Po runwayi rolovalo lietadlo. Bolo to malé osobné lietadlo ktoré tu pristávalo každý týždeň vždy v piatok. Stroj zastal a otvorili sa dvere. Von vystúpilo niekoľko cestujúcich, predovšetkým dovolenkárov čo sem prišli stráviť pár dní, aby si v kľude užili slnko a krásne nedotknuté pláže, ktoré sa nachádzali na tomto ostrove. Cestujúci sa nahrnuli do letiskovej haly, ktorá pripomínala skôr hangár ako seriózny terminál ale tu to nebolo nič čo by cestujúcich znepokojovalo. Lietadlá tu pristávali len raz do týždňa a letisko bolo malé, adekvátne k veľkosti ostrova. Medzi cestujúcimi sa nachádzala aj skupinka mladých mužov. Bolo ich 5. Mali so sebou kopu batožiny. Bolo zrejmé že prišli na dlhší čas ako ostatní turisti. Po vybavení formalít, sa začali obzerať po okolí. Mal ich tam čakať niekto kto ich odvezie k domu na pláži čo si tu kúpili. “ Do kelu kde je? Erdtman predsa všetko vybavil, mal nás tu čakať aj s autom” rozčuľoval sa Kee. “Idem mu zavolať, samozrejme ak tu nájdem nejaký telefón” povedal Ian. Ale v tom sa objavil miestny mladík v hawaiskej košeli a tmavých okuliaroch a podišiel rovno k nim. “Ste Europe?” spýtal sa lámanou angličtinou. Keď prikývli, povedal im aby nasadli do auta. A tak už o chvíľu sa viezli po prašnej ceste popri morskom pobreží v ústrety svojmu novému domovu, ktorý si dobrovoľne zvolili, kôli vysokým daniam v ich rodnej krajine, ale to je zas iný príbeh. O chvíľu zastali pred krásnym veľkým domom, v malom zálive, ktorý obkolesovala prekrásna čistá pláž a úžasne tyrkysové more trblietajúce sa v západe slnka. Bol už pomaly večer. Chalani vystúpili z auta, pobrali si svoju batožinu, rozlúčili sa s mladíkom čo ich doviezol. Cestou sa samozrejme povyzvedali ako to tam chodí, kde si môžu prenajať auto a ako ďaleko je to do najbližšieho mesta, ak sa to dá nazvať mestom. Ostrov bol malý a tak aj jediné mestečko čo tu bolo, bolo maličké, len pár domov, pár obchodov a pár barov a reštaurácií pre turistov. A samozrejme niekoľko hotelov. Auto odišlo a oni tam zostali stáť. Bolo počuť len šumenie mora a vetra čo sa preháňal po zálive. “Je tu krásne” povedal Joey ale v jeho hlase bolo počuť jemný odtieň smútku. “Poďme radšej dnu, dúfam je chladnička plná, som hrozne hladný” povedal Ian a vykročil ku vchodu. Ostatní ho nasledovali. Dom bol krásny nielen z vonku ale aj z vnútra. Bol perfektne zariadený a bola tam kopa izieb. Vlastne pre nich piatich bol až priveľký, mal dve poschodia , na prízemí bola veľká kuchyňa a obývačka a na poschodiach boli izby. “Beriem si tú prvú s výhľadom na more” zakričal John Levén ostatným po prehliadke domu a už si tam aj ťahal svoje kufre. “OK, tak ja si beriem tú vedľa teba” pridal sa Mic. “ A kto si vezme hentú? Ja nie, ja tiež chcem mať výhľad na more!” spýtal sa Kee. “Keď chceš mať výhľad na more choď o poschodie vyššie” odpovedal mu Joey. “Ja tam idem asi tiež”. Takto to vyzeralo ešte hodnú chvíľu kým si všetci našli tú správnu izbu ktorá by im vyhovovala. Nakoniec to skončilo tak, že John Levén a Mic a Ian sa ubytovali na prvom poschodí (treba pripomenúť že všetkým sa ušla izba s výhľadom na more) a Kee a Joey sa ubytovali na druhom poschodí. O chvíľu sa všetci zišli v kuchyni pri velikánskej chladničke ktorá bola plná jedla a pitia. Vonku bolo krásny horúci večer a tak po dobrom jedle si posadali na pláž aj s basou piva, sedeli a rozprávali sa a čím viac plechovíc bolo prázdnych tým viac im stúpala nálada, až sa im zdalo že to na tomto ostrove v tomto rozprávkovo rajskom azyle nebude až také zlé. “Hej, vstávajte!” zakričal Mic. Pomaly sa začali preberať. Joey sa pokúsil otvoriť oči ale len čo to urobil úplne ho oslepilo slnko. Posadil sa so zavretými očami a potom si dlaňou zatienil oči a otvoril ich. Naskytol sa mu pohľad na nádhernú slnkom zaliatu pláž a vtedy mu došlo kde vlastne je. Na ostrove ktorý sa na ktovie ako dlho stane ich domovom. “Čo vlastne budeme dnes robiť?” spýtal sa John. Všetci len bezmocne pokrčili plecami. “Ja som hladný, idem sa v prvom rade najesť” ozval sa ako vždy hladný Ian a odkráčal do domu. Všetci ho nasledovali, len Joey zostal sedieť na piesku a ticho hľadel na more. Vlny stále odchádzali a prichádzali a zakaždým odlivom odkryli nejaký kamienok v piesku, nejakú malú mušľu či kraba. Už ani nevedel ako dlho tam sedí, keď ho z tohto rozjímania vyrušili hlasy chalanov z domu, ktorí ho už volali na raňajky. Postavil sa a zrazu v diaľke uvidel nejakú ženskú postavu. Stála po kolená vo vode, chrbtom k nemu a vlasy jej viali vo vetre. V tom sa k nemu otočila, zamávala mu. Joey jej odkýval potom zmizla za útesom. Chvíľu tam ešte stál a uvažoval či to čo pred chvíľou videl bola skutočnosť alebo len výplod jeho zmätenej mysle. “Tak ideš?” ozvalo sa za ním a tak sa pobral dnu. Čas sa hrozne vliekol. Bolo neskoré popoludnie, a chalani len tak posedávali a polihovali na pláži pre domom. “To je hrozná nuda” zívol si Kee. “Máš pravdu, a to sme tu ešte len prvý deň. Viete si predstaviť čo tu budeme robiť celý ten čas?” ozval sa Mic. “Však tu nemusíme byť celý čas, odskočíme si napríklad do L.A. alebo do Európy” pridal sa k rozhovoru Ian. Ale keď si predstavili že sú vlastne v západnej Indii a všade je odtiaľ ďaleko a nie “na skok” tak sa im nechcelo ísť vôbec nikam. “Počujte, čo keby sme zavolali Johnovi Norumovi, keď sme sa naposledy stretli v L.A. bolo to hrozne narýchlo ani sme si po takom dlhom čase nestačili poriadne pokecať” ozval sa Joey. “Pozveme ho na pár dní sem, bude to super”. Všetkým sa táto myšlienka zapáčila, aspoň nebude taká nuda, pomysleli si. A tak ešte v ten deň zazvonil u Johna Noruma v Kalifornii telefón. Pozvanie prijal s radosťou a tešil sa na svojich starých kamarátov z mladosti. S balením sa ale veľmi neponáhľal, veď najbližšia linka na ostrov letela až o týždeň. Bol večer. Chalani sa rozhodli že sa pôjdu pozrieť do mesta. Bolo to pešo kúsok, a tak nepotrebovali žiadny dopravný prostriedok. Kráčali popri pobreží a zhlboka vdychovali voňavý morský vzduch. Vo večernom šere sa ozývali cikády a morský príboj a v diaľke za obzorom zapadalo slnko. Za chvíľu ho už vôbec nebolo vidno, zostali len červánkové oblaky. “Do riti toľko romantiky už neunesiem” zahrešil John Levén. Ostatní s ním mlčky súhlasili. V meste si vyhliadli príjemný bar kde si dali pivko, lebo na tvrdý alkohol bolo prihorúco. Rozprávali sa o všetkom možnom a keď sa všetci návštevníci baru pomaly vytratili, pobrali sa aj oni späť do svojho domu. Cestou im bolo veselo, celý čas sa smiali a rozprávali si veselé zážitky. Po príchode do domu sa všetci rozpŕchli do svojich izieb a v dome zavládlo ticho. Bolo počuť len šumenie mora a cvrlikanie cikád. O chvíľu už odfukovali v posteliach a snívali sladké sny. Ale bol tu niekto kto nemohol spať. Bol to Joey. Stále sa ešte nevedel spamätať z toho všetkého, stále mu to ešte akosi nedochádzalo. Vzdychol si a posadil sa na posteli. Chvíľu rozmýšľal a potom vstal, zišiel dole do kuchyne že sa niečoho napije. Sadol si za stôl a hlavu si vložil do dlaní. Nevedel či rozhodnutie odísť zo Švédska od svojich rodín bolo správne. Z týchto myšlienok ho zrazu prebral nejaký zvláštny zvuk zvonka. Vyšiel von aby zistil čo to bolo. A v tom ju zase zbadal. Vychádzala z vody a mesiac sa odrážal v kvapkách čo jej stekali po mokrom tele. Joey ju pozoroval ako zhypnotizovaný ale tento krát si bol istý že sa mu to nezdá. Keď ho zbadala, zastala. Joey sa naopak pohol smerom k nej. Keď boli od seba vzdialení len na pár metrov, zastal. Chcel si ju poriadne obzrieť. Mesiac osvetľoval jej telo ale do tváre jej nebolo dobre vidno. “Ahoj” ozval sa Joey a čakal čo bude. “Ahoj” odpovedala mu. To ho celkom potešilo lebo vedel že hovorí po Anglicky. Nastalo trápne ticho a tak Joey povedal čo ho prvé napadlo. “Aká je voda?” a hneď si aj v duchu nadával za takú “duchaplnú” otázku. Ona sa ale zasmiala a odpovedala “Teplá”. “Chodíš sa sem kúpať každú noc?” “Áno, skoro každú” odpovedala a sadla si do piesku. Joey si prisadol k nej. Teraz už jej videl do tváre. Nebola úplne modelkovsky krásna ale mala zvláštnu charizmu a vyžarovanie. Začali sa rozprávať a rozprávali sa dlho dlho o všetkom možnom že ani nezbadali, že sa pomaly na východe začalo rozvidnievať. “Už je skoro ráno, mala by som ísť” povedala. “Budú si o mňa robiť starosti”. “S kým si tu vlastne na dovolenke?” opýtal sa. “S priateľmi” odpovedala a vstala. “A kde bývaš?” “V hoteli Azalea place” “Prídeš sem aj dnes?” ešte za ňou zakričal. Obzrela sa a len sa usmiala zakývala mu a zase zmizla za palmami čo lemovali cestu okolo pobrežia. Joey sa sám pre seba usmial. Toto bola prvá radostná vec na tomto ostrove čo sa mu stala. Ešte raz sa zahľadel na palmy za ktorými zmizla a pobral sa do postele dospať túto zvláštnu noc..... ++++ Keď sa zobudil bolo už poludnie. Dom bol prázdny, všetci niekam odišli. Joey vyšiel na terasu a sadol si za stôl. Boli na ňom taniere a zvyšky jedla čo zostali po raňajkách. Pri pohľade na ten neporiadok mu bolo jasné že toto bude asi ich najväčší problém. Upratovanie. Nalial si vlažnú kávu do jedinej čistej šálky čo na stole našiel a zamyslel sa. Jediné na čo posledných pár hodín dokázal myslieť bola ona. To dievča z pláže. Rozmýšľal nad tým kto sú jej priatelia, či je medzi nimi aj nejaký “blízky” priateľ, čo asi tak práve robí a či ju dnes uvidí. V noci sa síce celý čas rozprávali ale väčšinou o hudbe a podobných veciach, nepadli žiadne konkrétne fakty z ich životov. To asi preto že bol zvyknutý si chrániť svoje súkromie a o týchto veciach sa nikdy s neznámymi ľuďmi nerozprával. Ale bol si istý že ona vie, kto je. Horšie bolo, že on nevedel, kto je ona. A v tej chvíli sa pevne rozhodol že to zistí. Už chcel vstať, že sa pôjde pozrieť do hotela v ktorom býva, ale v tom videl prichádzať Iana s Keeom. “No dobré ránko šípková ruženka” zažartoval Ian. Mal na sebe len plavky a vlasy stiahnuté vzadu do chvosta. “Ráno sme sa ťa pokúšali zobudiť ale spal si ako zarezaný, tak sme odišli bez teba” dodal Kee. “A kde ste vlastne boli?” spýtal sa Joey. Obaja sa pozreli na seba a rozosmiali sa. “Boli sme na prieskume ostrova” povedal so smiechom Kee. “A musím povedať že je to tu skvelé, kopa krásnych dievčat, páči sa mi tu stále viac” “Zoznámili sme sa na pláži s takou skupinkou dievčat, boli tam aj nejaký chlapi ale báb bolo viac, sú z Európy a sú perfektné. John a Mic sú ešte s nimi, odišli surfovať na východnú pláž” dokončil Ian. “Ja som si len prišiel po nejaké tričko lebo už mám úplne spálený chrbát a bežím za nimi. Poď aj ty, hádam tu nechceš sedieť celý deň” Pri pohľade na neporiadok na stole len zamrmlal “Asi by sme si mali rozdeliť služby na upratovanie, inak sa tu za chvíľu zahrabeme v odpadkoch” a po týchto slovách vbehol do domu. O chvíľu už kráčali všetci traja po pláži smerom na východ. Joey mal síce iné plány ale chalani ho presvedčili že má ísť s nimi, a tak to vzdal a išiel. Musel by im vysvetľovať svoje nočné dobrodružstvo a to sa mu naozaj nechcelo, lebo vedel že by si z neho uťahovali. A tak radšej išiel s nimi. Utešoval sa tým, že v noci za s ňou určite zase stretne na pláži pri ich dome. Keď sa blížili k východnej pláži už z diaľky videli skupinu ľudí, niektorí len tak posedávali na piesku, iní hrali volejbal a ostatní boli vo vode a skúšali chytiť tú najlepšiu vlnu. Medzi tými čo surfovali bol aj John s Micom. Veľmi im to nešlo, viac boli vo vode ako na surfe ale bola to veľká zábava, lebo mali okolo seba niekoľko dievčat čo im ochotne pomáhali, vždy keď sa potrebovali z vody dostať späť na dosku. Joey sa začal obzerať. Zrazu zostal uprostred tých ľudí sám, Ian sa pridal k tým čo hrali volejbal a Keeho nikde nevidel. “No super” vzdychol si sám pre seba. Už sa chcel otočiť že sa vráti do domu ale vtom k nemu pribehli dve dievčatá. “Ahoj Joey, konečne si tu” a už ho vliekli k hlúčiku ľudí čo sedeli na pláži a očividne sa dobre bavili, smiali sa a rozprávali. Ktosi mu strčil do ruky plechovku piva. Joey musel pripustiť že sa začal celkom dobre baviť. Občas zazrel niektorého zo svojich kamošov ako sa tak isto dobre zabávajú, či už sedeli v nejakom debatnom krúžku medzi dievčatami čo sa na nich lepili a nespustili z nich oči alebo sa snažili surfovať čo im až tak perfektne samozrejme nešlo, ale bolo veľmi smiešne sa na to pozerať. Joey si všimol dievča čo sedelo neďaleko Keeho. Bola pekná, mala svetlé vlasy, trošku zvlnené od vody. Mala na sebe tyrkysové plavky, veľmi jej pristali ku krásnym veľkým modrým očiam. V tých očiach mala čosi zvláštne, také uhrančivé, čo očividne zaujalo aj Keeho lebo z nej nevedel spustiť oči. “No teda” pomyslel si s úsmevom ale potom si spomenul na svoju “neznámu” z pláže. Zasiahol ho zvláštny nepokoj, a rozhodol sa že sa