Pavol Országh Hviezdoslav
Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921) sa narodil vo Vyšnom Kubíne 2. Februára 1849. Roku 1868 vyšla jeho prvá zbierka Básnické prvosienky Jozefa Zbranského. Mladý básnik ju venoval Andrejovi Sládkovičovi, nadväzujúc na jeho ideový a umelecký odkaz. Počas prešovských štúdií publikoval v zábavníku Napred. Vo vývine je to obdobie umeleckého dozrievania. Almanach mladých pre nové poňatie charakteru a úloh poézie príkro odsúdil Jozef Miloslav Hurban a Andrej Trúchly Sytniansky, ktorí obhajovali v literárnej tvorbe nacionálny a náboženský mysticizmus. Pavol Országh spolu s K. Banšellom napísali polemickú odpoveď do Dennice (1871), v dôsledku čo ho nemohli uverejňovať svoje básne v jedinom vtedajšom literárnom časopise Orle redigovanom Sytnianskym a tak zostávali v rukopise. Mladý básnik si roku 1875 zvolil pseudonym Hviezdoslav, ako by aj tým chcel naznačiť, že sa vo svojej poézii pokúsil objať celý vesmír od zemi až po hviezdy. Vytvoril osem básnických cyklov, tvoriacich myšlienkovo tematické celky. Cyklus Sonety (1882-1886) sa skladá z dvadsaťjeden básni. Básnik sa v nich zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho „zloba a neprávosť“ pozemského života, chce od neho uniknúť do sveta fantázie, básnickej tvorby, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi, v strede spoločenských zápasov. Iný charakter má trojdielny lyrický cyklus Letorosty (1885-1893). V prvom cykle Letorostov (1885) vyslovuje realistický estetický program vlastnej tvorby („mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj“), pričom mrzačenie ľudských vzťahov ako dôsledok životnej praxe domácej i cudzej buržoázie vedie básnika k ostrej spoločenskej kritike, mravnému rozhorčeniu a trpkému bôľu. V druhom, rozsiahlejšom cykle sa lyrický hrdina podobá unavenému pútnikovi, uvedomujúcemu si neúprosnosť životných premien, protív a plynutia času. Básne druhého cyklu sú poznačené smútkom „čierneho roku“, privádzajúceho básnika až na hranice zúfalstva a beznádeje. V tomto čase zomrela Hviezdoslavova matka, čoskoro sa lúči s otcom a po roku zomiera aj brat, zanechávajúci dve siroty. Smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života. Z mučivého uvažovania ho oslobodzuje poznanie, že je to tvorivá práca, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu a dáva zmysel ľudskej existencii. V treťom cykle Letorostov básnik postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Osvojuje si spôsob jeho sociálneho narazenia na skutočnosť, podrobuje ostrej kritike vykorisťovateľskú morálku a príživníctvo (Ustaň braček, s hromadením mania, K vám urodzeným, veľkomožným a iné). V básni Ó, prečo som nie víchrom si žiada mať ničiacu silu ako víchor, búrny oceán, alebo sopka, aby mohol zmietnuť všetkých tých, čo žijú na úkor mozoľnej práce ľudu. Letorosty uzatvára prekrásnymi spomienkovými básňami na matku (Priadka) a otca (Roľník). Žalmy a hymny (1885-1892). V centre žalmickej Hviezdoslavovej poézie sa ocitá kríza básnikovho svetonázoru dramatizovaná rozporom idealistickými predstavami o svete a konkrétnou skutočnosťou. Idea „Boha“ mení sa v jeho žalmoch z antropomorfizovanej podoby („otec“) na princíp spravodlivosti, problematicky sa uplatňujúci v osudoch človečenstva, národov, ľudí. Práve v živote človeka – jedinca, v jeho zániku, smrti (Žalm žaloby) objavuje sa mu krutá stránka tohto princípu, vyvolávajúci prudký i bezmocný vzdor básnika (De profundis). Myšlienkový i dramatický zápas sa stišuje v cykloch Prechádzky jarom a Prechádzky letom (1898). Hornooravská príroda, jej úchvatná krása, nezničiteľná sila a schopnosť neustálej regenerácie navodzuje predstavu o nezničiteľnosti ľudstva, ktoré sa takisto obnovuje novými a novými generáciami. V oboch cykloch vystupuje autor ako mysliteľ i maliar – krajinár. V štvordielnom cykle Stesky (1903) vznikajúcom po básnikovom návrate z Námestova do Dolného Kubína sa naliehavo ozýva myšlienka starnutia (Ach, nie som viac ten, čo som býval). Prešla jar i leto života, nadišla jeseň clivých spomienok i zádum nad životom a blížiacou sa smrťou. Prehlbujú sa aj rozpory medzi básnikom a hlasistami, obrodzujúce