Prišiel piatok. R... s Tinou sa stretli znova na letisku. Tento krát leteli do Chile. Aj John priletel do New Yorku.
“Ahoj láska” povedal Tine a vystískal ju. S R.... sa pozdravil ale nebavil sa s ňou. Bolo jej úplne jasné prečo. Celý čas pochybovala či má ísť do Chile ale teraz keď videla Johna, najradšej by sa otočila a nešla nikde.
“Neboj, prejde ho to” šepla jej Tina nenápadne keď nastupovali do lietadla.
Cesta trvala večnosť. Aspoň R.... sa to tak zdalo. Tina s Johnom sedeli pred ňou, stále sa spolu rozprávali, túlili sa k sebe a nikto iný pre nich neexistoval. A tak si celý čas čítala časopisy a nadávala sama sebe že sa rozhodla ísť. Keď si predstavila že takto to bude celý víkend .... No čo už, aspoň že uvidím ten koncert. Na to sa naozaj tešila, bola zvedavá aký bude Joey naživo na pódiu.
Po pristátí sa dopravili do hotela kde boli ubytovaní. Bola už noc, takže nikto nič neriešil.
“Tak zajtra na raňajkách” povedala Tina keď odchádzala s Johnom do ich izby. Bývali každý na inom poschodí.
“Tak ráno. Kedy vstávate?” opýtala sa R...
“To neviem, keď sa zobudíme. Zavolám ti”
“Ok, tak mi brnkni” povedala R... a dvere na výťahu sa zavreli. Jej izba bola na šiestom poschodí, teda úplne hore.
Len čo vošla do izby ľahla si a hneď zaspala.
Ráno bola situácia taká istá. John sa s ňou nebavil, vôbec si ju nevšímal.
“Kedy bude ten koncert?” opýtala sa R...
“Večer, mám pocit že chalani začnú o ôsmej. Ale môžeme tam ísť aj skôr, je to festival, bude tam kopa kapiel a spevákov. Začína to už doobeda.”
“Ja pôjdem len na chalanov” povedal sucho John. Tina sa usmiala, pozrela sa na R... a pokrčila plecami.
“A čo budeme teda robiť do ôsmej?” opýtala sa ho
“No napríklad môžeme celý deň stráviť v posteli” navrhol jej a pobozkal ju jedným dlhokánskym bozkom “a potom pôjdeme na koncert”.
R... bolo jasné že ona do ich plánov nezapadá.
“S chalanmi sa nestretnete?” opýtala sa.
John sa na ňu škaredo pozrela a potom otočil hlavu akože mu nestojí ani za pohľad. R... sa už definitívne cítila ako idiot. Načo sem vôbec išla.
“Asi nie, majú toho veľa, rozhovory, televízne vystúpenia....” ozvala sa nakoniec Tina “však si sa s nimi ani nechcela stretnúť, či ako?”
“Nie nechcela”
“Tak poďme” John vstal a čakal kým vstane aj Tina. R... zostala sedieť. Nemala ani potuchy čo bude celý deň sama robiť.
“Ale večer sa po mňa zastavíte keď pôjdete?” opýtala sa ešte keď odchádzali.
“Pravdaže” zakričala za ňou Tina a potom zmizli za dverami reštaurácie.
No super, pomyslela si R... Prečo som ja radšej nezostala v NY? Ale potom si povedala že sa nebude ľutovať ale niečo podnikne. Na recepcii sa spýtala čo stojí v hlavnom meste za pozretie, vypýtala si mapu, dostala pár rád ako to tam chodí a vybrala sa do mesta. Nakoniec deň prebehol veľmi rýchlo. Santiago de Chille bolo veľmi pekné a zaujímavé mesto. R... sa zdržala hlavne na návrší Santa Lucia. Na vrchu toho opevneného kopca sa nachádzala Neptúnova fontána a múzeum indiánskeho umenia. Ale aj staré námestia v centre stáli za to. Bolo tam veľa starých kostolov a budov ešte z obdobia španielskych prisťahovalcov. Ledva stihla dobehnúť večer do hotela tak aby sa stihla aspoň prezliecť. O chvíľu jej už v izbe zvonil telefón.
“Si hotová? Čakáme ťa dole na recepcii”
“Jasné, už bežím”
Nasadli do taxíka a odviezli sa k miestnemu amfiteátru. Bol neporovnateľne väčší ako poznali baby od nich z domova. Do hľadiska sa zmestilo minimálne 20 tisíc ľudí.
Pri vchode sa ich ujal organizátor a usadil ich na VIP miesta. Bolo to celkom blízko pri pódiu.
“Čo si robila celý deň?” opýtala sa Tina keď už sedeli a čakali kým sa koncert začne.
“Chodila som po meste, je to tu naozaj krásne” odpovedala R... “a vy?”
Tina sa zasnene usmiala.
“Boli sme celý čas na izbe” povedala tak trochu hanblivo. R... sa rozosmiala.
“Ešte sa začni aj červenať”.
Tina chcela niečo povedať ale v tom sa ozvalo staré známe Te Deum ktorým Europe začítali každý koncert. Potom chalani vybehli na pódium s Joeyovým “Are you ready? Are you ready for this...” a spustili prvú pieseň Ready or not. Napriek počiatočným problémom s Keeovou gitarou to bolo super. Joey bol jednoducho úžasný. Mal na sebe čierne jeansy a čierny flitrovaný frak a pod ním nič. A zase mal späť svoju leviu hrivu, ale jeho vlasy boli rovné, nemal na nich trvalú. Veľmi mu to pristalo. Občas mu síce preskočil hlas alebo nevytiahol vysoké tóny ako na albumoch ale nikomu to nevadilo. Chalani boli super. Bolo z nich cítiť že majú radosť z toho že tam sú, že spolu hrajú. Joey pobehoval po celom pódiu, krútil svojím bielym stojanom od mikrofónu a tancoval roztomilé tančeky. Skrátka bolo to super. R... nečakala že Joey je taký dobrý. Nikdy sa o neho nezaujímala ako o rockovú hviezdu, vždy ho brala len ako muža do ktorého sa zaľúbila. Vypočula si síce všetky ich štyri albumy ale vidieť živý koncert to bolo niečo iné. Nemohla z neho spustiť oči ako tam pobehoval a spieval. Po niekoľkých piesniach pristúpil k mikrofónu a povedal: “Táto je pre ženu ktorú som miloval ....” vzal si gitaru a začal spievať. Bola to pieseň Don´t know how to love no more ktorú napísal v ten sobotný večer keď sa stretli prvý krát v NY. Bolo to vyznanie lásky a zároveň bolesti z nej. R... netušila že jej napísal pieseň. A ešte takúto krásnu. Možno keby to vedela všetko by bolo inak. Po tejto piesni už bolo hrozne ťažké sústrediť sa na koncert. Pomaly jej začalo dochádzať že urobila veľkú chybu. Že ho stále miluje a že s ním chce byť. Všetky dôvody čo si vymyslela pre ktoré ich vzťah nebol reálny boli zrazu úplne malicherné.
Pôjdem po koncerte za ním a všetko mu vysvetlím, pomyslela si. Že som sa mýlila a že to bola chyba .....
Keď koncert skončil, v hľadisku nastalo obrovské šialenstvo, obecenstvo kričalo a pišťalo a chalani rýchlo zmizli v zákulisí.
“Musím ísť za ním” povedala R... a vstala.
“Kam chceš ísť za ním, veď ťa tam nepustia” zadržala ju Tina.
“Nejako sa tam musím dostať” trvala na svojom R... “musím mu to povedať”
“Čo mu chceš povedať? Myslím si že si mu toho už povedala dosť” ohradil sa na ňu John “a myslím si že nech už mu povieš čokoľvek, bude to zbytočné”.
“Hnevá sa však” zosmutnela R...
“Hnevá?” rozosmial sa John “to nie je to pravé slovo. Povedal by som že už ťa nechce ani vidieť po tom čo si mu minulý týždeň urobila. Zase si ho len ťahala za nos a potom odkopla” povedal nahnevane chytil Tinu za ruku a začal ju ťahať smerom k východu. R... len stála v tom vreštiacom dave a nezmohla sa na slovo. Už ma nechce ani vidieť, mysľou jej behali Johnove slová.
Ale ja sa k nemu musím dostať, rozhodla sa v duchu. Rozbehla sa za Tinou a Johnom.
“Prosím John, pomôž mi, chcem sa s ním len porozprávať” prosíkala.
“Ja ti nemôžem pomôcť. Boli sme s chalanmi dohodnutí že sem pôjdem aj s Tinou a vybavili nám VIP vstupenky. Ale to je tak všetko” povedal John.
“Ale vieš predsa v ktorom hoteli bývajú” nedala sa odbiť.
“Viem, ale nepoviem ti to”
“Povedz jej to” zamiešala sa do toho konečne aj Tina “už to horšie, ako je to teraz, dopadnúť nemôže”.
John zastal. Zadíval sa na ňu akoby chcel prečítať jej myšlienky.
“Dobre, ale ak mu ešte viac ublížiš ..... hotel Santa Cruz”
Ďakujem” vydýchla si R.... Mala v pláne hneď odtiaľ ísť do hotela a počkať tam na Joeyho. Ale nebolo to také jednoduché ako si myslela. Chytiť taxík po koncerte bolo takmer nemožné. Vonku pre amfiteátrom sa tlačili davy ľudí bolo tam niekoľko autobusov čo rozvážali ľudí po celom meste.
“Tak toto bude o nervy” skonštatovala Tina, keď tam bezradne stáli a John odišiel zháňať nejaký odvoz “neodložíš to na zajtra?”
“Nie musím sa s ním stretnúť ešte dnes” trvala na svojom R....
O chvíľu dobehol John.
“Poďte, našiel som voľný taxík” zakričal na ne.
“To ako sa ti podarilo?” opýtala sa Tina keď už sedeli v aute.
“Ponúkol som mu kopu peňazí” odpovedal John.
“Tak ideš teda do Santa Cruz?” opýtal sa John R....
“Áno”
John len mávol rukou a povedal taxikárovi nech sa zastaví najprv v SC.
R... vystúpila pred hotelom. Taxík odišiel a ona s malou dušičkou vošla dnu. Chalani sa ešte určite nevrátili, bolo viac než pravdepodobné že ešte budú poskytovať nejaké rozhovory. Tak si sadla do foyer a rozhodla sa čakať.
Bolo to nekonečné. Keď sa už neviem koľký krát za poslednú minútu pozrela na hodinky boli už takmer 2 po polnoci. Zrazu sa začalo niečo diať, vonku nastal na túto nočnú hodinu neobyčajný ruch. V tom sa rozleteli dvere a dnu sa vovalili najskôr chalani z Europe a za nimi dav faniniek. R... vstala a chcela sa rozbehnúť za Joeym, ale nebola šanca. Chalani bleskovo prebehli foyer a zabočili k výťahu. Tam ale dav zastavili bodyguardi a hotelová ochranka. Aj keď sa R... snažila prebojovať až k nim a vysvetliť im aby ju pustili, všetko bolo márne. Po chvíli sa dav rozišiel a ona tam zostala bezradne stáť. Ale rozhodla sa že neodíde. Počká tu do rána a skôr či neskôr ho musí stretnúť.
Tina a John dorazili do ich hotela.
“Čo myslíš ako to dopadne?” opýtala sa Tina
“Neviem ale myslím, že nie dobre. Pre ňu. A koniec koncov ani pre neho” odpovedala John.
“Odmietne ju, však?”
“Určite. Celý týždeň s ním nebola reč ale nebolo to ako vtedy keď sa rozišli prvý krát. Teraz nesmoklil ani sa neľutoval. Bol nahnevaný, urazený, ponížený.... myslím že s ňou definitívne skončil”
“Bože to je hrozné” povedala Tina viac menej pre seba.
“Nemysli už na to” objal ju John “poďme si ľahnúť, zajtra nás čaká ďalší krásny deň”.
“Dobre, idem ešte do sprchy” povedala a chcela sa vymaniť z jeho náručia ale John ju nepustil.
“Nepustím ťa kým mi nesľúbiš že môžem ísť s tebou”
Tina sa rozosmiala.
“Tak dobre, poď”
Ale John ju ani v sprche nepustil. Stále sa objímali a bozkávali čoraz vášnivejšie. John zobral mydlo a nalial si trochu do dlaní. Potom jeho ruky pomaly kĺzali po jej tele a ich pery, spojené v nekonečnom bozku sa od seba ani na chvíľu neodtiahli. Po chvíli John zrazu prestal.
“Sľúb mi že ma budeš navždy milovať. Že mi nikdy nepovieš že naša láska nie je reálna, že nemá budúcnosť” zašepkal jej do ucha a potom sa jej zahľadel do očí. Snažil sa v nich vyčítať odpoveď.
“Sľubujem” povedala Tina. John ju vzal znova do náručia a odniesol do postele kde ich telá splynuli v bezodnej vášni v jedno ......
