NSSR zrušenie územného plánu
https://otvorenesudy.sk/decrees/1514993?l=en
Súd:
Najvyšší súd
Spisová značka:
3Svzn/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu:
1009200227
Dátum vydania rozhodnutia:
31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
JUDr. Gabriela Gerdová
ECLI:
ECLI:SK:NSSR:2015:1009200227.1
ROZSUDOK V MENESLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdoveja sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľa: Krajskáprokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti odporcovi: Mesto Pezinok, Radničné námestie 7,Pezinok, právne zastúpené spoločnosťou G. Lehnert, k.s., so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová2, 811 02 Bratislava, o návrhu navrhovateľa podľa § 250zfa O.s.p. na vyslovenie nesúladu Všeobecnezáväzného nariadenia Mesta Pezinok č. 2/97 zo dňa 26.06.1997, o vyhlásení záväzných častí územnéhoplánu v znení VZN č. 15/2000, č. 5/2002, č. 15/2004, č. 2/2005, č. 9/2005 a č. 2/2006 so zákonom,konajúc o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 20/2009-76 zo dňa 12.januára 2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 2S 20/2009-96 zo dňa 27. mája 2011, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 20/2009-76 zo dňa12. januára 2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 2S 20/2009-96 zo dňa 27. mája 2011 p o tv r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol o návrhunavrhovateľa tak, že Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Pezinok č. 2/97 zo dňa 26.06.1997 ovyhlásení záväzných častí územného plánu v znení Všeobecne záväzných nariadení (ďalej aj „VZN“)Mesta Pezinok č. 15/2000, č. 5/2002, č. 15/2004, č. 2/2005, č. 9/2005 a č. 2/2006 nie je v súlade s § 6 ods.l zákona o obecnom zriadení, § 25 ods. 2, 6 stavebného zákona a § 5 ods. 5, 10, zákona o odpadoch.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že sa primárne zaoberal námietkou odporcu smerujúcou protipríslušnosti Krajského súdu v Bratislave na konanie, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú z dôvodu, žeposudzovanie súladu všeobecne záväzných právnych predpisov nižšej právnej sily s právnymi predpismivyššej právnej sily je typickou súčasťou ústavného súdnictva a v podmienkach slovenského právnehoporiadku, až do schválenia novelizácie Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zákonom č.384/2008 Z.z., patrila táto agenda výlučne do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalejaj „ÚS SR“). Ústava Slovenskej republiky však v čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ výslovne predpokladá,že o súlade všeobecne záväzných nariadení obcí a vyšších územných celkov vo veciach územnejsamosprávy (čl. 68 ústavy) a vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 ústavy) s právnymipredpismi vyššej právnej sily môže rozhodovať aj iný (všeobecný) súd, ako len ÚS SR. Po zásadnomrozšírení právomocí ÚS SR (najmä ústavné sťažnosti - čl. 127 ústavy) postupný vývoj ukázal, žebude žiaduce využiť predmetné zmocňujúce ustanovenie čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a časťkompetencií preniesť na všeobecné súdy. Vzhľadom na právny charakter a predmet posudzovania v
rámci všeobecného súdnictva dotknutá právomoc bola zverená správnym súdom. Krajský súd zdôraznil,že rozhodovanie o súlade všeobecne záväzných nariadení s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnýmizákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, aktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, zostáva naďalej zachované ibapre ústavný súd.
Vo veciach územnej samosprávy je predmetom posúdenia súlad VZN obce, resp. vyššieho územnéhocelku len so zákonom; v prípade plnenia úloh štátnej správy je súd oprávnený skúmať aj súlad snariadením vlády a všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánovštátnej správy. V obidvoch prípadoch je navrhovateľom prokurátor po tom, ako sa domáhal zrušenia,či zmeny VZN protestom prokurátora a obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj jehoprotestu nevyhoveli. Podanie návrhu na súd je kontinuálnym pokračovaním vykonávania dozoru naddodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy(§ 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre). Otázka účastníkov konania, miestnej a vecnejpríslušnosti súdu, ako i prípustnosti odvolania je v texte zákona (O.s.p.) vyriešená jednoznačne. Vo vecisamej sa s poukazom na § 152 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. rozhoduje rozsudkom.
Všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímanýorgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obcealebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce právnevzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území a to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako iúzemnej samosprávy.
Všeobecne záväzné nariadenie nie je individuálnym správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy,ktorý by fyzická alebo právnická osoba mohla napadnúť postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p.
Konanie o súlade VZN obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecnezáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy možnozačať len na návrh prokurátora, pričom prípustnosť návrhu je aj v tomto prípade podmienenáneúspešnosťou jeho protestu (§ 22 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).
Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväznýmprávnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušenýzákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora sa vzťahujezákon o prokuratúre a ak nemá inú úpravu, primerane sa naň vzťahujú všeobecné predpisy o správnomkonaní. Za neúspech protestu sa považuje to, že obec, mestská časť, mesto alebo vyšší územnýcelok nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie svojho zastupiteľstva. Nikto iný ako prokurátornie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie nesúladu všeobecnezáväzného nariadenia so zákonom, či s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismiministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
V danom prípade zo spisu vyplýva, že Okresná prokuratúra Bratislava III dňa 23.05.2006 pod sp. zn.Pd 2049/06-37 podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskoršíchpredpisov podala protest prokurátora proti VZN Mesta Pezinok č. 2/97 o vyhlásení záväzných častíúzemného plánu v znení VZN č. 15/2000, VZN č. 5/2002, VZN č. 15/2004, VZN č. 2/2005 a VZN č.9/2005. Mestské zastupiteľstvo Mesta Pezinok protest prokurátora prerokovalo na svojom mimoriadnomzasadnutí dňa 23.06.2006 a uznesením č. 1-84/2006 protestu prokurátora nevyhovelo.
Zákon o prokuratúre rozlišuje protest prokurátora proti uzneseniu zastupiteľstva ako proti opatreniu aprotest prokurátora proti VZN. Je pritom zrejmé, že ak by prokurátor napadol iba uznesenie, ktorým boloVZN schválené, nedosiahol by sa ten efekt, ako pri proteste prokurátora podanom priamo proti VZN.
Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že Aktualizácia územného plánu Mesta Pezinok - textová časť,december 2002, nebola predložená na vyjadrenie dotknutým orgánom štátnej správy, pričom mestskézastupiteľstvo odporcu schválilo inú verziu, než ktorá bola pripomienkovaná, čo vyplýva aj zo stanoviskaKrajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2006/1704-HOR zo dňa 26.02.2007 (príloha č. 30) knávrhu navrhovateľa a táto skutočnosť je tiež zrejmá napríklad aj z listu Západoslovenských vodární akanalizácií č. 4289/211/2002 z 21.06.2002, z listu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správychránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKO MK/625/2002 z 12.08.2002, z listu Zdravotnéhoústavu Hl. mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. ŠZU/23-7217/2002 z 21.08.2002 z 21.08.2002.Pripomienkovaná bola Aktualizácia územného plánu Mesta Pezinok - textová časť, I. Etapa (máj 2002).Uvedené verzie aktualizácie textovej časti Ú.P.C. 7-6, t.j. májová verzia a decembrová verzia sú pritomcelkom odlišné, keďže májová verzia funkčne využitia Ú.P.C. 7-6 nemení a pri decembrovej verzii nebolÚ.P.C. 7-6 ani v schválenom zadaní. Mestské zastupiteľstvo odporcu teda schválilo inú verziu, než ktorábola v skutočnosti obstarávaná a prerokovaná. Samotný návrh VZN č. 2/2006 nebol podľa § 25 ods. 2, 4v spojení s § 31 ods. 2 stavebného zákona a § 15 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. predložený na preskúmanieKrajskému stavebnému úradu v Bratislave. VZN č. 2/2006 je tak v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o obecnomzriadení, § 25 ods. 2, 6 stavebného zákona a napokon aj s § 5, 10 zákona o odpadoch. Podľa dôvodovejsprávy k VZN č. 2/2006 príslušný krajský stavebný úrad usmernil odporcu, že zosúladenie VZN č. 2/97s nálezom ÚS SR zo dňa 05.01.2006 uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 83/2006 Z.z., ktorýrozhodol, že VZN č. 2/97 v znení VZN č. 15/2000 a č. 5/2002 nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods.1 písm. a/ a s čl. 68 Ústavy SR, s ustanoveniami čl. I § 5 ods. 5 a 10, § 39 ods. 4 a § 72 zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch a s ustanoveniami § 6 ods. 2 a § 13 ods. 4 a 5 zákona č. 369/1990 Zb. oobecnom zriadení, je nutné riešiť samostatne a nie je možné spojiť zosúladenie VZN s aktualizáciouúzemného plánu.
