Ešte trochu k lesom
Praktická ochrana prírody v B zóne Tatranského národného parku
20.4.2010 | Marek Dulák |
Aj keď zonácia Tatranského národného parku ešte nie je formálne prijatá, čo sa týka lesných ekosystémov, prebieha tu už dlhú dobu „proces výnimkovania”, ktorým sa v lesných ekosystémoch tatranských rezervácií udeľujú výnimky na ťažbu stromov a iné zásahy.
„V zásade ide o jednoduchú vec. Ide o nepochopenie toho, čo je stupeň B, resp. zóna B a 4. stupeň ochrany prírody. Z tých pripomienok ako ste ich sformulovali vyplýva, že 4. st. ochrany prírody je absolútne nedostatočný a že bude viesť k rozvratu biotopov, strate biodiverzity, znehodnoteniu územia atď. Zásadne odmietame tento názor, pretože skúsenosti z ochrany prírody na celom Slovensku potvrdzujú, že 4. stupeň zatiaľ nikde neviedol k takýmto katastrofickým scenárom. 4. st. ochrany prírody alebo resp. zóna B, v tomto prípade chápeme ako zónu alebo priestor alebo územie, ktoré je na to, aby mohlo v ňom dochádzať k istým menežmentovým opatreniam, ktoré sú pod kontrolou ochrany prírody.” Toľko z citátu RNDr. Klauča, poradcu ministra životného prostredia, z medzirezortného pripomienkového konania k zonácii TANAP-u zo dňa 7. 4. 2010.
Pri udeľovaním výnimiek pre ťažbu a to predovšetkým pre oficiálne udávanú ťažbu na boj s podkôrnikom sa vychádza z navrhovanej zonácie a to jednoducho tak, že v porastoch, alebo ich častiach, ktoré sú navrhnuté na zaradenie do B zóny ako prírodochranne menej hodnotné, sa ťažba štandardne povoľuje.
11.2.2009 som na stránkach changenet.sk uverejnil článok práve o takej nezmyselnej ťažbe v dielcoch 1192 a 1193 v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Dolina Bielej vody (masív Stežky). Ťažba sa tu vykonávala na základe rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove č.j.: 1/2008/00381-022 nakoľko sa uvedené porasty nachádzajú v území s piatym stupňom ochrany v zmysle zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Ako to tam vyzerá dnes? Pozrite na priložené fotografie. Čo sa udialo v lesných ekosystémoch, ktoré sú navrhované na začlenenie do B - zóny?
- Katastrofálna pôdna erózia spôsobená vertikálnym prepadávaním a preplavovaním organických a anorganických pôdnych častíc medzerami medzi skeletom do dutín medzi kameňmi a balvanmi,
- Rozvrat biotopov – pôvodné lesné spoločenstvo nahradili ruderálne spoločenstvá na degradovaných stanovištiach,
- Strata biologickej rozmanitosti ekosystému v dôsledku rozvratu biotopov, degradácie pôdy a zničenia rozsiahlej škály špecifických stanovíšť - habitatov
- V dôsledku degradovanej pôdy došlo k dramatickému zníženie vodozádržnej schopnosti stanovištia
- Vytvorili sa nevyhotovujúce podmienky pre prirodzené zmladenie v dôsledku degradácie pôdy, jej prehrievania voľného prístupu kopytníkov,
- Minimálna stabilita ekosystému. Nechránené stanovište bez energetických rezerv podlieha a bude podliehať ďalšej degradácii.
Tento prípad jasne ukazuje jednoduchú vec, ukazuje degradáciu lesných ekosystémov v piatom stupni ochrany navrhnutých do B zóny t.j. do štvrtého stupňa ochrany. V dôsledku menežnentových opatrení (v zmysle citátu), ktoré mali byť pod kontrolou ochrany prírody tu skutočne možno vznikne tá Vojteková step, no stav pôdy sa tu obnoví možno o 1000 rokov. Podobná situácia v dôsledku menežnentových opatrení (v zmysle citátu), ktoré mali byť pod kontrolou ochrany prírody je aj v dielci 1196A a v dielci 1197C v NPR Dolina Bielej vody.
Skutočne chcú ministerskí úradníci, aby takto vyzerali lesy v Tatranskom národnom parku?
Viac na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=484402#ixzz0lk6G826R
Vedci pobúrení povolením ťažby na Zadnej Poľane
20.4.2010Ekofórum
Viac ako 160 vedeckých a odborných pracovníkov z oblasti ekológie, lesníctva, zoológie, botaniky, environmentalistiky, krajinárstva a ďalších prírodných vied adresovalo ministrovi životného prostredia, ministrovi pôdohospodárstva a generálnemu riaditeľovi štátneho podniku Lesy SR výzvu, aby zamedzili vykonaniu rozhodnutia v Národnej prírodnej rezervácií Zadná Poľana. Zároveň žiadajú, aby do preskúmania tohto rozhodnutia boli zapojené aj odborné a vedecké kapacity z oblasti prírodných vied.