++++
Vo foyer hotela Santa Cruz vládol čulý ruch. Náhliaci sa ľudia, hotelový zamestnanci vykonávajúci si svoje každodenné povinnosti. R... otvorila oči. V prvej chvíli nevedela kde ja ale potom jej to všetko postupne vybavilo. Včerajší koncert aj cesta do hotela a čakanie na Joeyho. Rýchlo pozrela na hodinky. Bolo už skoro deväť hodín. Ktovie či už vstal, pomyslela si a hneď si aj zaumienila že to zistí. Prišla na recepciu a spýtala sa kde je ubytovaný. Ale recepčná jej to odmietla prezradiť. Prosby ani žiadne iné presviedčacie metódy na ňu neplatili. Už to chcela vzdať, keď cez foyer zrazu prešiel Ian. Namieril si to rovno do reštaurácie hotela. R.... sa rozbehla za ním. Práve si sadal k stolu keď ho dobehla. “Ahoj Ian” Ian prekvapene zdvihol hlavu. “Ty tu čo robíš?” vypadlo z neho. “To je jedno čo tu robím, musím sa stretnúť s Joeym, povieš mi kde ho nájdem?” “Je vo svojej izbe, asi ešte spí” povedal Ian “počkaj tu na neho, aspoň tu nebudem raňajkovať sám” Ian očividne nevedel čo sa stalo cez víkend. R.... bolo jasné že Joey sa tým svojím kamarátom nepochválil. A to bolo dobre. Keď si predstavila že by sa k nej všetci správali ako John .... Radšej na to ani nemyslela. “Nevedel som že aj ty tu budeš” povedal Ian a napil sa zo svojej kávy. “Ani ja, vlastne som ani nechcela ísť, rozmyslela som si to na poslednú chvíľu” odpovedala R... “Načo sa musíš tak súrne stretnúť s Joeym? Ak to nie je tajomstvo” usmial sa potmehúdsky Ian. “Chcem sa s ním porozprávať. Povedať mu že to bola chyba....” povedala smutne R... “myslíš že ma bude chcieť vypočuť?” “Myslím že áno. To je super správa” potešil sa Ian “konečne bude zase normálny. Čo hovoríš na včerajší koncert?” “Boli ste super” povedala s uznaním R.... Ian sa spokojne usmial. V tom sa pri stole objavili Mic a Kee. “Áaaa koho to tu máme? Čo tu ty robíš? John nespomínal že prídeš aj ty.” ozval sa na privítanie Mic. “Som tu neplánovane, ...” “Chce sa rozprávať s Joeym” skočil jej do reči Ian skôr ako stihla niečo povedať. “Fakt? A čo mu chceš povedať?” zaujímal sa Kee “dúfam že niečo pozitívne, lebo v poslednej dobe nebol veľmi šťastný”. “Chce sa k nemu vrátiť” skočil do rozhovoru zase Ian. “Nevedel som že máš hovorcu” zasmial sa Mic. R... sa tiež usmiala. Vlastne jej to vyhovovalo že to Ian povedal za ňu. Bolo to vonku. “Mali by sme to osláviť” povedal Kee a mávol na čašníka. “Nie je na oslavy ešte priskoro?” opýtala sa s obavou R... “Neboj, veď si dáme len po jednom drinku” Čašník o chvíľu doniesol plný podnos tequíl. A práve vtedy vošiel do miestnosti Joey a hneď za ním John L. Rozhliadol sa, hľadal chalanov. Potom mu padli oči na ich stôl. Pohol sa smerom k nim ale zrazu zastal. Zbadal R.... Keď videla ako sa na ňu Joey pozerá, vstala. chvíľu tam takto oproti sebe stáli. “Ahoj Joey” ozvala sa prvá. Joey bol ticho. “Môžeme sa porozprávať?” opýtala sa aby prerušila to hrozné ticho. Cítila ako ich všetci pozorujú. “Nechcem sa s tebou rozprávať” povedal konečne Joey. Zase ticho. “Prosím ....” zašepkala R.... “O čom sa chceš rozprávať?” “O nás” “O nás? Robíš si srandu?” “Chcem aby si nám dal ešte jednu šancu” povedala R... Joey sa na ňu pozrel akoby neveril vlastným ušiam. “Mala si šancu minulý víkend. A pokašľala si to. Ďalšiu už odomňa nedostaneš. Človek málokedy dostáva v živote druhé šance...” povedal a odišiel. R... tam stála a bolo jej do plaču. Vedela že to nebude jednoduché ale nerátala s tým že ju takto odbije. John mal pravdu, pomyslela si. Ako vo sne si vzala tequilu čo jej podával Kee, vypila ju a ani nevedela ako, vyšla von z hotela, nasadla do taxíka a odviezla sa do svojho hotela. Bola hrozne unavená. Skoro vôbec nespala a ešte aj tá vec s Joeym pred chvíľou. Neobviňovala za to jeho, vedela že si za všetko môže sama. Začala chápať, že niektoré činy v živote bývajú nezvratné. “To prečo si ju tam nechal stáť? Dúfam že si to nemyslel vážne” opýtal sa John L keď o niečo neskôr sedeli v aute čo ich viezlo do televízie. “Myslel som to vážne a nechcem sa o tom baviť” odpovedal Joey “Niekoho mi teraz hrozne pripomínaš. Kto to asi bude?” podpichol ho Ian. “Prestaň, nemám na to náladu” okríkol ho Joey. Nastalo ticho. “Čo sa ti stalo? Nechceš nám to objasniť? Lebo ja to nechápem. Tak najprv roníš slzy kade chodíš, lebo ťa nechala a potom keď ťa chce ju pošleš do kelu? Načisto ti preplo?” začal kričať aj Ian. “Heej, hlavne sa upokojte” snažil sa Mic dostať situáciu pod kontrolu. “Tak ja ti to teda vysvetlím” pokračoval nahnevane Joey “minulý víkend bola u Johna v L.A. aj R.... Celý čas sa tvárila že sme zase spolu, strávili sme spolu noc a keď večer odchádzala na späť do NY mi len tak akoby sa nič nestalo povedala že to nič neznamenalo, že to bol len sex”. Všetci na neho neveriacky pozerali. “To si nám nepovedal” ozval sa po chvíli Kee. “Ani som vám to nechcel nikdy povedať. Hrozne ma to ponížilo a hnevám sa sám na seba že som taký idiot. Nepotrebujem sa tým chváliť” dodal znechutene Joey. “No tak tým by som sa asi ani ja nechválil” skonštatoval Ian. Potom už dorazili do televízie. Joey mal celý čas na očiach tmavé okuliare. Bol to pre neho akoby ochranný štít pred všetkými ľuďmi a ich pohľadmi. Nechcel aby v jeho očiach vyčítali čo cíti a že je úplne na dne. Rozhovor prebehol hladko, stále to bolo to isté či boli v Japonsku, v USA, alebo v Európe. Tie isté otázky a tie isté odpovede. Na konci programu ešte zaspievali pieseň Oh, Darling od Beatles. Moderátorka inak veľmi milá osoba, zrazu prišla k Joeymu a zložila mu z očí okuliare. Joeymu sa celý čas zdalo že jej to vadí, videl jej to na očiach, nikdy keď sa ho niečo pýtala, nevedela kam sa má pozerať. A teraz sa chopila príležitosti a dala mu ich dole. Potom prišla ku Keeovi, ktorý stál vedľa neho a urobila to isté. Úplne ho to vyviedlo z miery. Ledva dokončil pieseň, ešte že tam boli Kee a Mic ktorí to zachraňovali, lebo mu miestami úplne vypadol text. Hneď po skončení programu si ich znova nasadil a ponáhľal sa von. Neželal si nič iné len aby už bol v hoteli vo svojej izbe. To stretnutie s R... ho totálne rozhodilo ani nebol schopný normálne uvažovať. Ale jedno vedel isto. Nikdy jej to neodpustí a už s ňou nechce nič mať, aj keď ju stále miluje. Už jej neverí... a ani nikdy nebude .... “Už idem vstať” povedala Tina a snažila sa vyhrabať spod prikrývok “sme tu už druhý deň a nič sme zatiaľ nevideli. Myslím z tejto krajiny” “A načo, je to mesto ako každé iné, má ulice, budovy, cesty ....” zasmial sa John “zostaňme ešte chvíľku v posteli”. “Nie, idem sa umyť, oblečiem sa a odchádzam. A ty ak chceš zostať v posteli tak zostaň. Večer sa vrátim a pôjdeme sa pozrieť na chalanov.” “No tak to ani náhodou. Ty by si ma tu vari nechala samého?” opýtal sa John a objal ju. “Kľudne. Aj ty si ma nechal samú a bolo to dlhšie ako na pár hodín” povedala a odkráčala do kúpeľne. Tam trošku aj ľutovala že to povedala ale potom len mávla nad tým rukou. Však je to pravda. John zostal sedieť na posteli. Vždy ho to zasiahlo keď mu pripomínala že ju opustil. Ešte mu to celkom neodpustila. Radšej vstal a išiel za ňou do kúpeľne. Urobí všetko čo len bude chcieť, aby jej dokázal svoju lásku a že mu môže veriť. “Nechoď za mnou” ozvalo sa zo sprchového kúta keď vstúpil do kúpeľne. “Prečo láska?” opýtal sa šibalsky. “Lebo to dopadne ako večer a vôbec sa odtiaľto nedostaneme. A myslím to naozaj vážne!” “No dobre” vzdychol si John “tak sa idem obliecť”. “Tak a čo teraz?” opýtal sa John keď Tina vyšla z kúpeľne. “Pôjdeme do mesta” povedala a začala sa obliekať. John ležal na posteli a v ruke držal ovládač od televízora. Teraz ale prerušil prešťukávanie programov a pozoroval ju. Bola krásna s tými mokrými vlasmi ako si naťahovala tričko a jeansy. “Nepozeraj sa tak na mňa” usmiala sa na Johna keď zistila že ju pozoruje. “Keď si taká krásna ...” “Prestaň a poďme už” zastavila ho Tina a cítila ako sa červená. Ešte stále nebola zvyknutá na to keď ju takto obdivoval. Už boli na chodbe keď si spomenula na R... Ako asi dopadol včerajší večer? Úplne na to zabudla. “Skočím ešte za R... opýtať sa ako bolo včera, dobre? Počkaj ma prosím ťa dole na recepcii” pritúlila sa k nemu a dala mu pusu. “NO dobre, čo mám robiť” vzdychol John “počkám ťa na recepcii” “Ďakujem, a obstaraj nejakú mapu” zakričala za ním keď nastupovala do výťahu. O chvíľu sa už viezli do centra Santiaga de Chille. “Tak čo si sa dozvedela?” opýtal sa John ale tušil čo sa dozvie. “Nič. Teda dozvedela som sa že sa nič nestalo. Teda stalo. Odmietol ju. Nehovor teraz že si to vedel” “Vedel som to” povedal John s úsmevom. “Čo budeme robiť?” vzdychla si Tina. “My nebudeme robiť nič. Teda aspoň s nimi dvoma. To sa už skončilo, zmier sa s tým” “Nezmierim. Keby som sa zmierila aj s tým čo sa stalo na ostrove, kde by sme teraz boli?” povedala vyčítavo. “Máš pravdu. Len mi nehovor že sa chceš ešte pokúsiť dať ich dokopy. To sa ti nikdy nepodarí” “To nemôžeš vedieť. Joey je nahnevaný ale nemohol ju prestať len tak zo dňa na deň milovať. A ak ju stále miluje, stále je šanca ...” “No dobre, nechám to na teba, urob ako myslíš” Taxík zastal v centre. Tina a John vystúpili na nejakom námestí. “Máš tú mapu?” opýtal sa John “Nemám, veď ty si ju mal zobrať na recepcii” ohradila sa Tina. “Ja? Myslel som že ju už máš. Tak ty si vymyslíš že ideme behať po neznámom meste a nezoberieš si ani mapu?” “Si zlý, aby si vedel” povedala urazene. John sa usmial. Bola krásna keď sa hnevala. “Tak vieš čo? Teraz sa pôjdeme najesť do tamtej reštaurácie a tam sa spýtame kam sa oplatí ísť sa pozrieť, dobre?” “Dobre” povedala Tina spokojne. Chytil ju za ruku a vošli do reštaurácie na ktorú predtým ukázal. R.... sa zobudila vo svojej izbe. Pozrela sa na hodinky a v panike vyskočila z postele. To už je toľko hodín. Ale potom si spomenula na ráno a všetko nadšenie ju prešlo. Načo tam pôjdem, veď už ma nechce. Ale potom si spomenula aj na pieseň ktorú jej zložil. Kvôli nej tam pôjde. Aspoň si ju ešte posledný krát vypočujem, pomyslela si smutne. Zdvihla telefón a zavolala Tine. Nikto to tam nedvíhal. Napadlo ju že sa tam zbehne pozrieť ale potom si to rozmyslela. Aby ich náhodou neprichytila pri nejakej činnosti. Tak sa rozhodla čakať. A čakala naozaj dlho. Už sa zmierila s tým že na koncert už nepôjde, keď sa ozvalo búchanie na dvere. Bola to Tina. “Ideš s nami na ten koncert?” “Idem” “Tak poď, musíme sa ponáhľať, už je neskoro”. Koncert bol zase super. Na konci bolo vyhodnotenie, samozrejme že Europe vyhrali cely festival. Joey už druhý krát DKHTLNM nespieval. R... bolo z toho smutno. Bolo to jasné znamenie že už naozaj nemá šancu. Bez nálady sa vrátila do hotela a keď už sedela vo svojej izbe na posteli zúfalo sa rozplakala. Bol to koniec. A ona si až neskoro uvedomila že ho miluje a nechce bez neho žiť. Preplakala