí sa, že bola nezvyčajne nádherná a priateľská. Ale bola aj hladná a to hladná po vedomostiach. Lenže boli veľmi chudobný a malej Clariel nedopriali školy, lebo nemali peniaze. A tak vyrastala bez vzdelania. Dospela do 14 rokov. Nevie sa, ako presne sa to stalo, ale objavila v sebe dar. Pod dlaňami jej až prirýchlo rástli kvety. Milovala prírodu a ako sa zdalo, aj príroda milovala ju. Clariel prirýchlo zistila, že obilie ich rodiny rástlo rýchlejšie a bol z neho chutnejší chlieb. Nebola však dlho sama. Jej rodičia to pripisovali zázraku, ale závistlivý susedia bohužiaľ diblovi. Pre Clarielinu rodinu sa začali ťažké časy. Ľudia z dediny ich vyhnali a to mala Clariel ešte šťastie. Pri tamojšej zadubenosti by ju mohli upáliť, ale k veci. Clariel sa s rodičmi usadila na opustenej lúke, pláni... neviem čo to bolo ale ďaleko od ľudí. Nedalo by sa povedať, že sa mali zle. Clariel vždy mala plný rukáv kúziel a tak mali vždy čo jesť a piť. Avšak po čase zistila, že nevie iba čarovať s rastlinami, ale dokáže spontánne splynúť s prostredím alebo vzčariť zajaca. Keď mala Clariel 20 rokov, tak jej zomrela matka a rok na to otec. Clariel utrpela obrovskú traumu a takmer by sa z nej nevyliečila, keby nezačala počuť šepkať stromy. Až vtedy si uvedomila akú obrovskú má moc. Zistila, že vie veľmi citlivo vnímať problémy a šťastie druhých rastlín. Rozhodla sa, že je čas ísť medzi ľudí. Nikto ju nespoznával. Vo svojej starej dedine mala mnoho nápadníkov, lebo aj napriek svojím rozgajdaným šatám a trochu strapatým vlasom bola prekrásna avšak zistila, že tamojší ľudia sú veľmi neúprimný, závistlivý. Začala si uvedomovať to, čo ako dieťa nevidela. Ale niečo zacítila. Okrem vášní, nenávisti a radosti pocítila aj obrovský smútok a pritom nehoráznu silu vôle človeka. Išla za ňou a uvidela dievča sediace v tráve. Dievčatko malo asi 14 rokov. Bolo zvláštne, že už počas svojho pubertálneho veku to dievča cítilo. Cítilo veľmi citlivo cudzie nálady. A predsa sa im horko- ťažko, ale bránila zo všetkých síl! Clariel nevedela vijsť z úžasu, ale bola to pravda! Na svet prišla ďalšia víla! Clariel postupne zistila, že je to sirota a že sa narodila v inej dedine a sem prišla po smrti rodičov, teda pred mesiacom. Clariel v sebe cítila povinnosť podeliť sa s dievčinou o svoje skúsenosti a znalosti v oblasti mágie a tak ponúkla sirote, že môže s ňou cestovať. Sirota sa volala Luna. Luna súhlasila a tak sa vydali na cestu svetom. Avšak Clarieline schopnosti rástli. Raz napadli ju a Lunu zbojníci, ktorý ich dve teda 22 ročnú Clariel a 15 ročnú Lunu zneužiť. Clariel sa však premenila. Na niečo nádherné. Odrazu mala nové šaty a KRÍDLA! Pocítila obrovský nárast sily a premohla zbojníkov. Potom odlietla od nich preč a v rukách niesla Lunu. Takto spolu cestovali z dediny do dediny. Už neboli len oni sami dve, ale pribudla ešte Gabriela a Baldor. Chlapec, ktorý bol najmladší. Ako však cestovali po svete, uvedomili si, že oni sú síce syroty, ale iné víli nie. A aby sa mohli vzdelávať potrebujú školu. Tak styri prvé objavené víly Clariel, Luna, Gabriela a Baldor spoločnými silami postavili alfeu, pre širokú verejnosť známu ako bezplatná škola pre všetkých, ktorý urobia prijímacie skúšky. Ako inak, skúšky sa robili z mágie. Na skúšky hneď v prvom roku prišli stovky detí, teenagerov a aj dospelých, avšak pribudlo len 1O dievčat a dvaja chlapci a všetci mali16 rokov avšak sa po čase zistilo, že schopní plnohodnotného učenia sa mágie boli len 1ť- 16 roční študenti a tak sa veková hranica upravila na 16 rokov. Alfea bola malá škola a učili sa len magické predmety. Po čase Clariel zistila, že sa naučila ovládať všetky svoje schopnosti. Odrazu necítila len šepkanie stromov, ale cítila ich myšlienky, pocity. Veľmi citlivo začala vnímať život okolo seba. Stala sa vílou ochrankyňou. Toto sa stalo aj Lune, Gabriele a Baldorovi. Táto štvorica žila 300 rokov a viedli alfeu až kím posledný nezomrel. Na ich miesto nastúpila ďalšia riaditeľka a potom ďalšia a ďalšia a tak alfea stojí dodnes.