25.Kapitola-Pád
Po chvíli obímania sme sa od seba odtiahli a ja som mu darovala vdačný úsmev "Asi už pôjdem do izby,začnem sa balit.."
"Nemám ti s niečím pomôct ?" Ochotne sa mi ponúkol no ja som len kývla hlavou a zamierila do svojej izby,vošla som dnu a oprela som sa o jednu zo stien "Moja malá útulná izbička,neuvidíme sa celý rok .." Od steny som prešla až k nástenke s Michaelom na ktorú som si priložila ruku "Všetko mi to bude velmi chýbat,no ja za ten čas budem prežívat svoj najtajnejší sen ktorý sa dúfam tak rýchlo neskončí" S úsmevom od ucha k uchu som prešla k môjmu nočnému stolíku a vzala som do ruky mobil.Vytočila som Michaelové číslo no ozvala sa mi odkazová služba,chvílku som premýšlala prečo si asi vypol mobil no nič ma nenapadalo.Položila som ho spat s tým žemu zavolám o kúsok neskor,zatial spravím niečo iné..
Vošla som do kúpelne a zahladela som sa do zrkadla .. "Mala by som so sebou niečo urobit",Prešla som spat k dverám aby som ich zatvorila a zamkla klúčom.Hned ako som to urobila som vklzla do vane.Napuštala som si vodu s príjemnými bublinkami a z pod vane som vytiahla jednú z mojích uhorkových masiek na tvár.Ked som už mala vodu napúštanú až po samí vrch zastavila som ju a naniesla som si masku na tvár,samozrejme mi popri mojom malom relaxovaní hral v kúpelni na plný hlas Michael .. momentlne to bola pesnička We are the world.
Len tak som tam ležela s maskou na tvári a nechávala sa unášat Michaelovím jemným hláskom.Prstami som si poklepkávala po okraji vani a takmer som spala,no všetko ma svoj koniec.Po necelej pol hodine rozplívania sa som začula z dola krik .. "Jessica,Jessica prišla ti návšteva.." Otec to hovoril podozrivým tonom hlasu ale nič som si z toho nerobila,vlastne som ani nevedela čo tým chce naznačit tak som len zakričala na plné hrdlo "Pošli ju ku mne do izby .." Bleskovo som vstala z vane,priznávam s maličkým hnevom na Rose .. nemám v láske ak mi niekto preruší chvílku ked počúvam Michaelove pesničky a relaxujem.
Najrýchlejšie ako som vedela som vypúštala vodu z vane,zotrela si masku z tváre,tvár som si umyla vodou a prehodila si na seba župan.Bleskovo som si do vlasov striekla tužidlo a umyla som si zuby,aby to už bolo kompletné.Samozrejme pri všetkom som si pospevovala rytmickú melodiu "We are the world" ..Rose už bola na môj spev zvyknutá takže som s tým nemala problém,niekedy mi vravela aby som to skúsila so sútažou spevu no nebrala som ti to nejako zvlášt k srdcu,jednoducho som si povedala že radšej ostanem len pri počúvaní Michaelovích piesni.
Ked už bola voda úplne vypustená a ja som bola očistená od masky no stále s mokrými vlasmi .. v župane som vyšla z kúpelne.Kedže som mala dvere priamo do mojej izby hned som sa v nej aj ocitla.Pomalým pohybom som zatvorila dvere na kúpelni so slovami "Rose vieš ako sa mi príjemne odpočí .." No vetu som už dokončit nestihla.Nie kôli tomu žeby ma niekto prerušil no skôr kôli miernému šoku,zarazila som sa a na prahu dverí som zastala .."Michael ..čo-čo ty tu..?"
Obidve kútiky úst veselo nadvihol .. "Prepáč,nevedel som.." Ja som si župan o trochu viac pritísla k telu a celá červena som šla odpovedat no v tom ma už prerušili jeho slová "Vlastne som prišiel ohladom toho turné .. "
Pohladom som mu naznačila aby v reči pokračoval,bol taky roztomilí .. vlastne si bol akoby neistý,ruky mal založené vo vreckách nohavíc a pohlad mu niekedy nešikovne utiekol na môj župan no vzápeti ho znova uprel do mojích očí a celý očervenal.Úplne ako maličký chlapček ktorý ide po prvý krát do školy,neviem čím bola vyvolaná jeho neistota a utiahnutost no vyvolávalo to vomne túžbu pobozkat ho..
