11.kapitola-Zajtrajšok
Bola som nesmierne šťastná, že sa na mňa pýtal.
"A bola to vaša posledná schôdzka, alebo ste si dohodli aj ďalšie? Však spolu začnete randiť a ja sa tak budem s Michaelom stretávať keď bude pri tebe doma" Zasmiala som sa a Rose si to zasnene predstavovala.
"O našom ďalšom stretnutí nebola reč" Povedala napokon "No povedal, že tebe je ešte niečo dlžný, takže neodíde kým ti to nevynahradí" Usmiala sa.
"Kam by mal odísť?" Pochytila ma panika.
"Na turné. Na celý rok" Rose smutne sklonila hlavu.
"Turné?" Omámene som zopakovala. Áno, zmierila som sa s tým, že sa s ním už nikdy neuvidím, no stále vo mne horel malý plamienok nádeje, že u mňa zaklope na dvere, alebo že si dohodne ďalšie stretnutie s Rose a ja otca nejako oklamem. No ma odísť.. na turné.. a na celý ROK!
"Prvá zastávka bude v Japonsku.." Dodala.
Obe sme si vymenili zronené pohľady, keď v tom Rose povedala "No vravel, že neodíde, kým ti to nevynahradí! Citujem ho ´Keby mne niekto pokazil výlet do DisneyLandu, tak by ma to veľmi hnevalo a určite to hnevá aj Jessicu´ ..Och stále opakoval, že nás ukrátil o prenádherný deň a tebe to stále nevynahradil. Fakticky neodíde, kým to nespraví"
"Ja.." Nemala som slov! Pokrútila som hlavou. Na tvári sa mi zjavil široký úsmev.
"Asi mi nič ine neostáva však?" šibalsky som sa zasmiala. ´KAŠLEM NA OTCA!´ Ozval sa vo mne vnútorný hlas.
Michael odíde. A veľmi silno pochybujem, že si na mňa po roku spomenie. Už tu nie je šanca, že sa dá s Rose dokopy a ja sa na tom budem priživovať, pretože si určite nezačne vzťah pred odchodom. Musím sa s ním stretnúť, a potom si to budem odpykávať aj celý rok.
"Fajn. Pomôž mi. Stretnem sa s ním. Ale otec mi to nechce dovoliť za žiadnu cenu. Nepýtaj sa prečo, vážne netuším čo sa stalo, no nechce aby som sa s ním stretla. Musíš mi pomôcť"
"To je prvý problém" Tuho premýšľala, až sa jej na čele vytvorila vrázka "Druhý problém je tvoja komunikačná vada. Ako sa s ním chceš stretnuť, alebo dohodnúť na stretnutí, keď s ním nevieš suvisle komunikovať?" Uťahovala si zo mňa.
"Zvládnem to!" Rozhodla som sa.
"Tak tu máš" Zo stola vzala môj mobil, niečo na ňom vyťukala a priložila mi ho k uchu "keď si taka presvedčená, že to zvládneš, konaj čo najrýchlejšie"
Jej posledné slová už zanikli v pozadí iného hlasu. Jemného a čistého. "Prosím, tu Michael"
"Rose, zabijem ťa" Skríkla som.
"Prosím?" Ozval sa Michael.
Rose sa začala príšerne rehotať.
"Och" Bola som celá zmätená. "Ja..ja som Jessica"
"Áno viem, máš príjemný hlas"
To nemal povedať! Celkom určite to bol kompliment. Kompliment od Michaela Jacksona. Mobil mi takmer vypadol z ruky, no Rose ho zachytila a priložila mi ho späť k hlave.
"Potrebuješ niečo?" Prerušil trápne ticho.
"Nooo.." Odkašľala som si. Prečo mu to vlastne volám? Aha, chcem sa s ním stretnúť. Alebo radšej nie? Tak strašne sa hanbím!