celú noc a nad ránom zaspala. Zobudil ju až telefón. “Volám ti len tak, aby si nezabudla že za tri hodiny nám letí lietadlo” ozvala sa Tina v slúchadle. “Dik, nezabudnem. Už aj vstávam” povedala R... “Fajn tak sa poponáhľaj lebo John sa chce ešte niekde zastaviť po ceste na letisko” “Ok. Tak o hodinu na recepcii, vyhovuje?” “Jasné. Pa zatiaľ” O hodinu zbehla R.... dole aj s kufrom. Tina a John tam už čakali. “Konečne” utrúsil John ale tak aby to R... počula. “Nič si z toho nerob” snažila sa ju utešiť Tina. “Neznáša ma? Ale ja to chápem, je mi jasné prečo” “To ho prejde. Teda dúfam” Naložili si batožinu do taxíka a nasadli. “Kde sa to ešte chcete zastaviť?” opýtala sa R.. “John sa ešte chce stretnúť s chalanmi na chvíľu” povedala Tina previnilo. “To snáď nie” vyletelo z R... zúfalo. Tina len pokrčila plecami a John sa škodoradostne zaškeril. Tina ho štuchla lakťom do boku, takže sa zdržal ďalšieho komentára. R... tiež zmĺkla. Nevedela si predstaviť ako to bude prebiehať. O chvíľu zastali pred hotelom Santa Cruz. Tina chcela zostať s R... v taxíku a počkať tam ale John namietal, že sa tam chvíľu zdrží. Tak vystúpili. Baby si sadli v hoteli do kaviarne a John išiel na recepciu oznámiť Joeymu že už sú tu. O pár minút sa vrátil a sadol si k nim. “Za chvíľu príde. Neviem či je dobré aby si tu bola. Nebude vo svojej koži keď sa bude musieť na teba pozerať” povedal John R... To bolo asi to najhoršie čo jej kto povedal. Bez slova vstala a vyšla z kaviarne. Ešte sa ani nestačila spamätať, po lícach sa jej kotúľali slzy a zrazu zbadala Joeyho vo foyer. Bola okolo neho kopa dievčat a on s nimi debatoval a rozdával autogramy. Samozrejme mal na očiach tmavé okuliare. R... od neho nemohla odtrhnúť oči. Podišla bližšie. Vtedy si ju všimol. Na chvíľu sa na ňu zadíval a potom len okolo nej prešiel do kaviarne. Dal jej jasne najavo že mu je ukradnutá. R... tam už nemohla zostať ani sekundu. Vybehla von, nasadla do taxíka čo tam na nich čakal a odviezla sa na letisko. Toto bol asi najhorší deň v jej živote. Sadla si na letisku a hľadela do prázdna. Potom prišli aj John s Tinou nastúpili do lietadla a vrátili sa do New Yorku. R... mala pocit že jej život sa skončil, že všetky jej šťastné dni už pominuli. Ešte musím prežiť tento posledný týždeň a vrátim sa domov. A na všetko zabudnem. Ako keby sa to nikdy nestalo. Ale tušila že to bude veľmi, veľmi ťažké ..... ++++ “Máš už nakúpené darčeky?” opýtala sa Tina keď sedeli s R... v ich pizzerii v Manhattane. Len pred chvíľou sa vrátili z nákupov. A teraz si v príjemnom prostredí , na ich obľúbenom mieste popíjali kávu. “Zhruba áno, ešte nie všetko čo som chcela. A ty? Ukáž mi tie čižmy čo si si kúpila” Tina mala síce v úmysle nakupovať darčeky ale okrem toho si kúpila aj darček pre seba. “Sú fakt pekné ale tie opätky, ako v tom môžeš chodiť” krútila hlavou R... “Mám rada vysoké opätky” povedala Tina a s úsmevom sa zadívala na svoje novučké čižmy. “Už sa teším keď si ich obujem. Vezmem si ich do Štokholmu...” “Kedy vlastne letíte?” opýtala sa R... “V sobotu. Už sa hrozne teším” povedala Tina “To budete celé Vianoce u jeho rodičov?” opýtala sa R... “Áno, trochu mám z toho obavy” “Prečo? Veď je to super že ťa predstaví rodičom. To znamená že to s tebou myslí smrteľne vážne” “Veď ja viem, ale aj tak. Čo ak sa im nebudem páčiť?” “Hlavné je že sa páčiš jemu, čo si myslia rodičia ťa nemusí trápiť, veď tam budete len dva týždne” “No ďakujem pekne, dva týždne je celá večnosť ak ma nebudú mať radi” “Prestaň, budeš sa im páčiť, uvidíš” uzavrela R... túto tému. “A ty kedy letíš domov? opýtala sa Tina “V nedeľu ráno” vzdychla si R.... Tina strávi Vianoce so svojou láskou a ona doma s rodičmi. A pritom všetko mohli byť inak. Keby nebola taká hlúpa, mohla teraz buď tešiť na stretnutie s Joeym v Londýne alebos ním mohla tak ako Tina s Johnom cestovať do Štokholmu. “Čo dostane John od teba pod stromček?” opýtala sa po chvíli R... aby prišla na iné myšlienky. “Neviem” povedala zúfalo Tina “už niekoľko dní si nad tým lámem hlavu, ale nič ma nenapadá” “Prvý vianočný darček....hmm, to musí byť niečo špeciálne, aby si to zapamätal” “Ale čo?” “Bože ja neviem. Ešte že ja nemám teraz takéto starosti. Aspoň niečo pozitívne. Aj keď by som bola asi najšťastnejší človek na svete keby som mohla vymýšľať čo podarujem Joeymu pod stromček” povedala R... smutne. Tina bola ticho. Bolo ťažké na to niečo povedať. Nechcela dávať R... najavo že ju ľutuje, veď si to všetko spôsobila sama. “Dám si ešte horúcu čokoládu” povedala a mávla na čašníčku. Hrozne sa už tešila na Johna a na Švédsko a na tie dva vianočné týždne čo tam strávia spolu. Už len vymyslieť originálny darček. Ani sa nenazdali a bola tu sobota. R... sa zdalo akoby od pondelka, kedy sa vrátili z Chille prešla večnosť. Čas plynul hrozne pomaly. Chcela už byť doma a zabudnúť na všetko. Celý týždeň sa snažila niečím zamestnať, niečo vymyslieť, ale nič nepomáhalo vyhnať Joeyho z jej myšlienok. Stále myslela na pieseň čo jej napísal a mala ho stále pred očami ako spieva a hrá na gitare. Niekoľko krát sa stretla s Tinou, chodili spolu nakupovať do preplnených nákupných centier. Aspoň pri tom sa jaj darilo na chvíľu na to nemyslieť. Ale dnes bola sobota a Tina mala o dve hodiny odletieť s Johnom do Štokholmu. R... bola práve na ceste do Harvardu rozlúčiť sa s ňou. Ktovie kedy sa zase stretnú. Najskôr asi v lete keď sa Tina vráti domov. Ak sa vôbec vráti. Zrazu jej to prišlo hrozne ľúto. Tina zostane v USA s Johnom a tým pádom skončí aj ich priateľstvo. No pekne, pomyslela si, jedna katastrofa za druhou. Keď R... dorazila na internát, Tina už bola pobalená a nervózne prestupovala pri dverách. “Kde si tak dlho?” opýtala sa len čo ju zbadala. “Prepáč ale všade sú zápchy” ospravedlnila sa R... “Bože, tak to aby sme vyrazili, čo ak zostaneme trčať v nejakej zápche a nestihnem lietadlo?” začala panikáriť Tina. “Neboj sa, stihneš” snažila sa ju upokojiť R... Dohodli sa že s ňou pôjde na letisko, kde ju bude čakať John, ktorý priletí s L.A. Cesta na letisko nebola dlhá ale teraz sa zdalo že trvá hodiny. Všade bolo plno áut, vládol predvianočný zhon. “My to určite nestihneme” nariekala Tina keď auto znova zastalo. “Prestaň lebo to ešte privoláš” zahriakla ju R..... Chápala že sa Tina bojí ale už to trochu preháňala. “Vidím že si si obula tie nové čižmy” povedala R.. aby ju priviedla na iné myšlienky. Téma “vysoké opätky” vždy zabrala. “Hej, sú super, som s nimi nadmieru spokojná. A nebudem vyzerať pri Johnovi taká malá”. Nakoniec predsa len dorazili na letisko načas. John už nervózne vyčkával pri check ine. Keď ich zbadal hneď sa k nim rozbehol. “Kde ste preboha!!?” opýtal sa a objal a pobozkal Tinu. “Všade sú zápchy, ale hlavne že sme to stihli” “Tak poďme” povedal John a zobral si svoj kufor. Tina sa rýchlo ešte rozlúčila s R.... a potom sa stratili medzi davom ľudí. V Štokholme snežilo keď pristávali. Vlastne bola poriadna snehová búrka. John povedal že to je tam bežné. “Keď raz začne snežiť, tak neprestane niekedy aj týždeň”. “To čo potom robíte?” opýtala sa prekvapene Tina. “Nič, čo by sme robili” zasmial sa John “zatvoria sa školy, uzavrú sa letiská a čakáme kým to prestane”. “To akože teraz bude snežiť týždeň? Čo budeme robiť?” obávala sa. “Neboj, niečo už vymyslíme” snažil sa ju ukľudniť John a celý čas sa pri tom usmieval. “Ty si zo mňa robíš srandu!” hnevala sa Tina . “Nerobím, však uvidíš že bude snežiť minimálne niekoľko dní. Len sa mi hrozne páči ako sa toho bojíš” povedal šibalsky a pobozkal ju. Sedeli v taxíku čo ich viezol k Johnovím rodičom do Upplands Väsby. “Chalani už sú vo Švédsku?” opýtala sa “Hej, oni leteli domov rovno z Chille” odpovedal John. “Ako sa má Joey?” “To neviem, ale predpokladám že to nie je bohviečo”. “Naozaj si myslíš že jej to už nikdy neodpustí?” “Ktovie, možné je všetko” pripustil John “ale ja si myslím že je to už uzavretá vec”. Ale Tina tomu neverila. Vedela že Joey R... stále miluje. A tam kde je láska, tam je aj cesta. O chvíľu zastali pred Johnovím domom. Taxikár povykladal všetku ich batožinu a odfrčal. “Tak vitaj v Upplands” povedal John a ťahal ju za ruku po cestičke ku vchodovým dverám. Zazvonil. Otvoriť prišla Johnova mama Sofie. Srdečne ich aj Johnovým otcom privítali. Boli veľmi milí. O Tine vedeli z Johnových telefonátov. Bola tam aj Johnova sestra Tone. Keď už sa konečne všetko ukľudnilo John Tinu zaviedol do izby kde mali bývať. Bola to Johnova stará izba. “Tak tu malý John po večeroch cvičil na gitare a skladal piesne?” opýtala sa šibalsky keď sa rozhliadla po miestnosti. “Tak nejako” usmial sa John a objal ju “som taký šťastný že si tu so mnou” “Ja tiež” povedala a pobozkala ho. Ozvalo sa klopanie na dvere. John len prevrátil očami a išiel otvoriť. Bola to mama. “Nechcem vás rušiť, ale obed je na stole” povedala a odišla. “Super načasované” zasmial sa John “práve som mal chuť na niečo úplne iné ako obed” “Ty si fakt hrozný” pokrútila hlavou Tina. John sa stále usmieval. Páčilo sa mu keď bola takto v rozpakoch. “No dobre tak sa teda poďme naobedovať”. Tina strávila príjemné popoludnie s Johnom a jeho rodinou. Boli k nej hrozne milí. Keď si pomyslela ako sa toho obávala, tak jej to bolo teraz na smiech. Podvečer, práve keď pomáhal Johnovej mame v kuchyni zazvonil telefón. Bol to Ian. Robili u neho párty tak chcel zavolať aj ich. “Ako vám to ide?” strčil hlavu do dverí kuchyne John. “Dobre, čo sa už nevieš dočkať?” opýtala sa Tone. “To nie, len chcem povedať že dnes sa budete musieť zaobísť pri večeri bez nás. Sme pozvaní na párty. Odchádzame ihneď” zahlásil John. “Čože? Veď nie som ani oblečená” “Tak sa bež obliecť, počkám ťa tu. Alebo nie idem s tebou” povedal a už ju aj ťahal za ruku hore po schodoch. “Čo je to za párty?” pýtala sa keď už boli v izbe a hľadala niečo čo by si mohla obliecť. “U Iana. Predpokladám že tam budú všetci chalani zo skupiny a ktovie kto ešte...” odpovedal John. “Aj Kee?” John prižmúril oči a skúmavo sa na ňu zadíval. “Prečo ťa to zaujíma?” “Len tak, rada sa s ním zase stretnem” povedala provokačne. John k nej pomaly pristúpil. “Tak na to zabudni, si len moja, žiadny Kee si na teba nebude robiť nároky” povedal a objal ju. Tinu to rozosmialo. “Ty si ale žiarlivec. Myslím že už dávno si na mňa nerobí nároky. A pýtala som sa len preto, aby sa tam náhodou nestrhla bitka ako na nemenovanom ostrove v Karibiku”. John na tento incident nerád spomínal. “No dobre, tak sa rýchlo obleč a ideme. Dúfam že tam ten Kee nebude.” “Ja dúfam že bude a konečne sa zmierite” povedala Tina. “Tak to nikdy” vyletelo z Johna. Ach tá chlapská hrdosť, pomyslela si. “Som hotová, môžeme ísť” Na Ianovej párty bola kopa ľudí. Tina poznala len chalanov z Europe. Bol tam samozrejme aj Kee. Keď ho John