PRIBEH
Bolo mi asi 8 keď som spoznala Michaela...Ale začnem pekne po poriadku...s počiatku sa zdalo moje detstvo to najkrajšie čo sa mi mohlo stať
Lenže nič krásne asi netrvá večne....Moj otec bol milionár...pracovak v zahraničí...raz večer som sa ho už nevedela dočkať..No keď prišiel nebolo tot aké ako dakedy
otec dačo povedal matke ktorá sa tiež na neho tešila no videla som ju už len plakať..nechápala som čo sa deje a tak som prišla za rodičmi...
Usmiala som sa na ocka a on sa mi úsmev opätoval....matka povedala že mám ísť s ňou že mi povie o čo ide....zobrala ma do kuchyne a povedala
že nemám vychádzať s izby...No v tom prišiel otec a začal kričať "nech tu len ostane nech vidí akú ma neschopnú mater" nechápala som slovám rodičov tak som tam len stála a dívala sa...v tom otec udrel mamu...bolo to prvý raz čo som niečo také zažila....a mama povedala "otec si našiel priateľku a sťahuje sa od nás preč..."
Utiekla som na našu záhradku a plakala som tam....náš malý psík pribehol ku mne no ja som ho len odstrčila...Nevedela som čo sa so mnou deje...prestala som rozprávať a otec sa pobalil a odyšiel...matka preplakala dni aj noci...Nemali sme z čoho zaplatiť dom keď mi mama povedala že ak dnes nevyplatí nájomné nevie čo bude s nami...
Ja som len tíško mlčala a dívala sa do jej bezvládnych očí....povedala mi "ale moja neboj sa ja to vyriešim,petože ťa ľúbim" no v tom čase som mame neverila ani slovo pretože veľa pila...sľubovala že prestane ale nikdy to nedodržala...Odyšla so slovami.."idem zarobiť peniažky.."....ja som bežala von sa hrať ale nikto ma nemal rád pretože už som nemala otca milionára všetci na mňa kašľaly a ja som túžila aspoň po jednom skutočnom priateľovi,ale ani ten sa naukázal...V ten deň som uvidela mamu kľačať pred obchodom a žobrotiť o peniaze...Strašne ma to ranilo...Keď ma zbadala chcela sa rozbehnúť za mnou ale niekto ju chytil za ruku...Bola to známa tvár pripomínala mi dakoho ale cez čiernu kapucňu som ju nevidela poriadne...v tom mama ukázala prstom na mňa ...osoba sa ku mne priblížila so slovami....."tvoja maminka mi povedala čo sa tu deje chcel by som vám pomôcť"...ja som nechápala pozrela som sa na tú osobu v kapucni a povedala som "kto ste".?...spoza kapucne sa ozval krásny smiech a muž si pomaly zložil okuliare..Pozrela som sa do tých prenikavých hnedých očí zazrela kučeravé vlásky a hneď mi bolo všetko jasné..Stál pri mne Michael a opýtal sa ma "a tvoje meno je".?...ja som od úžasu asia j zabudla ako sa volám len matka prišla ku nám a povedala "volá sa Andrea....Mama mala taký blažený výraz tváre ako pred tým kým sme mali ocka...v jej očiach žiarilo šťastie no povedala " Ďakujeme vám veľmi pane " .....lenže nevedela ani netušila kto to je...povedala som "je to Michael Jackson"...čo vzbudilo príliš veľkú pozornosť museli sme utekať preč...a tak sme prišly ku nám domov a porozprávali sa ...Michael matke ponúkol prácu na Newerlande a aj nám poskytol domov...Matka nechcela súhlasiť ale Michael bol môj dávny idol a videla ako som sa na neho dívala tak nakoniec pripustila...Vyšla som na záhradku a odtrhla kvietok ktorí tam rástol ako jediný..široko ďaleko sa taký istý nenašiel...Podišla som k Michaelovy soslzami v očiach a kľakla som si k nemu s kvietkom v ruke..Michael sa rozplakal prvý krát som videla plakať takú veľkú osobnosť čo ma veľ mi dojalo...na druhý deň sme sa už sťahovali na Newerland....bolo tam úžane ...všetko ako v rozprávke...Matka dostala prácu a ja priateľa po ktorom som tak túžila...Hral sa so mnou...kupoval mi darčeky a učil ma plno nových vecí...Spievali sme jeho piesne a smialy sme sa...v našom živote už nepadla ani slza....Matka bola šťastná..V tej dobe padlo na Michaela pkno stupidných obvinení...mala som už 10 a vedela som aký je čiže tie obvienenia z pedofílie ho vzali...veľakrát plakal sám v izb nikoho ku sebe nepustil len mňa...aj keď sme boli spolu stále zdal sa mi najosamelejším človekom na Zemi....Z tích obvinení vyšiel v poriadku ale zadľžený až po uši...začal pracovať na nových piesňach a zoznámil nás aj z jeho rodinou...Boli to úžasný ľudia obdivovala som ich celé tie roki sme boli priateľmi....=)...bolo to krásne...ešte krajšie ako si dokážete predstaviť....Pri otcovi to boli len peniaze čo sme mali ale pri Michaelovi sme mali lásku....úžasnú lásku...začal pracovať na this is it...čo ma veľ mi potešilo..no jedného dňa sme s matkou dostali na Newerland správu Michael zomrel..!...neverila som tomu...Nemohol zomrieť zavrela som sa do jeho izby a premýšľala a plakala....To prázno ten pocit samoty ma ťahal stále nižšie ...Bola som na dne...Stratila som milovaného priateľa...Keby som vedela ako to bolo keby mi to len niekot povedal no vedela som len to čo vy...Vražda..?..Propofol..?..Sebevražda..?..nikto nevedel rodina zúfala...rozlúčila som sa s ním na jeho pohrebe ...milovala som ho...Bol mi ako rodina...Ale prečo som ho stratila..??...VEdela som čo mal v pláne bolo to naše tajomstvo ktoré už navždy budem znášať sama ....Ale nenechám to tak budem kráčať v jeho stopách...a verím ze všetci jeho fanúšikovia so mnou...ZLEPŠÍME SVET....a kto sa nepridá nieje skutočný priateľ....Ako vravel Michael ak chcete zmenit svet zmente najprv človeka v zrkadle...Ak vám niekto ublíži...Pomsta nieje riešenie...jediné riešenie je odpustiť....Ale nezabudnúť,,...a vážte si priateľov ja som toho skutočného stratila a ten pocit vám neprajem zažiť..Lebo priateľia sú viac ako rodina....ale len vtedy ak sú skutočný....!!!...MJ 4 EWER...........MJ FANS A VSETCI CO STE TOTO CELE CITALI DAKUJEM VAM.....A CHCEM DODAT JEDNO...MJ JE TU A STALE TU BUDE...PROSIM ZOBERTE SI PRIKLAD Z TOHOTO PRIBEHU....