Ministerstvo životného prostredia SR povolilo ťažbu dreva na rozsiahlej ploche pralesov v Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana. V rozhodnutí nestanovilo pre ťažbu žiadny limit. Drevo je možné v tomto najprísnejšie chránenom území ťažiť do konca roku 2018. Ministerstvo svoj postup odôvodňuje potrebou vykonávania zásahov proti podkôrnemu hmyzu.
Vedeckí a odborní pracovníci sú rozhorčení bezprecedentným rozhodnutím ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o zasahovaní v NPR Zadná Poľana.
„Nazývať plochy s odumretými stromami v NPR Zadná Poľana "bezlesím" či hovoriť tu o "ekologickej katastrofe" je katastrofálny ekologický nezmysel. Vedecké poznatky jasne hovoria, že takéto plochy tvoria organickú súčasť biotopov horských smrečín. Ide o prírode blízke vývojové štádium smrečín, v ktorom trvá kontinuita plnenia funkcií lesa i kontinuita predmetu ochrany. Majú veľmi podobnú biologickú diverzitu i ekologickú stabilitu ako živé smrečiny a v prípade nezasahovania aj lepšie predpoklady na dosiahnutie priaznivého stavu ako ťažené porasty,“ povedal Ing. Ján Topercer, CSc., ekológ z Botanickej záhrady UK v Blatnici.
„Rozhodnutie, na ktoré výzva reaguje, je zásadným porušením elementárnych princípov ochrany rezervácii ako posledných ako-tak ekologicky funkčných zvyškov prírodných ekosystémov,“ hovorí ekológ - ornitológ a ekosozológ RNDr. Mirko Bohuš, PhD. z Katedry ekosozológie a fyziotaktiky PríF UK Bratislava. Podobne reaguje aj fytocenológ Ing. Karol Ujházy, PhD. z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene: „Sme tým veľmi nepríjemne zaskočení, pretože Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana patrí k tým najcennejším lesným rezerváciám, ktoré na Slovensku máme.“
K škandalóznemu rozhodnutiu sa vyjadril aj prof. RNDr Vlastimil Křivan, CSc., ekológ, vedúci oddelenia teoretickej ekológie, Biologické centrum AV ČR: „Přírodní rezervace se dělají právě proto, aby se v nich mohly projevit všechny přirozené ekologické vazby, které jsou zásahy člověka narušeny. Vymýcení pralesa je pak tím nejhorším možným zásahem, který si dovedu představit.“
Vedeckí a odborní pracovníci upozorňujú ministra životného prostredia, že rozhodnutie bolo prijaté bez konzultácie s vedeckými inštitúciami a dotknutou odbornou verejnosťou, pričom ignoruje aj stanoviská vlastných odborných organizácií (Štátna ochrana prírody, Správa CHKO Poľana). Vedeckí a odborní pracovníci zastávajú názor, že vykonanie rozhodnutia bude mať za následok nenávratné škody na najcennejšom prírodnom dedičstve Slovenska, na zdrojoch vedeckého poznania a morálke spoločnosti. Mimoriadny význam NPR Zadná Poľana podčiarkuje aj skutočnosť, že slúži pre vedecký výskum prirodzeného vývoja pralesov už niekoľko desaťročí.
viac na: http://www.changenet.sk/?section=spr&x=484434#ixzz0lk6Pdm7p
Smrečiny a lykožrút z družice
Ťažba kalamitného dreva v Tatrách sa zdôvodňuje ochranou lesa. Rýchlejšie sa však pozviecha tam, kde ľudia pokušeniu odolajú.
Premnoženie lykožrúta je častou témou na Šumave i vo Vysokých Tatrách. V oboch prípadoch bolo spôsobené veternými víchricami, ktoré spôsobili polámanie smrekových porastov. Mŕtvo ležiace drevo tak poskytlo prostredie na masívne premnoženie tohto chrobáka.
Ak chceme získať o tejto problematike čo najviac informácií, je dobré využiť rôzne uhly pohľadu. Spracovanie družicových údajov je jedným z nich.
Družicové dáta
Všeobecne môžeme povedať, že asi najdôležitejšia vlastnosť snímania dát z družíc, prípadne lietadiel, je komplexnosť. Predstavme si, že by lekár vyšetroval pacientovi postupne každú bunku v tele. Nehľadiac na časovú náročnosť, analýzou všetkých buniek by sme ťažko odhalili, že má trebárs chrípku.
Rovnako tak pri lesoch môžeme počas krátkej chvíle získať dáta o miliónoch stromov, navyše, môžeme hodnotiť lesné porasty ako celok.
Druhou významnou vlastnosťou je, že družicové dáta sa získavajú v intervaloch elektromagnetického žiarenia, ktoré ľudské oko nie jeschopné vnímať. Ide napríklad o infračervené spektrum, kde môžeme identifikovať zmenu zdravotného stavu lesa bez toho, aby bola napohľad v takom poraste akákoľvek zmena.