prvý krát zbadal vyhol sa mu oblúkom, ale keď že to bol obyčajný dom celkom obyčajných rozmerov, nedalo sa mu vyhýbať stále. Bolo jasné že skôr či neskôr na seba určite narazia. Bol tam aj Joey. Sedel celý čas v kúte a s nikým sa nebavil. Tine ho bolo hrozne ľúto. “Ahoj Joey” pozdravila ho a prisadla si k nemu. “Ahoj” odzdravil sa “ako sa ti páči vo Švédsku?” “No veľa som toho zatiaľ nevidela, ale čo som videla sa mi páči. Johnova rodina je super” “To je dobre, že sa ti tu páči. Raz tu možno budeš žiť” usmial sa smutne Joey. “Ako sa ti darí? Ako to celé zvládaš?” opýtala sa ale odpoveď jej bola jasná. “V pohode” znela odpoveď “niekedy v noci sa zobudím a mám pocit že nemôžem dýchať, že na mňa padá celý svet, ale inak je to v pohode” dodal ironicky. “Možno keby si jej odpustil, uľavilo by sa ti. Ona ťa miluje. Síce jej to došlo dosť neskoro ale predsa. A ty ju tiež miluješ. Podľa mňa trápite zbytočne jeden druhého.” “Ale ja jej to nemôžem odpustiť. Nejde to skrátka” trval na svojom Joey a nalial si ďalší pohár plný whisky. “Tak si tu teda seď a opíjaj sa” vzdychla si Tina a odišla. Ako sa tak prechádzala pomedzi ľudí a hľadala Johna, zrazu pred ňou stál Kee. “Ahoj Tina” povedal a bolo na ňom vidno že sa teší že ju zase vidí. “Ahoj Kee, rada ťa zase vidím. Je to už riadna doba čo sme sa videli naposledy” “To áno, pol roka. Ako sa máš? Si s Johnom šťastná?” vypytoval sa Kee. “Veľmi šťastná” odpovedala “a ty?” “Ja som v pohode, teda tiež som šťastný, poď, zoznámim ťa s mojou priateľkou” povedal a dotiahol ju k najväčšiemu hlúčiku ľudí čo stál uprostred miestnosti. “Toto je Inga” povedal šťastne “a toto je Tina, hovoril som ti o nej” “Ahoj” povedala Tina a podali si ruky. Tak toto ani nemohlo lepšie dopadnúť, pomyslela si. Zrazu nastalo na sekundu čudné ticho. Kee sa pozeral kamsi za ňu. Otočila sa a stál tam John. So svojím bojovým pohľadom. “Láska, je čas na zmierenie, nemyslíš?” povedala Tina a chytila ho za ruku “inak zoznám sa s Keeovou priateľkou”. John prekvapene zažmurkal očami. “John, teším ma” vypadlo z neho nakoniec. “Chcem sa ti ospravedlniť. Za tú bitku na ostrove. Bol by som to urobil už dávno ale nezastihol som ťa. Zabudnime na to” navrhol Kee. John akoby chvíľu rozmýšľal. Ale po chvíli prikývol. Podali si ruky. “To musíme osláviť” navrhla Inge. Samozrejme že vedela o čo tu ide, Kee jej všetko dávno porozprával. “Dobrý nápad” pridala sa aj Tina. Obom, Keeovi a Johnovi sa očividne uľavilo. Bolo jasné že najlepší kamaráti z nich nikdy nebudú, ale bol to ohromný úspech, ktorý nikto ani nečakal. Všetci mali z toho radosť, zábava na párty bola v plnom prúde. Len Joey stále sedel sám a pil. “Ako?” opýtal sa John keď si k nemu prisadol. “Super, som taký šťastný a užívam si túto párty, čo to nevidíš?” vybehol na neho podráždene. Išlo mu to tam maximálne na nervy. Všetci boli šťastní, užívali si to tam, zo všadiaľ dýchala vianočná nálada. Len jemu bolo do plaču. “Tak so sebou niečo rob” povedal mu John “keď si nešťastný, tak tu neseď a choď za ňou. Načo je to dobré aby si sa hral na dôležitého keď jediné po čom túžiš je byť s ňou. Je to už len na tebe, či budeš šťastný alebo celé Vianoce presmoklíš. Nazdravie”. Potom odišiel a nechal ho tam sedieť s jednou veľkou dilemou. Ale čím viac nad tým rozmýšľal, tým viac začal chápať Johnove slová. Asi má pravdu, je to len na mne...., pomyslel si a bez slova sa potichu vytratil..... ++++ R... ležala vo svojej posteli v byte jej rodičov. Len dnes ráno priletela z USA. A všetko bolo také čudné. Všetci sa tešili že je zase konečne doma ale jej bolo smutno. Najťažšie bolo nedať to nikomu najavo. Nechcelo sa jej vysvetľovať čo sa deje, nechcelo sa jej na to ani myslieť. A tak strávila deň odpovedaním na otázky ako bolo v Amerike a pretvarovaním sa že je všetko v poriadku. K večeru už bola z toho taká unavená že okolo ôsmej zahlásila že ide spať. Ale spánok neprichádzal. Myšlienky jej stále blúdili k starým spomienkam na leto a ostrov a na Joeyho. Ako to už bolo dávno. Zajtra sú Vianoce a ja ich nestrávim s človekom ktorého milujem, prebehlo jej mysľou. V ten istý večer, niekde na inom konci Európy bol niekto, kto mal podobné myšlienky. A podobné pocity. Joey sedel v obývačke v rodičovskom dome. Bol tam jeho mladší brat aj jeho staršia sestra s rodinou a samozrejme rodičia. Bol to hotový blázinec. Sestrine dve malé deti stále behali po dome, otec s jej manželom viedli dlhé debaty o politike a neraz sa pri tom tak rozohnili že ich musela mama schladiť. Do toho hrali vianočné koledy, no hotová vianočná idylka. Joeymu to išlo poriadne na nervy. “Idem spať” povedal mame ktorá sledovala nejaký vianočný program v televízore. “Tak skoro? Veď nie je ešte ani deväť hodín” opýtala sa prekvapene. “Som unavený a nemám na toto celé náladu” odpovedal a vyšiel z obývačky. Mama si povzdychla. Videla na ňom že niečo nie je v poriadku ale vôbec o tom nechcel hovoriť. Tušila že v tom bude nešťastná láska. Naozaj rada by spoznala ženu čo takto jej synovi pomotala hlavu. Bol štedrý deň ráno. R... vstala až pred obedom. Dosť sa čudovala že ju mama nechala tak dlho spať. Prišla do kuchyne. Tam už prebiehala predpríprava na sviatočnú večeru. Vzduchom sa šírili rôzne príjemné vône, až sa človeku zbierali sliny. “Dobré ránko” pozdravil ju veselo otec. “Ahoj oci” “Ako si sa vyspala prvú noc doma?” opýtal sa “Celkom dobre ...” “Celkom dobre až na ...?” opýtal sa zas. Prekvapene sa na neho pozrela. “Čo?” “Vidím na tebe že niečo nie je v poriadku” povedal otec. “Všetko je v poriadku” povedala tvrdohlavo. “No dobre, ale ak by si sa chcela porozprávať, vieš kde ma nájdeš” “Jasné, ďakujem”. Celý deň sa pokúšala niečím zamestnať. Pomáhala mame v kuchyni, potom vybehli so sestrou na návštevu k nejakým kamarátkam a ani sa nenazdali a bol večer. Nasledovali tradičné vianočné rituály, počnúc večerou končiac rozdávaním darčekov. R... sa nikdy necítila taká osamelá ako teraz. Všetci boli spokojní a sviatočne naladení, len jej bolo do plaču. Nevedela si predstaviť ako to vydrží do polnoci. Najradšej by išla spať, ale nemohla vynechať polnočnú omšu v kostole, kde všetci tradične chodili spoločne. Celá rodina. Minúty šli pomaly ale nakoniec prišla polnoc a pred druhou sa konečne ocitla vo svojej izbe. Unavene klesla na posteľ a vložila si hlavu do dlaní. Už aby tieto sviatky prešli a mohla ísť zase do BA a začať pracovať. Aby mohla zabudnúť. .. “Čo ti je?” opýtal sa Joeyho brat keď sedeli pri stromčeku. Už bolo po večeri, darčeky boli rozdané a všetci už len tak posedávali, deti už boli dávno v posteli. “Nič. Len sa cítim mizerne. Mám pocit akoby som bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Vlastne by som chcel vrátiť čas. Aby bolo leto a všetko také jednoduché a jednoznačné” povedal Joey. “Ty si zamilovaný!?” vykríkol brat. Joey sa na neho pozrel a ironicky sa usmial. “Fakt? Ty si inak bystrý”. “No dobre, veď všetci vieme že sa niečo deje. Kto to je? Musí to byť super baba keď si z nej taký hotový” “Nechaj to tak. Idem si ľahnúť” povedal a vstal. “Povedz mi o nej niečo” dobiedzal brat. “Daj mi pokoj, nechce sa mi o nej rozprávať” okríkol ho Joey. “Prečo nie?” nedal sa brat “aká je? Je pekná?” “Je úžasná. Nikdy som nestretol nikoho ako ona. Ja vlastne ani neviem aká je. Len viem, že som hrozne šťastný keď som s ňou. Cítim že keď som s ňou som kompletný. Som to ja. Som sám sebou. To je všetko” “Tak čo tu ešte robíš?” opýtal sa brat zase. “Ja neviem” vzdychol si Joey “ja už nič neviem. Celý svet je hore nohami. A ja neviem čo mám robiť.” “Choď za ňou. Čo iné chceš robiť?” “Ale ona mi hrozne ublížila” trval na svojom Joey. “Možno že by si jej mal dať ešte jednu šancu. Kvôli sebe. Tým že budeš hrdý nič nezískaš” Joey sa pozrel na svojho brata. Bol mladší ale v tejto chvíli sa zdal on ten rozumnejší. Nakoniec, všetci mu radili to isté. Aj Tina, aj John. A aj jeho mladší brat. “Ja neviem ...” Brat mu položil ruku na plece. “Pozri rob ako myslíš, je to tvoj život.” Joey sa zamyslel a potom prikývol. “Ďakujem. Idem spať” povedal a vstal “tak dobrú noc”. “Dobrú, a rozmýšľaj o tom” Tina bola práve v kúpeľni a čistila si zuby, keď tam vbehol John. “Neuveríš ale volá Joakimova mama, chce sa s tebou rozprávať” vybehlo z neho. “Joeyho mama” opravil sa keď na neho nechápavo pozrela. “A čo chce odomňa Joeyho mama” opýtala sa s kefkou v puse. “Informácie” zasmial sa John “idem jej povedať nech zavolá neskôr, že nemôžeš lebo máš niečo neodkladné”. O chvíľu zišla Tina do kuchyne. John ju objal a pobozkal a posadil k stolu. “Ako si to pred chvíľou povedal? To Joeyho meno” opýtala sa keď si natierala maslo na chlieb. “Joakim” zasmial sa “nevedela si že sa tak volá? Joey je len umelecké meno” “Tak prečo ho tak všetci voláte, keď sa tak nevolá?” “No lebo už sme si na to zvykli, a on chce aby sme ho volali Joey. Ale jeho mama ho volá stále Joakim” “To by asi bolo čudné keby ho aj vlastná mama volala Joey” smiala sa už aj Tina “ale Joakim ...., to by som v živote na neho nepovedala” “A to ešte nevieš aké má priezvisko” pokračoval John. “Povedz” “Joakim Larsson” Tina sa nemohla prestať smiať. “To naozaj? Joakim Larsson a Joey Tempest to je iný rozdiel” krútila hlavou “a ty? Aj ty máš nejaké iné skutočné meno?” “Nie, ja mám len jedno meno, to ktoré poznáš” usmial sa “a ktoré budeš nosiť aj ty” dodal ešte. Tina sa trošku začervenala, ale usmiala sa. Od včera nosí na prste jeho prsteň. John ju požiadal o ruku. Bolo to také nečakané. Deň prebiehal úplne normálne. Ráno ju John vytiahol do mesta vychutnať si náladu zasneženého vianočného Štokholmu. Vrátili sa až neskoro popoludní poriadne vyštípaní od zimy. Vonku bolo –15 stupňov ale bolo krásne. Johnove predpovede o týždni snehových búrok sa nevyplnili. Slnko svietilo a odrážalo sa od kryštálikov snehu všade naokolo. Historické centrum mesta Gamla Stan bolo preplnené ľuďmi, všetci si vychutnávali konečne slniečko po dvoch zasnežených dňoch a samozrejme sviatočnú náladu. Ulice boli vyzdobené vianočnými ozdobami, z každého kostola znel nejaký vianočný koncert. Doma už čakali len na nich. Prišli aj Johnoví starí rodičia a všetci sa zdržiavali v jedálni, kde už čakal prestretý stôl na večeru. Po nej sa usadli v obývačke a začali sa rozdávať darčeky. Každý po jednom vstal a rozdal čo mal pre druhých. Tina sa pri tom dobre bavila, bolo zaujímavé sledovať ich reakcie keď rozbalili darček. Ale zatiaľ očividne každého darčeky potešili. Skrátka vládla pravá vianočná nálada. Potom už prišiel na rad John. Najprv dal darček svojej mame, potom otcovi. Samozrejme pri každom z nich čakal na reakciu. Tina sedela na gauči pri Tone. Tá sa k nej naklonila. “Sleduj otca, ako sa bude tváriť” chichotala sa potichu. “Náhodou je zlatý” usmiala sa Tina pri pohľade na Johnovho otca ktorý