Komentáre
Prehľad komentárov
Neskutočne moc milujem Michaela,a to ako ma to stále v srdci bolí,že niekto taký ako ON zomrel-je to hrozné a ťažké.Neskutočne mi chýba.Kolkokrát za ním plačem.Aj teraz sa mi tisnú slzy do očí.Bože,prosím,vráť nám ho,vráť nám Michaela Jacksona.To predsa nemože byť pravda že Majkl zomrel.Nikdy predtým som nevedela o ňom tak vela ako teraz,skrze kníh,jeho autobiografie,domáce videá.Mrzí ma že to všetko čo viem o ňom teraz som nevedela skor.To mi totiž na neho úplne zmenilo názor.Keby to bolo ako v tej pesničke: Just call my name and I´ll be there-Stačí povedať moje meno(vysloviť moje meno) a ja tam budem.Vždy ked mi začujem tú pieseň a zaspieva slová tak sa mi slzy vyhrnú a zabolí ma pri srdiečku.Ach Majkl,keby to tak bolo.Chcem ťa cítim pri sebe,v mojej blízkosti.Potrebujem ta,ako aj tvoju hudbu k mojmu štastiu.Si moj vzor,ikona,si moj král,moj King,si ten najúžasnejší človek,ktorý tu bol medzi nami.Ty si nemal zomrieť,ešte nie.Prečo to takto dopadlo?Tvoje piesne znejú v mojej hlave,tvoje slová,tvoj smiech aj tvoj smútok a plač.Moja mysel je plná teba,mám ta v srdci,si pre mňa človek s obroovskýýým srdcom,milujem tvoju hudbu,dáva mi radosť,štastie,chuť prežiť ten okamih naplno,je to záplava emocií,niečo bez čoho už nemôžem existovať,si moja prvá myšlienka ráno,posledná večer.Deň bez teba sa mi neráta,vždy mi musí hrať tvoja hudba,nech už robím čokolvek,mám krásnu zbierku tvojích piesní,dvd-čiek,kníh,fotiek.V mojom dome to tebou žije,z kuchyne sa na mňa dívaš z obrazu,ale aj napriek tomu je tu ten smútok zo straty takého nádherného a dobrého človeka akým si bol ty.Skláňam sa pre tebou.Hlboko si ťa vážim a obdivujem.No aj napriek tomu však cítim smútok,niekedy strašnú bolesť a žial,lebo si uvedomujem,že si tu už neni.Už nenahráš žiadny nový klip,nenaspievaš žiadny nový hit,nebudeš mať viac vystúpenie.A neuvidím ta.A to ma hrozne bolí.V našich srdciach a v hudbe však tu bude stále Michael.VERÍM V TEBA MICHAEL-po všetkých stránkach.Posielam ti tam hore moju lásku,a uznanie a obrovský nežný bozk.Tvoja oddaná fanúšička
Re: Žial v srdci
(michael, 28. 6. 2013 15:08)aj ja som jeho oddaná fanúšička on je pre mňa omnoho viac ako len spevák. ma krásnu dušu nádherný hlas upokojujúci a liečiteľný úsmev. keď.sa na neho pozriem je mi oveľa lepšie. on si zaslúžil žiť ešte ďalšie polstoročie.... a deti sú jeho nech ti údajní otcovia idú kade ľahšie.
chýba mi
(michael, 28. 6. 2013 15:02)ja som sa do Michaela zaľúbila ako každe iné dievča. presne na jeho 50 narodeniny, predtým som ho ani nevnímala či nepoznala. veľmi ho ľúbim môj sen, ktorý sa už nesplní bolo byť s ním mať jeho dieťa... po jeho smrti som nemala na nič náladu, chcelo sa mi zomrieť, mať ho pri sebe. objať a pobozkať na jeho pery. stále ho milujem aj napriek tomu, že už prešli 4 roky od jeho smrti. je to asi najdlhšia platonická láska, ktorú cítim k mužovi.
Žial v srdci
(Evelin, 13. 10. 2012 21:03)