nejako musí vytratiť a pôjde sa pozrieť do hotela Azalea place. Ale vytratiť sa bol väčší problém ako predpokladal. Hneď ako vstal, obkolesilo ho pár dievčat, a v tej rýchlosti bolo ťažké vymyslieť si pádny dôvod prečo odchádza a kam vlastne ide. “Čo keby sme si išli zahrať volejbal?” bolo prvé čo ho napadlo. “Do kelu, to je za nápad” pomyslel si, a už aj kráčal s hlúčikom dievčat k skupinke čo hrala volejbal. Nevedel si sám seba dosť dobre predstaviť ako hrá volejbal ale už sa nedalo cúvnuť. Dostal do ruky loptu a postavil sa na podanie. Samozrejme že lopta letela nízko a zastavila sa na sieti. Ktosi mu ju hodil späť. Druhý pokus. A znova to isté. Už sa cítil ako úplný pako, najradšej by bol odišiel, nebol zvyknutý na to že sa mu veci nedarili. V tom k nemu pristúpilo nejaké dievča s loptou v ruke a so smiechom mu ju podávala. Keď si ju bral oči sa im stretli a skoro sa mu podlomili kolená. Bola to jeho “neznáma” z nočnej pláže. “Ahoj Joey, máš posledný pokus tak to nepokaz” povedala a vrátila sa na svoju pozíciu. Zhlboka vydýchol a ... Podanie bolo úspešné, lopta preletela ponad sieť a konečne sa začalo hrať. Zrazu sa mu začalo celkom dariť a hra ho úplne chytila. Samozrejme že očkom stále sledoval ju. Ani nezbadal ako prišiel večer. Skupinka sa pomaly začala rozchádzať. V tom pribehol k Joeymu Kee. “Počúvaj, ja mám taký nápad. Čo keby sme spravili dnes večer u nás v dome párty? Pozveme nejaké dievčatá, bude super, čo ty na to?” Joey sa na neho pozrel ale Kee bol otočený na úplne inú stranu a hľadel na dievča v tyrkysových plávkach s veľkými modrými očami. Usmial sa a povedal “Dobrý nápad, povedz to chalanom”. A hneď sa otočil aby odovzdal pozvanie na párty svojej “neznámej”. “Tento ostrov je fakt super” pomyslel si. Bola už tma, ale ich dom bol vysvietený, a hudba sa ozývala široko ďaleko do okolia. Prišla kopa ľudí, hlavne dievčat a všetci sa dobre zabávali. Ian bol najväčší “šašo” v kapele a ani tento raz nič nezostal dlžný svojej povesti. Boli chvíle keď pritiahol pozornosť všetkých prítomných. Ale nie všetkých pritiahol Ianov humor. Na terase vonku sedel Kee so svojou okatou kráskou a rozprávali sa a vychutnávali si príjemný horúci večer. Bolo očividné že Kee je z nej hotový. Ale Joey si tento večer neužíval tak ako ostatní. Tá ktorú čakal ešte stále neprišla. Vyšiel von a pomaly kráčal po pláži k vode. Celý deň chodil bosý a tak ani teraz nemal obuté nič. Vošiel do vody po členky a vychutnával si ten príjemný pocit chladu. Nechcelo sa mu vrátiť do domu medzi ostatných, bol sklamaný z toho že neprišla. Veď to predsa sľúbila. Toto boli myšlienky čo sa mu preháňali hlavou. V tom za sebou počul kroky. Otočil sa a za ním stála ona. “Ahoj” pozdravila sa. “Prepáč že idem neskôr.” “Ahoj, to nič, hlavne že si prišla” odpovedal a chytil ju za ruku. Cítil ako sa jeho nálada otočila o 180 stupňov. “Nejdeme sa prejsť po pláži?” navrhol. “Alebo sa chceš radšej okúpať?” Usmiala sa na neho a mlčky vykročili prejsť sa. Držali sa stále za ruky. Nikto z nich nič nepovedal len kráčali a vychutnávali si túto chvíľku. Zrazu kúsok pred sebou zbadali čln priviazaný k brehu. Trčali z neho rybárske prúty a siete. Očividne to bol čln niektorého z miestnych rybárov. “Nejdeme sa povoziť?” spýtala sa. Joey sa zasmial. “Ok, poďme”. Naskočili do člna a odrazili sa od brehu. “Budeš veslovať alebo si to rozdelíme? Ja si vezmem jedno a ty druhé veslo” ozvala sa. “Alebo nie, ty vesluj a ja skúsim chytiť nejakú rybu” zažartovala. Obaja sa rozosmiali. Napätie medzi nimi sa pomaly uvoľňovalo. Joey sa pustil do veslovania. “Zaspievaj mi niečo”. “A čo by si dáma želala počuť?” zažartoval Joey. “Čo napríklad Never say die” odpovedala “Jedine ak budeš spievať so mnou”. Pozreli sa na seba a rozosmiali sa. Nálada sa im zlepšovala každou sekundou, nakoniec si spievali z plného hrdla tak že ich bolo počuť široko ďaleko a ohromne sa pri tom zabávali a samozrejme nezostalo len pri repertoári Europe ale na rad prišli aj iné skupiny. Občas sa čln nebezpečne rozkýval, len len že sa neprevrátil. To samozrejme nedalo na seba dlho čakať a v jednej sekunde sa to stalo. Čln sa prevrátil a oni sa ocitli vo vode. Obaja sa smiali, bolo im spolu super. “ Nesmej sa, som zvedavá ako sa dostaneme naspäť do člna” spýtala sa so smiechom. “Poď pomôžem ti” odpovedal Joey a pomohol jej vyliezť do člna a potom vyliezol za ňou. “Poďme rýchlo k brehu, nech nezistia kto im postrácal polovicu rybárskeho náčinia” zasmiala sa. A tak sa zase spievajúc doplavili k brehu, vyskočili z člna. Otočila sa k nemu a so smiechom povedala “To bolo super”. “Ano” odpovedal a pritiahol si ju k sebe a vášnivo ju pobozkal. Obaja cítili ako sa stráca všetko naokolo a jediné čo je skutočné sú oni dvaja a ten bozk. Čas stratil význam a celé to trvalo celú sladkú večnosť, aj keď v skutočnosti to boli len sekundy. Pomaly sa od seba odtiahli. “To bol ten najsladší bozk aký som kedy dostala” usmiala sa na neho. Opätoval jej úsmev a zahľadel sa jej do očí. “Mali by sme sa vrátiť, už je skoro ráno” Prikývol. Pomalým krokom sa pobrali späť k domu. Celou cestou sa rozprávali a držali za ruky. Bola to čarovná noc. Keď prišli k domu, bolo už všade ticho. Síce sa svietilo na terase aj na prízemí ale bolo zrejmé že párty sa už dávno skončila. A tak sa pobrali k hotelu kde bývala. Keď už stáli pred vchodom, Joey si ju znova pritiahol k sebe a pobozkal ju. Potom sa mu vyšmykla a zmizla za dverami hotela. Pomaly sa otočil a kráčal k domu na pláži. Usmieval sa a bol veľmi veľmi šťastný. Už teraz sa tešil čo prinesie zajtrajší deň.
++++
Cez otvorené okno do izby svietilo slnko. Kee otvoril oči. V izbe bol neporiadok, všade po zemi boli rozhádzané kusy oblečenia. Vedel že by to mal asi upratať ale vôbec sa mu do toho nechcelo. Včera večer to bolo skvelé. Párty sa vydarila a on strávil celý čas s Tinou, dievčaťom čo spoznal včera na pláži. Nemohol sa nasýtiť pohľadu do jej krásnych očí. Túžil ju spoznať bližšie, vlastne chcel o nej vedieť všetko. Večer sa síce čo – to dozvedel, ale to mu zďaleka nestačilo. Bola trochu tichá a všetko z nej musel ťahať. Možno že sa jej až tak nepáčim. Čo ak ma nebude chcieť? Ale hneď tieto myšlienky zahnal, neúspech si nepripúšťal. Zívol a konečne sa prinútil vstať. Poprekračoval všetko čo bolo na zemi, a vyšiel z izby. Na chodbe stretol nejaké dievčatá čo tu nocovali, jedna práve vybehla z Ianovej izby, hneď za ňou vyšiel aj Ian. “Nazdar Kee, akú si mal noc?” pozdravil Keeho. “No ja celkom pokojnú a čo ty?” Ian sa len veľavravne uškrnul a zbehol dole po schodoch. Zvyšné dve dievčatá sa pripojili k nemu a pohli sa za Ianom. Dole v kuchyni sa to hmýrilo ľuďmi, chvíľami sa zdalo že včerajšia párty dnes ráno pokračuje. Mic, John a Ian sedeli obklopený dievčatami vonku na terase a dojedali raňajky. Prisadol si k nim. Nálada bola perfektná, rozprávali sa a smiali. Postupne sa dom začal vyprázdňovať, všetci si našli nejaký program ako stráviť dnešný horúci deň. Na schodoch sa objavil Joey. Obzeral sa okolo s tým svojím typickým úsmevom. “To je riadny bordel” povedal keď schádzal dole. Dom naozaj vyzeral ako po výbuchu, všade sa povaľovali prázdne plechovky od piva, fľaše a poháre, kartóny od pizze. Nikde nikoho nebolo, len na terase vonku sedel Kee. Joey si našiel v chladničke fľašu s vodou a prisadol si k nemu. “Tak ako? Čo hovoríš na párty? Vydarená nie?” spýtal sa. “Ale áno, bolo fain” odpovedal Kee. “Len teba som tu nikde nevidel” Joey sa potmehútsky usmial. “To asi preto že si nespustil oči z tej blondínky s modrými očami.” zažartoval Joey. “Je dobrá že?” “Je super” odpovedal Joey a potľapkal Keeho priateľsky po ramene. “Kde si bol večer, priznaj sa” dobiedzal Kee. Joey si povzdychol, skôr či neskôr na to prídu, takže lepšie bude keď to povie sám. “Niekoho som stretol”. Kee hneď zbystril pozornosť. “Rozprávaj” prikázal mu so smiechom. “Čo by si chcel počuť, stretol som ju minulú noc tu na pláži. No a včera sme spolu hrali volejbal zatiaľ čo ty si sa bavil s tou modrookou. Ako sa vlastne vola?” “Volá sa Tina” odpovedal Kee. “Pokračuj”. “No a prišla aj večer na párty ale nezdržiavali sme sa tu, boli sme sa prejsť po pláži. To je všetko” dokončil Joey. “To je všetko??” opýtal sa Kee podpichovačne. “Veď si bol preč celú noc. Bolo aj niečo viac?” “Pobozkali sme sa ak pod tým “viac” myslíš toto” odpovedal mu Joey a usmial sa pri tejto spomienke. “Vaaaažne” vykríkol Kee so smiechom. Keby mu toto povedal napríklad Ian, ani by sa nad tým nepozastavil, ale u Joeyho to nebolo také bežné bozkávať sa len tak s neznámym dievčaťom. Len nedávno sa rozišiel so svojou dlhoročnou priateľkou a všetci mali pocit, že chce mať teraz chvíľu pauzu. A do toho prišlo ešte aj toto sťahovanie na ostrov. “A aké to bolo? To si nám kedy chcel toto povedať?” “No vlastne som vám to vôbec nechcel povedať, lebo som presne vedel že z toho budete robiť kovbojku.” “Akú kovbojku? Nikto z toho nič nerobí, len sa tešíme s tebou, záleží ti na nej, nie?” “Áno, záleží”. “No vidíš, tak to má byť. Hneď to bežím povedať chalanom” zasmial sa a už ho nebolo. Kee kráčal po pláži. Teda to sú novinky, pomyslel si. Mal v úmysle nájsť chalanov ale potom si to premyslel. Nájde radšej Tinu. Po chvíľke chôdze prišiel k hotelu Azalea place. Včera večer mu prezradila že tam býva. Ale to bolo asi tak všetko. Recepčná v hoteli čosi ťukala do počítača. Po chvíli zdvihla hlavu a Kee sa snažil použiť všetok svoj osobný šarm aby sa dozvedel to čo chcel vedieť. Stačil krátky opis a hneď vedela o koho ide. Prezradila mu že Tina je tu s partiou priateľov a zostanú tu ešte dva týždne. A momentálne ešte neopustili hotel, takže určite sú ešte na izbe. Č. 358. Len čo to dopovedala Kee už čakal na výťah. Pred izbou číslo 358 zastal, nadýchol sa a zaklopal. O chvíľu sa otvorili dvere. Stálo tam akési dievča, nebola to Tina. Ale pamätal si ju zo včera z pláže, hrala s Joeym volejbal. “Je tu Tina?” opýtal sa jej. Prikývla a otvorila dvere tak aby mohol vstúpiť. “Sprchuje sa, len teraz sme vstali, tá vaša včerajšia párty sa trochu pretiahla” povedala. “Ok, počkám. Ty si bola tiež u nás včera? Nikde som ťa nevidel.” “Ehm, hej bola som tam” povedala a hneď zmenila tému. Ale Kee sa nedal odradiť. “A kedy si prišla? S Tinou som ťa nevidel.” “Prišla som neskôr, Tina prišla s ostatnými, ja som sa ešte chvíľu zdržala.” povedala dúfala že sa už nebude vypytovať. V tom Tina vyšla z kúpeľne. Kee sedel na sedačke ale keď ju zbadal hneď vyskočil. Bola zabalená v osuške, mokré vlasy sa jej vlnili a po pleciach jej z nich stekali kvapky a robili malé kľukaté cestičky ktoré končili kdesi pod osuškou. Prekvapene sa na neho pozrela. “Čo ty tu robíš?” spýtala sa. “Ahoj, išiel som len tak okolo a napadlo ma že ťa pozvem na obed. Alebo neskoré raňajky? Čo ty na to?” “No ja neviem, mala som už niečo v pláne” snažila sa vyhovoriť Tina. “Čo také? Niečo mi ušlo? Pokiaľ viem nemali sme nič naplánované.” skočila do toho R...... Tina sa na ňu nahnevane pozrela. Nemala v úmysle stráviť zvyšok dňa s Keeom. Bol veľmi milý a príjemný spoločník, ale mala pocit že chce od nej viac, a na to naozaj nemala chuť. Začať si niečo s rockovou hviezdou, a prežiť s ňou románik na krásnom ostrove a potom? A Kee vôbec nebol jej typ. Bol príliš svetácky a sebaistý. Kee videl že musí niečo urobiť aby ju presvedčil. “Tak čo keby ste išli obe, bude to fain” navrhol. Obidve sa na seba pozreli. Tina uprela na R.... prosebný pohľad a pokrútila hlavou. “Ok tak ideme” ozvala sa R.... Kee sa spokojne usmial, Tina len zagúľala očami a išla sa obliecť. Už niekoľko minút sedeli v prijemnej reštaurácii na pláži s výhľadom na more. Napriek tomu že Tina nechcela ísť, teraz sa dobre bavila. Objednali si a kým čakali Kee im rozprával rôzne zážitky čo zažili na poslednom turné. Bol dobrý rozprávač a všetky príbehy boli vtipné takže sa skoro v kuse smiali. Joey sa pokúšal trochu upratať dom. Pozbieral všetky prázdne plechovky a fľaše ale aj tak to tam vyzeralo ako v chlieviku. Tak toto sám asi nezvládnem, pomyslel si. “Kašlem na to”, povedal si a vybral sa na východnú pláž dúfajúc že tam nájde R..... “....no a potom sme nakoniec aj tak museli zahrať Carrie” dokončil ďalší príbeh Kee. Obe dievčatá sa zasmiali. “Dáme si ešte jeden drink?” “Ja si už nedám, je hrozne teplo” odpovedala Tina. “Ja tiež nie” pridala sa R... “Už ten jeden mi riadne stúpol do hlavy”. “Tak dobre, necháme to na večer” zhodnotil situáciu Kee. A v tom vstal a začal mávať. “Pozrite to je Joey,” ukázal smerom k pláži. Joey kráčal po členky vo vode, na sebe mal oblečené len plavkové trenky a rozopnutú košeľu, ktorú mu rozfúkaval vietor takže mu odhaľovala celú hruď. “Joooey” zakričal. Joey sa prebral zo zamyslenia keď začul svoje meno. Zdvihol