44.Kapitola-Ruže
Očividne sme ostali obaja zaskočený tým, čo z nás práve vyšlo, no na jeho perách sa mu pohrával krásny úsmev. Po chvíľke premýšľania, a sledovania Michaela ako číta a s láskou odpisuje na všetky listy, som sa pustila do práce aj ja. Popravde som sa už nevedela dočkať ..
Naťiahla som sa po prvý list. Jeho dĺžka ma dosť zaskočila, bol dlhší ako recepty mojej babičky a to je už čo povedať ! No kto by už len Michaelovi napísal jednoriadkový list keď mu ma príležitosť napísať všetko čo mu leží na srdci ?
"Milý Michael, neviem či si tento list budeš čítať, ale ak áno musím ti povedať že ťa MILUJEM najviac na svete. Tuším, viem, a verím v to že sa raz stretneme a padneme si do oka.. viem že ty si ten s kým stravím zvyšok svojho života.." Prestala som čítať a mimovoľne som sa zasmiala. Michael namňa obrátil pohľad no ja som len kývla rukou a čítala ďalej "Každý večer o tebe snívam, snivá sa mi že sa berieme na veľkej lúke.." A takto to šlo až do konca 10 stranového listu. Nikdy by som sa neodvážila odpísať na niečo takéto. Neviem čo jej odpíše Michael no moje slová by ju veľlmi nepotešili. Pravdaže by som jej nevynadala a neodpísala niečo v zmysle, že Michael je len môj a nech mu dá pokoj. Aj tak mám písať v jeho mene, no určite by som jej neodpísala že zdieľam jej pocity ..Ani ja sama som ním nebola takáto posadnutá, jednoducho môj nazor že pravdivo sa dá milovať človeka len vtedy keď ho ozaj poznáme, mi nezoberie nikto ..
"Michael ? Prepáč ale s týmto ti nepomôžem" So smiechom som mu hodila prečítaný list na jeho kôpku a moja ruka, s obavami otvorila nasledujúci. Tento bol písaný úhľadným písmom, mal len zopar riadkov, a čo bolo hlavné, nemal každé druhé slovo zdobené srdiečkami.
"Mamina mi povedala aby som to skúsila. Možno budem mať to šťastie, že si tento list prečítaš, a možno odpíšeš. Chcela som ti len povedať že ti ďakujem za všetko čo si premňa až do tejto chvíle urobil, aj keď ty o tom ani netušíš. Stačilo sa mi pozrieť na tvoj plagát alebo si vypočuť jedinú pieseň a vedela som, že mám aspoň maličkú nádej. Áno, má rakovinu a doktory mi davajú len zopár mesiacov, ale viem, že moja láska k tvojej hudbe a k tebe bude žiť večne. Michael, ty si ma udržiaval pri živote keď som už nevládala, ĎAKUJEM."
Papier som pevne stlačila, a odtiahla ďalej od očí, ktoré som mala vlhké. Tažko som sa bránila slzám. Opäť som ho poskladala do pôvodného tvaru a podala Michaelovi "Mal by si si to prečítať"
"Zasa nejake návrhy na svadbu?" Zasmial sa a rozprestrel si papier pred očami, trvalo len pol minúty kým si ho prečítal, no jeho reakcia bola presne ako tá moja. Papier položil na posteľ a lesklé oči od slz uprel do tých mojích "Má len 13 rokov" Prstom ukázal na malé čísielko v rohu obálky a do ruky si vzal pero ..
"Aký je to pocit? Keď je niekto smrteľne chorý a jedina jeho nádej si práve ty?"
Hlavu zodvíhol od papierika a prestal písať. Cvíľku premýšľal, no pri rozprávaní sa mi nepozeral do očí, ale do zeme "Cítiš lásku, ale zároveň aj bezmocnosť." Povedal len týchto pár slov, no cítila som, že v hlave sa mu preháňajú stovky viet ktoré by opísali jeho pocity. Ale nechcela som vyzvedať, tento list ho očividne dosť dojal. Pravdaže aj mňa.
Keď sa Michael zasa pustil do odpisovania, hľadela som naňho s obrovským obdivom ale mlčala som. Celým 5 minút som od neho neodtrhla oči, stihla som si všimnúť aj to že jeho odpoveď na ten kratučký list je o dosť dlhšia. Nesmierne ho obdivujem.
Vzápeti zhíkol od radosti a lúskol prstami "Pozri odkiaľ je" Prstom ukázal na jej adresu a doširoka sa usmial "New York, je to naša ďalšia zastávka"
"Chceš ju pozvať na koncert?" Opýtala som sa s úsmevom
"Alebo ju navštíviť doma, podľa toho ako sa bude cítiť" Ešte raz sa šťastne usmial a pustil sa do odpisovania.
