Janko Jesenský
Ďalším popredným predstaviteľom Slovenskej literárnej moderny bol Janko Jesenský (1874-1945). Jeho dielo bolo pomerne rozsiahle, žánrovo bohaté a autor v ňom reagoval na rozdiel od Krasku na viaceré historické obdobia národného života. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Verše (1905). Mladý básnik v nej zobrazil rozličné javy skutočnosti. Najviac miesta tu zaujíma ľúbostná tematika (Verše sentimentálne). Ďalej stvárnil Jesenský svoje dojmy z veľkomesta. Predstavil sa v nich ako bystrý pozorovateľ. Vo veľkej časti veršov uskutočnil Janko Jesenský osobitný typ impresionistickej poézie. Táto kniha má priekopnícky význam v slovenskej moderne. Pred prvou svetovou vojnou sa autor venoval i písaniu krátkych próz (Malomestské rozprávky, 1913). Aj v tomto žánre sa predstavil ako originálny umelec. Typologicky sa v ňom priblížil k významovým a slohovým znakom poviedkovej tvorby A. P. Čechova. Od vzniku prvej svetovej vojny až do konca spisovateľovho života prevažovali v básnickom diele Janka Jesenského národno-funkčné hľadiská. Janko Jesenský pokladal za potrebné dať svoj talent najprv do služby za víťazné dokončenie národno-oslobodzovacieho boja (Zo zajatia, 1917), potom na obranu republiky proti rozličným rozbíjačským snahám v rokoch 1918-1938 (Po búrkach, 1932) a v stareckom veku odmietal neohrozene fašizmu (Proti noci, Čierne dni, Reflexie, Jesenný kvet). V medzivojnovom období rozvinul autor i svoje epické dielo. V knihe Zo starých časov (1935) oživil opätovne ovzdušie malomestského sveta. Dvojzväzkovým románom Demokrati (1934, 1937) utvoril vynikajúcu satiru na vysokú byrokraciu z čias prvej republiky. Zároveň tu chcel vyjadriť svoju predstavu o potrebe demokratických vzťahov medzi ľuďmi. Cestou k slobode (1933) je historicko-dokumentárna a spomienková kniha na spisovateľovu účasť v boji za utvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Janko Jesenský poznal dobre už z rodičovského domu ruskú literatúru. Prekladal z tvorby Puškinovej, Blokovej (Dvanásti), Jeseninovej.