hlavu a uvidel Keeho v reštaurácii s dvoma dievčatami. Odkýval mu ale Kee na neho stále mával a volal ho k nim. Keď prišiel bližšie spoznal modrooké dievča a..... JU. Čo tu robí s Keeom, pomyslel si. Potom prišiel bližšie a chytil ju za ruku a dal jej pusu. “Ahoj, práve som ťa hľadal” povedal. “Ahoj, tak si ma už našiel” zasmiala sa. Kee a Tina sa na seba pozreli. “To je čo? Vy sa poznáte?” opýtal sa Kee. A potom mu to docvaklo. To je to dievča o ktorom mu rozprával dnes na terase. Joey si prisadol a stále držiac R ... za ruku. Kee sa na neho chvíľu uškŕňal a potom mu vyrozprával ako išiel hľadať Tinu a ako sa to celé zomlelo, že nakoniec skončili v reštaurácii všetci traja. “Takže vy dve ste tu spolu?” opýtal sa Joey. “To je ale náhoda”. “A odkiaľ ste konkrétne?” “Sme zo Slovenska, malá krajina v strednej Európe” odpovedala R.. “Aha viem to je pri Maďarsku, raz sme tam hrali” pridal sa Kee. “A čo vlastne robíte?” “Ja študujem na výške ekonomiku a R... je manažérkou v jednej cateringovej firme.” Nakoniec sa obed pretiahol takmer do večera, výborne sa bavili a tak ani nezbadali ako rýchlo beží čas. “Viete koľko je hodín?” pozrela sa na hodinky so smiechom Tina. “Sme tu už skoro 5 hodín”. “Vážne? Ten čas ale letí.” začudoval sa Joey. “Poďme sa okúpať, čo vy na to?” “Dobre, ale my zbehneme do hotela pre plavky” odpovedala R... “Načo sú vám plavky? Na opačnom konci ostrova je taká opustená pláž medzi útesmi, tam nemusíte mať plavky nik nás tam neuvidí” snažil sa ich presvedčiť Kee. “Tak to ani náhodou” povedala Tina. “Buď budem mať plavky alebo s vami nikam nejdem”. Vôbec nemala chuť niekde pobehovať nahá a ešte k tomu pred dvoma chlapmi, aj keď to boli rockové hviezdy a ich hudbu mala veľmi rada. “Ja tak isto” pridala sa R... a obe sa bojovne pozreli na chalanov. Joey sa usmial svojím krásnym šibalským úsmevom a Kee si vzdychol a len pokrčil plecami. “Tak dobre, ideme do hotela s vami, alebo tu máme počkať?” “Počkajte tu, za chvíľku sme späť” povedali baby a už aj bežali do hotela. “To čo bol za nápad s tými plavkami?” smial sa Joey “To si si fakt myslel že sa s nami pôjdu kúpať nahé?” “Prečo nie, pýtaš sa ako keby si to ešte nikdy nezažil. Dievčatá urobia hocičo len aby mohli byť s nami.” “Hmmm, ale tieto očividne nie. Nehádž všetky do jedného vreca.” “Ok, došlo mi. Asi to bol fakt hlúpy nápad” priznal Kee. Nechcel si to u Tiny pokaziť, lebo sa mu páčila čoraz viac. Nebola ako ostatné dievčatá, čo sa na nich lepili, dokonca mal pocit, že jej je úplne jedno že je gitarista v nejakej svetoznámej skupine. Kúpanie sa nakoniec vydarilo, a keď sa vracali späť do hotela svietili už hviezdy. Kráčali po promenáde kde sa prechádzali dovolenkári. Bol príjemný neskorý večer, všetci traja mali na sebe len plavky lebo bolo stále veľmi horúce. Joey držal R... za ruku. Vlastne celý čas čo strávili na pláži sa od nej ani nepohol. R... to lichotilo predsa len bol svetoznámou hviezdou a vôbec netušila keď sa streli vtedy v noci pri ich dome, že sa z toho bude vyvíjať toto. Ale vedela že to musí brať s rezervou, že toto je pravdepodobne len dovolenková love story. “Čo s načatým večerom?” spýtal sa Kee. Baby len pokrčili plecami. Bol nádherný večer bol by hriech ísť už spať. “Poďme k nám, môžeme si spraviť opekačku na pláži pred domom. Vezmeme gitary , niečo si zahráme, čo vy na to?” navrhol Joey. “To je super nápad” povedala R.... “Ideme nie?” spýtala sa Tiny. “Dobre. Tak sa pôjdeme prezliecť a prídeme k vám” povedala Tina. Na pláži pred domom plápolal oheň. Okolo neho posedávali chalani z jednej slávnej rockovej skupiny, všetci okrem Iana mali v rukách gitary a buď len tak brnkali známe pesničky alebo spievali svoje úplne nové. Dve dievčatá čo s nimi boli ich so záujmom počúvali. “Zahrajte ešte tú čo ste hrali na začiatku” poprosila Tina. “Myslíš TALK TO ME?” opýtal sa Kee. “Áno tú” odpovedala. “Kto si dá ešte pivo? Zbehnem nejaké zobrať do chladničky” ozval sa Joey a už aj vstával. “Poď so mnou, pomôžeš mi” obrátil sa k R.... Len čo vošli do kuchyne objal ju, pritlačil ku stene a pobozkal. Bol to dlhý vzrušujúci bozk. Keď sa od nej odtiahol pozrel sa jej do očí. “Som z teba úplne hotový. Zostaň tu dnes v noci so mnou” zašepkal. Pokrútila hlavou a vyšmykla sa mu. “Prečo nie? Chcem sa s tebou milovať, myslel som že aj ty.” Povedal sklamane. Pomaly k nemu pristúpila a nežne mu odhrnula vlasy čo mu padali do tváre. “Tiež to chcem a veľmi, ale nemôžem. Nemôžem sa s tebou milovať, lebo je to nebezpečné”. Nechápavo na ňu pozeral. “Vieš ak sa s tebou budem milovať, môže sa stať že to začnem brať vážne, môžem sa do teba zamilovať, a potom keď o dva týždne odtiaľto odídem, budem mať zlomené srdce. A to nechcem.” dopovedala a vyšla von. Už sa nevrátila k ohňu, prebehla okolo domu a zamierila rovno do hotela. Po ceste stále rozmýšľala nad tým či neurobila chybu, či predsa len nemala zostať s ním, veď no a čo, prežila by aspoň nádhernú dovolenkovú lásku a zostali by jej spomienky na celý život. S Joeym. Vzdychla si. No už je to za mnou. Po dnešku sa už so mnou určite nestretne. Toto boli jej myšlienky pred tým ako sa uložila už skoro nad ránom do postele. Pozrela sa na Tininu posteľ. Bola prázdna ...... +++++ Bolo skoré ráno. Na letisku pristálo malé súkromné lietadlo. Vystúpil z neho len jediný pasažier. Po odbavení formalít vyšiel pred letiskovú halu, kde boli pristavené autá čo odvážajú turistov do hotelov. Pristúpil k jednému a niečo sa spýtal a potom nasadol. Auto odišlo. Vcelom dome bolo ticho. Všetci ešte spali. Tina sa zobudila na akési zvuky. Zdvihla hlavu a obzrela sa okolo seba. Bola v nejakej izbe, celkom sama. A vtom jej došlo kde je. To snáď nie je pravda že som tu zostala, vravela si v duchu. Včerajší večer bol príjemný, s chalanmi pri ohni bolo fain, bolo super počúvať ako hrajú, boli fakt dobrí. Ani nezbadala, kedy sa R... vytratila niekam preč aj s Joeym. Vlastne áno. Zaregistrovala že išli po niečo do domu. Lenže si nevšimla, že sa ani jeden z nich už nevrátil. Až keď sa to už rozhodli zabaliť a ísť spať, zistila že je tam sama. Chcela ísť do hotela ale Kee ju prehovoril aby zostala, že izieb majú dosť. Očividne toho už dosť vypil, a na to že ju pôjde odprevadiť nemal ani pomyslenie. Tak teda zostala. Kee jej ukázal prázdnu izbu a našťastie sa o nič nepokúšal. Veď vlastne ani nebol v stave sa o niečo pokúsiť. Vyšla potichu na chodbu. Nechcela aby sa niekto zobudil, chcela nerušene a rýchlo opustiť tento dom. Opatrne schádzala po schodoch. Dole zistila že ešte nie je celkom dole tak teda pokračovala ďalej. Tíško sa zakrádala cez obývačku popri kuchyni až ku dverám. V tom sa ozvali zase nejaké zvuky a pred ňou sa vynoril z kuchyne nejaký muž. Mal dlhé tmavé vlasy, krásne smutné oči a bol vysoký a štíhly. Oblečenú mal čiernu košeľu s krátkym rukávom, rozpnutú po štvrtý gombík a rifle a tenisky. Hrozne sa ho zľakla, vôbec nečakala že niekoho stretne. Keď videl že ju vystrašil, snažil sa ju nejako upokojiť. Bolo to krásne dievča, malo nádherné modré oči, a krásne vlnité svetlé vlasy. “Ahoj, prepáč nechcel som ťa vystrašiť. Prišiel som chalanov navštíviť, asi ma ešte nečakali, vlastne som mal prísť až budúci týždeň. Volám sa John. John Norum. A ty?” “Ja som Tina” ledva zo seba dostala. Stále na seba pozerali a stáli tam ktovie ako dlho. “Ja už musím ísť” prvá sa spamätala Tina a vybehla z domu. John tam chvíľu stál v pokušení rozbehnúť sa za ňou. V tom sa ale na schodoch objavil Mic, niekoľko sekúnd na neho zíral a potom sa radostne rozosmial. “John, ty tu čo robíš, veď si mal prísť až budúci týždeň! Ako si sa sem vlastne dostal?” vychŕlil zo seba Mic. Prišiel k nemu podali si ruky a priateľsky sa objali. “Prenajal som si malé súkromné lietadlo a som tu.” odpovedal John. “To je skvelé že si tu, poďme zobudiť ostatných, niečo zjeme a poukazujeme ti ostrov.” dokončil Mic. Tina dorazila do hotela. Celou cestou rozmýšľala o tom neznámom mužovi čo sa tam zjavil z čista-jasna a úplne jej to zobralo dych. Bol taký krásny a hlavne tajomný. V očiach mal zvláštny smútok a trošku chlapčenský výraz. Hrozne túžila ho zase stretnúť. Vošla do izby. R..... ešte spala ale samozrejme jej príchod ju zobudil. “Ty si kde bola do teraz?” hneď začala vyzvedať. “No kde asi myslíš?” opýtala sa Tina. “Zostala som v ich dome, keď ty si sa tak tajomne aj s Joeym vyparila” dodala nahnevane. “Prepáč, nechcela som ťa tam nechať samú, ale nemohla som tam už zostať. Fakt, nehnevaj sa” ospravedlnila sa jej R.... “Dobre veď ja sa nehnevám. A čo ste robili s Joeym?” spýtala sa potmehúdsky. “Stalo sa niečo o čom by si mi chcela porozprávať?” “Nestalo sa nič. Chcel aby som s ním zostala na noc ale ja som to odmietla” odpovedala R... “Prečo si to odmietla?” spýtala sa prekvapene Tina. “Myslela som si že sa ti páči, celý čas nič nepočúvam len Joey to a Joey tamto a potom keď sa chce s tebou milovať ho odmietneš? Tebe asi fakt šibe, čo by dali ostatné baby za to keby mohli stráviť noc s Joeym Tempestom!” “Ale ja s ním nechcem byť preto lebo je to úžasná príležitosť za ktorú by ostatné dali neviem čo. A už sa o tom nebavme, už je to preč” uzavrela rozhovor R.... a odišla do kúpeľne. “Tina len pokrčila plecami a znova jej myšlienky zablúdili k Johnovi Norumovi. Chalani sedeli pri raňajkách na terase. Všetci boli prekvapení keď zbadali Johna Noruma. Nečakali že sa tam zjaví takto bez ohlásenia, ani ich len nenapadlo že by mohol prísť skôr, keďže lietadlá sem lietajú len raz do týždňa. Po prvom šoku sa radostne zvítali, John sa ubytoval na treťom poschodí vedľa Joeyho. Po raňajkách sa rozhodli že pôjdu nakúpiť, lebo zásoby v chladničke sa pomaly ale isto minuli. Nasadli do malého terénneho auta bez strechy čo mali pristavené pri dome a odišli do mesta. R.... a Tina sa vybrali s celou partiou na východnú pláž. Keď prechádzali cez mesto Joey a spol práve nakladali do auta svoje nákupy. Boli od nich vzdialení len na pár metrov ale ani Tina ani R.... si to nevšimli lebo boli zahĺbené do rozhovoru. Tina rozprávala R... svoju rannú príhodu s neznámym. Ten kto si ale všimol ich bol Kee. Hodil tašky nákupom do auta a pribehol k nim. “Čaute baby, ahoj Tina, prepáč mi tú noc, trochu som to prehnal s tequilou. Kedy si odišla? Ráno som ťa hľadal a teba nikde.” dokončil svoj pozdrav Kee. “Zobudila som sa skoro a tak som odišla späť do hotela” odpovedala mu Tina a trošku sa pritom začervenala pri myšlienke na to ráno. V tom sa im stretli pohľady. Pozeral sa na ňu John Norum. Stál medzi ostatnými chalanmi pri aute. “Poď zoznámim ťa s niekým koho ešte nepoznáš” povedal jej Kee a ťahal ju k autu. “Toto je John Norum, bývalý gitarista v skupine. Prišiel dnes ráno. Toto je Tina” predstavil ich. “Ahoj” povedal John a usmial sa na ňu. “Ahoj” dopovedala. Celý čas si pozerali do očí. “Kam idete” spýtal sa Kee. Tina mu odpovedala bez toho aby čo len na sekundu prerušila ten čarovný pohľad. “Na východnú pláž”. “Idem s vami” potešil sa Kee a už aj ťahal Tinu k skupinke ktorá sa pomaly vzďaľovala. R.... na ňu čakala, stála kúsok ďalej a pozerala sa Joeyho. Ten sa ale otočil a nasadol do auta. Jej predtucha sa vyplnila a zrazu mala čo robiť aby sa nerozplakala od sklamania ako malé decko. To už sa k nej pripojili Tina s Keeom. Ešte posledný krát sa Tina obzrela. John Norum tam stále stál a pozeral sa za ňou. Auto sa pomaly vlieklo po prašnej ceste smerom ich domu. “Čo sa stalo medzi tebou a R...?” spýtal sa Ian. “Prečo si s nimi nešiel?” nechápavo pokrútil hlavou a pozrel sa na Joeyho čakajúc odpoveď. “Nič sa nestalo” odpovedal Joey a bolo jasné že sa o tom nemieni baviť. Potom sa ozval John N. “Kto je to tá Tina? Má niečo s Keeom?” spýtal sa. “No, Kee po nej ide, ale neviem ako je to ďaleko” odpovedal mu Mic. John N si vzdychol. Škoda, pomyslel si a potom si zakázal na ňu myslieť, nemalo to význam keď má niečo s Keeom. Keď prišli do domu, povykladali nákup z auta a posadali si vonku. Zase boli spolu stará partia z mladosti keď začínali. “To je super, že si prišiel” povedal mu Joey “nezahráme si niečo?” Všetci to pokladali za dobrý nápad, je to už tak dlho čo spolu nehrali. Vzali si gitary a cítili sa ako kedysi za mlada na skúškach alebo keď sa snažili zložiť nejakú novú pieseň... Kee strávil zvyšok dňa s babami na pláži. Keď prišiel večer celá partia sa pobrala späť do hotela. Po večeri mali naplánované ísť do mesta zabaviť sa v nejakom podniku. Kee sa samozrejme hodlal pridať k nim. To už ale Tina nevydržala. Musím mu to vysvetliť lebo on to asi nikdy nepochopí, že s nim nič nechcem mať, pomyslela si. “Kee, môžeme sa na chvíľu pozrozprávať?” “Jasné a o čom” spýtal sa Kee s úsmevom. “Nevysvetľuj si to zle, ale ja nechcem aby si všade chodil so mnou. Nechcem si s tebou nič