Vampír / Upír /
Kategória podľa MM: XXXXX
Neustávajúci chlad smrti sužuje Vampírov storočia. Sú citlivý na slnečné svetlo, no niektorí ho dokážu zniesť. Majú väčšinou mŕtvolen bledú až modrastú pokožku, zašpicatené očné zuby a pazúri na rukách. Živia sa výlučne krvou ľudí a zvierat, vyžívajú sa vo svojom temnom a tragickom osude, sú bohémsky a ich obydlia sú vyzdobené drahými a často nevskusnými doplnkami, len aby ukázali, že si to môžu dovoliť. Majú slabosť na opačné, no niekedy aj rovnaké pohlavie, no ich milenci a milenky často končia ako ich obete. Dokážu sa meniť na potkany alebo netopiere, okrem toho však nemajú väčšinou iné schopnosti. Žijú na starých hradoch, poprípade v hrobkách na cintorínoch.
Vlkolak
Kategória podľa MM: XXXXX
Vlkola sa vyskytuje na celom svete, hoci údajne pochádza zo severnej Európy. Ľudia sa menia na vlkolakov iba po uhryznutí, alebo prirodzenou cestou - rozmnožovaním. Nedá sa to nijako vyliečiť, hoci súčastný vývoj vo výrobe elixírov najhoršie príznaky do značnej miery zmiernil. Raz za mesiac pri splne sa postihnutý, inak duševne zdravý a normálny človek alebo mukel mení na vražedného netvora. Vlkolak takmer jediný spomedzi fantastických tvorov aktívne vyhľadáva človeka, ktorého uprednostňuje pred ostatnými korisťami. Vynikajú v komunikácii so zvieratami a v prírodnej mágii. Žijú najmä v mestách, ale len v blízkosti lesa.
Vodník
Kategória podľa MM: XXX
Vodník je bytosť žijúca hlavne pod vodou. Vyzerá skoro ako človek, má len blany na noách a zelenú pokožku. Rozumie vodným zvieratám akú sú rby, ale je schopný dohovoriť sa aj s človekom. O niektorých vodníkoch je známe, že sú starí až niekoľko sto rokov a dohovoria sa všetkými jazykmi (pravdepodobne používajú telepatiu, pretože pod vodou sa hovoriť nedá). Sedávajú na vetvách vŕb pri rybníkoch a riekach, alebo pri vodných mlynoch, pofajčievajú a premýšľajú. Niekedy na nich môžeme naraziť aj v hostinci. Vždy je pod nimi mláčka, pretože majú stále mokré šaty, ale keď opúšťajú vodu, sú suchí. Ich hlavná činnosť je topenie ľudí a získavanie ich duší. Tie potom uschovávajú v keramických hrnčekoch vo svojich príbytkoch pod vodou.
Víla
Kategória podľa MM: XX
Víla je drobný ozdobný zver s malou inteligenciou. Čarodejníci si ich často pričarúvajú a zdobia si nimi obydlia. Zvyčajne sa usídľujú v lesoch alebo na čistinách. Dosahujú veľkosť dva až dvanásť centimetrov, ich telo je miniatúrnou kópiou ľudského, majú však veľké krídla ako hmyz, ktoré podľa druhu víly bývajú priesvitné alebo pestrofarebné.
Víla má iba slabé čarovné schopnosti, určené na odstrašovanie dravcov, ako je napríklad auguruj. Je škriepna, ale mimoriadne márnivá, preto všade, kam ju volajú, veľmi ochotne poslúži ako ozdoba. Napriek ľudskej podobe víly nevedia rozprávať, so svojimi sestrami sa dorozumievajú vysokým bzučivým zvukom.
Víla kladie na spodnú stranu listov naraz až päťdesiat vajíčok. Z nich sa vyliahnu larvy žiarivých farieb. Po šiestich až desiatich dňoch sa zakuklia a z kukiel po mesiaci vylezú úplne vyvinuté dospelé jedince s krídlami. (hp.sk)
Slovanský výraz víla pochádza od slova viliti - byť posadnutý, bláznivý. Podobne divožienka je odvodené od divej ženy, kde divá môže znamenať bláznivá, ale tiež môže odkazovať na slovo diva alebo samodiva, čo má indoeurópsky koren (porov. keltská diva, divona, latinské divus, sansktské déva - ve významu nadprirodzená, božská).Najstaršie známe správy o vílach u Slovanov pocházejí zo stredoveku. Už v 6. storočí písal Prokopius o uctievaní „nýmf“, ich slovanské označenie ale nezaznamenal.
Pôvod viery vo víly nie je celkom jasný. Jedna teória hovorí, že v pôvodnom pojatí boli víly čarodejnicami, ktoré až neskôr získali nadprirodzenú podstatu. Predstava, že víli sú duše predčasne zomrelých dievčat, zvlášť tých, ktoré spáchali samovraždu, či sa utopili je neskoršia a vznikla až pod kresťanským vplyvom.
