Ján Chalupka
Dramatickú tvorbu tohto obdobia úspešne rozvíjal Ján Chalupka (1791-1871). Pôsobil na gymnáziu v Ožďanoch a Kežmarku. Najdlhšie pôsobil ako farár v Brezne, kde poznal veľmi dobre malomestský život, spiatočnictvo jeho cechových majstrov, odnárodňovanie a pod. V ňom našiel Chalupka významný prameň pre námety svojich hier, v ktorých sa mu podarilo vykresliť typy predstavujúce nevyhnutný zánik feudalizmu. Uviedol do dramatickej tvorby názov „Kocúrkovo“, ktorým dodnes označujeme pomery a ľuďmi s obmedzenými malomestskými náhľadmi. Najživšiu podobu týchto pomerov sa mu podarilo vdýchnuť hre Kocúrkovo, alebo Len aby sme v hanbe nezostali (1830). Predstavil v nej typ malého mesta, ktorého predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia niečo viac, ako v skutočnosti znamenajú. Stretnutie hlavných postáv hry zemana – cirkevného inšpektora Pána z Chudobíc, čižmárskeho majstra Tesnošila z ich rodinnými príslušníkmi a učiteľa Slobodu je obrazom dvoch protichodných svetov. Ako protiklad tejto spoločenskej triedy v duchu obrodeneckej ideológie vykreslil typ národne uvedomelého inteligenta učiteľa Slobodu. Chalupka svoje postavy i prostredie, v ktorom žili, zobrazoval tak, aby nebolo pochybností, čo je mravné a čo nemravné, čo je pokrytecké a čo reakčné, čo má budúcnosť a čo má zaniknúť. Postavy charakterizuje predovšetkým pomenúvaním, ktoré je v súlade s ich spoločenským postavením (Pán z Chudobíc, Tesnošil), ale súčasne aj ich mravným zhodnotením. Kritický charakter hry si vyžiadal také umelecké prostriedky, ako satiru, iróniu, ale aj humor. Postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdre, čo vedia, a ukazujú, že aj to málo, čo vedia, je chybné (poznatky z uhorskej histórie a pod.). Po úspešnej inscenácii tejto hry autor spracoval kocúrkovskú tematiku aj v ďalších hrách (Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina). Tieto hry už nemajú pôvodnú sviežosť a sú akýmsi odvodením z prvej hry. Nové momenty do kocúrkovskej tematiky vniesla jeho prozaická práca Bendeguz (1841). Tento satirický román je obrazom prehlbovania úpadku feudalizmu. Účinnosť Chalúpkovho diela sa neobmedzila len na dobu svojho vzniku, keď sa ním podnecovalo národné povedomie a pranierovali rozličné mravné a spoločenské neduhy (šovinizmus, povýšenosť, odnárodňovanie). Základné myšlienky jeho hier vzrušujú dodnes, a preto sú často v programoch našich popredných divadelných scén. Hry pôvodne napísal česky a len neskôr ich poslovenčil.