začať, vôbec nie si môj typ” vychrlila zo seba Tina aby to mala čo najskôr za sebou. Kee na ňu chvíľu hľadel akoby nechápal čo mu hovorí a úsmev mu úplne zamrzol na tvári. “Prepáč” povedala otočila sa a odkráčala do hotela jeho tam nechala stáť. Kee sa vrátil do domu úplne bez nálady. Vzal si z chladničky pivo a odišiel do svojej izby. Ostatní sa na seba prekvapene pozreli a pokrčili plecami. Mali dobrú náladu a tak pokračovali v zábave a jeho si nevšímali. Kee sa nezjavil dole ani neskôr večer, hoci ho boli zavolať. Potom už prišiel čas ísť spať, všetci boli unavení z toho horúceho dňa plného zážitkov. Baby sa medzitým bavili v jednom z podnikov v meste. Vlastne bavila sa len Tina. R... veľmi veselo nebolo. Nechcelo sa jej sedieť medzi toľkými šťastnými a zabávajúcimi sa ľuďmi, tak sa rozhodla že sa pôjde poprechádzať na čerstvom vzduchu popri pobreží. Po chvíli ju dohonila Tina. “Kam ideš?” “Idem sa len prejsť, kľudne sa môžeš vrátiť” odpovedala jej R... “No to určite, nenechám ťa tu pobehovať samú, čo ak sa ti niečo stane?” “Čo by sa mi tu asi tak mohlo stať?” “Proste to nerieš, zostávam s tebou” Kráčali po pobreží a rozprávali sa. “Prečo za ním nejdeš, keď tu teraz stále nariekaš?” spýtala sa Tina. “Nemôžem za ním len tak ísť. Čo mu mám povedať? Vieš Joey ja som si to premyslela – vyspím sa s tebou?” odvetila jej R.... “Veď sa hneď nehnevaj, niečo by si ale mala robiť.” “Ja už nebudem nič robiť, ja som sa s ním neprestala stretávať, to on to skončil, videla si to dnes.” povedala R... Vlastne ani nevidela, pomyslela si Tina, ale prikývla že áno. Prišli ku skalnatému výbežku a sadli si na skaly. Len mlčky hľadeli na morské vlny. V dome bolo ticho. Všetci už spali. Okrem Johna Noruma. Nemohol zaspať. Prežil zvláštny deň. Hneď ráno stretol to krásne dievča v kuchyni ako sa zakráda preč. To ešte netušil že patrí ku Keeovi. Mohlo mu to dôjsť že tam nie je len tak náhodou. Potom sa zvítal s chalanmi ktorých už dlho nevidel, zase si spolu zahrali ako za starých čias, lebo Kee bol celý deň s ŇOU. Škoda, pomyslel si znova. Potom vstal a pozrel sa z okna. Vonku bolo príjemne, fúkal jemný vánok a ozývalo sa šumenie mora. Vyšiel von a sadol si na terasu. Chvíľu tam sedel a potom vstal a vydal sa popri pobreží len tak bez cieľa. Baby stále sedeli na skalách. Zrazu zbadali postavu kráčajúcu po pobreží. Nebolo vidno kto to je, jeho siluetu osvetľoval mesiac ale do tváre mu nebolo vidno. Po chvíli ich zbadal ale pokračoval ďalej. Mal dlhé vlasy s ktorými sa mu pohrával nočný vánok. Potom zastal akoby rozmýšľal či má alebo nemá ísť k nim. Rozhodol sa že pôjde. Ako sa blížil Tinu pochytil zvláštny pocit vzrušenia. Keď už bol len na pár krokov vzdialený bolo jej jasné prečo. Bol to John. Keď ju John spoznal bol prekvapený. Nečakal že ju tam stretne. Kee sa vrátil dnes večer sám a vyzeral dosť naštvaný, hneď zaliezol do izby. Možno sa pohádali, pomyslel si. A hrozne ho to potešilo. “Ahoj, čo tu robíte baby? Takto v noci?” opýtal sa a stále sa pozeral na Tinu. “Nič, len sedíme a rozprávame sa, je krásna noc, no nie?” opýtala sa Tina. “A ty čo robíš vonku? Na prechádzke?” “Áno. Môžem sa k vám pridať? spýtal sa John. “Jasné” John si k nej prisadol na skalu. Začali sa rozprávať a R.... sa za chvíľu cítila ako piate koleso na voze. Očividne si veľmi rozumeli a stále sa smiali. Potom Tina navrhla. “Poďme k vode”. John prikývol a obaja zamierili v ústrety moru. Vyzuli si topánky a prišli k vode tak blízko že im nohy obmývali vlny. Potom prišla jedna veľká a celkom ich ošpliechala. Rozosmiali sa a začali sa špliechať navzájom. Potom si John vyzliekol tričko a zakričal: “Kto bude prvý pri tej skale” ukázal do diaľky a už sa aj rozbehol do vody. Tina ani chvíľku neváhala aj ona si vyzliekla tričko aj sukňu čo mala na sebe a bežala za ním. Potom už len bolo počuť ako sa smejú a šantia vo vode ako malé deti. R.... sedela na skale a bolo jej hrozne smutno. Nemohla tam už ďalej zostať a tak vstala a vrátila sa do hotela bez toho že by si to tí dvaja vôbec všimli. Potom keď vyšli z vody zistili že sú na celej pláži sami. John sa pozrel na Tinu, chytil jej tvár do dlaní a pobozkal ju. Bozk bol čoraz vášnivejší a nástojčivejší. Pritisol si ju k sebe a jeho pery skĺzli po líci na krk. Odhrnul jej vlasy a bozkával ju na krku. Jej celé telo bolo ako v plameni. Zase ju bozkával na pery a jeho ruky sa skĺzli po jej chrbte k pásu a potom nižšie. John sa jej zahľadel hlboko do očí a spýtal sa : “Chceš?” Mlčky prikývla. Už nebolo cesty späť. John ju pomaly položil do piesku a potom sa spolu milovali, nežne a vášnivo. Svet okolo prestal existovať. Keď to všetko skončilo Tina pozrela na Johna a šepla “Bolo to krásne”. A potom sa milovali zas a zas až kým na obzore nezačalo vychádzať slnko..... +++++ Bolo pol 11stej keď sa R... zobudila. Tinina posteľ bola ako inak – prázdna. Bolo jej jasné že spolu strávili dnešnú noc, a bola zvedavá na novinky čo sa od Tiny dozvie keď sa vráti. Obliekla sa a zbehla do jedálne dúfajúc že ešte stihne raňajky. O chvíľu sa tam zjavila Tina. Už na prvý pohľad bolo na nej vidno aká je šťastná. “Tak rozprávaj ako bolo” vyzvala ju R.... a naliala si kávu. Tina sa zasnene usmiala. “Čo chceš počuť?” “Predsa čo bolo. Alebo nebolo?” “John je úžasný.” “A to je všetko? Bola si sním až doteraz a povieš mi len toto?” “No dobre. Milovali sme sa až do rána a potom sme sa prechádzali po pobreží až do teraz.” dostala zo seba konečne Tina. “Čoooo? Rozprávaj, aké to bolo?” vyhŕkla ani nie veľmi prekvapená R... “No proste to nejako prišlo samé od seba a bolo to úžasné. John je úžasný” povedala zaľúbene Tina. “Aha, pán Úžasný. Ako to bude ďalej s vami dvoma?” opýtala sa R.... a spomenula si na Joeyho. “Neviem, dúfam že sa dnes stretneme.” povedala s obavou Tina. “To ste sa o tom nerozprávali? Ani ste sa nedohodli že sa dnes stretnete?” opýtala sa prekvapená R... “Vlastne nie” povzdychla si Tina. “Poďme sa radšej rýchlo najesť, lebo už to tu balia a pôjdeme sa okúpať alebo si zahráme volejbal. Inak ostatní išli dnes na nejaký piknik na lodi a potápať sa, môžeme sa k nim pridať ak to ešte stihneme.” “Mne sa nechce ísť na piknik, idem si trochu pospať a potom pôjdem na pláž” odpovedala Tina. “Dobre” súhlasila R..... “Ja ešte skúsim dobehnúť ostatných. Ak nie, vidíme sa na pláži. Tak ti prajem sladké sny o pánovi Úžasnom” zažartovala R... a vybehla z jedálne. Tina prišla na izbu, rovno zamierila do postele, zavrela oči a zaspala s úsmevom na perách... R... medzitým kráčala po piesku a hľadala nejaké tiché miesto bez ľudí kde by sa zložila. Ostatných už nestihla, loď jej uplávala pred nosom. Bola sama na seba nahnevaná že si trochu viac nepohla, lebo teraz ju čakalo smutné osamelé popoludnie na pláži. Dnes bolo výnimočne teplo, tak si každý hľadal nejaké miestečko v chládku či už pod slnečníkom alebo v tieni skál. R... stále kráčala po pobreží až prišla k malému zálivu ktorý obkolesovali palmy. Nikde nikoho nebolo a tak sa zložila do chládku pod jednou palmou. Najprv sa išla okúpať aby sa trochu schladila a potom vytiahla knihu od Dana Browna Anjeli a démoni a zahĺbila sa do čítania. Kniha ju tak pohltila, že ani nezbadala že sa na jej pláži zjavil nejaký človek. “Kde si bol?” skočili na Johna chalani hneď ako prišiel do domu. Sedeli na terase v tieni a popíjali, niektorí chladné pivo iní vodu alebo iné nealko. “Už sme ťa chceli ísť hľadať, či si náhodou nezablúdil a nevieš nájsť cestu späť” uťahovali si z neho. John si k nim prisadol a porozprával im svoju nočnú príhodu s Tinou, ktorú trošku upravil, to že sa milovali vôbec nespomenul. Keď skončil zostalo ticho všetci sa akosi čudne tvárili a John už začínal chápať prečo. Kee si na ňu robil nároky, a on bol taký šťastný, že mu to úplne vyfučalo z hlavy. “Ruky preč od nej Norum!” povedal nahnevane Kee, vstal od stola a odišiel po pláži kamsi preč. “Ty máš teda odvahu, liezť kamošovi do kapusty” zažartoval Ian ale nikto sa nezasmial. “Nie je to môj kamaráť” odpovedal mu John Norum. “To je jedno či je alebo nie, nechaj to dievča na pokoji. Nájdi si nejakú inú, na ostrove je kopa krásnych dievčat.” Odporučil mu John Levén. Na to John N len vstal a odišiel do svojej izby. Kee bol nahnevaný. Zúrivo kráčal po piesku a rozmýšľal. Vlastne nevedel ani čo má robiť, včera mu Tina povedala že s ním nechce nič mať a dnes ráno sa vráti John Norum s tým že s ňou strávil celú noc. Ale možno ešte nie je neskoro, pomyslel si. Možno sa mi podarí získať ju späť. V tom zbadal na pláži pod palmou niekoho ležať. Bola to R.... Dej knihy bol práve v najlepšom keď sa R... zazdalo že ktosi pri nej stojí. Zdvihla hlavu a bol to Kee. “Ahoj Kee” pozdravila ho. “Ideš sa kúpať? A kde máš zvyšok?” Kee odzdravil, prisadol si k nej a posťažoval sa jej so všetkým čo ho trápilo. Povedal jej o tom čo mu včera povedala Tina aj o tom že sa dnes John N vrátil až ráno a že bol celú noc s Tinou. “Viem o tom Kee” povedala mu keď skončil. Kee si povzdychol. “Povedz mi čo mám robiť.” požiadal ju. “Ja neviem Kee či sa tu dá niečo robiť. Proste sa s tým zmier a nájdi si niekoho iného” povedala R... ktorej sa vôbec nechcelo rozoberať Keeove ľúbostné problémy, keď mala dosť svojich. “Nemôžem sa s tým len tak zmieriť. Ty si sa zmierila s tým ako sa k tebe zachoval Joey? spýtal sa uštipačne. R... sa na neho pozrela a nevedela čo má povedať. Vlastne mal pravdu, s tým sa nedalo len tak ľahko zmieriť. “Vieš čo, rob si čo chceš a daj mi pokoj, a vôbec choď odtiaľto preč.” povedala Keeovi . Ten chvíľu zaváhal ale potom vstal a odišiel. R.... zostala po jeho odchode nepohnuto sedieť a hľadela strnulo do piesku. To čo jej práve povedal Kee jej stále znelo v ušiach. Nezmierila sa s tým ako sa k nej zachoval Joey a čím dlhšie tam sedela a čím viac nad tým rozmýšľala tým viac bola presvedčená že to tak nemôže nechať. Musím za ním ísť a dozvedieť sa prečo sa mi vyhýba, rozhodla sa. Vstala, pobalila si veci a vykročila rozhodným krokom smerom k domu kde býval. V dome na pláži bol pokoj a pohoda. Bolo horúce popoludnie a nikomu sa nič nechcelo a tak všetci len polihovali na piesku občas sa odbehli okúpať do mora, alebo len sedeli v tieni na terase s gitarou a niečo si brnkali. Chýbali len Kee a John N ktorý dospával noc. R... sa pomaly blížila k domu. Čím bola bližšie tým väčšia panika sa jej zmocňovala. Bože toto asi nebol dobrý nápad, myslela si. Už z diaľky videla že sú vonku a už bola rozhodnutá že sa otočí a pôjde preč, keď v tom ju zbadal jeden z nich a zamával jej. Odkývala mu a pohla sa smerom k nim. Joey sedel na terase s gitarou v ruke a pozeral sa na ňu ako prichádza. Už keď ju zbadal v diaľke ako sa blíži pocítil neskutočnú radosť. Mal chuť vstať a rozbehnúť sa k nej ale neurobil to, aby si zachoval vážnosť a naďalej hral formu aký je dôležitý. “Ahojte” pozdravila ich. Všetci jej zborovo odpovedali “Ahooj” a podišli ešte bližšie aby im neušlo nič z toho čo sa tu bude diať. Bol to hrozný pocit keď všetci na ňu zízali a čakali čo bude. “Joey môžeme sa niekde porozprávať?” spýtala sa. “Môžeme sa porozprávať aj tu, nemám pred svojimi kamošmi žiadne tajnosti” odpovedal jej. No super, pomyslela si sklamane. “Dobre tak potom nič, to čo som chcela povedať bolo určené len pre teba” povedala mu, otočila sa a pomaly sa vzďaľovala. Joey sa za ňou chvíľu pozeral a potom to už nevydržal a rozbehol sa k nej. Keď ju dobehol, chytil ju za predlaktie a otočil ju k sebe. Keď sa im oči stretli, jednoducho pritisol svoje pery na jej a vášnivo ju pobozkal. Hrozne mu celý ten čas chýbala, len nevedel prehltnúť to sklamanie po tom čo ho odmietla a tak sa tváril že už mu na nej nezáleží. “Prepáč mi” povedal “chcem s tebou stráviť každú sekundu” . “Aj keď sa s tebou nebudem chcieť milovať?” podpichla ho. Joey sa usmial, zatváril sa akože rozmýšľa a povedal “Áno”. Potom ju objal a silno stískal niekoľko dlhých sekúnd. “Poď” povedal a ruka v ruke prišli až k domu zatiaľ čo ich sprevádzalo hlasné skandovanie a výkriky. Joey R.... posadil na lavičku čo stála na terase, a už celý zvyšok dňa sa od nej ani nepohol. Boli len oni dvaja vo svojom svete, rozprávali sa a pusinkovali, kým ostatní chalani sa venovali svojim činnostiam. Neskôr sa k nim pripojil aj John Norum ktorý sa tam zjavil rozospatý ešte takmer so zavretými očami. Keď zbadal R... a Joeyho len skonštatoval “No to som rád, že ste spolu” lebo vedel čo sa medzi nimi stalo od Tiny. Potom sa spýtal “Kde je Tina?” “Naposledy som ju videla ráno, teda už bolo skoro jedenásť a potom išla spať. Však bež za ňou” odpovedala mu R.... Niekto z chalanov si odkašlal “Ehmm ehmm” John N sa na neho nahnevane pozrel. “Je to moja vec, čo robím, tak sa do toho nestaraj”. Nikto mu nezabráni aby sa stretával s Tinou. Možno