vsetko co o konoch viem
Doporučované hodnoty mikroklimatu stajne
OPTIMÁLNA TEPLOTA
leto - do 20 stupňov
zima - min. +6 stupňov
RELATÍVNA VLHKOSŤ
60 - 80% (max. 85%)
PRÚDENIE VZDUCHU
leto - 0,5 m/s
zima - 0,25 m/s
Koňa by sme mali niekoľkokrát denne skontrolovať nezávisle od toho,či ho chováme v stajni alebo na pastvine.Najdôležitejšia je ranná prehliadka,kedže kôň bol celú noc sám a musíme sa uistiť,či je zdravý.Je dôležité naučiť sa čo najrychlejšie registrovať náznaky akéhokoľvek problému a rozoznať,čo je prirodzené pri správaní toho-ktorého koňa,pretože to,čo môže byť u jedného dňa normálne,u druhého môže poukazovať na skutočný problém
1-do terénu by měli jezdit jen jezdci, kteří jsou schopni samostatně uvést koně
2-ne vyjížďky by se mělo jezdit ve skupině nejméně 2 - 3 jezdců (např. z důvodu pomoci při úrazu) za doprovodu trenéra nebo cvičitele, případně zkušeného zodpovědného jezdce
3-zkušený jezdec jede první, ve větších skupinách jsou na prvé a poslední pozici zkušení jezdci, mezi nimi ostatní
4-obtížnost vyjížďky se řídí podle úrovně nejslabšího jezdce ve skupině
5-jezdci by měli jezdit ve skupině za sebou v rozestupech cca 3 - 4 m
6-pro koně volíme vhodný terén, neklušeme a necváláme po tvrdém terénu
7-na vyjížďkách jezdíme v lehkém klusu, nikoliv v plném sedu a nohy při vysedání měníme po 200 - 300 metrech, ve cvalu jezdíme v stehnovém sedu
8-během jízdy v terénu dodržujeme správný sed a vedení koně - na vyjížďkách mají jezdci sklon ke značně ležérnímu způsobu jízdy
9-na vyjížďky volíme vhodné oblečení - pohodlné jezdecké
10-na vyjížďkách nekřičíme, neplašíme ptactvo a zvěř, jezdíme ohleduplně k ostatním jezdcům, k přírodě i ke kolemjdoucím
11-v terénu koni usnadňujeme překonávání přírodních nerovností - při stoupání se předkláníme, při sestupu se zakláníme, avšak v podstatě sed jezdce zůstává za všech okolností kolmý k zemskému středu
12-na silnici jezdíme vpravo, ve tmě řádně označeni odrazkou a světlem
13-prvních a posledních 10 - 15 minut vyjížďky krokujeme
TEXT z jedné stáje na moravě
Kone majú neobyčajne silné, veľké zuby, oveľa väčšie s porovnaním s ľudskými, ich prirodzená i domestikovaná strava je tuhá a vyžaduje účinné žuvanie, aby sa dozdrvila a premiešaka s tráviecimi šťavami, ktoré rozložia potravu tak, aby ju kôň mohol stráviť.
Horná čelusť je širšia ako dolná, takže pri žuvaní sa zuby zošmikujú. Vonkajšie hrany horných zubov a vnútorné hrany dolných zubov sa môžu zaostriť a zarezávať sa do líc a jazyka.
Konské kopytá majú neobyčajne zložitú stavbu, sú veľmi citlivé na námahu tlak a sú vynikajúco zásobované krvou a vybavené nervami. Keď sa noha zaťaží, kopyto sa sploští a mierne rozšíri, stláčajuc citlivé tkanivá a krvné riečište medzi rohovinovou stenou kopyta a jeho kostným podkladom.
Rohovuna kopyta rastie počas celého života koňa, ale na tvrdých cestách sa nadmerne opotrebuva. Kone sa podkúvajú železními podkovami, ktoré chránia kopyto, ale súčasne zabraňujú jeho prirodzenému obdieraniu. Preto podkúvač prv než nasadí nové podkovy, musí nadbytočnú rohovinu odstrániť. Jestvujúca rohovina sa nadá zlepšiť, ale novorastúca sa dá skvalitniťpríprevkami obsahujúci metionín, biotín a inými látkami.