sa tešil z darčeka ako malé dieťa. “To si ho nevidela minulé Vianoce keď ....” Tone začala Tine rozprávať zábavnú historku z minulých Vianoc. Medzi tým už ale John držal v ruke darček pre ňu. Bola to malá krabička. Ale keďže bola zaujatá počúvaním príbehu z minulých Vianoc vôbec si to nevšimla. John si odkašľal aby na seba upriamil jej pozornosť, ale očividne sa mu to nepodarilo.Všetci v miestnosti sa zrazu pozerali na nich dve ako sa tam na niečom veselo zabávajú. John zase urobil ten zvuk čo pripomínal odkašľanie ale tento raz oveľa dôraznejšie. Ale Tone aj naďalej rozprávala Tine príhodu. Ani jedna z nich nezaregistrovala že by sa okolo nich dialo niečo výnimočné, čomu by mali venovať väčšiu pozornosť. A John tam len stál a pozeral na nich. Bol trochu nervózny, toto bol darček aký ešte nikdy žiadnej žene nedával. A Tina mu to ešte poriadne nechtiac sťažovala. “Tina ...” začal. Ale ona sa práve na niečom rozosmiala. A potom niečo začala Tone rozprávať. To už John pomaly strácal nervy. “Môžem ti konečne odovzdať darček?!” povedal zvýšeným hlasom aby ho bolo počuť. Vtedy obe stíchli a Tina sa k nemu otočila. “Bože, prepáč, ja som sa len na chvíľu zarozprávala s Tone” ospravedlňovala sa keď videla že všetci v miestnosti na ňu pozerajú. Bolo to také čudné, niečo sa jej na tom nezdalo. John sa z hlboka nadýchol a chytil jej obe ruky do svojich. “Som veľmi šťastný že ťa mám” povedal iba a podal jej krabičku. Tina ho pobozkala a poďakovala. Bola zvedavá čo tam je. Podľa tej malej krabičky typovala že nejaký šperk len nevedela aký. Otvorila ju a bol tam prsteň. Bol krásny, v strede mal biely kamienok a ten držali dve malé srdiečka po bokoch. A od nich lemovali prsteň malé kamienky skoro po celom obvode. Nevedela čo povedať. John sa na ňu stále pozeral. Keď sa im oči stretli usmial sa. “Staneš sa mojou ženou?” opýtal sa zrazu. Tina mala pocit že sa jej sníva. Toto by nečakala ani v najkrajšom sne. Cítila ako ju oblieva teplo a potom zase zima a bola si istá že sa určite červená. V miestnosti bolo ticho, všetci so zatajeným dychom čakali na jej odpoveď. “Ja ....” snažila sa zo seba niečo dostať “veď ťa ani nepoznám ....” vypadlo z nej nakoniec. Preboha, pomyslela si, to čo som povedala! Pozrela sa na Johna, bol úplne zmätený. “Teda ja som tým len chcela povedať že sme spolu tak krátko ....” “Ja viem, je to krátky čas. Ale viem aj to že ťa milujem, a život bez teba si neviem predstaviť. Zdá sa mi že ťa poznám už roky, už vtedy keď som ťa prvý krát stretol v tej kuchyni som vedel že s tebou strávim celý život” povedal jej. Tina nemohla uveriť že jej povedal niečo také krásne a požiadal ju o ruku. Pozrela sa na Johna, potom na prsteň čo držala v ruke a znova na Johna. “Ja ... ja neviem čo mám povedať.....” John sa nežne usmial a pritiahol si ju k sebe tak že ich tváre boli od seba vzdialené len pár centimetrov. “Povedz ÁNO” šepol a stále jej hľadel do očí. Tomu sa jednoducho nedalo odolať, nemala šancu odmietnuť aj keby chcela. Ale ona vlastne ani odmietnuť nechcela. “ÁNO” šepla aj ona. John sa šťastne usmial a začal ju bláznivo bozkávať. V miestnosti nastala všeobecná veselosť, všetci sa tešili a gratulovali im. Tina si ani neuvedomovala udalosti čo sa diali potom. Bola taká šťastná, jediné čo jej bolo jasné že je s Johnom a že ju požiadal o ruku a ona súhlasila. Potom bol už čas ísť spať. Všetci sa vytratili do svojich izieb a John zostal s Tinou sám v obývačke. “Si šťastná?” opýtal sa jej. “Som a veľmi” odpovedala. “Aj ja som veľmi” šepol a pobozkal ju. Potom sa aj oni pobrali do Johnovej izby. Toto všetko sa stalo včera večer. Dnes sedeli pri raňajkách a boli zasnúbení. Zasnúbení. Tina sa zasnene pozerala na svoj prsteník. V tom sa ozvalo zvonenie telefónu. John to zdvihol a po chvíli podal slúchadlo Tine. Tá sa s Joeyho mamou pár minút rozprávala a potom položila. “Vybavené?” opýtal sa John “Áno, som zvedavá ako to dopadne” “Ktovie, ale dúfam že dobre. Pre oboch” K stolu si prisadla Tone. “Čo ako dopadne?” opýtala sa zvedavo. Začula len ich posledné slová, takže nevedela o čom sa bavia. “Volala Joeyho mama. Vymyslela plán ako pomôcť Joeymu, lebo sa vraj už nemôže na neho pozerať” oznámil jej John. “Aký plán?” zaujímala sa Tone. “Rozhodla sa že zavolá R... a požiada ju aby prišla do Štokholmu. A tu sa ich pokúsi dať nejako dohromady” “Čože? To si myslí že sa jej to podarí?” krútila neveriacky hlavou Tone. “To nie je isté, ale možno bude spokojná že niečo pre svojho syna urobila” “Keď sa do vzťahov začnú miešať rodičia, nikdy to nedopadne dobre” skonštatovala ešte Tone a potom sa začali baviť o niečom úplne inom. Ešte v ten istý deň dostala R... telefonát zo Štokholmu. Volala jej Joeyho mama. Bola z toho riadne v šoku, keď sa jej do telefónu predstavila. V prvej chvíli si myslela že je to nejaký žart, veď načo by jej volala Joeyho mama. Ale potom keď začala rozprávať, pochopila že je to naozaj ona. Povedala jej aký je Joey nešťastný, že ho nepoznáva a že sa už na to nemôže pozerať a chcela by mu pomôcť. Pýtala sa jej či aj ona ľúbi jeho a vlastne na celý ich príbeh od začiatku až do konca. Povedala že Joey jej pár krát keď volal domov spomínala nejakú ženu takže vedela že niekoho má ale netušila že je to také vážne. A potom ju poprosila či by nemohla prísť do Štokholmu. R.... bola poriadne prekvapená. “Ako to myslíte že mám prísť do Štokholmu?” “No, myslím to tak, že prídeš k nám” “K vám? A načo?” pýtala sa nechápavo R... “Keď ma Joey uvidí, buď ma vyhodí alebo odíde sám” “Moja drahá, nechaj to na mňa, ja už to zariadim aby ťa nevyhodil ani neodišiel” “To nie je dobrý nápad, tým že tam prídem nič nevyriešite, on už ma proste nechce” “Stále ťa miluje, chodí ako kôpka nešťastia, práve preto som sa rozhodla ti zavolať. Nemôžem ťa nútiť ale ak ho aspoň trošku ľúbiš, tak príď” prosila ju Joeyho mama. “Ja neviem, čo od toho vlastne čakáte?” “Mám plán, keď prídeš všetko ti porozprávam” “No dobre, tak ja prídem” sľúbila. “Čím skôr tým lepšie” znela odpoveď Joeyho mamy. ++++ R... vystúpila z lietadla na druhý deň neskoro popoludní. Na letisku ju čakal Joeyho brat Thomas. Ani trochu sa na neho nepodobal a tak R... chvíľu bezradne stála uprostred haly a obzerala sa dookola. Joeyho mame dala vedieť kedy priletí, a tá sľúbila že ju bude na letisku čakať. Ale nikde žiadnu pani ktorá by na niekoho čakala nevidela. Zrazu ale zbadala nejakého mladého muža ako tam nervózne postáva a niekoho vyzerá. Ako si intuitívne vycítila že má k nemu ísť a opýtať sa ho či na niekoho nečaká. Ten si ju premeral od hlavy až po päty a spokojne prikývol. “Ty si R...?” opýtal sa. “Áno” “Ja som Joeyho brat Thomas” predstavil sa a podal jej ruku. “Teší ma. Nepodobáte sa veľmi” povedala R... “To bude tými vlasmi, teda účesom” usmial sa brat “poďme, na parkovisku mám auto” Bol druhý sviatok vianočný takže premávka v Štokholme nebola príliš hustá. Do Upplands sa dostali za necelú hodinu. “Joey je teraz doma?” opýtala sa R... “Keď som odchádzal tak ešte bol” odpovedal. “Čo sa vlastne medzi vami stalo?” R... bola ticho. Nevedela čo mu má povedať. “On sa úplne zmenil, utiahol sa do seba. Niečím sa trápi ale nechce o tom hovoriť” pokračoval Thomas. “Aj keď sa mi to nehovorí ľahko, ja som všetkému navine” povedala R... “nechcem o tom hovoriť”. “Ako myslíš” povedal “.... a ty ho ešte ľúbiš?” opýtal sa po chvíli. “Áno” znela jej odpoveď. Zastali pred ich domom. Bol to nízky domček s malou záhradkou. Thomas zobral R... kufor a odniesol ho do domu. R.. išla s malou dušičkou za ním. Mala trochu strach čo bude keď ju Joey zbadá. Podľa plánu jeho mamy, ani netušil že príde. No to bude dráma, pomyslela si. Ale keď sa už rozhodla prísť, tak to musela dotiahnuť do konca. Nech už ten koniec bude akýkoľvek. Aspoň bude mať pocit že urobila pre ich lásku všetko čo mohla. Keď vstúpila do domu, hneď ju privítala Joeyho mama Eva a postupne celá rodina, otec Rorf aj sestra Liselotta s manželom a deťmi. Všetci vedeli že príde okrem Joeyho. Čím viac si uvedomovala aký to bude pre neho šok, a ako sa bude preto hnevať, tým viac mala chuť otočiť sa niekam ujsť. “Poď ďalej, som taká rada že si prišla” povedala mama Eva keď videla ako vydesene sa tvári. Usadila ju do obývačky a všetci si posadali okolo nej a kládli jej rôzne otázky od Aký bol let? až po Ako to medzi vami vlastne je?. “Dobre, stačilo, R... nechajte ju vydýchnuť!” zakročila mama po chvíli “poď ukážem ti tvoju izbu”. Thomas vzal jej kufor a mama ju viedla po schodoch. Keď už boli hore zrazu sa na chodbe otvorili dvere a von vyšiel Joey. Mal strapaté vlasy a rukou si pretieral oči akoby sa práve zobudil. Zaregistroval že na chodbe niekto je ale veľa pozornosti tomu nevenoval. “Joakim!” zavolala na neho mama. Joey neochotne otočil hlavu smerom k nim. “Áno mama” ozval sa tónom z ktorého bolo jasné že nemá náladu na absolútne nič. Ale keď sa lepšie pozrel videl že s mamou a Thomasom tam je ešte niekto. Bola to R.... Zhlboka sa nadýchol. Toto bol riadny šok. “Čo ty tu robíš?” opýtal sa prekvapene. R.... sa nadýchla že mu odpovie ale mama ju predbehla. “Pozvala som ju. Zostane u nás až do Nového roku”. “Čože?” Joey nemohol uveriť tomu čo počul. “To si ale robíš srandu!” vyvalil na ňu oči. “Nerobím si srandu. Nie si sám schopný vyriešiť si svoje srdcové záležitosti, tak som sa rozhodla že ti s tým treba trochu pomôcť” uzavrela rozhovor mama a otvorila dvere na izbe hneď vedľa Joeyho izby. “Tu je tvoja izba” povedala a voviedla R... dnu. Tá chcela niečo Joeymu povedať ale nemala šancu. “Všetko som ti tu nachystala, keby si niečo potrebovala tak mi povedz. Kúpeľňa je cez chodbu vľavo. A keď sa vybalíš príď dole, bude večera” povedala a odišla. Thomas jej položil kufor na zem pri dverách, usmial sa a tiež odišiel. R.... si sadla na posteľ a chvíľu rozmýšľala či nemá vstať a potichu sa vypariť. Nečakala že Joey ju privíta s otvorenou náručou, ale takéto prijatie si von koncom nepredstavovala. Všetci boli k nej milí, ale mala pocit, že je len nejakým nástrojom Joeyho mamy ktorým chce dosiahnuť aby jej synček už nebol taký nešťastný. Nenechala ju ani mu nič povedať. Bože, ktovie čo si teraz Joey myslí, prebehlo jej hlavou. No ale čo už. Dala sa na to tak to musí nejako prežiť. Tak vstala z postele, otvorila kufor a začala sa vybaľovať. “To čo má byť?!!” vybehol v kuchyni Joey na svoju mamu “ty si sa úplne zbláznila?” “Upokoj sa a sadni si” rozkázala mu mama “zavolala som ju aby ste si to medzi sebou vyriešili. Povedala mi že ťa ľúbi a ty ľúbiš ju. Namiesto toho aby si jej odpustil, nech už urobila čokoľvek, tváriš sa že sa ťa to netýka, a pri tom trpíš. Počkaj ešte mi budeš vďačný že som to urobila” “To ťažko” trval na svojom Joey. Mama si len vzdychla a pokrútila hlavou. Ešte nikdy ho nezažila takého tvrdohlavého