tu bol Kee prvý ale ona chce mňa, pomyslel si a odišiel do hotela za ňou. Tina sa zobudila až popoludní. V izbe bolo hrozne teplo hoci bola zapnutá klimatizácia. Vstala a išla do kúpeľne. Keď sa už chystala vojsť do sprchy začula klopanie na dvere. Asi R...., pomyslela si a zakrútila sa do uteráka a išla otvoriť. Otvorila dvere a stál tam John. Roztriasli sa jej kolená a on len čo ju zbadal takto len v uteráku neodolal vzal ju do náručia a začal ju bozkávať, zatlačil ju do izby a zatvoril za nimi dvere. “Nemohol som sa dočkať kedy ťa uvidím” pošepkal jej do uška. Tina sa usmiala a pobozkala ho. John sa odtiahol a premeral si ju od hlavy po päty. “Pekný outfit.” zasmial sa. “Práve som sa chystala do sprchy, vlastne už som v nej aj bola, keď si zaklopal” vysvetlila mu Tina. “Hmmm, tak v tom môžeme pokračovať spolu, čo ty na to?” Keď prikývla odtiahol ju za ruku do kúpeľne, uvoľnil jej uterák a ten spadol k jej nohám. Zostala pred ním stáť úplne nahá. Potom začala vyzliekať ona jeho. Keď už boli obaja nahí, vošli do sprchy. John ju znova pobozkal a jeho ruky kĺzali po jej tele. Potom si pustili vodu a dali voľný priebeh svojej vášni a milovali sa až kým neprišiel ten nádherný pocit uvolnenia pri ktorom klesli na zem úplne vyčerpaní. Kee sa vrátil do domu na pláži. Bol trochu prekvapený keď tam videl R.... “Vidím že je to už medzi vami vyriešené” skonštatoval Kee. “Áno, asi vďaka tebe.” odpovedala mu R.... “Vďaka mne?” začudoval sa Kee. “Áno, po našom rozhovore som sa rozhodla ísť za Joeym” “Tak to som rád že som ti pomohol.” usmial sa Kee a povzdychol si, lebo si spomenul na Tinu. “Kde je John N?” spýtal sa Kee po tom čo sa rozhliadol a nikde ho nevidel. Boli tam všetci len on chýbal. Chalani nevedeli čo povedať až Ian sa odhodlal. “Niekam išiel”. Kee len mlčky prikývol. Bolo mu jasné kam John išiel. Najhoršie bolo že nemohol nič robiť. Ale nemôžem to tak nechať, pomyslel si. Niečo vymyslím... Toto boli jeho myšlienky keď vchádzal do domu. +++++ Dobré ráno” usmial sa John na Tinu. Bola ešte rozospatá. “Dobré ráno” odpovedala mu. Bolo krásne zobudiť sa v Johnovom náručí. “Ešte sa mi nechce vstávať” pritúlila sa k nemu a zavrela oči. Takto boli pri sebe blízko a vedela že keď vstanú a opustia túto izbu, John sa vráti do domu na pláži za svojimi priateľmi a ona sa pridá k tým svojim a každý strávia deň oddelene. John ju včera poprosil aby to tajili kôli Keeovi a ona s tým aj keď nedobrovoľne súhlasila. V tom si spomenula na R... Celú noc sa tu neukázala, to znamená že strávila noc v dome na pláži. John jej porozprával ako ju našiel u nich s Joeym na terase ruka v ruke, takže jej bolo jasné že sú zase spolu, aj keď nevedela ako k tomu došlo. Už sa teším na novinky, pomyslela si. “Na čo myslíš?” opýtal sa jej John keď videl že je duchom niekde úplne inde. “Dúfam že na mňa” zažartoval. “Len som si spomenula na R.... a Joeyho” odpovedala mu Tina. “Ahááá, takže si nemyslela na mňa, no počkaj, teraz ti ukážem niečo také úžasné že už nebudeš nikdy myslieť na nič iné” zasmial sa John a zavŕtal sa s ňou pod prikrývku... Ozvalo sa zaklopanie na dvere. V dome už vládol čulý ruch. “Ešte spíme” zakričal rozospatým hlasom Joey. R..... sa zachichotala do vankúša. “Zrejme sme jediný čo ešte spíme”. Joey otvoril jedno oko a pozrel sa na ňu. “Vôbec mi to nevadí” povedal a pritúlil sa k nej. R... si šťastne povzdychla. Od tejto noci sa skoro všetko zmenilo. Včerajší deň skončil úplne nečakane. Teda ešte včera ráno by si nepomyslela že to všetko nakoniec takto dopadne. Od tej chvíle ako za Joeym poobede prišla, boli stále spolu. Podvečer si zašli do mesta na večeru, potom absolvovali romantickú prechádzku po ostrove, na ktorej objavili niekoľko romantických zákutí o ktorých do vtedy netušili. Keď sa potom neskoro večer vrátili do domu, konala sa tam zase veľká párty. Bolo tam kopa ľudí, známych aj neznámych, niektorí sedeli na piesku pri ohni, iní tancovali a niektorí posedávali vnútri v obývačke a popíjali. Samozrejme nemohla chýbať hlasná hudba ktorú bolo počuť široko – ďaleko. Dokonca ľudia čo to počuli sa sem prichádzali pozrieť a väčšinou tu potom už aj zostali. Joey a R.... prišli práve v najlepšej zábave. Chvíľu zostali vonku, sadli si do piesku oproti sebe. Joey si ju pritiahol tesne k sebe tak že ho vlastne nohami objímala a začal ju spontánne bozkávať. Chvíľu tam takto sedeli a bozkávali sa a potom Joey navrhol “Poďme hore”. Pozrela sa mu do očí lebo jej bolo jasné čo chce a potom neisto prikývla. Za ruku ju vyviedol do svojej izby. Keď sa zatvorili dvere Joey ju zase pobozkal a takto v objatí ju doviedol až k posteli. Opatrne jej rozviazal šnúrky šiat ktoré mal zaviazané na krku, potom jej rozopol zips a šaty jej skĺzli k nohám. Stále mala na sebe plávky, lebo keď odchádzala popoludní z pláže, rýchlo na seba natiahla šaty a išla. Joey jej rozviazal aj šnúrky na plávkach a postupoval ďalej.... Potom ju položil na posteľ a začali sa krásne milovať. Ľudia vonku sa zabávali a oni sa ponárali jeden do druhého a vychutnávali si tieto nádherné chvíle... Znova sa ozvalo klopanie. “Nieeee, čo je zas!?” zakričal Joey smerom k dverám. V tom sa v nich objavila Ianova hlava. “Ideme na...” zasekol sa keď videl že Joey tam nie je sám. “Prepáč ja som úplne zabudol ....” povedal s úškrnom a zabuchol za sebou dvere. “No tak to by sme mali” skonštatoval so smiechom Joey, zase ju objal a pobozkal. “Čo keby sme ešte chvíľku zostali v posteli, hmmm? Dal jej pusinku na plece a odtiaľ jeho bozky smerovali k prsiam a odtiaľ nižšie a nižšie... Kee sedel na kamennom móle, nohy mal vo vode a rozmýšľal nad svojím plánom. Vlastne ešte žiadny nemal, ale snažil sa prísť na niečo čo by mu pomohlo získať Tinu pre seba. Keby ale tušil ako ďaleko to už medzi nimi s Johnom zašlo, ani by sa nepokúšal niečo vymyslieť. Bolo by to zbytočné. Ale keďže to nevedel stále mal nádej. Zahľadel sa do diaľky a zaclonil si rukou oči. Chalani sa bláznili na vodných skútroch. Pridám sa k nim, možno sa mi prečisti hlava, pomyslel si a o chvíľu už bol na vode pri nich. Tina a John sa dostali z izby nakoniec až na poludnie. Zišli dole do reštaurácie a dali si obed. Potom ruka v ruke zašli do domu na pláži. Dom sa zdal opustený. “Super, sme tu sami”, povedal John a Tinu pobozkal. “Ale ale” ozvalo sa za nimi. Obaja otočili hlavu tým smerom. Joey stál vo dverách opretý o zárubňu a potmehúdsky sa usmieval. John si vydýchol. “Mysleli sme že tu nikto nie je” povedal. “Chápem” odvetil Joey a vošiel dnu. John zagúľal očami. “Našťastie je to len Joey” vydýchol si. Len Joey?, pomyslela si Tina a vbehla dnu že sa opýta kde je R... Ale keď vošla do kuchyne oboch R... aj Joeyho našla sedieť za stolom a niečím sa napchávať. O chvíľu sa za ňou zjavil aj John a všetci spoločne strávili pár príjemných chvíľ až kým sa nevrátili chalani a s nimi aj Kee. Kee vošiel do kuchyne a Tinu zbadal ako prvú. Potešil sa ale jeho radosť netrvala dlho. Hneď potom si všimol aj Johna ako sedí za stolom pri nej. Drzo si prisadol k nim. “Čaute” pozdravil sa vyzývavo. “Ahoj” pozdravili ho všetci. “Tak ako bolo vonku?” spýtal sa Joey aby zmiernil napätie čo tam nastalo. “Dobre” odpovedal stroho Kee. “A vy ste sa ako mali?” opýtal sa a jeho otázka smerovala predovšetkým Tine a Johnovi. “Tiež dobre” odvrkol mu John a vstal od stola ale v tom si uvedomil že s Tinou nemôže odísť a ak odíde nechá ju tam s Keeom. A to si ani nechcel predstaviť. Tak si zase sadol. Napätie sa dalo krájať. R... povedala Joeymu: “Poď, nechajme ich nech sa porozprávajú” a obaja odišli “Kee” ozvala sa prvá Tina “ja myslím že tu nemáme čo riešiť, vysvetlila som ti ako to je. Odchádzam” povedala a už jej nebolo. Bola z toho úplne znechutená že kôli Keeovi sa musia tváriť že nič medzi ňou a Johnom nie je. Ako dobre je R.... a Joeymu. Nemusia sa skrývať, môžu spolu tráviť každú minútu, pomyslela si. Nech sa to už nejako vyrieši. John a Kee sedeli spolu za stolom v kuchyni a mlčali. Potom sa ozval John. “Počul si, ona ťa nechce, tak ju nechaj na pokoji.” “To by sa ti páčilo, však? Neviem na čo si sem prišiel, bolo tu tak dobre, len si tu všetko pokazil. Mal by si odísť!” zvolal Kee nahnevane. “Tak to ani náhodou! Zostanem tu do kedy budem chcieť a možno aj dlhšie!!” dokončil John a vyšiel z kuchyne. Kee tam zostal sedieť sám a zaťal päste a buchol nimi do stola. John vybehol z domu. Vonku na terase našiel sedieť ostatných a aj Tinu. Natiahol k nej ruku. “Poď láska, ideme preč” Tina vstala podala mu ruku a obaja odišli. Tento incident úplne narušil harmóniu toho dňa. Každý si išiel po svojom, Kee sa kamsi vytratil, Joey a R... sa rozhodli ísť na ryby, John L a Mic zostali v dome a Ian vybehol s niekoľkými svojimi obdivovateľkami od mesta. ++++++ John a Tina zase strávili noci v hoteli. John bol nahnevaný po incidente s Keeom. Myslel na to že by to mal už raz a navždy vyriešiť lebo ich boj o Tinu narúšal pohodu všetkým chalanom. Vedel že ak sa to nevyrieši, bude musieť odísť z ostrova. A to nechcel kôli Tine. Pozrel sa na ňu. Ešte spala a vôbec netušila čo sa mu preháňa mysľou. Bola taká pekná. Odkedy ju poznal, celý jeho svet sa prevrátil hore nohami. Nebol si istý či by sa jej dokázal vzdať a odísť. Ale čo ak budem musieť, pomyslel si. Čo urobím? Pýtal sa sám seba. Každý z nich mal svoj život, ako by ich len mohli spojiť. A je to vôbec možné? Tina sa pomrvila a potom otvorila oči. John už bol hore a pozeral sa na ňu. Usmiala sa lebo ju premkol neuveriteľný pocit šťastia. “Dobré ráno”. “Dobré ráno, láska.” Odpovedal John a pobozkal ju na pery. “Na čo si myslel?” spýtala sa ho lebo videla že je nejaký ustarostený. “Na nič dôležité” odpovedal jej. “Čo dnes budeme robiť?” “Neviem, ale určite to bude niečo príjemné” povedala a objala ho..... Kee sa zobudil vo svojej posteli. Bolela ho hlava, priveľa toho včera vypil. Vstal a prvé čo ho napadlo bolo že pôjde skontrolovať či John spal vo svojej izbe. Zaklopal na dvere. Ticho. Potom ich otvoril a bolo mu jasné že John v tejto posteli dnes v noci určite nespal. Ak tu nespal bol určite s Tinou. Jasné, že mi to skôr nenapadlo. Prebral mi dievča na ktorom mi záležalo, pomyslel si. A to nemôžem nechať len tak. Kráčal po chodníku lemovanom palmami smerom k hotelu Azalea place. Chcel sa porozprávať s Tinou, a dúfal že tam nenájde Johna. Tušil že medzi nimi je niečo viac ako len priateľstvo. Prišiel do hotela. Vedel presne kam má ísť, veď tam bol pred pár dňami, keď bolo všetko ešte super. Zaklopal na dvere. Nič. Zaklopal zas a potom sa dvere otvorili a stála tam Tina, zamotaná do prikrývky. “Kee?” spýtala sa prekvapene. “Čo tu ty robíš?” “Chcem sa len porozprávať, môžem ísť dnu?” opýtal sa a už sa aj chystal vojsť. Ale v tom sa tam objavil John. Keea zamrazilo. “Čo tu chceš Kee?” opýtal sa ho John. Ale Kee sa ne neho len pozeral a potom bez slova odišiel. Všetko mu bolo jasné. Cítil hrozný hnev voči Johnovi Norumovi. “To čo malo znamenať?” spýtal sa prekvapene John a pozrel sa na Tinu. Tá len pokrčila plecami, aj keď tušila o čom sa chcel Kee rozprávať. Stále to nevedel pochopiť hoci mu to jasne povedala a stále dávala najavo že medzi nimi nič nebude. Johnovi bolo tiež jasné načo sem Kee prišiel. Začal tušiť že jeho odchod z ostrova bude nevyhnutný.... Prišiel k Tine a objal ju. “Poď musíme ísť, Joey a R.... nás už čakajú.” Joey a R... už boli na mieste. Obaja stáli na brehu a pozerali sa na krásnu veľkú plachetnicu. Včera sa dohodli s Johnom a Tinou že si spravia výlet na plachetnici. Čakali už len na nich. “Ahojte, už sme tu” dobehli Tina s Johnom celý zadychčaný k nim. “No konečne už sme si mysleli že odídeme bez vás” povedal Joey a nasadol do člna na ktorom sa mali prepraviť k neďaleko od brehu kotviacej plachetnici. Ostatní nastúpili k nemu, chlapi sa chopili vesiel. “Ty vieš ovládať takú veľkú plachetnicu?” spýtala sa Tina Joeyho. Rozosmial sa. “Neviem, však tam bude kapitán, nemusíš sa báť” odpovedal jej. “On si bude robiť svoju prácu a my si to budeme užívať”. Bol nádherný letný deň. Obloha bola bez jediného mráčika, pofukoval letný vetrík, a zapieral sa do plachiet lode. Tina s R... sa opaľovali na lehátkach celkom vzadu lode a Joey a John sedeli neďaleko od nich s plechovkami piva v ruke a rozprávali sa. “Toto bol fantastický nápad, táto plachetnica” ozvala sa Tina. “Čí bol? Joeyho?” “Pravdaže” zasmiala sa R... “mňa by to teda určite nenapadlo.” “Ako sa má Kee?” opýtala sa nečakane Tina. R.... zdvihla hlavu a prekvapene sa na ňu pozrela. “Prečo ťa zaujíma ako sa má Kee? Ako sa asi môže mať keď je do teba zbláznený a ty chodíš s iným?” odpovedala jej otázkou R.... “Väčšinou je niekde preč a keď sa vráti buď pije alebo sa zatvorí vo svojej izbe.” dodala ešte. “Dnes ráno bol v