40.Kapitola-Návšteva
27. 9. 2010
Hlavou som narazila do neidentifikovateľného predmetu. Asi vďaka skoku z postele, no nie z tej mojej. Vedela som že niesom vo svojej izbe, obvykle okolo seba nahmatám len vankúše, no teraz mi do rúk z každej strany narazila plyšová hračka.
Keď som sa okolo seba obzerala a snažila sa niečo nájsť, čo bolo nemožné, pretože som nevidela nič okrem tmy, som začula dych. Prichádzal spod okna. Keď som pohľad o trochu viac zaostrila, rozpoznala som Michaelovú izbu.
Načiahla som ruku k Michaelovej tvári, no vzápeti som ju stiahla. Svedomie mi nedovolilo dotknúť sa ho a prebudiť ho. Bol ako spiace batoľa. Aj keď som ho nevidela celého, čiastočky svetla z mesiaca ktoré sa predierali pomedzi žalúzie krásne dopadali na jeho tvár. Usmieval sa.
Po špičkách som zasa prešla k posteli a s úsmevom na perách som sa usadila. No sadla som si na niečo tvrdé, chcela som to spod seba vybrať no začalo to príšerne blikať a vydávať piskľavé zvuky "I love you .. I love you"
V snahe utíšiť to som to strčila pod paplon a nahádzala na to kopu vankúšov, no stíchlo to až po silnom buchote. Obzrela som sa za seba a zbadala som Michaela, na zemi, ako máva rukami nad hlavou. Trvalo mu asi pol minúty kým si uvedomil že už nespí, a že to čo ho vyľakalo bola len hovoriaca hračka. Aj keď podľa jeho pohľadu to bol prinajmenšom trojmetrový medveď.
"Náš malý Michaelko sa prebudil?"
Rozkošne zaklípkal očami a natiahol sa, aby zapol lampu "A .. čo sa to tu dialo, kde je Rose?"
"Na to isté som sa chcela opýtať aj ja teba, prebudila som sa tu. Nič iné neviem"
Prerušil nás nezvyčajne silný buchot na dvere. Stihla som sa pozrieť na hodinky, bolo pol 2. Ale kto sem prišiel na návštevu o takomto čase?
Michael sa natiahol za mojou rukou, práve vo chvíli keď som vstávala, a nahodil krásny úsmev ..
"Neotvárajme, aj keď netuším ako sme sa tu ocitli, konečne sme sami"
"Ale čoak to bude ... no, niečo veľmi naliehavé? Mali by sme otvoriť, určite to bude len chvíľka"
Michael sa zodvihol zo zeme a narýchlo nahádzal na gauč deku a vankúš, ktore spadli spolu sním. Keďže to bola jeho izba, šiel otvoriť on. Zatiaľ si trocha poležím, strašne ma bolela hlava .. akoby ma niekto donej udieral plnou silou.
Celá som sa zasekla len pár milimetrou nad posteľou, nie pre dalšiu pisakjúcu hračku, ale pre človeka ktorý stál vo dverách. Bleskovo som zasa vstala a popravila si pyžamo. Nevedela som čo robiť kedže Michaelov otec namňa hľadel veľmi nenásytne a celý zadychčaný sa držal za hruď ..
"Hm .. Do-dobrý večer"
Michael mu doširoka otvoril dvere aby vošiel dnu no nepovedal mu ani slovo. Joe sa automaticky postavil do stredu izby a založil si ruky na hrdi. Až keď sa z hlboka nadýchol a pohľadom si ma premeral už po tretí krát sa Michael ozval ..
"Joe, stalo sa niečo naliehavé ? Je pol .." Michael sa mu prihovoril celkom milo a s úctou no o Joevovej odpovedi sa to povedať nedalo "Viem koľko je hodín, a áno, stalo sa niečo nalihavé"
Mrmľal si popod nos, viacmenej pre seba ako pre nás dvoch .. Po chvíľkovej odmlke si odkšaľal "Prišiel som za tvojou slečnou"
Komentáre
Prehľad komentárov
to vyzera na pekny maler
i love mj
(lywya, 27. 9. 2010 20:33)no teda to je zaujímavé, to by ma zaujímalo čo Joe chcel...Jéj to si viem predstaviť Michaelovu izbu a ako sladko spí:D...ách bože aj ja cjcem byť na Jessicinom mieste...supér, len pokračuj:DD
joe
(adulienka303, 27. 12. 2010 21:22)