Pri schválení Aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok - textová časť, december 2002, uznesenímmestského zastupiteľstva Mesta Pezinok č. 1-173/2002 zo dňa 14.11.2002 ani pri obstaraní aprerokovaní tejto aktualizácie nebol dodržaný zákonný postup v zmysle citovaných zákonnýchustanovení. Dôvodná je aj námietka navrhovateľa, že VZN nie je v súlade s nariadením Vlády Slovenskejrepubliky č. 64/1998 Z.z., s programom odpadového hospodárstva Bratislavského kraja a programomodpadového hospodárstva okresu Pezinok, a schválený územný plán je v rozpore so záväznoučasťou územného plánu vyššieho stupňa - veľkého územného celku Bratislavský kraj. Vláda SR vzáväznej časti územného plánu veľkého územného celku Bratislavského kraja určila záväzné regulatívyúzemného rozvoja v oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva, t.j. riešiť výhľadovozneškodňovanie odpadov skládkovaním v kraji, najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitnýchskládok. Podľa prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 64/1998 Z.z., bodu II, 17, verejnoprospešnými stavbamispojenými s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú aj územie a zariadenia regionálnychveľkokapacitných skládok odpadov, okrem iného aj v okrese Pezinok, v priestore Nová jama. Aj zprogramu odpadového hospodárstva Bratislavského kraja, kapitoly 4., prílohy č. 9 strany 4 vyplývazámer vybudovať skládku odpadov na odpad nie nebezpečný a zberný dvor pre okres Pezinok spredpokladaným termínom realizácie do roku 2005 investorom Pezinské tehelne, a.s. Súd vychádzajúcz § 39 ods. 4 zákona o odpadoch súhlasí s názorom navrhovateľa v tom, že VZN č. 2/2006 tým, ženepripúšťa vybudovanie skládky odpadov v priestore ťažobnej jamy Pezinských tehelní, a.s., a zároveňnaopak ukladá povinnosť rekultivovať vyťažené priestory novej ťažobnej jamy na významnú biogenézu acelkovo humanizovať prostredie, zasiahlo do vlastníckeho práva vlastníka uvedeného priestoru, pričomplatí, že pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce (mesta) zakladajú povinností fyzických a právnickýchosôb, aj prenesená normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľaktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čozákon neukladá.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v celomrozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému súdu naďalšie konanie a priznať trovy konania z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazovdospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdeniaveci a že sa súd v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s tvrdeniami odporcu obsiahnutými vovyjadreniach zo dňa 03.02.2009 a 23.11.2010, v dôsledku čoho trpí prvostupňové konanie vadou podľa§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súd prekročil rozsah svojich právomocí keď posudzoval a skúmal proces
obstarávania a schvaľovania aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok z roku 2002 a ak rozhodnutieodôvodnil nedodržaním zákonného procesu obstarávania a schvaľovania územného plánu.