hoteli, chcel sa so mnou rozprávať. Ale potom zbadal Johna tak bez slova odišiel” vysvetlila jej Tina. “To vážne? Chudák, nie je mu čo závidieť.” skonštatovala R... Tina si povzdychla. “Je mi ho tak ľúto”. “Kašli na to a teš sa z týchto chvíľ, lebo nebudú už trvať dlho, ešte pár dní a všetko to skončí” dodala smutne R... “Ako to tak môžeš povedať?” opýtala sa Tina sklamane a trochu aj nahnevane. “Hovorím to tak ako to je, toto je dovolenka a jedného dňa, a to bude už čoskoro, sa skončí a my pôjdeme domov. A oni tu zostanú. Pozeraj sa na to reálne, ak si myslíš že to môže skončiť inak, tak si naivná.” povedala R.... “Nehnevaj sa na mňa, ja len nechcem aby ti to zlomilo srdce” dokončila už miernejšie. Tina zostala ticho. Johnovi verila a jej myšlienky ešte ani raz nezablúdili tak ďaleko aby sa zamýšľala nad tým čo bude keď odtiaľto odídu. A najhoršie na tom bolo, že si začala uvedomovať že R... má vlastne pravdu. Poznali sa s Johnom tak krátko, nebola si istá či dosť na to aby na tom mohli budovať vzťah a keby aj bola tu obrovská vzdialenosť, každý žije na inom konci zemegule. “Prestaň” drgla do nej R... “hádam sa tu nebudeš takto tváriť celý deň”. Len čo to stihla dopovedať, objavil sa pri nej John, a sadol si na okraj lehátka. “Vidím že preberáte niečo veľmi vážne, súdim podľa výrazu vašich tvárí” zažartoval John a pobozkal Tinu. “To máš pravdu ale nič ti o tom nepovieme” povedala R.... To už sa k nim pridal aj Joey. “Poďte, zaplávame si” povedal a už aj ťahal R... za ruku. “Počkaj, čo ak sú tu žraloky” obávala sa R... “Nie sú, pýtal som sa kapitána” odpovedal jej a vyzliekol si tričko a už bolo vidieť len ako vyšplechla voda keď do nej skočil. “Je super, poďte” zakričal Joey z vody a o chvíľu sa už všetci kúpali s ním. Deň prebehol hrozne rýchlo, ani si nestačili uvedomiť že slnko sa pomaly zvažuje na západ. Tina a R... práve chystali v kuchyni ryby čo si nalovili a John a Joey sedeli hore na palube a vychutnávali si zapadajúce slnko, keď k nim prišiel kapitán. “Nerád vás ruším” začal “ale práve som dostal správu že na ostrove zúri búrka, bolo by veľké riziko sa teraz vracať späť.” dopovedal kapitán. Chalani sa na neho prekvapene pozreli. “A čo budeme teraz robiť” spýtali sa takmer jednohlasne. “Ja navrhujem plávať na západ, je tam maličký opustený ostrov, môžeme tam na noc zakotviť a uvidíme aká bude ráno situácia.” “Dobre” súhlasili “čo nám už iné zostáva. Ale mali by sme dať vedieť chalanom na ostrov že sme v poriadku, dá sa z lode zavolať?” opýtal sa John. “Pravdaže poďte za mnou”. “Ja idem volať, a ty to choď oznámiť babám” povedal Joey. Chalani sedeli vnútri a pozerali sa cez okná. Vonku zúrila tropická búrka, palmy sa ohýbali až k zemi a na mori sa tvorili obrovské vlny vysoké aj niekoľko metrov, fúkal hrozný vietor a šľahal dážď. Prišlo to tak zrazu, za niekoľko minút sa zatiahla obloha, rozfúkal sa vietor a začalo pršať. Ledva stihli pozatvárať všetky okná na dome. “Dúfam že to tento dom vydrží” ozval sa s obavou John L. Všetci len mlčky prikývli, keď sa znova ozval nápor vetra do okien a nejaké čudné praskanie a vŕzganie. Elektrika úplne vypadla tiež. “A ktovie kde sú Joey a spol. Dúfajme že ich táto búrka nezastihla niekde na mori, lebo si nie som istý či by to vôbec prežili” dodal Ian. “Preboha, nerob paniku, ty vždy myslíš na to najhoršie. Určite sú už v hoteli” uisťoval sa Mic. “No len aby” nedal sa presvedčiť Ian. V tom zazvonil telefón. “Aha, telefón funguje” potešil sa John L Mic zdvihol. “Super, to som rád, už sme sa o vás báli, takže ste ok?! Dobre, pozdravím, čaute a držte sa!” “Joey a spol?” opýtal sa John L “Áno, vraj sa nestihli vrátiť, ale že sú 100 míľ západne od nášho ostrova a na noc zakotvia pri nejakom opustenom ostrove a ráno sa uvidí. Vraj tam po búrke nie je ani stopy” vyrozprával im čo sa práve dozvedel od Joeyho. “Paráda, takže budú mať romantiku na opustenom ostrove” zasmial sa Ian “a my sa tu o nich bojíme, no pekne” zažartoval. “Aká romantika na opustenom ostrove”? zjavil sa zrazu v miestnosti Kee. Doteraz trčal vo svojej izbe a dospával včerajšiu noc ktorú strávil v bare v meste. “Už si hore? No konečne, pomaly je večer” snažil sa zahovoriť Mic. Kee videl že sa všetci tvária nejako divne, ale bolela ho hlava a nechcelo sa mu to riešiť, lebo tušil že sa to určite týka Johna a Tiny. “Nemáme niečo na hlavu?” opýtal sa radšej “Pozri v kuchyni v predposlednej zásuvke” odporučil mu John L. “V predposlednej zásuvke? Nie sú tam náhodou naberačky? opýtal sa pochybovačne Kee. “Sú, ale sú tam aj ružové tabletky na hlavu, minule keď som hľadal naberačku na šalát som ich tam videl”. Kee len pokrčil plecami a išiel hľadať “ružové tabletky” do predposlednej zásuvky. “Ako vám to ide, dievčatá?” strčil hlavu do dverí kuchyne v podpalubí John. “Nám to ide super, a ako sa darí vám” opýtali sa ho baby. “Celkom dobre, až na jednu vec ktorú vám chcem oznámiť, ale nemôžem povedať že by to bolo zlé, skôr príjemné, romantické a možno dobrodružné” povedal John tajomne. “Čože? Tak nás už nenapínaj a hovor, čo nám chceš oznámiť.” povedala nedočkavo Tina. John im vyrozprával čo im povedal pred chvíľou kapitán. Keď skončil, obe na neho neveriaco hľadeli. “To myslíš vážne? Strávime noc na nejakom opustenom ostrove?” Tina pokrútila neveriacky hlavou. “Mňa z tejto lode nikto na nijaký ostrov nedostane” pridala sa R.... “čo ak sú tam nejaký pôvodný obyvatelia?” To už prišiel do kuchyne aj Joey. “Tak už to viete?” spýtal sa so smiechom. “Je to super, bude to zábava” tešil sa ako malý chlapec. Keď však videl skeptické pohľady Tiny aj R... ,prestal smiať , len si vzdychol “Bože baby, vy vôbec nie ste romantické”. Bola už tma, ale svietil mesiac a bol neuveriteľne silný, až taký silný že osvetľoval celé pobrežie ostrova ako pouličná lampa. Na piesku okolo ohňa sedeli štyri postavy a opekali si nejaké jedlo. Niekoľko metrov od ostrova kotvila plachetnica. Ostrov bol maličký, dal sa 20 minút obísť dookola. “Tak čo na to hovoríte ženy, mal som pravdu že to bude super?” opýtal sa hrdinsky Joey. “Pravdaže, skoro vždy máš pravdu” odpovedala mu R... a pohladkala ho po chrbte a dala mu pusu. “Skoro vždy?” opýtal sa so smiechom. “Dobre tak úplne vždy ale vzhľadom na to že sa poznáme len pár dní, si tým nemôžem byť úplne istá” nedala sa R.... “No dobre, dúfam že ťa o tom budem môcť presvedčiť” povedal Joey a tiež ju pobozkal. “Ako ste sa vlastne vy dvaja dali dokopy?” otočil sa na Johna a Tinu. “nejako som si to ani nestačil uvedomiť a už ste boli spolu.” “To bolo v to ráno čo som prišiel na ostrov. Stretli sme sa v kuchyni, keď sa snažila nenápadne sa vypariť z domu. Pristihol som ju pritom” smial sa John keď si spomenul na túto chvíľu. “A keď som sa jej pozrel do tých krásnych očí, bola to láska na prvý pohľad.” povedal a pritúlil si Tinu k sebe “Že?” Tina sa usmiala a prikývla. “No a potom sme sa stretli v ten istý deň, večer na pláži a zostali sme spolu vonku až do rána. A odvtedy sme spolu” dokončil John. “Fúha, tak to bola fakt láska na prvý pohľad” usmial sa Joey “nejdeme sa prejsť?” otočil sa k R... “Ok, poďme” povedala R..., ktorá už sa nebála, lebo ešte za vidna sa presvedčila že ostrov je naozaj opustený a nežijú tu žiadny domorodci. Kráčali ruka v ruke po piesku, Joey jej rozprával rôzne historky, ktorých mal v zásobe neúrekom. Po chvíli chôdze zastali. Joey si ju pritiahol k sebe a pobozkali sa. “Chcel by som aby sa tieto chvíle nikdy neskončili, by si nikdy neodišla” pošepkal jej do ucha. R... si povzdychla. “Vieš že je to skoro nereálne, za pár dní sa táto dovolenka skončí a ja sa vrátim domov” povedala smutne. “Milujem ťa” povedal potichu, vzal oboma rukami jej tvár do dlaní a pobozkal ju, dlho a vášnivo. Potom obaja klesli do piesku a milovali sa..... Tina a John ležali na piesku pri ohni. Držali sa za ruky. Bola to čarovná chvíľka. Len oni dvaja uprostred noci na romantickom ostrove. “Je tu tak krásne” ozval sa John a pozeral sa na oblohu plnú hviezd. “Vieš si predstaviť, že možno niekde na svete sú dvaja ľudia čo takto ležia na zemi a pozerajú sa na tie isté hviezdy čo my? Vždy keď sa pozerám na oblohu, čudujem sa aký sme vlastne malí, oproti tej úžasnej diaľke a veľkosti hviezd” pokračoval John. “Keby všetci na svete mohli byť takí šťastní ako my dvaja”. Tina zavrela oči a potíšku si vzdychla. John sa k nej otočil a podoprel si rukou hlavu. “Mám pocit že keby sme sa mali teraz rozlúčiť, zastavilo by sa mi srdce” povedal jej. Tina nevedela čo povedať, to bolo to najkrajšie čo jej kedy chlap povedal. A bolo by to neuveriteľne úžasné keby to za pár dní nemalo všetko aj tak skončiť. Ale teraz na to nechcela myslieť. Pritúlila sa k nemu a pobozkala ho. Bozky boli čoraz vášnivejšie, potom si ju John pregúlil na seba. “Miluj sa so mnou Tina” zašepkal. “Áno” odpovedala a potom boli už len oni dvaja, zem na ktorej ležali a obloha vysoko nad nimi....... +++++ “Vstávajte! Slnko je už vysoko!” Tina sa pomaly začala zobúdzať. Otvorila oči a videla nad sebou Joeyho a R... Otočila hlavu a vedľa nej si ešte odfukoval John. “Bože ten má ale spánok” smiala sa R..... “zobuď ho, ideme na loď zistiť či sa už môžeme vrátiť na ostrov.” O chvíľu už veslovali na člne späť k lodi. Kapitán už bol dávno hore a hlásil im dobrú správu. “Búrka nad ránom skončila a tak sa môžeme vrátiť na ostrov”. “Super, aj keď nemôžem povedať že by mi tu nebolo fain” ozval sa John a pozrel sa pritom na Tinu. “Máš pravdu, bolo to dobrodružstvo a kopa romantiky dokopy” pridala sa R.... “Tak počúvajte, mám plán. Čo keby sme tu ešte cez deň zostali a vrátime sa až večer” navrhol Joey. Všetci súhlasili. A tak sa vrátili zase na ostrov, kde strávili celý deň plný zábavy a romantiky a k večeru sa nalodili a vyrazili späť na ich ostrov. Cesta trvala takmer 5 hodín. Jednak nefúkal vietor, ktorý plachetnica potrebovala a jednak boli na míle od ich ostrova vzdialení. Ale to im vôbec nevadilo. Bola krásna pokojná noc, a loď pomaly kĺzala po vlnách, ktoré ju jemne hojdali. Na oblohe svietili hviezdy a mesiac bol takmer v splne. Všetci štyria sedeli na palube a vychutnávali si plavbu. “Do kelu” vykríkla R... Všetci sa na ňu preľaknuto pozreli. “Čo je?” spýtal sa Joey s obavou. “Zabudla som si tam tú veľkú mušľu, položila som si ju na ten kameň pod palmou a úplne som na ňu zabudla keď sme odchádzali”. Všetci si vydýchli. “Prosím ťa toto mi už nerob, skoro som zinfarktoval, tak som sa zľakol, že čo sa stalo” vydýchol si Joey. “Prepáč, ma to teraz napadlo že som ju tam nechala, škoda, bola nádherná” dodala smutne R... “Neboj, však si tam ešte spravíme výlet, čo vy na to?” povedal Joey a pozrel sa na Tinu a Johna. “Jasné, budúci týždeň, už teraz sa teším” odpovedal mu John a chytil Tinu za ruku. “A teším sa aj na to že sa konečne vyspím v posteli” dodal ešte a žmurkol očkom na Tinu. “Ja tiež, ten piesok mám všade” pridal sa Joey. R... sa zasmiala. “Kde všade?” Joey len s úsmevom pokrútil hlavou. “Proste všade.” Bola už hodina po polnoci keď dorazili na ostrov Turks and Caicos. Všetci spolu pomaly kráčali po pobreží. “Idete spať do hotela alebo pôjdete s nami do domu?” opýtal sa Joey. “Ideme do hotela, ale ja si zbehnem do domu ešte po nejaké veci” povedal John “Kee by to asi nerozchodil keby nás tam ráno našiel spolu”. “Hmm, to je fakt.” súhlasil s ním Joey. “Vyzerá to tu hrozne, ešte šťastie že sme tu neboli” ozvala sa Tina. A mala pravdu. Všade bolo po zemi kopa konárov a všeličoho čo priplavilo more počas búrky, palmy boli poohýňané takmer až k zemi, listy úplne rozkmásané. “Fakt, hotová spúšť” prikývol John. Pomaly sa blížili k domu. Bola tam úplná tma, nesvietilo ani vonkajšie svetlo, ktoré zvykli chalani nechávať svietiť aj na noc. Ešte že svietil mesiac. Bolo zrejmé že všetci už spia. Počas búrky sa prerušilo elektrické vedenie na celom ostrove a tak sa chalani pobrali krátko po zotmení spať, keďže aj do mesta bolo zbytočné ísť, lebo všetky bary boli zatvorené. “Dúfam že sa nikto nezobudí” povedal John keď už boli pred domom. “Nemyslím si, spia ako bábätká, až sem počujem niekoho chrápať.” povedal s úsmevom Joey. “To určite chrápe Mic, raz som s ním spal na izbe keď sme boli v Japonsku, celú noc som oko nezažmúril” rozosmial sa potichu John. “Idem teda hore po tie veci”. “Dajme si ešte nejaký drink” povedal Joey R... “dáte si s nami?” opýtal sa Tiny. “No ja neviem či je to dobrý nápad” povedala pochybovačne. “Asi by sme mali čo najskôr odtiaľto odísť, vieš kôli Keeovi, nemám chuť na nejakú trápnu scénku”. “Kee spí, a nemyslím si že sa zobudí, chvíľku tu ešte môžete sa nami zostať a dať si drink ako bodku za naším romantickým výletom.” povedal Joey nepripúšťajúc žiadne výhovorky. “Tak dobre” povzdychla si Tina. Joey nalial do pohárov