S predstavou víl ako dušou zomrelých súvusí i bytosti nazývané ,,navky" známe hlavne v Malorusku, ktorých meno vychádza z ruského výrazu ,,navke", ktorý označoval mŕtveho. Tie vznikajú z nepokrstených detí, ktoré utopili vlastné matky, majú podobu malých detí alebo krásnych polonahých dievčat, ktoré ubližujú ľuďom. Pokiaľ sa nad nimi niekto nezmiluje, premenia sa na rusalky. Pobodné bytosti môžeme nájsť v Bulharsku i Slovinsku a Poľsku.
Predovšetkým na Balkáne boli známe víly horské, ktoré žili v jaskyniach a doloch Runu (tiež zemná pani) známou v Čechách, žena vládca podzemia Kovlada a kráľovná permoníkov. Tiež boli známe vily vzdušné. Tie sa pohybovali vzduchom a mali vplyv na počasie, predovšetkým na oblačnosť a búrku, blesky boli ich šípami. Rusovia mali tri sestri vetra. Burju (búrku), Mjatel (metelicu) a Vjugu (fujavicu). V Čechách mali zase Meluzínu, či Větrnici, čo bola tiež bytosť v bielom rúchu plačúca v komínoch a na hroboch. Tiež sú známe víly lesné, žijúce v stromoch a opisované ako priesvitné dievčatá, krásne, v ľahkých šatách a so zlatými očami, či rusovlasé. Tieto vlasy boli zdrojom ich sily. Vedeli sa premeniť na rôzne zvieratá ako napríklad koňa, vlka, sokola, či labuť a vyznali sa v liečení a veštení. Tiež chodili na lov na koni či jeleňovi alebo tancovali v lese a spievali. Zjavovali sa, keď padala rosa alebo sa tvorila dúha.
Vodné víly sú často označované ako rusalky, obývajú potoky, rieky a jazerá a majú blízko k vodníkom. Ich vlasy musia byť vždy mokré, inak rusalka zomrie. Táto víla môže rozčesávaním svojich vlasov spôsobiť povodeň.
Existujú tiež víly zlé, nazývané judy alebo jezinky, ktoré boli síce krásne a obývali vodu či les, ale ľúdí topily a zvádzali z ciest. U nás sú známe ako bosorky.
Divožienkami bývali nazývané škaredé a neupravené víly, ktoré často kradli ľudské deti a vymieňali ich za svoje. Obývali lesy alebo jaskyne (podľa čoho ich nazývali aj jaskyňkami).
Vodné víly rady topili ľúdí a žiarlivo pred nimi strážili svoje studničky. Rusalky sú nebezpečné najviac na svätodušné sviatky, kedy nielen topia, ale aj šteklia pútnikov, ktorí neuhádnu ich hádanky, ale tiež prevracajú lode, ničia mosty, hrádze a rybárske siete. Lesné víli zase v noci lákajú okolo idúcich mužov do svojho kola, aby ich mohli utancovať k smrti. Kradú malé deti z kolísok a podvrhujú namiesto nich svoje deti, ktoré sú znetvorené a zakrpatené fyzicky i duševne.
Niekedy sú víly opisované ako záludné a pomstychtivé, ale inokedy býva zdôraznená ich ľahkomyseľnosti. Často sa však mstia za rušenie svojho kľudu, napríklad ako je rúbanie stromov, či zabíjanie zvierat. Chráni pred nimi mäta, pyleněk a libeček.
Vzťah víl k ľudom je tiež často dobrý. Niekde víly mladým mužom neubližujú, ale pomáhajú, držia nad nimi ochrannú ruku a obdaruvávajú ich. V Srbsku sú známe vily ,,posestriny", ochrankyne mladých junákov. Dokonca sa za nich môžu i vydať, ale vždy pod nejakou podmienkou. Napríklad muž nesmie víle vyčítať jej pôvod, ustrihnúť jej vlasy, alebo sa nesmie snažiť zistiť, čo robí v noci v zamknutej izbe, lebo inak ho víla opustí a už nikdy sa nevráti. Deti, ktoré spolu majú sú veľmi múdre a majú výbornú pamäť. Víly podľa povestí môžu pomáhať aj dievčatám a priateliť sa s nimi.
Neslovanské víly
Pixie sú malé, menšie než 30cm, často majú motýlie alebo blanovité krídla. Radi ľuďom robia neplechu, napríklad im kradnú veci alebo ich nechávajú blúdiť. Kontakt so železom ich zraňuje, preto sa pred nimi môžeme brániť len ním (ochranné vlastnosti podkovy môžu vychádzať práve z toho, že je železná a preto chráni pred vílami).