Ďalej uviedol, že k problematike obstarávania Aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok z roku 2002sa podrobne vyjadroval v bode 2. vyjadrenia zo dňa 03.02.2009, avšak prvostupňový súd neuviedol,prečo ich považuje za nesprávne. V zmysle ust. § 22 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona predložilnávrh aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok v znení z mája 2002 na pripomienkovanie všetkýmdotknutým subjektom, čo nerozporuje ani navrhovateľ. Následne po skompletizovaní pripomienok astanovísk z prerokovania návrhu a po ich vyhodnotení odporca predložil v zmysle ust. § 25 stavebnéhozákona tento návrh na vyhodnotenie stanovísk a pripomienok z prerokovania návrhu spolu s výsledkomich posúdenia (akceptované, neakceptované), ako aj návrh všeobecne záväzného právneho predpisu,ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu, Krajskému úradu v Bratislave, odbor životnéhoprostredia na preskúmanie, čo rovnako navrhovateľ nerozporuje. Tento aktualizáciu územného plánu vznení z mája 2002, spolu s vyhodnotením stanovísk a pripomienok, ako aj návrh všeobecne záväznéhoprávneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu, posúdil a bez akýchkoľvekvýhrad odporučil listom č. W-1517/2002-MEP zo dňa 07.11.2002 predložiť na schválenie mestskémuzastupiteľstvu odporcu, čo navrhovateľ znova nerozporuje. Navrhovateľ tvrdí a súd sa s týmto tvrdenímv napádanom rozsudku stotožnil, že návrh aktualizácie územného plánu v znení, ktoré bolo schválenémestským zastupiteľstvom odporcu, a teda v znení po zapracovaní stanovísk a pripomienok dotknutýchsubjektov, mal byť znova ešte pred jeho predložením na schválenie predložený na pripomienkovaniedotknutým subjektom. Takýto postup však stavebný zákon a ani iný právny predpis neupravuje aodporcovi nielenže neprikazuje, ale ani neumožňuje.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia vedel priposudzovaní návrhu aktualizácie územného plánu podľa ust. § 25 stavebného zákona o navrhovanejzmene (zákaze skládky v Novej jame) oproti pôvodnému návrhu z mája 2002 a z podkladov, ktorému boli predložené mu muselo byť zrejmé, že po vznesení pripomienky navrhujúcej zákaz skládky vNovej jame nebol návrh aktualizácie z mája 2002 spolu s touto pripomienkou znova predložený napripomienkovanie dotknutým subjektom a bez akýchkoľvek výhrad odporučil listom č. W-1517/2002-MEP zo dňa 07.11.2002 predložiť aktualizáciu na schválenie mestskému zastupiteľstvu odporcu. Priobstarávaní aktualizácie územného plánu odporca postupoval v súlade s právnymi predpismi, čo vkonečnom dôsledku potvrdil aj Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia, keď v zmysle § 25stavebného zákona udelil súhlasné stanovisko k aktualizácii návrhu územného plánu Mesta Pezinok.Ak by sa totiž akceptovalo tvrdenie navrhovateľa, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil, mohlo by toznamenať (pri použití výkladového pravidla ad absurdum), že proces obstarávania územného plánu, akoaj jeho aktualizácie by sa nikdy neskončil. Po každej, čo i len jednej pripomienke ktorá by bola do návrhuúzemného plánu alebo do návrhu jeho aktualizácie zapracovaná, by totiž musel predkladateľ predkladaťtakto upravený návrh - a to aj opätovne - na nové pripomienkovanie všetkým dotknutým subjektom a toaž dovtedy, kým by na základe takýchto pripomienok dochádzalo k zmenám návrhu územného plánualebo k zmenám návrhu jeho aktualizácie.
Pri schvaľovaní VZN Mesta Pezinok č. 2/2006 nebolo potrebné jeho návrh predložiť na preskúmanieKrajskému stavebnému úradu v Bratislave, keďže sa ním len zosúlaďovalo VZN Mesta Pezinok č.2/1997 v znení jeho neskorších zmien s nálezom ÚS SR č. IV.ÚS 154/05-39 zo dňa 05.01.2006. Takýtopostup vyplýval aj zo stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/1375/2006/MEP zo dňa25.06.2006 (príloha č. 20 vyjadrenia odporcu zo dňa 03.02.2009). S týmito argumentmi sa prvostupňovýsúd v rozsudku nevysporiadal a neuviedol, prečo bolo potrebné predložiť návrh VZN Mesta Pezinokč. 2/2006 na preskúmanie Krajskému stavebnému úradu v Bratislave a len stroho skonštatoval, že sastotožnil s tvrdeniami navrhovateľa.