a neoblomného. A pritom išlo o jeho šťastie. Mal ho na dosah, stačilo len natiahnuť ruku a vziať si ho. Medzi tým už zišla dole R... Prišla do kuchyne a videla že Joey sa s mamou o niečom rozpráva. Nemusela ani hádať o čom. “Tak tu si” ozvala sa mama keď ju zbadala vo dverách “tak môžeme začať večerať. Joakim prosím ťa, zaveď R... do jedálne, ja zavolám ostatných”. R... sa potešila, že konečne bude s Joeym aspoň chvíľočku sama a snáď mu stihne aj čo-to vysvetliť. Ale mýlila sa. “Vieš čo mama? Odveď ju tam sama, je to tvoj hosť, nie môj. Ja odchádzam” povedal drzo a odišiel. Bolo počuť už len plesnutie vchodových dverí. R.... aj mama tam v nemom úžase zostali stáť. “Asi to nebol dobrý nápad, zase sa zbalím a vrátim sa domov” prerušila ticho R... “V žiadnom prípade. To je len prvotný šok, on si zvykne” nesúhlasila Joeyho mama. “Zvykne??” opýtala sa zhrozená R... “na čo si zvykne? Na to že som tu? Ale ja nechcem aby si na to zvykol. Chcem dostať ešte jednu šancu, a chcem mu dokázať svoju lásku. Preto som sem predsa prišla”. “Neboj sa, on je len prekvapený, lebo to nečakal. A tak trochu aj nahnevaný. Ale na mňa, nie na teba. Do zajtra sa upokojí a uvidíš že všetko dobre dopadne. Tak poď ideme sa najesť” povedala mama a odviedla ju k prestretému stolu. Joey sadol do auta naštartoval a vyrazil. Keď došiel na prvú križovatku, uvedomil si že vlastne ani nevie kam ide. Ako si automaticky odbočil smerom k Johnovmu domu. O chvíľu už zaparkoval rovno pod jeho oknami. John s Tinou boli našťastie doma. “Ahojte” povedal keď ho Johnova mama zaviedla do obývačky kde sedeli John a Tina pred telkou. Držali sa za ruky a niečo vážne spolu preberali. “Jeej čaves” usmial sa John “pekné od teba že si nás prišiel pozrieť”. Podal Joeymu ruku a on si prisadol k nim. “Ako sa máš?” opýtala sa ho Tina. “Ja ani neviem čo ti mám odpovedať” povedal Joey. Bolo na ňom vidieť že je úplne vykoľajený. “Čo sa stalo?” opýtal sa už teraz aj John. “Hádajte kto je u nás” vyhŕkol Joey “Neviem. Babička?” pokúsil sa John o žart. Ale Joey sa netváril že by mu to bolo smiešne. “Predpokladám že R....” povedal tento krát John už vážne. Samozrejme že vedel o tom že R.... mala prísť do Štokholmu. “Ako to vieš?” opýtal sa Joey podozrievavo “počkaj, nehovor mi že aj ty si o tom vedel!” “Vedel. Tvoja mama sem včera volala, chcela od Tiny kontakt na R...” Joey zarazene na nich pozeral. Tak všetci o tom vedeli. Aj John a Tina. A ktovie kto ešte. Len on nie. Pripadal si ako úplný idiot. “A prečo ste mi to nepovedali?” opýtal sa po chvíli nahnevane. “Lebo sa nám to zdalo ako celkom dobrý nápad” povedala Tina. “To nemyslíte vážne? “Preboha, ty z toho ale robíš drámu! Je tu, ta jej daj šancu aspoň vysvetliť ti prečo urobila čo urobila” povedal John vážne. Možno má pravdu, preblesklo na sekundu Joeymu hlavou. Možno to urobím. Trochu sa ukľudil, oprel sa o operadlo kresla v ktorom sedel a zadíval sa na tie dve hrdličky. Vyzerali takí šťastní. “Niečo ti chceme oznámiť” povedal zrazu John. “Čo?” “Požiadal som Tinu o ruku a ona súhlasila. Sme zasnúbení” usmial sa John, chytil Tininu ruku na ktorej mala prsteň a strčil ju Joeymu pod nos. Chvíľu naň pozeral a potom z neho vypadlo “Tak gratulujem”. “Asi už pôjdem” ozval sa o chvíľu. “Prečo? Kľudne zostaň na večeru, aj Tone sa poteší” zachichotal sa John. Vedel že Tone Joeyho zbožňuje. “Ďakujem, ale radšej idem” odmietol Joey a odišiel. “Chudák, dúfam že to rozchodí” povedala Tina keď už bol preč. Joey sedel v aute a rozmýšľal či sa toto všetko naozaj deje alebo sa mu to len sníva. R... u nich doma a John a Tina zasnúbení. To snáď nemôže byť pravda. Nie že by mal niečo proti ich zasnúbeniu. Len im podvedome hrozne závidel, ani si to neuvedomoval. Aj on chcel byť taký šťastný ako oni. Zatiaľ mu ale nedochádzalo že to má nadosah. Naštartoval. Domov nechcel ísť ani za svet. Rozhodol sa že zájde i Ianovi. Ian bol doma a práve sa chystal niekam von. “Super, že si tu, idem práve do mesta, ideš aj ty?” “Jasné, ale nechám tu auto” “No veď som ti to chcel práve navrhnúť. Už som si zavolal taxík” Ian a Joey sa odviezli do mesta a zakotvili v ich obľúbenom bare. Ian sa ako vždy zabával ale Joey nemal chuť na nič a tak len sedel a pil. Pred polnocou, keď cítil že už má dosť sa zdvihol, mávol Ianovi že odchádza a vrátil sa domov. V celom dome bolo ticho. Všetci už spali. Pomaly vyšiel po schodoch hore do svojej izby. Bolo mu zle, veľa toho vypil a všeličo pomiešal, lebo keď ho v bare spoznali ľudia, všetci mu posielali rôzne drinky. Tak si ľahol do postele tak ako bol – oblečený. V kútiku duše dúfal, že sa mu podarí hneď zaspať, ale spánok neprichádzal. Keď sa už niekoľko minút len prehadzoval v posteli a myšlienky mu stále ubiehali k R...., rozhodol sa že sa s ňou musí porozprávať. A to hneď. Vstal vyšiel zo svojej izby a bez klopania vošiel do tej hneď vedľa neho. Bola tam tma. Ale cez okno svietilo dnu svetlo pouličnej lampy a vrhalo úzky pásik priamo na posteľ. R.... sa vôbec nezobudila. Pokojne spala a nemala ani potuchy o tom že je tam Joey. Ten, aj keď už si po ceste v duchu chystal čo jej povie, teraz tam len stál a nemohol od nej odtrhnúť oči. Najradšej by si ľahol k nej pod perinu a pritúlil sa k jej teplému telu. Ale neurobil to. Hrdosť mu to nedovolila. Tak sa otočil a potichu sa vytratil z jej izby.... +++++ Ráno bolo ťažké. Ako pre Joeyho tak aj pre R... Joeymu bolo zle od alkoholu čo večer vypil a R.... sa nechcelo ani vstať z postele, po včerajšom Joeyho výstupe v kuchyni. Celý zvyšok večera strávila s jeho rodinou. Sestra Lisalotte potom odišla s manželom aj deťmi domov. Pomaly sa pozviechala z postele, obliekla sa a zišla dole. Joeyho mama práve pripravovala raňajky. “Dobré ráno” pozdravila R... “Dobré ránko, ty si ale ranné vtáča” privítala ju mama. “Som zvyknutá zavčasu ráno vstávať” odpovedala jej R... “Joey sa včera vrátil?” “Okolo polnoci. Vari si ho nepočula? Robil riadny rámus” posťažovala si mama. “Vôbec. Ani neviem ako som zaspala, taká som bola unavená” povedala R... “Odnes prosím ťa toto na stôl a môžeme začať raňajkovať” “Na Joeyho nepočkáme?” opýtala sa R... keď videla že pri stole už sedí Thomas aj otec Rolf. “To by sme asi museli dlho čakať” zaškeril sa Thomas “nakukol som do jeho izby, spí ako zarezaný. Počítam že vylezie až na obed” “Tak to teda nie” povedal rozhodne otec “keď raz máme hosťa, tak tam nebude vyspávať do obeda. Idem ho zobudiť”. “To naozaj nemusíte” ozvala sa R... Ale otec už bol na schodoch, takže ju ani nepočul a aj keby ju počul, neodradilo by ho to od jeho úmyslu. O pár minút sa vrátil a spokojne si sadol za stôl. “Za chvíľu je tu” oznámil a začal jesť. R... práve pomáhala Joeyho mame upratovať stôl, keď sa Joey došuchtal dolu. “Dobré ráno synak” pozdravil ho otec “raňajky si síce zmeškal ale na výlet ideš práve včas. Chystáme sa do mesta, ukázať R... Štokholm. Joey prevrátil očami a na R... sa ani nepozrel. “Ja nikam nejdem” odvrkol nahnevane. Musel vstať keď sa mu najmenej chcelo a ešte má ísť aj na nejaký trápny výlet po Štokholme. A ešte k tomu tam je aj R... To teda nie. “Ideš” povedal otec rozhodne “a už nechcem počuť jediné slovo na túto tému”. Joeyho hrozne bolela hlava, a bolo mu jasné že otca nezlomí. Tak mu neostávalo nič iné len to vzdať, lebo vedel že z tohto by aj tak ako víťaz nevyšiel. “Poď sa najesť a potom vyrazíme” povedala mama. “Nechcem, nie som hladný” precedil cez zuby Joey. “Tak potom môžeme ísť” uzavrel debatu otec. Štokholm bol naozaj krásny. Bola hrozná zima ale kde tu vykuklo slniečko spoza mrakov. R... s Joeym a jeho rodičmi práve stáli v starom centre mesta na nejakom historickom moste. Bol odtiaľ dobrý výhľad na starú časť Štokholmu. Joeyov otec jej ukazoval kráľovský palác. Joey stál pri nich a za celý čas čo odišli z domu nepovedal ani slovo. Ani v aute, keď sa viezli do mesta. Sedeli vzadu vedľa seba ale bolo to hrozné. Joey s hlavou otočenou do okna, ani raz sa nepozrel na jej stranu. Choval sa ako urazené dieťa. R... to nebolo dva krát príjemné, dával jej jasne najavo že tam nie je vítaná. Začala nadobúdať presvedčenie že by mala čo najskôr zbaliť kufor a odletieť domov. “Už je dosť hodín, čo keby sme zašli niekam na obed” navrhla mama. “Dobrý nápad, už som hladný” súhlasil otec. V reštaurácii to ale bolo to isté Joey mlčal a situáciu zachraňovali len jeho rodičia. R... bolo jasné že to už asi inak nebude a tak si povedala že sa bude snažiť prežiť tento deň čo najpohodovejšie a prestane si ho všímať. A zajtra, ak sa nič nezmení sa vráti domov. “A čo to vlastne robíš?” “Pracujem v jednej cateringovej firme” odpovedala R... “A čo robia tvoji rodičia?” pokračovala v otázkach Joeyho mama. R... to hrozne otravovalo odpovedať na všetky tieto nudné otázky ale vedela že iná možnosť nie je inak by pri ich stole bolo ticho. Tak sa snažila s nimi viesť konverzáciu a odpovedala na čo sa je pýtali. Po nejakom čase sa uvoľnila a nálada sa jej trochu zlepšila. Aj Joeyho rodičia cítili že to napätie čo tam bolo zmizlo a už sa potom celkom dobre bavili. Len Joey tam sedel a nervózne miešal lyžičkou čaj v šálke, ktorý už aj tak dávno vypil. Nenápadne, tak aby to nikto nevidel, poškuľoval po R.... Najradšej by ju chytil za ruku a zapojil sa do tej nezáživnej konverzácie s rodičmi. S ňou sa mu zdalo všetko také iné, také jednoduchšie. Dokonca by ho bavilo odpovedať na hlúpe otázky svojich rodičov. Ani si neuvedomil že sa na ňu pozerá dlhšie ako je vhodné aby ho neodhalili. Jeho mama si to všimla a spokojne sa usmiala popod fúzy. Ešte nebolo všetko stratené, pomyslela si. R.... zrazu otočila hlavu jeho smerom. Zbadala že sa na ňu uprene pozerá. Na chvíľu sa im oči stretli. Keď si Joey uvedomil že je odhalený, hneď otočil hlavu preč. Aj keď mama bola spokojná s tým čo sa práve stalo, R... to vôbec nepotešilo, práve naopak, ešte viac ju to rozosmutnilo a utvrdilo v presvedčení že odísť je to najlepšie riešenie. Keby sa s ním mohla aspoň porozprávať, ale aj o tom už pochybovala že by to niečo pomohlo. Zvyšok dňa bol úplne o ničom, pravdepodobne každý z nich si želal aby to už skončilo. Keď prišli domov, Thomas hneď stepujúc pri dverách na nich vychrlil desiatky otázok, ako bolo a čo robili. Ale podľa pohľadov čo mu venovali, sa dovtípil že to nebolo nič moc a že lepšie urobí ak sa prestane pýtať. O hodinku sa všetci zase stretli pri večeri. “Ďakujem za pekný deň” začala R... “keby to bolo za iných okolností, tak by som sa tu cítila naozaj skvele. Ale prišla som kvôli Joeymu” na chvíľu prerušila vetu a pozrela sa na neho “a ešte mi nedal šancu sa ani porozprávať. Je mi jasné že nechce aby som tu bola a tak som sa rozhodla že sa zajtra vrátim domov” dokončila R.... Nastalo dlhé ticho. Joeymu stiahlo hrdlo. On bol vlastne rád že tam je, len si to nechcel