Chcela by som aby to vyšlo. To dievčatko sa určite poteší no určite sa poteší aj Michael.
Minuty ubiehali, ubehla hodina, dve, a slnečné lúče sa k nám začali predierať pomedzi sýto červené závesy. Bola som tak pohltená do čítania, a do odpisovania (Aj keď som odpisala len na zopár listov) že som si ani nevšimla ako rýchlo ide čas. Michael sa ma snáď každú minútu pýtal či už niesom ospalá, alebo či ma to ešte baví, ale nikdy nenazrel do listu na ktorý som práve odpisovala, aby ma opravil alebo na niečo upozornil. Dokonca aj po mojom návrhu aby moje odpovede skontroloval len pokrútil hlavou so slovami ´Tvoje odpovede su určite viac než úžastné´. Nestačila som sa diviť ´vážne mi až tak dôveruje?´.
Po niekoľkých hodinách práce, pred nami ostala už len jedna veľká kopa ´Prečítane, odpísané´
"Ďakujem ti za pomoc" Milo sa kumne prihovoril aj keď oči držal otvorené už len ťažko.
"Niet začo, vlastne som ani nič nespravila. Odpísala som len na pár listov a .."
"Ďakujem ti za to, že si mi robila spoločnosť"
Teraz som už pred sebou nemala stovky listov, preto som sa bez problémov nahla a dala mu pusu "Bolo mi potešením, toto bola jedna z najpútavejších nocí môjho života"
"A čo tie ostatné?" Opýtal sa ma, ležiac s rukami podloženými pod hlavou. Davala som mu maximálne 2 minúty kým zapsí. Samozrejme úsmev sa mu ešte stále šikovne držal na perách.
Tuho som sa zamyslela a priľahla si k nemu "Vlastne to bola jediná pútava noc v mojom živote"
Michael pred seba vystrel ruku, akoby mi chcel vysvetliť niečo dôležité no to, čo mi chcel vysvetliť som sa už nedozvedela. Vyrušila nás pieseň "She´s out of my life" Prichádzajúca z môjho mobilu.
"Kto mi volá tak skoro ráno?"
Michael pokrčil plecami a do rúk mi podal môj vyzváňajúci mobil. Nachvíľku som zaváhala či vôbec dvihnem, mala som sto chutí nechať hrať tu krásnu pieseň, no musí to byť niečo obzvlášť dôležité. Je len 8 hodin ráno ..
"Prosím?"
"Jessica, Ahoj, prepáč že som ti nedvíhal mobil, a že som sa celé dni neozýval no bol som.. bol som preč. Ale hovorme o tebe, ako sa tam máš? Je všetko v poriadku? A počul som, že je tam aj Rose. Ako sa má?.."
"Oci, prosím pomalšie" Musela som sa zasmiať, takéhoto rozrušene-aktívneho som ho nepočula už dlho "A kdeže si to bol? Ja sa tu mam výborne, som strašne šťastná že som tu. Áno áno, je tu aj Rose, pokiaľ viem tiež sa ma výborne" V mysli sa mi objavil útržok z dnešného dňa ako som ich zasa prichytila v mojej izbe.
"To som rád, a čo Michaelov otec ? Však si sa sním ešte nestretla ?"
Prvé čo mi napadlo bolo, že som začala predstierať kašeľ a Michaelovi som naznačila že pôjdem telefonovať do kúpeľne. Určite mu to prišlo podozrivé, no bolo by mi trápe zhovárať sa pred ním o jeho otcovi, aj keď, dá sa povedať že Michael vie o všetkom.
"Oci prosím, nerozoberajme ho. Je celkom milý a po.."
"Milý ? Takže si sa sním už stretla?"
Môj pohľad, popri rozhovore s otcom, blúdil po celej kúpeľni čo sa veľmi nevyplatilo. Jedným okom som narazila na kiticu ruží položenú na menšom stolíku, zvláštne že som si ju všimla až teraz aj napriek tomu že v kúpeľni som už raz bola. Nevedela som od nej odtrhnúť pohľad a tak som sa k nej nenápadne priblížila ..
"Jessica si tu?"
