,,Úžasný, ale na strom? Prečo by som mala liezť na strom?“ normálne som sa začínala báť.
,,Robím si srandu.“ Upokojujúco ma pohladil po stehne pravej nohy.
Tým sa vo mne vzbudili hormóny v spojení s vášňou a robili si čo chceli.
V aute bolo tlačítko, ktoré malo urobiť sklenú hrádzu medzi nami a šoférom.
Nenápadne som ho hľadala. Hneď ako som ho v tej hŕbe iných tlačítok našla, stlačila som ho a nedokázala sa udržať.
Hladila som ho po stehne z ktorého som prechádzala postupne stále vyššie a vyššie. Chudák Michael! Ten si teda o mne pomyslí...no zjavne neprotestoval. Práve naopak. Robil to isté.
Zašla som mu rukou pod červenú košeľu a čakala čo urobí.
Vysadil si ma na kolená. Sadla som si roznožmo a pozerala som sa mu do očí.
,,I just can´t stop loving you...“zašepkal mi romanticky do ucha...
Keď som to začula, srdiečko mi poskočilo...ľúbim ho.
Naskočili mi zimomriavky a mierne mnou zatriaslo.
,,To nič, len som z teba mimo.“ Povedala som keď som zbadala jeho výraz v bezchybnej tvári.
,,Tak to som rád.“ Zadíval sa na mňa svojimi krásnymi očkami.
Bez varovania som pocítila v ústach jeho sladký dych. Zavrela som oči a rukami som sa mu prehrábavala vo vlasoch. Michael ma chytil za chrbát.
Prestala som vnímať okolie. V tej chvíli sme existovali len my dvaja- nikto ani nič iné- len my.
Nedýchala som. Keď som už nutne potrebovala kyslík, aj keď nerada, odcucla som sa od jeho plných a vláčnych pier. Chutili ako čokoláda.
Neviem či biela alebo mliečna, no určite nie horká.
Toto bol ten najkrajší bozk, ktorý som kedy dostala....naozaj!
Tá sladká chuť a vôňa omamného parfému...wrrrr :oDDD
,,Ako to robíš?“ začudovane som sa pozrela na moje srdiečko.
,,Čo presne máš na mysli?“ nahodil anjelsky krásny úsmev.
,,To, že tak úžasne chutíš.“ na pár sekúnd som sa opäť zahrala na prísavku.
,,To je moje tajomstvo.“ Usmial sa.
,,A neprezradíš mi ho?“ fakt ma to zaujímalo.
,,Ešte si to rozmyslím.“ Jednu ruku mi položil na pravé líce a ja som si na ňu ľahla (viete ako to myslím...hlavou).Druhá ruka mi spočinula na ľavom líci, po ktorom ma hladil.
Nechcela som aby sa táto chvíľa niekedy skončila. Taký krásny pocit som nezažila už veľmi dlho...vlastne ani neviem, či som niekedy niečo podobné vôbec zažila. Zvláštne...
MICHAEL
Je neskutočné ako pôžitkársky sa tvári, keď sa odo mňa odlepí.. Je taká roztomilá! Najradšej by som ju zožral..alebo? No toto...niekedy sa nestačím čudovať, čo ten môj divoký mozog nevydedukuje.
,,Miško?“ oslovila pravdepodobne mňa.
,,To vravíš mne?“ usmial som sa.
,,Áno...nepáči sa ti to?“ smutne vzdychla.
,,Nie, nie..jasné že páči, len je to trochu nezvyčajné vieš?“ dal som jej pusinu na čelo a ihneď sa rozveselila.
,,Tvoje meno v slovenčine prekladajú ako Michal- bez e.“ prehovorila znalecky.
,,V slovenčine? Viem, že som raz cestoval cez Slovensko ale veľa som teda nevidel. Veľmi by som sa tam chcel ísť pozrieť.“ Oprel som si čelo o to Sarino.
,,Nó problémo.“ Zasmiala sa.
,,Mám tam rodinu.“
Prekvapene som sa jej pozrel do belasých očí.
,,To fakt? A koho?“ spýtal som sa zvedavo.