"Prosím, prepáč..ja..veľmi sa hanbím" Vyletelo zo mňa koktavo.
"Nie si sama" Povedal úprimne.
"Ty sa hanbíš? Čoho?" Áno, konečne zo mňa vyletela prvá súvislá veta.
"Vieš, so ženami nekomunikujem príliš často. Iba ak s dlhoročnými kamarátkami ako je Lyz Taylor"
"Ale..ale vôbec to na tebe nie je vidieť" Neverila som mu.
"Naučil som sa to zamaskovať" Milo sa rozosmial.
"A to, že so ženami nekomunikuješ príliš často..chceš povedať, že sa hanbíš aj mňa?" Stále som len vyzvedala ako hlúpaňa.
"Áno" Povedal tichším hlasom.
"Mňa sa nemáš prečo hanbiť. Som úplne normálna baba"
"Ani ty sa nemáš prečo hanbiť mňa. A myslím, že sa už ani tak veľmi nehanbíš" Opäť sa rozosmial. Ale mal pravdu. Už som s ním komunikovala normálne (no, nie veľmi normálne, kedže som mu odpovedala len kratučkými vetami, no určite to bolo normálnejšie ako hlúpe koktanie)
"Už je to lepšie" Uznala som s úsmevom na perách. Rose nervózne zahmkala, čím mi pripomenula, prečo mu vlastne volám. Vlastne som to ani nechcela začať rozoberať. Rozprávalo sa mi s ním strašne fajn!
Rose mi vzala mobil z rúk a spustila "Michael, práve som jej povedala, že onedlho odídeš a má poslednú šancu sa s tebou stretnúť, tak sa rozhodla, že to nepremrhá. Povedala som jej aby ti zavolala, no tak fajn, ja som vytočila tvoje číslo a priložila jej mobil k uchu, no volá preto, aby ste sa dohodli na tom, kedy sa stretnete. Tak.." Mobil mi podala späť.
Michael sa rozosmial.
"Bol by som rád, keby to bolo čo najskôr, pretože o pár dni odchádzam" Povedal ospravedlňujúco "Takže máš záujem..?"
"Áno" Rose mi potichu naznačila slovíčko ´zajtra´ "Hm, tak zajtra?" Povedala som a Rose ma popri tom povzbudzovala.
"Budem veľmi rád" Povedal úprimne "Môžem ťa vyzdvihnúť o desiatej?"
"Áno" Bezradne som sa zahľadela na Rose. Čo mám povedať teraz?
´Rozlúč sa´ Naznačila mi potichu.
"Tak sa maj" Predbehol ma Michael, akoby aj on videl, čo ukazovala Rose.
"Ahoj" Pozdravila som s úsmevom. Keď som mobil položila na stôl, vydýchla som si.
"Keby som tam tak zajtra bola, určite by som sa nasmiala ako ešte nikdy. Ak zajtra nevyvedieš žiaden trapas, tak ja ..jednoducho tomu neuverím!" Uťahovala si zo mňa "Už je dvanásť, mala by som ísť" Pri dverách sa obrátila ku mne a s ukazovákom mi pohrozila "Nie aby si sa ho zajtra opovážila baliť. On je môj"
"Ako by som ho mohla baliť? Veď mu neviem povedať ani jednu súvislú vetu" Zasmiala som sa, no v mojom smiechu sa nedala prehliadnuť panika.
Keď Rose odišla, ľahla som si do mäkkučkej postele a rozmýšľala som.
Ani si neviete predstaviť, ako dobre sa zaspáva, keď viete, že na druhý deň budete s Michaelom Jacksonom.
Komentáre
Prehľad komentárov
ja som to vedela je to uzasne :D
i love mj very much
(lywya, 16. 5. 2010 15:17)no však ty môžeš písať romány...krásne to je...pokračuj, len tak ďalej...všetci chceme vedieť ako to dopadne:)
skvele
(adulienka303, 22. 5. 2010 15:24)