Choď na obsah
Choď na menu
Kapitola desiata
30. 9. 2010
Sarine vlnité vlasy sa po styku s vodou premenili na rovné,no rovnako krásne.Smiala sa a kričala:,,Daj ma dolu!" ale aj som neposlúchol.
Boli sme premočený až na kosť a mne začínala byť poriadna zima.Privinul som si to chudé a teplé telo bližšie k sebe.Zacítil som teplo,ktoré ma zohrievalo pri srdci.Som si celkom istý,že je to láska.
,,Sarah?Si taká krásna..." priblížil som sa k jej perám.
Jazykom som jej prešiel po spodnej pere a oblízol kvapku vody,ktorá sa na nej uchytila.Položil som ju na zem.
,,Michael,ver,že netúžim po ničom viac ako byť s tebou ale Samuel...nechcem ho nechávať zbytočne samého.Prepáč."
SARAH
Zastavila som to skôr ako to zašlo príliž ďaleko.
Túto chvýľu som už v minulosti zažila a to,čo sa stalo som neskôr veľmi ľutovala.Nechcem to ľutovať znova aj keď viem,že Michael by sa tak nezachoval.Postavil by sa k otcovstvu a k realite triezvo.Bol by rozumný.
Možno by dieťatko rozmaznával,no vychovával by ho dobre.Viedol by ho správnou cestou,podporoval ho a pomáhal mu.
,,Bojíš sa?" opýtal sa chladne
,,Tak odpovedz!Bojíš sa?"zopakov nahnevane
,,Michael!Vyprosujem si aby si so mnou takto hovoril!Čo to do teba vošlo?Áno,bojím sa!Bojím sa toho,že...by to zasa ostalo iba na mne.Poznáme sa sotva...dva dni a už to zachádza ozaj ďaleko..Nechcem,nemôžem!Posnaž sa ma pochopiť." odhodila som ho do seba a rozutekala sa veľkou záhradou preč.
Vobec som nevedela kde to vlastne som,keďže som sa po ceste sem zaoberala...ehm...inými vecami.V tých šatočkách mi začínala byť kosa,ale vracať sa mi tam ozaj nechcelo.
Tak ma vytočil!Kráčala som stáledopredu a nepozerala sa pod nohy.Urobila som krok do prázdna.
,,Mich...ja..neviem pláv...ať! Michaéééél!!!!" vrieskala som ako hlúpa.Nepočula som žiadne kroky.Rukami som hádzala aby som sa aspoň ako-tak udržala nad hladinou.
Pamätám sa už iba na pomalé zosúvanie sa pod hladinu vody a dopad na samé dno.Potom nič.Úplné okno.Prebrala som sa až na to,ako mi niekto chytá nos a dáva umelé dýchanie.
Vykašľala som vodu,ktorá mi zostala zaseknutá v krku a hodila sa Michaelovi okolo krku.
,,Ty..si m i zachránil život."
,,Sara,si v poriadku?"
,,Áno,len mi je zima.Zohrej ma." ešte pevnejšie som si ho pritisla k sebe.Bol taký horúci.Pre človeka,ktorého vytiahnu z ľadového bazéna je asi každý horúci.
,,Počkaj,možno ťa to zohreje." povedal tajuplne do tmy,chytil mi bradu a dal ten najkrajší bozk.
,,Milujem ťa!"dodal a mojím telom sa rozlialo teplo.Išlo zo srdca.Láska dokáže skutočne divy.
,,Myslím,že budem musieť do bazéna padať častejšie." rozosmiala som sa
,,Pprepáč mi to.Nechápem ako som to mohol dopustiť.Som hlupák!"
,,Ty mi prepáč.Porsím ťa,hlavne sa neobviňuj.Odula som sa ako nejaká dvanástka.Nechcem ťa stratiť."
,,Ani ja teba.Neprežil by som to.Poď,ideme sa osušiť."vzal am za ruku a viedol do domu.Košeľu mal totálne prilepenú k telu.Vlastne aj ja šaty.Ešte stále pršalo.Menej,ale stále.Zvuk dažďa je na nezaplatenie.Milujem ho.Len tak sa tancom vyhýbať malým kvapôčkám vody a spievať.
,,Tak ideme?"
,,Dobre" kráčali sme na terasu,otvorili dvere a vošli dnu.Zastavili sme sa v obývačke pred krbom.Príjemné teplo mi odmrazovalo stuhnuté končatiny.
,,Donesiem to z hora oblečenie a nejaký uterák.Zatiaľ si sadn...aledo radšej nie.Nechcem nahnevať pani Viembleovú.Dorazila by ma." povedal so smiechom a odišiel na poschodie pre veci.