Odporca vyjadril nesúhlas s prvostupňovým súdom, ktorý v odôvodnení poukazuje na dôvodovú správuk VZN Mesta Pezinok č. 2/2006 (príloha č. 38 žaloby), obsahujúcu metodické usmernenie Krajskéhostavebného úradu v Bratislave, v zmysle ktorého zosúladenie VZN Mesta Pezinok č. 2/1997 v znenízmien s nálezom ústavného súdu je nutné riešiť samostatne, a nie je ho možné spojiť s aktualizáciouúzemného plánu. Na túto dôvodovú správu poukazoval aj navrhovateľ a odporca už vo vyjadrení zo
dňa 23.11.2010 uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu poukazuje na toto usmernenie, keďžepostupoval presne v zmysle neho a najskôr prijal dňa 10.04.2006 VZN č. 2/2006, ktorým zosúladil VZNMesta Pezinok č. 2/1997 v znení jeho zmien s nálezom ústavného súdu, a až následne dňa 30.06.2006schvaľoval zmeny a doplnky územného plánu, ako aj VZN č. 3/2006, ktorým boli vyhlásené záväznéčasti zmeneného územného plánu. Pokiaľ ide o nález ústavného súdu, ten preskúmaval len súlad § 3ods. 2, § 5 ods. 1, bod 2.1.3. prílohy č. 2 a body 26 a 40 prílohy č. 3 VZN Mesta Pezinok č. 2/1997 v znenívšeobecne záväzného nariadenia č. 15/2000 a 5/2002 s tvrdenými právnymi predpismi. Zákaz skládkyodpadov v Novej jame je však ako záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie Mesta Pezinokuvádzaná v prílohe č. 1 tohto VZN, ktorá nebola ústavným súdom preskúmavaná.
V ďalšej časti uviedol, že súd považuje za dôvodnú námietku navrhovateľa, že VZN nie je vsúlade s nariadením Vlády SR č. 64/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánuveľkého územného celku Bratislavský kraj (ďalej len „nariadenie vlády č. 64/1998 Z.z.), s programomodpadového hospodárstva Bratislavského kraja a programom odpadového hospodárstva okresuPezinok, a schválený územný plán je v rozpore so záväznou časťou územného plánu veľkého územnéhocelku Bratislavský kraj. Vláda, podľa prvostupňového súdu, v záväznej časti územného plánu veľkéhoúzemného celku Bratislavského kraja určila záväzné regulatívy územného rozvoja v oblasti nadradenejinfraštruktúry odpadového hospodárstva, t.j. riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadov skládkovanímv kraji najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok. Ako súd tvrdí, podľa prílohy č. 2 knariadeniu vlády č. 64/1998 Z.z., bodu II 17., verejnoprospešnými stavbami spojenými s realizáciouuvedených záväzných regulatívov sú aj územie a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládokodpadov, okrem iného aj v okrese Pezinok, v priestore Nová jama. Vzhľadom k tomuto tvrdeniu jepotrebné citovať z nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z. V prílohe č. 2, časť I (záväzné regulatívy územnéhorozvoja), bod 7.4 nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z., ktoré znie: riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadovskládkovaním v kraji najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov. V príloheč. 2, časť II (verejnoprospešné stavby), bod 17. nariadenia vlády č. 64/4998 Z.z. znie: územie azariadenie regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov. Skládka odpadov v lokalite Nová jama jeznázornená len piktogramom v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z., ktorá obsahuje priestorovévymedzenie veľkého územného celku Bratislavský kraj a nie je záväznou časťou ÚP VÚC (§ 1nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z.). Z toho vyplýva, že záväzná časť územného plánu veľkého územnéhocelku Bratislavského kraja neobsahuje žiadny odkaz na skládku odpadov v Novej jame a tvrdenianavrhovateľa, s ktorými sa prvostupňový súd stotožnil, sú v rozpore s platnou právnou úpravou.