tequilu čo našiel v kuchyni a čakali na Johna. Prešlo niekoľko minút a John stále neprichádzal. Všade bolo ticho. “Vybehni za ním pozrieť sa čo tam tak dlho robí” povedala R... Tine. “Ja?” spýtala sa Tina. “Jasné že ty, hádam nepôjdem ja, čo ak sa prezlieka alebo také niečo” zasmiala sa R... Joey s úškrnkom na tvári prikyvoval a tak sa Tina viac menej nedobrovoľne vybrala hore. Keď už bola na druhom poschodí, pomaly otvorila dvere na Johnovej izbe. Bola tam a prehrabával sa medzi oblečením na svojej posteli. “Čo tu robíš tak dlho?” spýtala sa pošepky Tina. John zdvihol hlavu od svojho oblečenia a so smiechom tiež po šepky jej odvetil “Hľadám také čierne tričko, nemôžem ho násť”. “Myslíš to s nápisom Abercrombie?” “Presne to” potešil sa John “vieš o ňom niečo?” “Máš ho v hoteli, našla som ho predvčerom v kúpeľni” odpovedala. “Láska ty si skvelá, poď sem” povedal jej John a objal ju a začal bozkávať. Keďže Tina nestačila ani zatvoriť dvere svetlo baterky čo mal John v izbe vytvorilo na chodbe silný svetelný pás. Ani jeden z nich keď išli hore si nevšimli, že Kee má na svojej izbe otvorené dvere, keďže jeho izba bola až na konci chodby. Kee sa prebral na akési čudné zvuky a kroky. Najprv tomu nevenoval pozornosť, myslel si že to niektorý z chalanov behá po dome, ale potom keď to pokračovalo zbystril pozornosť. Zrazu počul šepot na chodbe. Premklo ho nejasné zlé tušenie. Vstal a vyšiel na chodbu. Odrážal sa tam pásik svetla z Johnovej izby. Podišiel až k jeho dverám, boli otvorené tak nazrel dnu. To čo zbadal ho úplne vyviedlo z rovnováhy. Bol tam John a Tina a bozkávali sa uprostred izby. Musel sa oprieť o zárubňu lebo sa mu podlamovali kolená od sklamania, hoci tušil že to takto je, nikdy o tom nemal žiadny dôkaz až teraz. Pocítil hrozný hnev na Johna. On mal byť teraz ten čo bozkáva Tinu a namiesto toho tu stojí pri dverách jeho izby a pozerá sa na to ako sa s ňou bozkáva John. Celý čas tam ticho stál. Keď John Tinu konečne pustil, John si vzal zbalené veci a otočili sa ku dverám. Obaja zostali stáť v úplnom šoku. Ani ich nenapadlo že by sa Kee mohol zobudiť. Kee nič nepovedal len vykročil k Johnovi a vrazil mu päsťou do tváre tak silno že spadol. John tento útok vôbec nečakal, vôbec na to nebol pripravený. Tina vykríkla a snažila sa Johnovi pomôcť vstať. Ten ale na to nečakal, odstrčil ju a vrhol sa na Keea. To už ale Joey aj R.... bežali hore schodmi lebo počuli že sa hore niečo deje. Vo dverách do Johnovej izby sa im naskytol neuveriteľný pohľad. John aj Kee sa po sebe váľali na zemi, mlátili sa hlava nehlava a popritom na seba vykrikovali najhoršie nadávky aké obsahovala ich slovná zásoba. To už bol na nohách celý dom. Chalani sa ich snažili od seba oddeliť, ale po pár pokusoch to vzdali, lebo kedykoľvek do bitky zasiahli, mali čo robiť aby sa neušlo aj im. “Musíme niečo urobiť lebo sa pozabíjajú” sucho skonštatoval Ian. “Chcel by som mať tvoje nervy” odpovedal mu John L rozrušene. Ale po chvíli už obom bitkárom došli sily. Vtedy Joey a Mic odtiahli Keea od Johna snažiac sa odvliecť ho do svojej izby. Bol celý od krvi, mal natrhnuté obočie a asi aj zlomený nos, lebo sa mu z neho liala krv. John bol na tom podobne, celý zakrvavený a doráňaný. Chalani ho odviedli dole do kuchyne a Tina sa mu snažila ošetriť rany. Po pár minútach v dome nastal kľud. John sedel s Tinou v kuchyni a Kee bol vo svojej izbe kde sa mu snažila rany ošetriť R.... A ostatní sa povytrácali postupne do svojich izieb. John len mlčky sedel za stolom a hľadel do prázdna. Netušil že to zájde až takto ďaleko, hoci vedel že k nejakej výmene názorov medzi nimi určite dôjde. Až teraz pochopil ako veľmi Kee o Tinu stál, keď ho to dohnalo až k tomuto. “Tina” ozval sa John zrazu “budem musieť odísť. Po tomto tu už nemôžem zostať.” To bol pre Tinu riadny šok. “Prečo? Veď budeme bývať v hoteli ako doteraz, vôbec sem nemusíme chodiť” povedala zúfalo. “To nejde. Budeme sa stretávať, ostrov je malý. Môžeme na seba natrafiť kdekoľvek. A okrem toho celá táto vec s Keeom a somnou to vyvoláva len zlé nálady a nepokoje. Keď som sem išiel, myslel som si že to tu bude fain, s chalanmi si to tu užijeme. Vôbec som nerátal s tým že tu niekoho stretnem, a bude to akurát dievča môjho kamoša” “Ja nie som jeho dievča” skočila mu do reči Tina “a nikdy som nebola”. “Dobre, ale on to berie tak že som mu ťa prebral, chápeš? Nemôžeš vedieť čo by bolo keby som neprišiel. Možno by ste sa dali dokopy a bola by si s ním šťastná” dokončil John. Tina nemohla uveriť tomu čo práve počula. “To ale nemôžeš. Nemôžeš ma tu nehať teraz samú, prosím nechoď” prosila ho. Ale John len ďalej sedel a mlčal. “Tak si rob čo chceš” povedala s plačom na krajíčku a vybehla do noci. John si zotrel slzy z tváre, buchol päsťami do stola a išiel za ňou. Dobehol ju už skoro pri hoteli. “Počkaj” zakričal. Ale Tina sa ani neobzrela, stále bežala ďalej. Johnovi sa bežalo zle lebo ho bolelo celé telo. Ale aj tak pridal do kroku a nakoniec pri vchode ju predbehol a postavil sa pred dvere tak aby nemohla vojsť. “Čo ešte odo mňa chceš” opýtala sa ho zadychčane. “Nechcem aby si si myslela že ťa opúšťam” povedal John. “A neopúšťaš? Veď si mi to pred chvíľou povedal. Že odchádzaš z ostrova” nedala sa Tina. “Áno, povedal som že odchádzam, lebo musím. Nepovedal som že ťa opúšťam. To by som nikdy neurobil. Milujem ťa Tina” povedal nežne. Chvíľu sa na neho len mlčky pozerala. Povedal jej že ju miluje. “Ale ja neviem či tomu môžem veriť. Odídeš a ako to bude všetko pokračovať? Ty žiješ v USA a ja v malej krajine v strede Európy, ako môže naša láska pokračovať?” pýtala sa ho neveriacky. “Ja ešte neviem, ale niečo vymyslím, sľubujem” povedal a objal ju. “Sľubujem, ver mi” zašepkal jej do vlasov. Tina si len vzdychla. Neverila mu ani slovo lebo ich láska mimo tohto ostrova bola nereálna. Mali pred sebou už len jedinú poslednú noc. Vošli spolu do hotela a celou cestou až na izbu sa objímali. ... Pred letiskovou halou vystúpili z auta dvaja ľudia. Jeden z nich mal so sebou batožinu. Dnes sa to tu len tak hmýrilo cestujúcimi lebo bol piatok, jediný deň v týždni kedy z ostrova odlietali a prilietali komerčné linky. Vošli do haly. Lietadlo už stálo pripravené na runwayi a cestujúci už nastupovali. John sa otočil k Tine. “Ľúbim ťa, nezabudni na to”. Tina mlčky prikývla. Silno ju objal a dlho ju držal v náručí. Potom už hlásili poslednú výzvu pre cestujúcich. “Aj ja ťa ľúbim” zašepkala Tina, ale nebola si istá či to John počul pretože sa práve vtedy otočil a vykročil smerom k lietadlu. Predtým ako nastúpil sa ešte posledný raz obzrel, zamával a vošiel dnu. Lietadlo sa o chvíľu pohlo a za pár sekúnd bolo vo vzduchu. Tina tam stála a po lícach jej tiekli slzy. Potom sa otočila a s plačom vybehla z letiskovej haly. ++++++ Kee sedel v kuchyni. Bolelo ho celé telo ale najviac zlomený nos. Noc bola krátka a vlastne do rána už nezaspal. Len čo všetci konečne odišli z jeho izby, ľahol si do postele ale pred očami mal stále scény z Johnovej izby. Nechápal čo to do neho vošlo. Ani si to nestihol uvedomiť a jednu mu vrazil, a potom to už išlo rýchlo. Pamätal si z tej bitky len také záblesky. A tak trochu sa za to aj hanbil. S Johnom neboli nikdy veľký priatelia ale teraz sa z nich stali definitívne nepriatelia. Všetci ostatní ešte spali. Celkom sa obával toho momentu keď zídu dole. Ktovie čo si myslia o tom všetkom myslia. Kee sa dotkol nosa a pocítil prenikavú bolesť. Asi budem musieť ísť k doktorovi, pomyslel si. Do kuchyne z nenazdajky vošiel Mic. Keď zbadal Keea bol trochu prekvapený. “Čo tu stváraš? Prečo ešte nespíš, som si myslel že ťa do obeda ani neuvidíme.” “Nemôžem spať” odpovedal Kee. “No to ti verím, ani ja by som nemohol” vzdychol si Mic a nalial si kávu. “Ako sa cítiš? Asi nič moc, že?” “Bolí ma hlava, a nos” odpovedal mu Kee. “Nemal by si s tým ísť k doktorovi?” “Asi pôjdem” súhlasil. O chvíľu prišiel do kuchyne Ian. “No dobré ráno” pozdravil “to bola ale noc, že?” Kee nepovedal nič a Mic sa tváril že tú poznámku nepočul. “No čo, veď ste sa len pobili. Konečne nejaké vzrúšo, lebo už tu začala byť nuda” dodal kým hľadal v chladničke čo by si dal na raňajky. Kee sa zrazu postavil. “Idem za Johnom, mal by som sa ospravedlniť.” povedal a už ho nebolo. Mic a Ian sa na seba pozreli. “No ja si nie som istý či je to dobrý nápad” pokrčil plecami Ian a sadol si za stôl. Kee stál pred izbou č. 358 v hoteli Azalea place. Nemohol sa odhodlať zaklopať. Tak tam len stál a rozmýšľal čo vlastne Johnovi povie. To asi nebol až taký dobrý nápad, pomyslel si. Ani si nevšimol že na poschodí pristál výťah a vystúpila z neho Tina. “Čo tu robíš?” spýtala sa nahnevane. Kee videl ze má tvár celú zaslzenú a oči červené. “Prišiel som sa Johnovi a aj Tebe ospravedlniť” povedal “ a čo sa ti stalo?” “To si mal prísť o hodinu skôr. John práve odletel z ostrova”. Tina otvorila dvere a chcela vojsť. Kee ju ale predbehol. “Počkaj”. V momente mu došla celá situácia aj prečo je Tina taká uplakaná. “On kôli tomu čo sa stalo v noci odišiel z ostrova?” Začínal cítiť výčitky svedomia. Ja som ale idiot, myslel si, možno keby som prišiel skôr, keby som ho ešte zastihol, neodišiel by. Kee popravde sedel v kuchyni už od skorého rána a celý čas sa rozhodoval či má alebo nemá ísť za Johnom. Cítil že by mal, ale mal strach že John sa s ním nebude chcieť baviť. Keby tak prišiel skôr.... “Áno, kôli tomu odišiel, a nechaj ma Kee” povedala , vošla dnu a zabuchla za sebou dvere. “Do riti” zahrešil Kee potichu. Tak toto som posral, pomyslel si a pobral sa preč. Kráčal po pláži a rozmýšľal či to má ísť povedať chalanom. Aj tak sa to dozvedia, keď tam pôjde Joey s R.... tak asi bude lepšie keď im to poviem ja, pomyslel si a zamieril teda k domu na pláži. Všetci už boli hore. Sedeli spolu na terase a rozprávali sa. Keď k nim prišiel, nastalo ticho, len sa na neho pozerali. “Tak ako si dopadol? opýtal sa Ian “nejako rýchlo si sa vrátil”. “John odletel z ostrova” povedal Kee. Ticho. Nikto nič nepovedal, nezmohol sa na slovo. “No vlastne sa to dalo čakať” konečne prerušil ticho Ian. “Preboha, musím ísť za Tinou, určite je nešťastná” povedala vystrašene R.... a už aj vstávala na odchod ale Joey ju zadržal. “Neviem, ale myslím si že teraz to je to posledné čo potrebuje, aby sme ju chodili ľutovať a utešovať. Počkaj chvíľu nech sa stým nejako vysporiada, pôjdeme tam poobede, ok?” “Dobre” prikývla nakoniec R.. Tina samozrejme preplakala na hoteli celé dopoludnie. Trochu sa jej uľavilo a povedala si že musí rozmýšľať racionálne. Realita bola taká že John bol preč, a už sa s ním pravdepodobne nikdy nestretne. Ale všetky tie krásne chvíle čo spolu prežili si zapamätá navždy. V tom sa ozvalo zaklopanie. Bože, dúfam že to nie je zase Kee, pomyslela si Tina a išla otvoriť. “Ahoj, môžem alebo ešte chceš byť radšej sama” opýtala sa R.... “V pohode, poď”. R... ju objala. “Je to hrozné, to ako ti povedal že odchádza. A kedy?” Tina si len povzdychla. “Povedal mi to ešte v noci v dome po tej bitke. Že tu už nemôže po tom zostať” povedala smutne. “To sú celý chlapi, keď je nejaký problém, hneď utečú len aby sa z neho vyvliekli. Som z neho taká sklamaná, ja nechápem ako ti to mohol urobiť. Čo mu nedošlo že keď ťa tu nechá že ti zlomí srdce?” rozčuľovala sa R... “Ale veď ty sama si mi hovorila že je to len dovolenková love story a že o pár dní sa to skončí. Tak táto sa skončila trochu skôr” povedala sucho Tina. “To je pravda” súhlasila R... “ ale aj tak tu tých pár dní mohol zostať, kôli tebe.” Tina len pokrčila bezradne plecami. “Asi som nebola pre neho dostatočnou motiváciou aby tu zostal. A už sa o tom nebavme. Rozhodla som sa že si zvyšok dovolenky budem užívať, a nie tu smútiť zavretá v izbe” povedala Tina. “Dobré rozhodnutie, fakt ťa obdivujem za to ako to berieš. Tak čo dnes podnikneme?” “No vieš, ja by som radšej išla s našimi niekam, bolo by mi smutno keby som sa pozerala na teba a Joeyho...., chápeš to dúfam” “Veď ja som to myslela len my dve, alebo aj s našimi, to je jedno” odpovedala jej R... “Ty nebudeš s Joeym? Čo on na to?” opýtala sa prekvapená Tina. “On na to nič, hádam si nebudem pýtať povolenie. Myslím že to pochopí” usmiala sa R... “OK, tak poďme zistiť čo sa dnes chystá” povedala Tina. Baby strávili zvyšok dňa aj s partiou priateľov na výlete za delfínmi, spojené s potápaním. Plavili sa niekoľko míľ na východ od ostrova, kde sa zvyknú držiavať delfíny. Najprv sa dlho vôbec neukázali ale potom keď už sa pomaly zberali na odchod, vyskočil z vody najprv jeden a potom sa k nim pridali ďalšie. Naskytlo sa im nádherné divadlo. A potom keď sa loď pohla, delfíny plávali zároveň s nimi. Bolo úžasné dívať sa na to ako pri každom výskoku spravili vo vzduchu oblúk a