Ja som so zatiaľ prezerala obraz.Bol neskutočný.Síce trošku maľujem a za nejakú odborníčku sa nepokladám,no tento am dostal.Precízne a do detailov namaľovaná ruka,ktorá v sebe ukrývala malé nahé a do klbka schúlené dieťa mi pripomínala Božiu ruku.No keď som sa prizrela bližšie zistila som,že neiej tomu tak...Bola to ruka,ktorú by som spoznala hockedy.
Nechty tmavšie ako pokožka na dlani,cestičky v nej v tvare nepodareného srdca...
Vyžarovala z nej neskutočná láska,neha a teplo.Dieťa sa tvári spokojne,ba priam blažene.Usmieva sa.Michaelova ruka zohrieva skrehnuté telo dieťaťa.
Na obraze nebol podpis.Iba odtlačok prsta.
,,Ten mi daroval fanúšik z Afriky." zacítila som na chrbáte teplý dych.
,Michael!Tak som sa zľakla!"
,,Prepáč."
,,Nie,to je v poriadku...z Afriky?"zatvárila som sa začudovane.
,,Áno,bol veľmi šikovný.Síce nevedel písať,no maľoval neskutočne nádherne."
,,Michael?"
,,Áno?"
,,Prečo hovoríš v minulom čase?"
,,HIV...zomrel ešte v ten deň.Bolo to veľmi zvláštne.Akoby čakal už len na to,aby ma zastihol a daroval mi ten obraz."
,,To mi je ľúto." tisli sa mi slzy do očí.
,,To..je už dobré.Má ho pri sebe Boh a pozerá sa na nás z veľkej výšky.Z raja kde nik nepozná smútok,zlo či nespravodlivosť."videla som,že aj on má na krajíčku
,,Je to miesto pokoja,lásky a večnej radosti.Tam mu je určite lepšie ako tu.Naša Zem...sa pomaly ale isto blíži k záhube.Vraždy,lúpeže a klamstvá to všetko iba zhoršujú.Teším sa na večný život u Boha,no matku Zem milujem a tak rýchlo sa jej nevzdám." ukázovákom si zotrel slzu,ktorá sa mu postupne pretlačila okom a padala kdesi do neznáma.
,,Och,Michael!Toto boli naozaj prekrásne slová.Verím,že sa na teba práve usmieva a hovorí svojmu spoluokrídlencovi :,Toto je Michael.Michael Jackson.Človek,ktorý pre tento svet urobil a ešte aj urobí veľmi veľa.´ " objala som ho najsilnejšie ako som len vedela.Snažila som sa neplakať,no stále ma chytal nový a nový záchvat plaču.
,,Sarah,ďakujem." neustále ma hladkal po nahom chrbáte.
,,Nemáš za čo ďakovať.Hovorím len to,čím som si istá."
,,To sme dvaja."
Ešte nastalo menšie ticho,ktoré občas prerušovali moja vzlyky.Napokon vyhlásil:
,,Mali by sme sa prezliecť."
,,Dobre."
,,Môžeš ísť do kúpeľne ak chceš...alebo pôjdem ja?"
,,Môžem ja..alebo?"
,,Jasné.V poriadku.Ehm...tu máš veci a uterák."
,,Ďakujem...tak teda idem." uvedomila som si,že neviem kde je kúpeľňa.
,,Michael?A kde je kúpeľňa??" on sa len letmo usmial a ukázal na dvere vedľa kuchyne.Otvorila som ich a uvidela veľký priestor vyplnený nadrozmernou rohovou vaňou.Neviem či sviečky na jej okrajoch boli pre niekoho prichystané.
,,Tie sú len na ozdobu." ubezpečila som sa
Počkať,nezamkla som dvere!Ako som k nim kráčala,všimla som si,že sú pootvorené.Chcela som ich zavrieť,no cez tenkú škárku som uvidela niečo neuveriteľné.
,,Fúúúú..." myslím,že jedine toto citoslovce dokonale vyjadrilo to,čo som prežívala.
Kvapôčky vody,ktoré mi stekali po vlasoch a padali na rozpálený chrbát mi pripadali neuveriteľne príjemné.Občas som mala pocit,že sa mi z neho priam parí.Určite pochopíte prečo,keď vám ozrejmim obraz,ktorý som videla.
Dokonalosť.Hnedá,čierna...Jemnosť,drsnosť.
Dokonalé krivky,vlnité vlasy.Telo.To telo! Možno si poviete..prečo to tak prežívaš?Veď si ho už videla...Áno,videla..ale vtedy to bolo úplne niečo iné.Vtedy som mala iné ,,problémy".
Až teraz som začala podrobne skúmať jeho dokonalé telo.
Tak veľmi by som sa chcela dotýkať jeho pokožky...nesmiem sa prezradiť.Veď ako by to vyzeralo?Špehujem ho ako sa prezlieka ako nejaký blbec.Nie,nešpehujem..ja sa kochám!
Archív
Kalendár
<< |
október / 2022 |
>> |
hhh
(baja-987, 6. 1. 2011 19:00)