To, že je program odpadového hospodárstva podkladom na spracúvanie územnoplánovacejdokumentácie neznamená, že jej obstarávateľ je povinný zapracovať do nej celý program, teda aj jehosmerné časti. Opačný výklad by bol nezmyselný, keďže by stieral rozdiel medzi záväznými a smernýmičasťami územného plánu. Smerné časti obsahujú len zámery možného (nie povinného) smerovaniavývoja územia, na rozdiel od záväzných častí. S týmito skutočnosťami sa súd nevysporiadal a prevzalargumentáciu navrhovateľa, ktorú však odporca vyvrátil.
Pokiaľ ide o tvrdený rozpor VZN Mesta Pezinok s § 5 a § 10 zákona o odpadoch, v § 5 ods. 5 zákona oodpadoch vymedzuje obsah smernej a teda nezáväznej časti programu odpadového hospodárstva SR,a v § 5 ods. 10 určuje, že program odpadového hospodárstva, ktorý obsahuje smernú a záväznú časť jelen podkladom na spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie, teda jedným z množstva dokumentov,z ktorých obstarávateľ musí vychádzať pri spracúvaní územného plánu, čo však neznamená, že smernúčasť takéhoto podkladu musí do územného plánu aj zapracovať. Vzhľadom na znenie týchto zákonnýchustanovení potom ale vôbec nie je zrejmé, ako s nimi môže byť napádané VZN Mesta Pezinok v rozpore.
Prvostupňový súd uvádza, že vychádzajúc z ust. § 39 ods. 4 zákona o odpadoch súhlasí s názoromnavrhovateľa, že VZN č. 2/2006 tým, že nepripúšťa vybudovanie skládky odpadov v priestore ťažobnejjamy Pezinských tehelní, a.s., a zároveň naopak ukladá povinnosť rekultivovať vyťažené priestory novejťažobnej jamy na významnú biogenézu a celkovo humanizovať prostredie, zasiahlo do vlastníckehopráva vlastníka uvedeného priestoru, keďže aj prenesená normotvorná pôsobnosť obce je limitovaná čl.2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožnonútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Citoval ust. § 11 ods. 5 písm. b/ a § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona a uviedol, že VZNMesta Pezinok č. 2/2006 spĺňa tieto ústavné požiadavky, keďže ukladá príkazy a zákazy (napr.zákaz vybudovania skládky komunálneho odpadu v priestoroch Novej jamy), avšak tieto zákazy niesú obmedzením základných práv a slobôd (a teda ani vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4Ústavy SR). Vlastnícke právo jednotlivca nie je absolútne, ale jeho výkon je limitovaný výkonominých práv, ako aj ukladaním zákonných povinností. Ak by sa každá zákonom uložená povinnosťpovažovala za obmedzenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, musel by sa každýtakýto zásah do vlastníckeho práva jednotlivca považovať za protiústavný a nezákonný, keďže bynespĺňal minimálne dve zo štyroch základných ústavných požiadaviek (nebol by uskutočnený na základezákona, ale zákonom a zároveň by sa pri tomto zásahu neposkytovala žiadna primeraná náhrada).Obec je podľa stavebného zákona orgánom územného plánovania (§ 16 ods. 2 stavebného zákona),ktorá je pri výkone tejto svojej samosprávnej kompetencie oprávnená vypracovávať a schvaľovaťúzemnoplánovaciu dokumentáciu ako aj záväzné regulatívy využívania územia (§ 16 ods. l a § 13 ods.3 písm. b/ stavebného zákona). Ak by sa prijal právny názor, že stanovením záväzného regulatívuvyužívania územia obmedzuje obec vlastnícke práva vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa vregulovanom území, resp. že ukladá povinnosti nad rámec zákona, nemohla by obec nikdy plniť svojufunkciu na úseku územného plánovania.