A
Abellinum
Achaltekinský kôň
Adajevský kôň Albín
Americký belko
Americký jazdecký kôň
Americký jazdecký pony
Americký klusák
Americký kučeravý baškir
Americký pony
Americký shetland
Amerikoarab-coloradský rančerský kôň
Andalúzsky kôň
Anglický plnokrvník
Anglický polokrvník
Anglický vraník
Angloarabský kôň
Anglodonský kôň
Anglonormandský kôň
Appaloosa
Arabskýkôň
Ariéžsky kôň
Ariéžsky kôň
Assateague
Asturský pony
Austrálsky pastierskykôň
Austrálsky pony
Auoxis
Avelinský kôň
Azteca
B
Bali
Bardigiánsky pony
Barmský pony
Baskický pony
Basutský pony
Baškirský kôň
Batacký pony
Belgický ťažný kôň-brabantský kôň
Belgický teplokrvník
Berberský kôň
Bernský jurský kôň
Bhuty
Bidet
Bidet Breton
Bosniansky horský kôň
Brabantský kôň
Bretónsky kôň
Brimmer-missourijský klusák
Brumby
Buďonovský kôň
Blulonský kôň
Burgundský kôň
C,Č
Camargueský kôň
Cavalli della madonna-švajčiarsky teplokrvník
Clevelandský hnedák
Clydesdalský kôň
Colorado ranger-coloradský rančerský kôň
Comtois
Connemarský pony
Corlayský kôň
Criollo
Čiernomorský kôň
Čínska guoxia
D
Daleský pony
Dánskyteplokrvník
Darashouri
Darbowsko-tarnowský
Dartmoorsky pony
Døle Gundbrandsdal
Dolnosaský kôň
Donský kôň
Dülmenský kôň
Dvojitý klepper-torik
Džabe
E
Einsiedler-švajčiarsky teplokrvník
Estónsky klepper-torik
Exmoorsky pony
F
Falabella
Fellský pony
Fínsky ťažný kôň
Floridský crackerský kôň
Flámsky kôň
Floridský kôň- Floridský crackerský kôň
Floridský kravský kôň- Floridský crackerský kôň
Francúzskyangloarab
Francúzskyjazdecký pony
Francúzsky klusák
Francúzsky jazdecký kôň-selle française
Franches-montagnes=Freiberský kôň
Frederiksborgský kôň
Freiberský kôň
Frízsky kôň
Furioso
G
Galiceno
Galicijský pony
Gollowayský pony
Garrano
Gayoe
Gelderlander
Gidran
Gotlandský pony
Groningen
H
Hackney
Hackney pony
Hafling
Hannoverský kôň
Highland-škótsky horský pony
Hispanoarab
Holandský chladnokrvník
Holandský teplokrvník
Holštajnský kôň
Hucul
Hunter-írsky lovecký kôň
Chapman
Chincoteague
I,J
Iberský kôň
Indický polokrvník
Indonézskypony
Iomud
Írsky lovecký kôň
Írsky ťažný kôň
Islandský pony
Jaf
Jakut
Jávsky pony
Jennet
Juhonemecký chladnokrvník-norický kôň
Jutský kôň
K
Kabardinský kôň
Kalábrijský kôň
Kanadský mimochodník
Kanadský oddeľovač
Kapský kôň
Karabairský kôň
Karabašský kôň
Kartuziánsky kôň
Kaspický pony
Káthijávári
Kazašský kôň
Keltský pony
Kirgizský kôň
Kisbérskypolokrvník
Kladrubský kôň
Klepper
Knabstrupský kôň
Konik
Kôň Przewalského
Kustanajský kôň
L
Landésky pony
Lipický kôň
Litevský ťažný kôň
Lokajský kôň
Lotyšský kôň
Lotyšský záprahový kôň
Lundy
Lusitanský kôň
Lyngen
M
Malopoľskýkôň
Mangalarga marchador
Manipúrsky pony
Maremmana
Mareyur
Marvari
Mazurský kôň
Mecklenburský kôň