"Jessi,turné sa začína až o týžden no vyrazit by sme mali už zajtra,ak ti to pravdaže vyhovuje.." Priznávam že od chvíle ked sme sa dohodli na tom turné som dúfala že to príde čo najskôr a teraz je to tu.Zajtra vyrážam s Michaelom na turné .. všetky moje pocity vomne boli zmiešané na tolko že som sa nezmohla k slovu.Pristúpila som k nemu a objala som ho.Spravila som dobre,jeho objatie ma vždy vedelo dokonale ukludnit .. jeho jemné ruky dotíkajúce sa mojích mokrých vlasov a naše telá pritiahnuté úplne na sebe .. niekedy mám pocit že objatie s ním je ešte dokonalejšie ako bozk.
Ked som sa od neho odtiahla zahladela som sa do jeho velkých,hnedých očí "Myslím že odpoved ani nieje potrebná.." Michaelovi hned došlo že súhlasím.Naširoko sa usmial a žmurkol namna "Teším sa"
Ja som mu úsmev opatovala,no môj úsmev nikdy neprekoná ten jeho.Nechápem ako dokáže do jedného úsmevu vložit tolkú nežnost a cit.Celá vysmiata a hlavne s dobrou náladou som prešla k skrini a začala z nej vytahovat čisté oblečenie.Michael upreto sledoval každý môj krok,jednoducho zomna nespúštal oči.Nie žeby ma to znepokojovalo,práve naopak .. bolo celkom príjemne cítit jeho pohlad.
Ked som si konečne zo skrine vytiahla vhodné oblečenie s úsmevom povedal "Len to som chcel,tak už pôjdem,nebudem ta obtažovat .."
Moja dobrá nálada v momente utíchla,aj ked neodchádzal navždy bolo mi čudne .. akoby bol moja droga bez ktorej sa nehnem ani na krok "Obtažovat?Musím si zvyknút budeme spolu predsa rok.." Vyletelo zomna a obaja sme vyprskli od smiechu .."Takže ta predsa len obtažujem.." Povedal Michael s humorom a ja som len cez smiech povedala "No,mne sa to obtažovanie celkom páči .."
Rukou mi naznačil aby som k nemu prišla bližšie.Neviem čo tým mal na mysli no nad tým som neuvažovala,vnímala som len to že zasa ucítim jeho príjemnu vônu a to že sa ho zasa dotknem.Pristúpila som k nemu bližšie a on ma chytil okolo pásu.Uprela som pohlad na jeho tvár "Potrebuješ niečo?"
"To ta kumne nemôžem zavolat bez toho aby som niečo potreboval?.." Povedal s úsmevom a šibalským tonom v hlase,ja som si položila hlavu na jeho hrud a on rozkročil nohy tak aby sa tie moje vošli medzi nich.Celou váhou som sa onho oprela..takmer som nanom ležala iba s jedným rozdielom že to bolo po stojačky.Kedže môj župan mi siahal len nad kolená cítila som ako sa mi jeho jemné nohavice dotýkaju nôh .. škoda že u mna trvajú takéto krásne chvílky tak krátko no v tom horšom prípade sa skončia nejakým trapasom.Pravdaže tento krát to bol ten druhy prípad, ..z plného hrdla som si kýchla čo ma úplne odstrelilo od Michael a ja som spadla na postel..Akoby toho nebolo málo vdaka hebkému županu som sa po mojích obliečkach sklzla aj z postele .. Michael sklúčeny v smichu mi okamžite pribehol na pomoc.Podal mi ruku aby som vstala .. celá červená takmer ako paradajka som jeho pomocnú ruku prijala a postavila sa,v takejto chvíli sa vám len tažko rozosmeje no takto som Michaela ešte nevidela ani nepočula,asi neovládol svoje pocity .. smial sa na plné hrdlo a rukou si pridržiaval ústa .. pohlo to somnou natolko že ani ja som sa neubránila smiechu,aj napriek miernej bolesti v ruke .. nasledujúcich 5 minút sa moja izba ozývala len smiechom.
Samotný pád smiešný nebol no okolnosti tomu na srande len pridávali .. hlavne Michaelov smiech ktorý by dokázal rozosmiat aj hluchého,slzy sa nám tlačili do očí a cez smiech sme sa nezmohli ani na slovo.
smiech
(adulienka303, 26. 12. 2010 16:05)