Z uvedeného je zrejmé, že stanovenie záväzných regulatívov využívania územia, či už vymedzenýchpozitívne (napr. na určenom území je možné realizovať malopodlažnú zástavbu) alebo vymedzenýchnegatívne (napr. na určenom území je zakázané vybudovať skládku komunálneho odpadu) nie jeprekročením normotvornej právomoci obce podľa čl. 68 Ústavy SR a nie je ani ukladaním povinnostínad rámec zákona, keďže samotný zákon (stavebný zákon) predpokladá takýto zásah do vlastníckehopráva jednotlivca (stanovuje totiž, že úlohou obce je určiť prípustné, obmedzené a zakázané funkčnévyužívanie plôch). Ani s týmito tvrdeniami sa súd nevysporiadal. Územnoplánovacia dokumentáciaodporcu je v súlade s týmito právnymi závermi a teda aj v súlade so zákonom.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených vodvolaní odporcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (250ja ods. 2 O.s.p.)a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli a nainternetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní vopred,rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Podľa § 7 ods. 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutíorgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci arozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnejsamosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecnezáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ichpodľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základeprotestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnejsamosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladuvšeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismiministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Ako bolo uvedené v úvodnej časti, ustanovenie § 250zfa O.s.p. bolo zaradené v Občianskom súdnomporiadku k osobitným konaniam s účinnosťou od 15.10.2008 a účelom a predmetom konania opreskúmanie všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy je v tomto prípade posúdenieobsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.
Všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímanýorgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obcealebo vyššieho územného celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahyvznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i územnejsamosprávy. Obsahom každého všeobecného záväzného nariadenia sú právne povinnosti, teda pravidlásprávania požadované od fyzických osôb a právnických osôb na území obce, ktorá tento normatívnyakt vydala.
Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce, mesta čivyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmieodporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohyštátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takétonariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.
Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismiuvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoréjeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územnýcelok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutiaprávoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonoma vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymipredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestskáčasť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jehoustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu(§ 250zfa ods. 5 O.s.p.).
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. IV. ÚS 154/05-39 zo dňa 05. januára 2006 vyslovil,že: „Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Pezinok č. 2/1997 o vyhlásení záväzných častí územnéhoplánu v znení všeobecne záväzného nariadenia Mesta Pezinok č. 15/2000 a všeobecne záväznéhonariadenia Mesta Pezinok č. 5/2002, ktorými sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie MestaPezinok č. 2/1997 o vyhlásení záväzných častí územného plánu, nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl.13 ods.1 písm. a/ a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanoveniami čl. i § 5 ods. 5 a 10, § 39 ods. 4 a §72 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov a s ustanoveniami § 6 ods. 2 a § 13 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov“.
Odvolacie námietky odporcu smerujú k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, nesprávnemuprávnemu posúdeniu veci a nedostatku dôvodov.
Najvyšší súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho podrobne opísal vo svojom rozsudku krajskýsúd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať.
Najvyšší súd v rámci skúmania odvolacích procesných podmienok zistil ako spornú otázku právomocisúdov na konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku sozákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatnýchústredných orgánov štátnej správy, podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250zfa O.s.p., preto dňa26. novembra 2012 predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súladeprávnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky a konanie v danejveci prerušil.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 2/2013-44 z 12. novembra 2014 návrhu NSSR nevyhovel a v cit. náleze vyslovil:
„Prostredníctvom napadnutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zákonodarca toto ústavnésplnomocnenie využil zveriac do právomoci všeobecných súdov súdnu kontrolu zákonnosti všeobecnezáväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 ústavy) avo veciach preneseného výkonu štátnej správy (čl. 71 ústavy) navyše aj kontrolu súladu všeobecnezáväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s nariadeniami vlády a ostatnými všeobecnezáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Pretože ustanovenia čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy predstavujú dostatočný a relevantný ústavnýzáklad pre výkon tejto kompetencie všeobecnými súdmi, presnejšie povedané pre zverenie tejtokompetencie všeobecným súdom zákonom, nemá absencia jej zakotvenia v ustanovení čl. 142 ods. 1ústavy za následok nesúlad napadnutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s týmito článkamiústavy.