ponorili sa zas do vody. Keď už bola loď blízko pobrežia delfíny sa pomaly začali vytrácať až zmizli úplne. “To bolo krásne” povzdychla si R... Tina prikývla. Aj keď prežila krásny deň stále nemohla prestať myslieť na Johna. “Čo podnikneme večer?” spýtala sa R.... “Počúvaj, nemusíš byť so mnou stále, ja to zvládnem. Pôjdem niekam s ostatnými. A choď za Joeym. Využi čas ktorý s ním ešte môžeš byť.” odpovedala jej Tina. “Asi máš pravdu, ja len nechcem aby si bola teraz sama” “Nebudem sama, už som ti povedala”. “Tak dobre” prikývla R.... Po návrate na ostrov R.. odišla za Joeym do domu a Tina išla s priateľmi do hotela. Večer ako vždy vyrazili do mesta. Mali už pár obľúbených barov a aj teraz zakotvili v jednom z nich. Zábava bola tiež ako vždy perfektná, len Tina sa nebavila. Aj keď si sľúbila, že prestane na Johna myslieť a bude si užívať zvyšok dovolenky, vôbec to nešlo. Stále sa jej v mysli vynárali spomienky na chvíle čo spolu prežili. Sedela tam uprostred tej neviazanej zábavy zamyslená a usrkávala si zo svojho drinku. “Ahoj” ozval sa pri nej akýsi známy hlas. Zdvihla hlavu. Bol to Kee. Vyzeral hrozne, polovicu tváre mal celú fialovo modrú. Tina len prevrátila očami a nič nepovedala. Nemala náladu sa s ním baviť a okrem toho mu dávala za vinu Johnov odchod. Ale Kee si prisadol k nej. “Mohol by si ma nechať na pokoji a odísť odtiaľto?” spýtala sa odmerane. “Prepáč mi to Tina” povedal Kee “ja som netušil že ho ľúbiš. Keby som to bol tušil, nikdy by som to neurobil”. Pozrela sa ne neho. “Asi som sa mala o tom s tebou porozprávať. A namiesto toho som sa ti snažila len vyhýbať, asi som si tak trochu sama na vine” skonštatovala smutne. “Viem že to už nemôžem vrátiť, ale ak by si mi dala šancu, mohli by sme byť aspoň priatelia” navrhol jej Kee. Tina sa zamyslene pozerala na svoj pohár. “To asi nepôjde, môžem ti to odpustiť ale .... “Nejdeš si zatancovať?” opýtal sa jej jeden z jej kamošov čo práve dorazil k stolu. Tina len prikývla a odišla s ním, nemala chuť pokračovať v rozhovore s Keeom. Kým sa vrátim už bude určite preč, pomyslela si. Ale mýlila sa. Kee tam stále sedel ako kôpka nešťastia, ak keď sa vrátila ku stolu. Bolo na ňom vidno že si to všetko vyčíta. Možno si zaslúži ešte nejakú šancu, pomyslela si. Sadla si na svoje miesto. Zrazu jej ho bolo celkom ľúto. “Zajtra by som sa chcela ísť pozrieť do Middle Caicos, je tam vraj krásna jaskyňa. Pôjdeš so mnou? Ale len ako kamarát” navrhla mu. Bolo vidno ako sa Keeov výraz tváre zmenil z utrápeného na radostný. “Pôjdem veľmi rád”. Tina sa usmiala. “Tak fain” Večer dopadol nakoniec lepšie ako očakávala. Je zvláštne koľko vecí ani nečakáme a oni sa aj tak stanú. Ale o tom je asi život, pomyslela si keď večer zaspávala vo svojej izbe v hoteli Azalea place na ostrove Turks and Cacois v Karibiku. +++++ “Kam ideš?” spýtal sa ešte rozospatý Joey. “Idem sa pozrieť za Tinou, robím si o ňu starosti” odpovedala mu R.... “Nepočká to chvíľu? Ešte je skoro” “Čím skôr pôjdem tým skôr sa vrátim” odpovedala mu s úsmevom R... a pobozkala ho. Ale Joey ju chytil za ruku a stiahol späť do postele. “Nechoď, zostaň ešte chvíľočku so mnou” prosíkal a objímal ju. “No dobre, čo mám s tebou robiť, ale len chvíľočku, potom pôjdem” súhlasila R.. a zavŕtala sa k Joeymu pod prikrývku..... Tina ešte spala, keď ju zrazu vyrušilo zo spánku klopanie na dvere. Pozrela sa na hodinky, bolo len pol desiatej. Snažila sa rýchlo si vybaviť udalosti včerajšieho dňa aj noci. Bože, áno veď som sa dohodla s Keeom že pôjdeme na ten výlet, pomyslela si. Nemusel sa tak ponáhľať. Vstala a išla ku dverám. Po ceste rýchlo na seba natiahla kraťasy a tričko. “Ahoj, dúfam že som ťa nezobudila?” Pred dverami stála R... Tina si vydýchla. “Zobudila si ma ale vôbec mi to nevadí” povedala jej a pustila R.. dnu. “Tak čo si včera večer robila?” spýtala sa R... “Boli sme v meste. A ty? Teda vy” opravila sa Tina. “Nič zvláštne, boli sme sa člnkovať a potom sme sedeli vonku pred domom až do noci.” R... jej nechcela veľmi opisovať čo všetko s Joeym robili, lebo vedela že si zakaždým spomenie na Johna a potom je smutná. “Včera večer som stretla Keea” ozvala sa zrazu Tina. “Naozaj? A?” prekvapene sa na ňu pozrela R... “Nič zvláštne, ospravedlnil sa mi a spýtal sa či by sme nemohli byť priatelia”. “A? Čo si mu povedala? nedočkavo vyzvedala R... “Súhlasila som” povedala Tina. “To fakt?” krútila hlavou R... “Veď napadol Johna a kôli tomu potom odišiel! A ty mu len tak odpustíš a ešte s ním chceš byť aj kamarátka?!” Tina len pokrčila plecami. “Nepomôže mi keď sa budem na neho hnevať. Johna mi to nevráti” dodala smutne. “Ideme dnes spolu do jaskyne v Middle Cacois”. R... sa na ňu šokovane pozrela ale nepovedala nič. Znova sa ozvalo klopanie. “To je asi Kee” povedala Tina a išla otvoriť. Kee vošiel do izby a ani nebol prekvapený keď tam našiel R... “Ahojte” pozdravil. “Ahoj” odpovedali naraz pozreli sa na seba a rozosmiali sa. “To som rád že sa smeješ” povedal Kee Tine. “Pôjdeme, mám vonku auto”. “Jasné, len sa prezlečiem a idem, môžeš ma počkať dole v jedálni, ešte som neraňajkovala.” “Dobre” odvetil a odišiel. “Fúha, tak to je sila” vydýchla R....”dúfam že si s ním nič nezačneš”. “No to by mi ešte chýbalo, neboj sa, to sa nikdy nestane. Nechcela som ho ani predtým a nechcem ho ani teraz” ukončila debatu Tina. “Dobre tak ja idem, a ...... dobrú zábavu”. “Ďakujem”. Auto uháňalo po prašnej ceste vnútrozemím ostrova. Odkedy vyrazili, nepovedali ani slovo. Kee nechcel hovoriť lebo sa bál že by povedal niečo hlúpe. A Tina stále myslela na to aká absurdná je táto situácia. Nikdy mu nemala navrhnúť aby išiel s ňou. Pred tým ako spoznala Johna sa sním celkom dobre bavila, ale teraz nevedela čo povedať. Kee prerušil ticho. “Kde presne je tá jaskyňa?” “Počkaj pozriem sa” povedala Tina a rozprestrela mapu. “Je to už blízko.” Pri jaskyni na parkovisku bolo zaparkovaných niekoľko áut. Bol tam aj malý drevený domček, kde sa dali požičať baterky a iná výstroj, podľa toho, čo sa človek chystal v jaskyni robiť. Nebol tu žiadny sprievodca, ľudia tam chodili na vlastnú zodpovednosť, v domčeku len museli nahlásiť že tam idú ak by sa čosi stalo. Tina a Kee si požičali len baterky, veď sa chceli v jaskyni len poprechádzať. Okrem toho dostali aj mapu jaskyne aby sa v nej vedeli orientovať, keďže tam bola spleť rôznych chodieb. Keď vyšli z domčeka sa míňali s nejakými mladými mužmi ktorí sa práve vrátili aj s horolezeckým výstrojom a nevedeli si to vynachváliť. “Bolo to tam skvelé, hlavne keď zídete nižšie pod zem, je to tam ako v rozprávke” odpovedal jeden z mužov Keeovi na otázku ako to tam vyzerá. Vošli do jaskyne. Vchod bola vlastne malá diera do skaly , keď do nej liezli, museli sa prikrčiť. Pred nimi sa zjavilo dlhé kamenné schodisko bez zábradlia, ktoré klesalo prudko dole. Bola tam takmer tma, len kde tu svietila nejaká slabá žiarovka. Kee podal Tine ruku že jej pomôže zísť ale ona to odmietla. Pomaly sa pustili dolu schodmi. Keď zišli úplne dole, naskytol sa im krásny pohľad. Boli tam kvaple rôznych veľkostí ktoré viseli z kamenného stropu alebo rástli zo zeme. V strede bolo malé jazierko. Kee prišiel k nemu a strčil do vody ruku a olizol si ju. “Tá voda je sladká” povedal s úsmevom. “Fakt?” spýtala sa a tiež strčila ruku do jazierka aby sa presvedčila. Potom pokračovali ďalej. Chvíľu išli rovno ale potom sa znova pred nimi objavili schody ktoré sa točili okolo jedného obrovského kvapľa. Potom nasledovalo niekoľko chodieb alebo ďalšie schody dole. “Kam teraz?” opýtal sa Kee “Počkaj pozriem sa do tej mapy” odpovedala mu Tina a začala hľadať mapu v ruksaku čo mala so sebou “tu je”. Keď mapu rozprestierala zosunul sa jej z pleca ruksak a ako sa ho snažila vrátiť na plece mapa jej vykĺzla z rúk a padala rovno do nie zrovna hlbokej jamy pri schodisku. “Do kelu, idem po ňu” povedala a Kee sa ani nestačil spamätať, už preliezla zábradlie a snažila sa pomaly zliezť dole na dno jamy. “Tina vráť sa je to nebezpečné, pôjdem pre ňu ja” zakričal na Tinu Kee. Ale ona ho nepočúvala a liezla stále dole. Vtom sa jej ale pošmykla noha a pristála až na dne jamy hneď vedľa mapy. Kee hneď preskočil zábradlie a v momente bol dole pri Tine. “Si v poriadku?” opýtal sa jej vyľakane. “Som, len ma bolí noha” vzdychla si. “Počkaj pozriem sa” povedal Kee ale keď sa dotkol jej nohy, Tina mu odstrčila ruku. “Nechaj ma, aj tak tam nič neuvidíš” odvrkla nahnevane a snažila sa vstať. Ale šlo to ťažko, noha ju bolela. Kee sa chvíľu pozeral ako sa pokúša postaviť na nohy a potom ju jednoducho nadvihol a postavil ako dieťa. “Poď, vylezieme druhou stranou, nie je to tam také strmé” povedal Kee a vykročil. Tina sa pohla za ním ale zranená noha ju tak bolela že na ňu nemohla stúpiť. Kee to videl a rád by jej pomohol ale už ho raz odstrčila tak sa nechcel viac vtierať. Tak len spomalil a nechal ju skackať za sebou na jednej nohe. Našťastie z opačnej strany sa dalo z jamy pohodlne vyliezť. Tu už si Tina musela nechať od Keea pomôcť lebo liezť po skale s boľavou nohou by sama nezvládla. Keď sa konečne dostali znova na chodník ktorý viedol ku schodom, Tina si sadla na skalu a po tvári jej tiekli slzy. “Bolí ťa to veľmi?” opýtal sa nežne Kee. Iba prikývla. “Tak máme dve možnosti. Buď pôjdem zavolať pomoc alebo sa pokúsiš kráčať sama. Ja ti pomôžem.” povedal. “Zvládnem to sama” odpovedala tvrdohlavo a opatrne vstala. Ale len čo spravila jeden krok, hneď bola na zemi. “Takto to nepôjde” povedal Kee, zdvihol ju na ruky a niesol ju. Tina už nič nepovedala, pochopila že sama to naozaj nezvládne. O niekoľko minút boli vonku. Kee ju zaniesol až k autu a ešte rýchlo odbehol vrátiť baterky. “Musíme ísť k doktorovi, máš ju asi zlomenú” povedal keď sa vrátil “zistil som od toho chlapíka že najbližší doktor je v hoteli Holiday sunset dvadsať minút cesty odtiaľto.” Kee mal pravdu. Noha bola zlomená. Doktor jej ju dal do sadry od členka až po koleno, takže vôbec nemohla nohu ohnúť, tým pádom ani chodiť. A keďže žiadne barle nemali, Kee ju zase musel vziať do náručia a odniesť do auta. Tina bola nešťastná. Čo budem teraz robiť, myslela si. “Nebuď smutná, nejako to zvládneme” vyrušil ju z myšlienok Kee. Nepovedala nič, len otočila hlavu a pozerala sa z okna. Vedel že je smutná a musí ju nejako rozveseliť. Lenže ako. Bola nešťastná z toho že John odišiel a ešte k tomu aj táto zlomená noha. “Čo keby sme dnes večer urobili opekačku na pláži pred domom. Ako minulý týždeň, bolo to fain” navrhol Kee. “Nie ďakujem zostanem radšej v hoteli.” “Nezostaneš v hoteli, lebo ťa tam nezaveziem” odpovedal jej bezstarostne. “Tak to ma tam teda zavezieš” povedala Tina dôrazne. “Nie” usmial sa a odbočil rovno na cestu ktorá videla k domu na pláži. Auto zaparkovalo pri dome na príjazdovej ceste. Kee vytiahol Tinu z auta a pomohol jej preskackať až ku vchodu, lebo ho dôrazne žiadala aby sa ani nepokúsil ju niesť. Na terase sedel John L a čítal si noviny. “Už ste naspäť? Asi to nie je veľmi veľká jaskyňa” opýtal sa a potom zbadal sadru na Tininej nohe. “Čo sa ti stalo preboha?!” zvolal prekvapene. “Malá nehoda” odpovedal namiesto nej Kee. “Čo sa to tu deje?” dobehol Ian. “Tina má zlomenú nohu” referoval John L. “Preboha, čo ste to v tej jaskyni robili?” opýtal sa zhrozene. “Trochu sa tam šmýkalo” dostala sa konečne k slovu aj Tina. “Čo keby sme si spravili dnes večer malú barbecue na pláži” navrhol Kee chalanom a všetci súhlasili . “Ale treba ísť nakúpiť, obávam sa že tu už toho veľa nemáme” pripomenul Mic. “Ok, tak ja zbehnem do mesta” povedal Kee “postarajte sa o ňu zatiaľ” dodal ešte keď odchádzal. “Jasné, nemaj strach”. O chvíľu sa vrátila R.... s Joeym z neďalekej pláže. Boli ešte mokrí po kúpaní a držali sa za ruky na niečom sa zabávali a smiali že ich bolo počuť už zďaleka keď prichádzali. “Ahoj Tina, čo to máš?” spýtala sa prekvapene R... “Čo sa stalo?” Tine sa nechcelo donekonečna každému opakovať príhoda z jaskyne. “Zlomila som si nohu v jaskyni” povedala unudene. V tom sa vrátil Kee s nákupom. “Prečo si na ňu nedával pozor?” opýtala sa R... teraz jeho. Chcela ešte dodať, že keby tam bol namiesto neho John, nič by sa určite nestalo, ale radšej si zahryzla do jazyka. “Tu sa niečo chystá? opýtal sa veselo Joey keď videl Keea s plnými taškami. “Jasné, ideme si opekať, choď po drevo, ja pohľadám zápalky a vy by ste mohli niečo pripraviť v kuchyni” otočil sa k babám Ian. “Ok” prikývli. Potom strávili príjemný večer pri ohni. Chalani hrali na gitarách a spievali a všade vládla pohoda. Tina bola rada že ju Kee nezaviezol do hotela, lebo si bola istá že teraz by tam určite plakala do vankúša a namiesto toho tu teraz sedela a vychutnávala si teplú letnú noc a počúvala chalanov z jednej skvelej rockovej kapely.