Treťou výhodou je, že niektoré dáta sú získavané systematicky. To znamená, že k snímaniu dochádza neustále niekoľko rokov, a ak dôjde k nejakej zmene na zemskom povrchu, môžeme spätne využiť archívne dáta a sledovať vývoj nejakého javu. Pre také sledovanie sú výhodné hlavne dáta zhotovené družicami typu Landsat.
Prvá zo série týchto družíc bola vypustená na obežnú dráhu už v roku 1972. Môžeme napríklad sledovať vývoj šírenia kôrovca, presnejšie povedané, jeho prejavov na Šumave už od začiatku osemdesiatych rokov. Navyše, množstvo týchto družicových dát je voľne stiahnuteľných z dátových archívov.
Družice a lesy
Družicové dáta sú v mnohých krajinách už nevyhnutnou súčasťou lesného hospodárenia. Platí to najmä tam, kde sú rozsiahle lesné porasty a takýto monitoring je umožnený technologickým vybavením na vysokej úrovni (Kanada, USA a pod.).
Využitie je veľké: hodnotenie plošných zmien lesa a prípadné odhalenie nepovolenej ťažby, alebo odhady biomasy. Pomocou takzvaných spektrálnych indexov môžeme indentifikovať riziká požiarov v letnom období, poškodenie lesov vplyvom kyslých dažďov, patogénnych húb alebo škodcov hmyzu.
Práve posledný zmienený prípad môže byť doložený na príklade Šumavy a kôrovca. Pomocou série družicových scén družíc Landsat od roku 1987 bol vyhodnotený celý priebeh premnoženia kôrovca na Šumave a jeho dôsledkov pre lesné porasty.
Najdynamickejšie zmeny boli v oblasti centrálnej Šumavy zistené v druhej polovici 90. rokov, keď bol uplatňovaný režim aktívnych zásahov vytváraním holorubov okolo bezzásahového pásma proti ďalšiemu šíreniu kôrovcov.
Z výsledkov spracovania družicových dát vyplýva, že prirodzená obnova lesa v miestach rozpadnutých smrečín prebieha, navyše je v porovnaní s holinami úspešnejšia.
Z terénneho výskumu Magdy Jonášovej vyplýva, že prirodzená obnova v rozpadnutých smrečinách je oproti obnove na odlesnených miestach úspešnejšia o 30 a viac percent v závislosti od podmienok v danej lokalite. Na úplne odlesnených plochách je potom potrebné dosadzovať stromčeky umelou výsadbou, čo je i finančne náročné.
K podobným záverom dochádzajú i vedci skúmajúci obnovu lesov vo Vysokých Tatrách. Anton Krištín z Ústavu ekológie Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre Český rozhlas uviedol, že obnova lesov na plochách intenzívnej ťažby je náročná vplyvom viacerých faktorov ako mikroklimatické podmienky holých miest a zarastanie semenáčov.
Termálne dáta
Zvláštnou skupinou dát z družíc sú dáta termálne. Z nich sa dajú získať informácie o teplote materiálov na zemskom povrchu. Napriek tomu, že termálne dáta sú dnes pri družiciach stredného rozlíšenia skôr výnimkou, môžu poskytovať unikátne informácie.
Termálne dáta môžeme využiť pri identifikácii požiarov alebo iných rizík, v prípade vodných plôch môžeme odhaliť i tepelné znečistenie odpadových vôd či podmorskú vulkanickú činnosť.
Termálne dáta boli použité i pri hodnotení vplyvov kôrovcov na Šumave. Všeobecne platí, že ak dôjde k odlesneniu, teploty povrchu pôdy začnú medzi dňom a nocou výrazne kolísať. Je však rozdiel, ak odumrie les vplyvom kôrovcov, alebo ak urobíme holorub.
Pri rúbaní lesa dôjde k odstráneniu vegetácie niekedy až na holú pôdu, ktorá sa vysuší a začne sa prehrievať. To môže byť pre obnovu lesa kritický moment. Naopak, v lese rozpadajúcom sa pôsobením kôrovcov sa presvetlením urýchli rast náletových semenáčikov, ktoré sú čiastočne klimaticky chránené časťami odumretých smrekov. Také prostredie navyše chráni semenáčiky svojou neprístupnosťou pred zverou.
Termálne družicové dáta i pozemné meranie teplôt z oblasti centrálnej Šumavy jednoznačne ukazujú, že na rozdiel od odlesnených plôch v rozpadnutých smrečinách nedochádza k takému výraznému nárastu ani ku kolísaniu teplôt.
To je aj v zhode s výsledkami porovnania počtu semenáčikov v oblasti rozpadnutých smrečín a holín na Šumave, keď práve rozpadnuté smrečiny oproti holinám vykazujú vyššiu úspešnosť obnovy lesa.
(Autor pôsobí na Katedre biológie Prírodovedeckej fakulty v Českých Budějoviciach)
Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5336562/smreciny-a-lykozrut-z-druzice.html#ixzz0lk6XzjHt