poslanie jeho poézie nechce chápať súveká slovenská buržoázna spoločnosť a tak sa poet štylizuje do tragického obrazu Prometea pribitého „našský na Kaukaz“. V Steskoch trápi básnika osud národa i Slovanstva (Slovanstvo, teba sudby stíha), ako ozdravovací proces chápe i ruskú revolúciu roku 1905 (Ach búri, kvasí sa to v Slavianstve) a v záverečných veršoch cyklu vyslovuje pochybnosti o spoločenskom účinku vlastného diela. Tieto pochybnosti presahujú aj do trojdielneho cyklu Dozvuky (1909-1911). Základným motívom všetkých troch častí sa stáva neodbytne sa navracajúca myšlienka staroby, lúčenia sa so životom (Tu, rodný domku milý, u tvojich stojím vrát...). Do trpkej skúsenosti o kolobehu ľudského života, zakmitne lúč nádeje o obrodení ľudskosti založenej na družnosti práce („Jej patrí moc i kráľovstvo i sláva“) i viera v neustále sa obnovujúci prúd ľudského poznania. V básni A nebude viac potlačených, zbitých reaguje na výzvu maďarského básnika Endre Adyho, ktorí v básni Pieseň maďarského jakobína povolával nemaďarské národnosti v Uhorsku do spoločného boja za národné i sociálne práva. Hviezdoslav sa ohláša súzvučne : „Nuž, spolčme už raz vôľu v spolnej veci, vyrieknime : ďalej strádať nebudeme...“ Cyklus Krvavé sonety (roku 1914, knižne vyšli až v roku 1919) predstavuje reakciu starého básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť v časoch prvej svetovej vojny, je zhrnutím jeho sociálnych, filozofických i mravných názorov, vyvrcholením osobnej i básnickej drámy tvorivého génia. Ak v prvej časti (cyklus sa skladá z 32 sonetov) sa snažil vytvoriť otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo, tak v druhej časti ho trápi otázka, kto je za všetku túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. Hoci nenachádza priamu odpoveď, predsa jasne tuší, že je to egoizmus jednotlivcov skupín, národov („To ona panovačnosť nadutá“...) založený na hmotárstve a prospechárstve. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve, pričom jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemylosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou, jej vzdelanosťou a kultúrou („Vzdelanstvo – cha-cha-cha! – jak ľudožrút“) i nad farizejstvom kresťanstva („Kresťanstvo tvoje - lož je, faloš, mam!“), ktoré nevedelo zabrániť krviprelievaniu. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa. V záverečných sonetoch tohto „spevu o krvi“ vyslovuje túžbu po mieri i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti. Druhý pól Hviezdoslavovej tvorby predstavujú jeho epické básne a skladby. Väčšina z nich sa zrodila v čase námestovského pobytu : Hájnikova žena (1884-1886), Ežo Vlkolinský (1890) a Gábor Vlkolinský (1897-1899). V Hájnikovej žene zasadil básnik do prekrásnej hornooravskej prírody, hýriacej menlivými farbami a náladami, tragický príbeh mladého hájnika Miša Čajku a jeho ženy Hanky. S psychologickou prenikavosťou kreslí chvíle rozmarného šťastia i hlboko otriasajúce drásavé pocity Čajkocov, najmä Hanky, stojacej tvárou v tvár smrti zhýralého šľachtica Artuša Villániho, chcejúceho zhanobiť jej ženskú česť. Vo svojej lyrickoepickej skladbe jedinečným spôsobom stvárňujúcej súžitie človeka a prírody, básnik zobrazuje základný spoločenský rozpor doby, a to rozpor medzi šľachtou a ľudom. On tvorí dejovú os skladby i základný konflikt diela. Autor stojí na stanovisku ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, záhaľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka. Neobišiel svojim kritickým šľahom ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie („nie nezáleží na ľude vám onakvejším menom rodom“), ba dotkol sa aj nedostatkov ľudu, odhaľujúc ich sociálne korene a príčiny. To všetko svedčilo o demokratickom postoji básnika k súvekej spoločnosti. Hájnikova žena oplýva nielen bohatosťou básnických obrazov, nielen jedinečným využívaním jazykových prostriedkov, ale aj bohatstvom veršových foriem. Osemslabičný a deväťslabičný jambický verš s rôznymi variáciami rýmovej výstavby je oživovaný piesňovými vložkami, ktoré majú trochejský, alebo daktylotrochejský verš. Kompozičná stavba je síce skromnejšia, ale zato dobre