,,Sestru. Ona totižto vyhrala pobyt v Tatrách, to sú Slovenské hory a sú veľmi pekné. No a počas pobytu, si v hoteli našla priateľa a bolo to.“
,,Čo bolo?“ nechápal som
,,Neter Ivanka.“ Zasmiala sa nad mojím výrazom.
,,Vo vrecku mala peňaženku. Vytiahla ju a ukázala mi fotku. Bola na nej rodina. Žena, muž a dieťa.
,,Toto je Ivka.“ Ukázala na roztomilé dievčatko.
,,Je zlatá. Celá mama.“ Usmial som sa na fotku.
,,To áno.“prikývla Sara.
Dievčatko mali ¾ čierne lesklé nohavice.
Biele kvetinkové tričko na ktorom mala tmafofialový sveter sa jej hodilo ku snehobielej pokožke.
Vlasy blonďavej farby boli dlhé a rovné. Čelo jej zakrývala ofina.
,,Ako sa volá?“ nevedel som si spomenúť.
,,Ivana.“ Pripomenula mi ochotne Sarah.
,,I-va-na?“ zopakoval som.
,,Áno.“
,,Zvláštne meno. Niečo mi pripomína, ale neviem čo.“tuho som rozýšľal, no nespomenul som si. Ešte že mi to Sarah povedala.
,,Je to meno hebrejského pôvodu a znamená Boh je milostivý.“
,,Úúú.. aká znalkiňa. Pozor na ňu!“ podpichoval som ju.
,,Mňa to baví.“ Bránila sa.
,,Veď v pohode. Každý má nejakú zábavku, ale zaujíma ma čo znamená..“ nestihol som dokončiť...
,,...tvoje meno.“ Pretože to za mňa urobila Sarah.
,,Dobre, poviem ti to.“ Začala premýšľať.
,,Ahá, už viem! Michael je meno taktiež hebrejského pôvodu a znamená ,kto je ako Boh´ alebo ,Bohu podobný´ , čo je samozrejme neskutočná pravda.“ Usmiala sa.
,,No to určite nie! Nevymyslela si si to?“ podozrieval som ju.
,,Určite nie.“ Ohradila sa.
,,No len či.“pohladkal som ju po líci najnežnejšie ako som len vedel.
Sarah sa pohmírila. Keďže sedela na mojom rozkroku... J
V tele mi pulzovala bolesť.
,,Och, Michael, prepáč! To som naozaj nechcela! Bolí ťa to veľmi? Fúkať radšej nebudem, ale..“nezatvorila ústa. :oD
,,To je v pohode, už to prešlo.“ Ani som nemusel klamať.
,,Prečo ja vždy urobím nejakú somarinu? Som nemožná! Nechápem ako...“
,,Sara, už nič nehovor, dobre?“ chytil som jej rukou ústa.
Ona prikývla keďže nemohla nič povedať.
Ruku som odsunul a naťahoval sa k nej. Ako som bol stále bližšie a bližšie, počul som, ako sa je zrýchľuje dych. Provokatívne som to ešte spomaľoval. Pootvoril som ústa a dýchol na ňu.
Sara sa zhlboka nadýchla a chytila si do dlaní moju tvár. Tlačila ma na sedadlo- asi chcela aby som si ľahol, tak som to urobil.
,,Už ideme nejako dlho nemyslíš?“ spýtala sa náhle.
,,Vlastne ani nie je určené miesto, kam by sme mali ísť..nevadí?“ mojím psím očiam nikto neodolá.J
,,Nie, v pohode, ale vedela by som o jednom mieste kde by ani nevadilo moje príšerné oblečenie. Čo ty na to? A nie som ťažká?“ zatvárila sa zhrozene keď si uvedomila, že ešte stále na mne leží.
,,Nie, nie si ťažká. Veď si ako pierko.“ Usmial som sa.
,,Pierko? No to by si mal povedať mojej váhe v kúpeľni, pretože ukazuje také čísla... A ešte stále si mi neodpovedal na moju predchádzajúcu otázku.“ Zdvihla obočie a čakala na odpoveď.
,,Súhlasím.“ Doplnil som
,,Dobre, ale kde sme teraz?“ zmetene sa obzerala z okna na všetky strany.
Romantika
(adulienka303, 18. 7. 2011 20:17)