Merénsky kôň
Midlandský kôň(vraník)
Missourijský klusák, brimmer
Mongolský kôň
Morab
Morgan
Mousseye
Munaghi
Muraközský kôň
Murgeský kôň
Mustang
N
Narragansettský mimochodník
Neapolský kôň
Newforestský pony
Nigérijský kôň
Nonius
Nordlandský pony
Norfolský roadstern, klusák
Norický kôň
Normandský klusák
Normandský kob
Normandský kôň
Normandský starý kôň
Nórsky fjordský pony
Novokirgizský kôň
O
Oldenburský kôň
Orlovský klusák
P,Q
Paint, Pinto
Palomino
Paso fino
Peneia
Persanský kôň
Peršeron
Peruánsky paso
Perzský arab
Perzský kôň
Petit boulonnais
Pindos
Pinzgavský kôň
Pleven
Poitevin
Pitevinský mul
Postier
Pottok
Poznanský kôň
Przedswit
Quarter horse
R
Riwocherský kôň
Rocky mountain
Rossier
Ruský arden, Ruský ťaželovoz
Ruský jazdecký kôň
Ruský klusák
Rýnsky ťažný kôň
S
Sable island
Sadecký kôň
Salerno
Sandalwood
San fratello
Sardínsky kôň
Sardínsky pony
Selle française
Senner
Severošvédsky kôň
Shagya arab
Shetlandský pony
Shireský kôň
Schwyer
Skyros
Sokolski, Sokolka
Solutré
Sommien breton
Sorraia
Sovietsky ťažný kôň
Spiti
Sublimský kôň
Suffolk punch
Sumba
Sumbava
Sýrsky arab
Sýrsky pony
Š
Šan, barmský pony
Škótsky pony
Šlezvický kôň
Švajčiarsky teplokrvník
Švédsky teplokrvník
T
Taliansky ťažný kôň
Tarbes
Tarpan
Tennesseesky mimochodník
Terský kôň
Tesalský kôň
Tibetský pony
Timorský pony
Toric, Tori
Trakénsky kôň
Trait du nord
Turkménskykôň
U
Ukrajinský jazdecký kôň
V,W
Veľkopolský kôň
Veľký anglický kôň
Veľký flámsky kôň
Viatka
Vladimírsky chladnokrvník
Východobulharský kôň
Východofrízsky kôň
Waleský horský pony
Waleský pony sekcie B
Waleský pony sekcie C a D
Wellara
Wurtemberský teplokrvník
Y
Yorkshireský klusák,roadster
Yorkshireský kočiarový kôň
Z,Ž
Zeeland
Zemaituka
Aj napriek tomu, že kone sa lepšie cítia "špinavé", aj keď to je len subjektívny ľudský pohľad, pretože váľaním kone taktiež ošetrujú kožu a srsť, čistenie je vzhľadom na spomenuté dôvody veľmi dôležité. Určite to s čistením netreba preháňať. Toto platí hlavne počas zimy. V hustej zimnej srsti sa skrýva veľa prachu, mazu, drobných šupiniek. Tieto nečistoty sú však veľmi dôležité pre dobrú izoláciu tela a nemali by sme ich odstraňovať. Obzvlášť to platí pre kone, ktoré sú väčšinu času vonku. Srsť očistite len od blata, prach opatrne zotrite a samozrejme skontrolujte kopytá. Inak je nutné kone, hlavne tie čo majú pravidelný pracovný režim, čistiť vždy pred a po jazdení. Pred jazdením odstránite rôzne nečistoty, ktoré by koňa mohli inak otlačiť alebo odrieť (napríklad pod sedlom, podbrušníkom, pod uzdečkou, gamašami a podobne) a po jazdení čistením zabezpečíme rozlepenie spotenej srsti, ktorá v zlepenom stave nie je schopná 100% plniť svoju funkciu.