priznať a tvrdohlavo sa tváril ako mu je to jedno. “Nerozmyslíš si to ešte?” pokúšala sa ju prehovoriť mama. “Nie, už som sa rozhodla. Myslím že to nemá význam. Joey sa so mnou nerozpráva a dáva mi jasne najavo že tu nemám čo hľadať.” Teraz bol rad na Joeym aby niečo povedal. Každému bolo jasné že to či ostane alebo odíde teraz závisí len na ňom. Všetky oči pri stole sa na neho upierali. Ale Joey nič nepovedal, len mykol plecami. Akože nech si robí čo chce, jeho to nezaujíma. R... sa po tejto jeho reakcii naplnili oči slzami vstala od stola a odišla do svojej izby. “Viem že už nie si dieťa ale aj tak mám chuť jednu ti vylepiť” ozval sa otec po tom ako na poschodí buchli dvere. “Viete čo? Dajte mi pokoj. Ja som ju sem nevolal” treskol Joey päsťami do stola a tiež odišiel do svojej izby. “Tak to by sme mali” skonštatoval Thomas. “Buď ticho lebo vylepím tebe” zahriakol ho otec nervózne a potom sa otočil na mamu. “A ty prosím ťa nabudúce rozmýšľaj lepšie, keď ti napadne nejaký úžasný plán ako riešiť záležitosti iných!” Znova nastalo ticho. “Akosi ma prešla chuť” povedal po chvíli aj otec a odišiel do obývačky a zapol si televízor. R...si v ten večer pobalila kufor a unavená z výletu po Štokholme si ľahla spať. Ráno zavčasu vstávala. Joeyho mama sľúbila že ju zobudí a Thomas sa ponúkol že ju odvezie na letisko. Bolo ešte šero keď začula klopanie na dvere. Potichu sa otvorili a dnu vošla Joeyho mama. R... akosi podvedome otvorila oči. “Dobré ráno” povedala po šepky. R... si sadla na posteli. “Ďakujem za zobudenie” odpovedala na pozdrav. “No ja ti chcem len povedať že môžeš ešte spať. V noci začalo snežiť a vonku zúri snehová búrka. Všetky lety sú zrušené. Práve to hlásili v rádiu v ranných správach”. “Čože?” R... si nebola istá či dobre počula “čo teraz budem robiť?” “No nemôžeš robiť nič. Musíš počkať kým to skončí a lety zase obnovia” povedala mama a potichu zase vyšla z izby. R... tam sedela a nemohla tomu uveriť. Má tu zostať ešte ktovie ako dlho a každý deň sa pozerať na Joeyho ako ju ignoruje? A budú tu uväznení, lebo pravdepodobne sa nikam nebude dať ísť keď vonku chumelí. Zaumienila si že celý čas neopustí túto izbu, ak tak len v najnutnejších prípadoch aby nemusela stretávať Joeyho. Znova si ľahla ale už nemohla zaspať. Len ticho hľadela do stropu. Ozvalo sa tiché zaklopanie. R... sa prebrala zo spánku. Predsa len sa jej podarilo zaspať. To bezcieľne civenie do bieleho stropu ju nakoniec uspalo. “Áno” ozvala sa. Dnu vošla mama. “Poď sa naraňajkovať, už je skoro jedenásť” “Nie som hladná” povedala bez nálady. “Niečo musíš jesť” oponovala jej mama. “Tak dobre, idem” dala sa nakoniec presvedčiť R... O chvíľu zišla dole. Otec aj Thomas sedeli v obývačke, Joey tam nebol. Chcela sa spýtať kde je ale potom si to rozmyslela. Niečo v kuchyni zjedla potom sa rozhodla že pomôže Joeyovej mame s obedom. Práve vtedy keď spolu o niečom so záujmom diskutovali, prišiel dole Joey. bolo na ňom vidno že sa len pred chvíľou zobudil. Keď zbadal R... bol dosť prekvapený. Myslel si že už bude dávno preč. Pocítil hroznú úľavu že tam stále je. “Prečo si ešte tu?” opýtal sa nezdvorilo. A vyznelo to ešte horšie. Joey to tak ani nemyslel. “Nemôžem odísť, zrušili lety kvôli snehovej búrke” povedala mu R... Povedala si že už ju nič nerozhádže. Ani Joeyho poznámky a ani jeho ignorovanie. “Takže to tu ešte nejaký čas musíš so mnou vydržať”. Joey sa otočil vo dverách a išiel do obývačky za otcom. Sadol si k nemu. “Čo pozeráš?” opýtal sa ho po chvíli mlčania. Videl že otec sa na neho hnevá. “Hokej” odpovedal otec. “Hmm” V tom sa ozval zvonček pri dverách. Thomas išiel otvoriť. O chvíľu sa dnu dovalil John s Tinou. “Bože, to je počasie!” rozčuľoval sa John “skoro sme sem ani nedošli. Po cestách síce chodia odhŕňače ale za chvíľu sú znova zasnežené.” “Ako ste prišli?” zaujímala sa aj Joeyho mama. “Autom” povedal John a začal sa obzerať. Hľadal Tinu. Tá už bola v kuchyni pri R... Nevideli sa síce len pár dní, ale zdalo sa im ako by to už bola večnosť čo boli spolu naposledy v New Yorku. “Tak ako sa máš?” opýtala sa Tina “Nie je to bohviečo. Keby niet tejto metelice, už som dávno v Bratislave.” “Čože? Chcela si dnes odísť?” nechápavo pokrútila hlavou Tina “veď si sem prišla bojovať o Joeyho!” “To áno, ale on ma tu nechce, keby si videla ako sa ku mne správa. Už tu dlhšie nemôžem zostať, naozaj” Tina si vzdychla. “Myslela som si že sa znova dáte dokopy”. “Aj ja som v to dúfala” povedala smutne R... “a ty? Čo máš nového? Aký sú Johnoví rodičia?” “Sú super. A mám aj jednu novinku” “Akú?” “Som zasnúbená” povedala Tina a ukázala R... svoj prsteň. R... sa smutne usmiala a objala Tinu. “Gratulujem. Je to super. Dúfam že budem tvojou prvou družičkou” “Bože veď to je ešte ďaleko” povedala Tina. “Ako ďaleko? Neplánujete sa vziať hneď?” začala sa vypytovať R... “Ja neviem, ešte sme sa o tom nerozprávali. Ja tomu vlastne ešte stále nemôžem uveriť” “Čomu nemôžeš uveriť?” opýtal sa John ktorý sa zrazu objavil v kuchyni. “Ty máš ale tenké uši!” zasmiala sa Tina. “Baby, čo keby sme išli niekam na drink? Vezmeme aj Joeyho” John sa pozrel na R... “Ja nejdem” povedala R... “bude sa celý čas tváriť ako keby tam bol za trest, včera mi to úplne stačilo. Choďte, ja tu zostanem”. “Tak to nie” nesúhlasila Tina “chcem aby si išla radšej ty”. “Pôjdeme všetci a hotovo” ukončil ich debatu John “bež sa obliecť o 5 minút vyrážame. Dúfam že sú všetky cesty zjazdné” “Ja nejdem” trvala na svojom R... “Poď prosím, kvôli mne” prosíkala Tina. “No dobre” vzdychla R.... “ale len kvôli tebe” R... si aj tak bola istá že keď pôjde ona, Joey odmietne. Ale mýlila sa. Keď sa o chvíľu vrátila z izby, kde sa bola prezliecť, Joey už čakal s Tinou a Johnom pri dverách. Cesty boli v pohode aj keď stále intenzívne snežilo. Presun im síce trval dlhšie ako obvykle ale nakoniec šťastne dorazili do podniku, kde chalani trávili voľné chvíle už od teenagerských čias. Bolo to o ulicu ďalej ako ulica na ktorej býval John. Zatiaľ išlo všetko hladko, Joey bol v pohode bavil sa s Johnom aj s Tinou. S R... sa síce nerozprával ale našťastie sa netváril ako by ho jej prítomnosť obťažovala. Takže nálada bola uvoľnená. Všetci sedeli za jedným stolom, popíjali a rozprávali sa. Zrazu sa zvrtla reč na ostrovné časy. Tina a John začali spomínať. “Pamätáš ako sme boli vtedy večer na pláži a zrazu sa tam zjavil John?” opýtala sa Tina “Jasné že si to pamätám” “Ja si to tiež pamätám” ozval sa John “vtedy sme sa prvý krát milovali”. Tina sa trošku začervenala a prikývla. “A vy? Kedy ste sa prvý krát milovali?” opýtal sa John. R... naprázdno preglgla. To snáď nemyslí vážne že tu ideme vyťahovať tieto veci, pomyslela si R... v panike. Takmer isto čakala že Joey túto tému odignoruje. “To bolo v ten večer, keď si za mnou prišla do domu. Vtedy keď sme sa znova udobrili” povedal Joey nečakane. “Udobrili?” opýtala sa R... “nemám pocit že by sme sa vtedy pohádali. Ty si bol urazený, lebo som sa s tebou nechcela hneď vyspať”. Joey sa na ňu pozrel. Hádam po prvý krát od vtedy čo prišla do Štokholmu. “Máš pravdu, tak to bolo” povedal nakoniec. “No a pamätáte ako sme museli zostať na tom opustenom ostrove?” skočila do toho rýchlo Tina aby zachránila situáciu. Joey ju prebodol pohľadom. Začalo mu byť nepríjemné spomínať na chvíle keď bol šťastný s R..., keď teraz to bolo úplne inak. Ale nemuselo by byť, prebehlo mu hlavou. “To boli krásne časy” povedala R... “chcela by som to vrátiť”. Zrazu bolo ticho. Joey nemohol uniesť tieto reči o šťastných časoch a vyšiel z baru. Ale vonku bola hrozná zima a snežilo. Aj keby sa chcel vybrať domov, nebola šanca. Sneženie zosilnelo a zdalo sa že všetky odhŕňače to už vzdali. Bola tma a tak sa po chvíli zase vrátil dnu. “Vonku je otrasné počasie. Obávam sa že auto dnes už nepoužijeme” povedal keď si zase sadol za stôl. “Fakt?” opýtal sa John a utekal sa pozrieť von. “No, tak nám nič iné nezostáva len ísť pešo” skonštatoval. “Pešo?” nemohla uveriť vlastným ušiam R... “v takomto nečase? Je to hrozne ďaleko!” “No k Joeymu áno, ale k nám je to len kúsok” povedal John “prespíte dnes v noci u nás” “Ano, to je super nápad” potešila sa Tina. “Ja neviem” pochybovala R... “Inú možnosť nemáme” povedal Joey rázne a podal jej bundu “ideme!” Prebrodili sa snehom o ulicu ďalej. Keď vošli do Johnovho domu, boli kompletne mokrí. “Kde ste tak dlho? Už som sa bála čo je s vami. To bol za nápad ísť von v tomto počasí!” hnevala sa Johnova mama. “Ale mami, nie je to až také zlé” upokojoval ju John “toto je R..... Joeyho priateľka. Dnes v noci tu prespia”. R... podala Johnovej mame ruku a potom ju John zaviedol do hosťovskej izby a Tina jej požičala nejaké suché veci. Keďže mali len jednu izbu pre hostí, Joey musel spať na gauči v obývačke. Potom sa všetci zišli v kuchyni pri večeri. “Čo dnes máme?” opýtal sa John mamy. “Mäsové guličky so zemiakmi a omáčkou” odpovedala Tone. “Nemám rád mäsové guličky” vzdychol si John. Keď sa najedli sedeli v obývačke a debatovali až do neskorého večera. Tone si nenápadne prisadla k Joeymu a očividne s ním flirtovala. R... sa snažila si to nevšímať ale bolo to neprehliadnuteľné. Tak sa po nejakom čase ospravedlnila a odišla do svojej izby. Ľahla si a ani nevedela ako zaspala. Okolo polnoci sa zobudila a cítila sa úplne vyspatá. Len sa prehadzovala na posteli a nevedela čo robiť. Bolo len niekoľko minút po polnoci. Rozhodla sa že zíde dole a niečoho sa napije. Keď prišla do kuchyne naliala si do pohára vodu a vtedy zaregistrovala že v obývačke ide televízor. Prišla k dverám a videla Joeyho ako pozerá hokejový zápas. Ako by vycítil že tam niekto je, otočil hlavu rovno k nej. Už bolo neskoro na nenápadný odchod, pretože ju zbadal. “Ahoj” pozdravila ho. “Ahoj” odpovedal Joey. R... podišla bližšie a sadla si na kreslo hneď vedľa gauča na ktorom sedel. “Nemôžeš spať?” opýtala sa. Joey prikývol. “A ty?” “Ja tiež nie....” Nastalo ticho. “Odkedy som tu ani sme sa nestihli porozprávať” povedala “chcela by som sa ti ospravedlniť za to čo sa stalo vtedy v L.A. Ja som ti nechcela ublížiť” “Ale ublížila si mi. Dala si mi novú nádej a potom si ma na letisku úplne zrušila. Nemohol som tomu uveriť, že si schopná niečoho takého” povedal Joey po chvíľke. “Ja som len chcela prežiť ten víkend normálne, aby sme sa netvárili ako dvaja cudzí ľudia. A tak trochu za to môžeš aj ty. Ty si bol ten čo sa chcel milovať a presviedčal si ma že to bude na rozlúčku a potom zmizneš z môjho života. A ráno to už neplatilo. Nechápem prečo ťa to tak zobralo. Veď si vedel ako to medzi nami je” Joey sa zadíval pred seba. Vyzeralo to akoby o niečom rozmýšľal. “Asi máš pravdu. Asi som si po tej noci začal myslieť že je to inak”. Zase nastalo dlhé ticho. “Tú pieseň čo si spieval v Chille, si zložil pre