premyslená. Vnútorná spojitosť medzi jednotlivými kapitolami je podmienená nielen zložkami dejovými, ale aj prostredím a vnútorným životom postáv. Hlavnými nositeľmi deja sú Michal, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Každá z týchto postáv ma iné charakterové vlastnosti i osobitný vnútorný svet, ktorý postupne spoznávame až v priebehu deja. Práve cez rozdielnosť charakterových čŕt postáv a ich spoločenského postavenia prekresľuje básnik psychologické pozadie tragického konfliktu i jeho dobovú podmienenosť. Lyrickoepická skladba Hájnikova žena svedčila o zrelom realistickom umení básnika. V Ežovi Vlkolinskom stvárňuj Hviezdoslav proces vraďovania sa zemianstva do novo utvárajúcich sa buržoáznych vzťahov na prelome prvej a druhej polovice minulého storočia i psychologické dramatické zázemie tohto procesu. V Gáborovi Vlkolinskom zobrazil vonkajšie i vnútorné príčiny úpadku zemianstva jeho hynutie. Pôvabné sú Hviezdoslavove krátke epické skladby. Sú to väčšinou žánrové obrázky, v ktorých sa odrazila básnikova snaha zobraziť dedinu v jej životnom zdraví, v „úsmevnej lahode“. Nemohol sa však úplne vyhnúť ani jej tienistým stránkam, raz zraňujúcim šťastie mladomanželov (Poludienok, Večera), inokedy odhaľujúcim negatívne črty v charaktere slovenského človeka (Bútora a Čútora). Ak báseň Na obnôcke je oslavou voľnosti človeka v prírode, tak báseň Prvý záprah je čarovným obrázkom dlho utajovanej a nečakane prezradenej lásky mladých ľudí. Osobitnú časť tvoria básne s biblickými motívmi (Agar, Ráchel, Vianoce, Kain a Sen Šalamúnov). V nich prostredníctvom časove vzdialeného námetu riešil pálčive otázky národného, sociálneho i osobného života. Okrem prvotín (Vzhledanie, Pomsta, Otčim) vytvoril Hviezdoslav významné dramatické dielo – päťdejstvovú tragédiu Herodes a Herodias (1909). Hlavnou postavou tragédie je kráľ Herodes Antipas. Autor sleduje jeho vzostup sprevádzaný útlakom, bezohľadnosťou, krviprelievaním, zradami i jeho pád. V tragédii vyslovil Hviezdoslav svoje kritické názory na spoločnosť. Predstavovala jedno z vrcholných diel realistického obdobia. Pavol Országh Hviezdoslav prebásnil do slovenčiny významné diela svetových básnikov. Zo slovanských literatúr prekladal diela Puškina, Lermontova, Mickiewicza, Slowackého, z nemeckej literatúry prebásnil diela Schillera, Goetheho, z maďarskej literatúry prebásnil diela Aranya, Petöfiho i Madáchovu Tragédiu človeka, z anglickej hry obľúbeného spisovateľa Shakespeara, a to Hamleta a Sen noci svätojánskej. Hviezdoslavove preklady dosahovali vysokú umeleckú úroveň, obohacovali slovenskú literatúru i čitateľské vedomie o vrcholné hodnoty svetovej literatúry a zároveň prispievali k prehĺbeniu vzťahu medzi domácim a európskym literárnym životom. Básnická tvorba P. O. Hviezdoslava predstavuje celú epochu vo vývine slovenskej literatúry. V jeho poézii sa výrazne odzrkadlili základné kľúčové problémy literárneho procesu z obdobia realizmu. Všetky závažné otázky, ktorými žil človek, národ i ľudstvo jeho čias, objavujú sa v Hviezdoslavovej lyrike i epike. Obrátil sa k ľudu ako jadru národa, bojoval proti jeho utlačovaniu, nech ono malo akúkoľvek podobu. Tu tkvie základ demokratizmu a humanizmu.
Komentáre
Prehľad komentárov
https://cialiswithdapoxetine.com/ cialis without a doctor prescription
Drunk Blood Power - Jingoistic Sentiment
(Aaribourbinout, 12. 10. 2018 23:49)
Poids est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre determination bat, il pompe le sang par de vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-20mg-original-prix/
Blood pressure - If you be be sure more
(Aaribourbinout, 28. 9. 2018 14:48)
Pression arterielle est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre coeur bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-pas-cher-inde-prix/
Important Blood Constraints and Nerve Disease
(ABeeltyengindy, 11. 7. 2018 23:39)
Torsion bras de quelqu'un est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre coeur bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/qui-a-acheter-du-cialis-sur-internet/
buy cialis online cialiswithdapoxetine.com
(cialis alternative, 6. 10. 2021 21:27)