V prírode sa o túto hygienu dokážu postarať kone v stáde navzájom. Voľne žijúce kone majú dokonca mnohokrát kvalitnejšiu srsť ako kone, ktoré sú ustajnené klasickým spôsobom a pravidelne pracujú. Pri čistení kone používajú svoje zuby a pysky. Rovnako, ako pri čistení klasickými pomôckami, odstraňujú nahromadenú špinu, odumreté bunky, uvoľnenú srsť. Taktiež masírujú kožu a podkožné svalstvo. Vzájomné čistenie je pre kone jednou z najdôležitejších sociálnych aktivít, pretože utužuje priateľstvo, súdržnosť a stabilitu stáda, ktorá je pre kone životne dôležitá.
Ak chcete s koňom nadviazať priateľský vzťah, nezačnite hneď automaticky čistiť. Po príchode do boxu ho začnite hladkať a takýmto spôsobom mu prejdite po celom tele. Kôň sa pri tom upokojuje, uvoľňuje a vy zároveň môžete odhaliť rôzne poranenia, kožné choroby a podobne.
Hrubá kefa
Čistenie závisí od stavu, v akom sa kôň nachádza. Pokiaľ sme ho priviedli z pastvín, alebo výbehu a je riadne vyváľaný v blate, najprv si musíme poradiť s touto "škrupinou". Ak je blato mokré, je nutné ho vysušiť. Ak by ste sa totiž mokré blato pokúšali očistiť, zatlačili by ste ho ešte viac na kožu. Ak je suché, najľahšie sa dáva dole hrubou kefou, alebo klasickým ryžákom.
Žbilko a hrubá kefa
Keď máme túto procedúru úspešne za sebou, môžeme začať žbilkovať. Žbilká sú rôzne. Kedysi používané kovové sú už dnes prekonané a používajú sa najmä gumené a umelohmotné. S gumeným žbilkom môžeme bezpečne čistiť celé telo koňa, s umelohmotným musíme byť opatrní na kostiach ako sú napríklad kohútik, bedrové kosti a podobne. Týmto žbilkom nohy nečistíme. Aj z tohto dôvodu sú gumené a umelohmotné žbilká vhodnejšie ako kovové. Žbilkom vždy čistíme kruhovými pohybmi proti srsti koňa. Začíname od krku a postupujeme k zadku. Nezabúdajte ani na hruď a poriadne čistenie pod bruchom, najmä v oblasti, kadiaľ vedie podbrušný remeň.
Mali by sme brať ohľad na citlivé miesta koňa, prípadne na šteklivé miesta počas pĺznutia. Pri ich čistení sledujeme koňa a upokojujeme ho. Ideálne je rýchlo ich očistiť a ďalej im nevenovať pozornosť. Kôň časom zistí, že to nič nie je a ak bude pokojne stáť, bude to mať rýchlejšie za sebou. Žbilko pravidelne vyklepávajte (čistenie od nabratého prachu, piesku, hliny, srsti), najlepšie na zem, aby ste zbytočne neprášili. Ak nemáme gumené žbilko, nohy koňa môžeme očistiť hrubou kefou, alebo ryžákom. Týmto sme koňa premasírovali, podporili prekrvenie, zbavili časti nečistôt.
Hrivu zbavíme opatrne od blata hrubou kefou a potom prečešeme hrebeňom. Aký hrebeň použiť záleží od kvality hrivy a hustoty hrivy. Niektoré sa dokonca ani nečešú, len podľa potreby pretrhávajú a zastrihujú.
Hrebeň
V prípade chvosta, najmä ak je príliš hustý, sa samotné česanie neodporúča, pretože je veľmi citlivý a pomaly dorastá. Dôležité je sledovať jeho dĺžku a zastrihávať ho, aby sa nestalo, že kôň vo vysokej podstielke, alebo pri vstávaní po váľaní si ho zašliapol.
Hladká kefa
Konskú srsť po žbilkovaní prečešeme hladkou kefou, ktorá zbaví koňa ďalších čiastočiek nečistôt, ktoré sa pri čistení žbilkom dostali na povrch. Kefy môžu mať umelé alebo prírodné štetiny. Čistíme nimi po srsti, nikdy proti nej. Počas čistenia koňa treba samotnú kefu niekoľkokrát vyčistiť. Najlepšie je pomôcť si s jej čistením žbilkom, ale dá sa čistiť aj o hranatejšie predmety, len pozor na prach a srsť, ktorá z nej padá.