mňa?” “Áno” “Je krásna” povedala R... “nikto mi nikdy nenapísal pesničku” “Napísal som ti ich viac, ale nikdy som nemal šancu ti ich zaspievať” “Prepáč mi Joey. Za to že som neverila v našu lásku aj za to L.A. Teraz už viem že keby som verila, prekonali by sme aj vzdialenosť čo bola medzi nami. Viem že sa to už nedá vrátiť a ty už ma nechceš. Chápem to. Chcem aby si vedel že ja som pochopila, aj keď neskoro, že ťa milujem a vždy budem” povedala a vstala. “Dobrú noc Joey” a zmizla za dverami kuchyne. Hrozne sa jej uľavilo keď sa s ním porozprávala. Ľahla si ale stále nemohla zaspať. Tak si zapla televízor, ktorý mala v izbe. Chvíľu naň pozerala ale po chvíli sa pristihla že stále sa jej v hlave premieta rozhovor s Joeym. V tom sa ozvalo tiché zaklopanie a otvorili sa dvere. Bol to Joey. Vošiel dnu. “Aj ja ťa milujem” povedal nečakane “nechcem aby si odišla. Chcem aby si zostala so mnou navždy. Ale ja ti už neverím. Musíš mi dokázať svoju lásku aj to že pre ňu urobíš všetko na svete” “Čo všetko? Urobím čokoľvek” “Chcem aby si somnou odišla po Vianociach na ostrov” R... sa na neho prekvapene pozrela. Má odísť s Joeym a nechať všetko tak? Áno, veď inak to nepôjde. Ak s ním chce byť musí s ním odísť na ostrov. “Dobre, pôjdem tam s tebou” šepla “Si si tým istá?” “Som, jediné čo chcem je byť s tebou, a pôjdem kdekoľvek budeš chcieť ak tam pôjdeš aj ty.” Joey sa usmial sadol si oproti nej a snažil sa vyčítať z jej výrazu či to myslí naozaj vážne. Potom sa k nej sklonil a pobozkal ju. “Hrozne si mi chýbala” pošepkal jej do ucha. “Aj ty mne” Joey ju znova začal bozkávať. Položil ju na vankúš a jeho bozky boli čoraz vášnivejšie. “Nie. Joey nie” snažila sa ho zastaviť R.... “nechcem sa milovať” Odtiahol sa od nej a skúmavo si ju premeral. Bože, pomyslela si, Dejavu. Je to ako vtedy na ostrove. Keď ho teraz odmietnem, urazí sa a zase sa bude tváriť že ma nepozná? Dostala hrozný strach. “Dobre, ale môžem tu s tebou zostať?” opýtal sa. “Áno” usmiala sa. Potom sa stúlila do jeho náručia a nemohla uveriť tomu že je pri ňom a že ju objíma. S neskutočným pocitom šťastia nakoniec zaspala...... ++++ Tina sa zobudila ráno a už sa jej nechcelo spať. John si pokojne odfukoval a ona sa začínala nudiť. Rozmýšľala či má zisť dole alebo radšej zobudí Johna. Ale keď ho videla aký je krásny keď spí, nechcelo sa jej ho budiť. Rozhodla sa že zbehne za R... a trochu si v kľude samé pokecajú, veď zatiaľ na to nemali čas a ani príležitosť. Potichu vstala a len tak ako bola, v pyžame, prebehla cez chodbu rovno k hosťovskej izbe. Všade bolo ticho, všetci ešte spali. Opatrne zaklopala a vošla dnu. Pohľad jej hneď padol na posteľ a v tom momente zostala zarazene stáť. Spal tam Joey a R.... bola schúlená v jeho náručí. Tak toto teda nečakala. Včera vôbec nevyzerali že by spolu skončili v posteli. Keď sa ako tak spamätala, rýchlo sa snažila z izby odísť ale pri dverách zakopla o stolík na ktorom stál malý vianočný stromček. Stôl sa zatriasol a stromček sa rachotom zvalil na zem. Joey aj R... boli v momente hore a prekvapene na Tinu hľadeli. “Čo ty tu robíš?” opýtal sa Joey ospalo. “Ja som sa len chcela trochu porozprávať s R...” povedala Tina ospravedlňujúco “ale keď som vás tu takto videla tak som sa snažila čo najtichšie zase odísť. A náhodou som zhodila toto. Ale už bežím ...” rýchlo postavila stromček na miesto a odišla. “Príjemný zážitok na ráno” skonštatoval so smiechom Joey “super budíček. Týmto pádom nemusíme nikomu nič hovoriť, keď zídeme dole, už to budú všetci vedieť”. R... sa len usmiala a ľahla si. Bolo to už tak dávno čo sa zobudila vedľa neho. Joey si tiež ľahol a rukou si podoprel hlavu a zadíval sa na ňu. “Som taký šťastný že si somnou” povedal. “Veď aj ja som. Už sa na mňa nehneváš?” opýtala sa R... Z hlboka si vzdychol. “Nie”. Naklonil sa k nej a pobozkal ju. Medzi tým sa Tina vrátila do izby k Johnovi. Celý čas rozmýšľala nad tým čo práve videla. Joey a R.... konečne spolu. To je skvelé, pomyslela si. John ešte stále spal. “Vstávaj” povedala mu nežne do ucha a dala mu pusu. “Ešte minútu” zašomral zo spánku. “Žiadnu minútu, vstávaj! Mám pre teba novinku” snažila sa ho navnadiť Tina. “Akú novinku” otvoril oči John. “Bola som pred chvíľou u R.... a hádaj koho som tam okrem nej našla!” John sa zatváril akoby rozmýšľal. “Okrem R... si tam našla ......” zarazil sa. “To teraz myslíš vážne?” opýtal sa prekvapene a posadil sa. Tina významne prikývla. “Úplne vážne”. “Joey je v jednej izbe, v jednej posteli s R.....? Ale to je super, nie?” potešil sa John “idem sa pozrieť, lebo kým to neuvidím, tak neuverím” povedal a už ho nebolo. Preboha, pomyslela si Tina, hádam im tam nechce vbehnúť? Tak vstala a utekala za nim v úmysle zastaviť ho. Ale neskoro. Dvere do izby boli otvorené a John už bol dnu. Nakukla do izby. “Tak teda vy dvaja, konečne!!” smial sa “včera ste nevyzerali že to takto dopadne. To musíme osláviť, vstávaj”. “Nechaj ich a poď preč” snažila sa Tina odtiahnuť Johna z izby. Ale on ju len objal a pobozkal. “Nenechám, budú mať ešte kopu času na to aby boli sami” povedal a otočil sa znova na Joeyho “čakáme dole, tak si švihnite”. O 15 minút už všetci sedeli v kuchyni pri káve. “Kedy sa chcete vziať?” opýtala sa R... “Ešte sme nad tým nerozmýšľali, ale čo najskôr” odpovedal John a potom sa otočil k Tine “kde by si chcela mať svadbu? V New Yorku alebo v L.A.?” “Neviem, to je asi jedno. Ale možno by bolo lepšie keby sme sa vzali tu alebo u nás na Slovensku” “Hmmm, niečo na tom je. Ale ja chcem aby to bolo romantické a nekonvenčné. Tu by to bolo suché, také obyčajné” vysvetľoval John. “Tak sa vezmite na Turks a Cacois. Bude to aj romantické a ešte aj symbolické, keďže ste sa tam spoznali” navrhla R.... “To je super!” potešila sa Tina “čo povieš láska?” “Perfektné!” usmial sa John. Na chvíľu sa zamyslel. “Ja mám taký nápad. Čo keby sme sa tam vzali všetci. To by bola skvelá svadba” navrhol John. Nastalo ticho. “Ako to myslíš že všetci?” opýtala sa Tina “akože my dvaja a Joey s R...?” “Presne tak som to myslel” usmial sa John. R... začalo byť teplo. Mala pocit že je ešte priskoro rozprávať o ich svadbe, veď sa len v noci dali zase dokopy. “Nemyslím si že je to dobrý nápad, teda vlastne nápad je to dobrý, ale ešte je priskoro hovoriť o svadbe” ozvala sa R... Joey sa na ňu skúmavo zadíval. “Ty sa za mňa nechceš vydať?” opýtal sa. “Ja ... ale áno chcem. Ja som len povedala že je ešte skoro o tom rozprávať” bránila sa R... “Aj ja si ťa chcem vziať” povedal Joey a pobozkal ju “a je to vyriešené, bude svadba”. “To je úžasné” tešila sa Tina a objala R... “aké chceš mať šaty?” R... sa z toho nemohla spamätať. Ani si neuvedomila a zrazu sa mala vydávať. A to ešte včera chcela odísť domov.Vlastne by saj odišla keby nie tejto snehovej víchrice. “To netuším” usmiala sa zmätene. “Už sa teším ako si ich budeme spolu vyberať” Debata sa zvrtla na plánovanie svadby až do toho vstúpila Tone. “O čom sa rozprávate?” opýtala sa a sadla si k Joeymu. “Práve sme si naplánovali svadbu” oznámil jej John. “Fakt? A kde a kedy to bude?” “Na Cacois a kedy to ešte nevieme. A bude to dvojitá svadba” “Dvojitá?” “Aj Joey a R... sa vezmú. A aj ty si samozrejme pozvaná ak sa ti bude chcieť prísť” žmurkol John na sestru. Tá chvíľu nevedela čo povedať, len pozerala z Joeyho na R.... a z R... na Joeyho. “Čože? Ty a ona ste spolu?” nechcela veriť Tone. “Áno Tone, ja a R... sme spolu” povedal jej opatrne Joey. Vedel o jej citoch k nemu. Keď to počula, vstala od stola a odbehla do svojej izby. “Super, teraz bude smokliť pol dňa. Ale raz sa to musela dozvedieť” povedal John. “V tejto situácii bude asi lepšie keď pôjdeme” navrhol Joey. “Ako chcete ísť? Auto stojí zapadnuté pred krčmou” opýtal sa John “Pôjdeme pešo” povedal Joey “Tak to vám zabalím aj niečo na cestu lebo rátam že vám to bude trvať minimálne dve hodiny ak nie viac, v tomto snehu” Joey a R... sa obliekli a vyrazili. Snežilo ale nefúkal vietor a cesta bola celkom príjemná. Teda nie cesta ale brodenie snehom. Pripomínalo to pravé zasnežené Vianoce aj keď už bolo vlastne po nich. Joey išiel prvý a razil cestu. Každých pár krokov sa otočil aby skontroloval ako to R... ide. Počkal ju kým príde až úplne k nemu a pobozkal ju. Bolo to také romantické. R... si vychutnávala každú chvíľu, vôbec jej nevadil sneh a ani chlad. “Zaspievaj mi niečo” poprosila R... “Teraz?” “NO a čo, veď tu široko ďaleko nikto nie je, všetci sedia doma.” “Hmm, to je pravda. Tak dobre, čo by si chcela počuť?” “Nejakú čo si napísal pre mňa” “Vieš čo, takú ti zaspievam keď budem mať po ruke gitaru. Teraz ti môžem napríklad Oh, darling od Beatles, čo ty na to? Alebo Yellow submarine?” R.... sa zasmiala. “Tak obe” Joey jej zaspieval najprv Darling a potom si spolu zanôtili Žltú ponorku. Potom si postavili na pol ceste snehuliaka a presun z Johnovho domu do Joeyho domu im trval nakoniec dlhšie ako dve hodiny. Boli síce mokrí ako myši ale poriadne sa vybláznili. Joeyho mama len zalomila rukami keď ich videla. Ale niečo neušlo jej pozornosti. Tí dvaja sa spolu rozprávali a smiali. Mali výbornú náladu. Ale čistý šok prišiel keď Joey R.... pobozkal. “Nepozeraj sa tak” ohradil sa Joey keď videl jej prekvapený pohľad “sme spolu, veď to si predsa chcela, nie?” “Nehnevaj sa, len som prekvapená, to je všetko. Tak sa choďte prezliecť a o chvíľu bude obed. Uvarím vám zatiaľ horúci čaj” Keď vyšli po schodoch, Joey zastal pri svojej izbe a pritiahol si R... k sebe a objal ju. “Čo by si povedala na horúci kúpeľ?” navrhol jej. “Dobrý nápad, som úplne premrznutá” súhlasila R... “Tak o 2 minúty v kúpeľni” povedal Joey a pobozkal ju. O chvíľku R... vošla do kúpeľne. Joey tam už bol, práve vyzliekal zo seba mokré jeansy. Prišla k nemu a objala ho. Joey si ju k sebe pritisol najtesnejšie ako sa dalo a začali sa bozkávať. Najprv len tak opatrne a nežne a potom čoraz vášnivejšie. “Nemali by sme si napustiť tú vaňu” zašepkala R... “Vidíš, skoro som na to zabudol” usmial sa Joey a odtiahol sa od nej. Teraz R... videla jasný dôkaz toho aký je vzrušený. Rýchlo pustil vodu a zase ju objal. “Možno by bolo dobré keby si tam dal aj ten štupeľ nech nám tá voda neodteká” upozornila ho s úsmevom R... Joey sa pozrel do vane. “Aha, fakt” a rozosmial sa “vidíš čo somnou robíš, neviem ani normálne uvažovať” “Ja si skôr myslím že to bude niečím iným, že nevieš normálne uvažovať” zasmiala sa aj R... a na sekundu jej oči zablúdili niekam dole. “Ty si ale zlá” povedal Joey a začal ju zase bozkávať. Vzájomne sa povyzliekali a vhupli do horúcej vane. “Milujem ťa” zašepkal a znova ju pobozkal. “Aj ja ťa milujem” odpovedala R... Potom už dali svojej vášni voľný priebeh a milovali sa, akoby si chceli nahradiť všetky tie dni a noci ktoré strávili každý sám, na inom konci planéty....