"Jasné jasné oci, a ehm .. nie vlastne som sa s jeho otcom ešte nestretla" .. ´Ach ty hlúpaňa prečo zasa klameš?´ Zašepkala som si sama pre seba no sústredila som sa len na tie prekrásne ruže. Očami som po nich prešla. Trčal z nich maličký lístok na ktorom bolo uhľadnými písmenami napísane "Pre Aline"
"V poriadku Jessica, som na teba hrdý, budem už končiť. Zavolaj mi hneď ako budeš môcť"
"Jasné, ľúbim ťa" Povedala som duchom neprítomne, s očami zaborenými na maličký lístoček. Pravdaže som nežiarlila preto, že jej kupil ruže a mne nie, to by ma ani nenapadlo. No cítila som sa zvláštne, akoby ma niekto zradil. Ale kto je vlastne tá žena? A prečo mi o nej Michael nič nepovedal?
Mám sa ho na ňu opýtať alebo to mám nechať naňho ?
So zvláštnymi pocitmi som vyšla z kúpeľne, no pri pohľade na Michaela, ktorý práve dával dole z postele všetky plyšáky sa mi do oči nahrnuli slzy. ´Cíti niečo k inej?´
"Prečo tam postávaš? Už tu je viac miesta, dal som dole plyšáky, poď" Zasa sa milo usmail a kývol mi rukou aby som k nemu prišla, no nemohla som. Niečo mi v tom bránilo.
"Prepáč, radšej už pôjdem"
Rýchlim krokom som vyšla z jeho izby, zabuchla dvere a oprela sa o nich. Slzy sa mi valili po líciach ako horúce kvapky dažďa a ja som sa utápala v otázkach no aj vo výčitkach svedomia. Čoak k nej vôbec nič necíti a ta kytica je len k jej narodeninám alebo niečo podobné? Čoak som spravila tomuto všetkému príliš urýchlený záver?
Ale prečo mi o nej nič nepovedal keď sa stretávajú každý deň a ...
Vtom mi niečo napadlo, včera sa dohadovali že dnes sa stretnú o takomto istom čase ako minulý deň, takže by tu mala byť ochvíľku. Ale čo tým dokážem že ju uvidím ? Nemôžem sa jej predsa vypytovať kto je a prečo chodí k Michaelovi Jacksonovi? Bolo by to nanajvíš trápne..
Michaela sa to opýtať neplánujem, aj keď je to premňa v tejto chvíli asi najdôležitejšia vec.
Vtom sa otvorili dvere na výťahu. Vystúpila z nich Aline. Bola krásna, ach pripadala som si oproti nej ako dievča z ulice.
Keď stála takmer pred Michaelovími dverami a chystala sa zaklopať, oslovila som ju "Prosím vas, neviete koľko je hodín?"
Najskôr si ma premeriala od hlavy až po pety a zatvárila sa dosť čudne. Po chvíľke váhania zamumľala s čudným prízvukom "Pchol deviathej"
"Ďakujem vám" Začervenala som sa a rýchlo som zaklopala na dvere mojej izby, neotváral nikto, no bolo to dobré znamenie. Rose je už vo vlastnej, rýchlosťou blesku som vybrala kľúč z vrecka a začala odomykať dvere ale nestihla som to včas. Michael bol rýchlejší.
Otvoril Aline dvere a milo ju privítal, až po chvíľke si všimol aj mňa, ako bezradne strkám kľúč do dierky.
"Jessica?" Pristúpil kumne keď sa už Aline radovala z ruží v jeho izbe.
No mojej odpovede sa nedočkal, konečne sa mi podarilo otvoriť dvere na izbe a čo najrýchlejšie som za nimi zmizla.
Komentáre
Prehľad komentárov
je to skvela kapitola a chapem aj jessicu ako sa asi citila neisto
ulik15
(ulik15, 16. 10. 2010 9:41)jééééj to je pekné a na konci pekne zamotané heh ale tesím sa na novú časť velmi a prošííííííím čo najskôr dakujem :)
...
(Katra, 11. 10. 2010 22:07)Krasne,uzasne,dojimave...Len sikovno novu cast,lebo ten koniec...nemam rada take konce,lebo sa neviem dockat pokracovania:-)tak sup,sup pisat prosim:-D
Uau
(Romci, 11. 10. 2010 13:08)Jej to je krasne:) Zavidim Jessice a pridavam sa k tebe aj ja drzim Davidkovi palce :( je to zlatucky chlapcek:)Pribeh je dokonaly,som rada ze pises aj nadalej.A som zvedava co tam chce ta krava nech sa na nu Michael vybodne:DA nech sa nehadaju:(Nech su stastny:)som zvedava na pokracovanie vellmi velmi a aby bolo uz co nasjkor:(lebo rada to citam a nevem vobec co to moze byt za kravu tam:D ILY
aline
(adulienka303, 30. 12. 2010 17:54)