Na záver stačí prejsť po tele koňa čistou handrou (napríklad z flanelu), ktorá zachytí aj tú poslednú smietku prachu.
Pri čistení konskej hlavy dávajte pozor. Neodporúča sa veľmi čistiť žbilkom, prípadne len gumeným, ale aj to len veľmi opatrne, ak viete, že to koňovi nebude prekážať. Ideálne je použiť hladkú kefu.
Špárak
A ešte nám zostali kopytá. Tie je dobré vyšpárať vždy predjazdením, najmä ak kôň stál na mokrom. Je to prevencia pred hnilobou. Ak kôň stojí na suchom podklade a plánujeme ísť von do terénu, najmä ak sú na ceste kamienky, kopytá môžeme čistiť až po vychádzke. Po jazdení kopytá treba najmä zbaviť kamienkov a ostatných nečistôt a skontrolovať, či nie sú niekde poranené.
Kúpanie
Na lete je vzhľadom na čistenie najlepšie to, že kone môžeme kúpať. Najmä po práci, keď sa schladia, je to pre nich skvelé osvieženie. Pri kúpaní začíname vždy striekať vodu na nohy a veľmi pomaly sa posúvame nahor. Záleží od vonkajšej teploty a zahriatia koňa. Nesmieme mu studenou vodou spôsobiť šok. Spotený kôň sa snaží čo najskôr vyváľať. Škrabe sa na celom tele, najmä na spotených miestach. Kúpeľom tento pot ľahko odstránime. Kôň, ktorého sme práve okúpali, sa aj tak snaží väč
inou čo najskôr vyváľať. Okrem potu sme ho zbavili aj ďalších "nečistôt" v srsti. Ak po tréningu v lete koňa okúpeme a necháme ho vyváľať, bude to pre neho najväčšia odmena. Ideálne je kúpať čistou vodou. Máme však vo zvyku kúpať kone, najmä pred pretekmi a podobne, rôznymi šampónmi. Vyberajme také, ktoré sú svojim spôsobom prírodné, čiže bylinkové šampóny. Dnes už dostať rôzne prípravky určené priamo na konskú srsť a hrivu, ktoré majú aj špeciálne vlastnosti ako napríklad, dodávajú srsti lesk, ľahšie sa rozčesáva hriva a podobne. Po našich "ľudských" šampónoch síce môže kôň krásne voňať a mať lesklú srsť, ale môžeme nerušiť ochranné vrstvy na koži.
zdroj : www.okonoch.sk a kniha Všetko o koňoch
Nohy a kopytá nesú celú hmotnosť koňa a súčasne tlamia nárazy pri behu a skokoch . V prírode sa kopytá prirozdzenie odierajú , keď zvieratá behajú po tvrdom podklade . Domácim koňom sa musí kopytá pravidelne upravovať podkúvač . Váčšina pracovných koní potrebuje kovové podkovy , ktoré chránia namáhavé kopytá na tvrdom podklade .
Ako prezerať kopytá
Nohy a kopytá musíš denne prezerať . Nepríjmený pach , ktorý sa líši od bežného stajňového pachu , ti signalizuje infekciu .
- Prehliadka nohy - Postav sa zboku tesne ku koňovi a prehmataj mu nohu smerom dolu a všímaj si prípadné znaky .
- Prinúť koňa aby zdvihol kopyto - Uchop členok a prihovor sa mu .
- Podrž kopyto - Keď kôň kopyto zdvihne , chyť ho za špičku , no nedvýhaj nohu vysoko .
Ošetrovanie kopyta
Kozmetické prípravky na kopyto dodávajú rohovine lesk . Používajú sa po skončení úpravy koňa na osobitné príležitosti , ako napr . výstavy . O vhodnom prípravku na kopytá sa nejprv porad s veterinárom alebo podkúvačom .
Proces podkúvania
- Odtraňovanie starej podkovy
- Čistenie kopyta
- Vytvarovanie podkovy
- Nasadenie podkovy
- Priklincovanie a pripevnovanie podkovy
- Okraje kopyta sa obrúsia