Po preskúmaní § 7 ods. 2 v časti „a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánovúzemnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy ajs nariadením vlády a so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánovštátnej správy“ a § 250zfa OSP ústavný súd nezistil nesúlad označených napadnutých ustanoveníObčianskeho súdneho poriadku s čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy a čl. 142 ods. 1 ústavy. Z uvedenýchdôvodov návrhu navrhovateľa nevyhovel“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho aadministratívneho spisu a odvolacími námietkami odporcu dospel k záveru, že sú neopodstatnené aneboli spôsobilé zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, na odôvodnení ktorého najvyššísúd nemá dôvod nič meniť ani dopĺňať. Nie je dôvodné ani tvrdenie, že sa prvostupňový súd len stotožnils námietkou navrhovateľa a ním predkladanými dôkazmi sa dostatočne nezaoberal.
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení siedmej hlavy Občianskeho súdneho poriadku,upravujúcej osobitné konania, konkrétne podľa § 250zfa O.s.p., rozhodnúť o súlade Všeobecnezáväzného nariadenia Mesta Pezinok č. 2/97 zo dňa 26.06.1997 so zákonom. Odôvodnenie rozhodnutiaprvostupňového súdu v zásadných otázkach (nesúlad VZN so zákonom) je dostatočné, výstižné areagujúce na všetky námietky odporcu na základe dostatočne zisteného stavu veci.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnejsamosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná radaSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnejtabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrhnariadenia sa zverejní aj na internetovej adrese obce v tej istej lehote, ak ju má obec zriadenú, aleboiným spôsobom v obci obvyklým (§ 6 ods. 3 zákona).
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či
a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššiehostupňa,
b) obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
c) návrh je v súlade so zadaním,
d) návrh je v súlade s rozsahom územného plánu,
e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisomje v súlade s § 13.
Podkladom na preskúmanie podľa odseku 1 je návrh územného plánu, vyhodnotenie stanovísk apripomienok z prerokovania návrhu a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým savyhlasuje záväzná časť územného plánu. Výsledok posúdenia podľa odseku 1 so súhlasným alebos nesúhlasným stanoviskom k návrhu územného plánu s jeho zdôvodnením oznámi príslušný orgánobstarávateľovi do 30 dní (§ 25 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.).
O preskúmanie súladu návrhu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský stavebnýúrad (§ 25 ods. 4 cit. zákona).
Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacejdokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi aleboktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymipredpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je vcelom rozsahu neplatné (§ 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb.).
Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. zmeny alebo doplnky záväznej dokumentácie schvaľujeorgán, ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Zmeny a doplnky územnoplánovacejdokumentácie sídelných útvarov a zón, ktoré si vyhradila pred 1. januárom 1993 na schválenie vláda,schvaľuje obec. Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie regiónov, ktoré pred nadobudnutímúčinnosti tohto zákona schválila vláda, schvaľuje samosprávny kraj. Pri obstarávaní zmien a doplnkovúzemnoplánovacej dokumentácie sa postupuje podľa ustanovení § 22 až 28 primerane.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, smernáčasť programu Slovenskej republiky obsahuje zámery na vybudovanie zariadení nadregionálnehovýznamu. Smerná časť programu kraja obsahuje zámery na vybudovanie nových zariadení nazhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov, ako aj zariadení na iné nakladanie s odpadmi azariadení na dekontamináciu kontaminovaných zariadení.
Program je podkladom na opatrenia na obmedzovanie vzniku odpadov, na nakladanie s odpadmi, nadekontamináciu a na spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie (§ 5 ods. 10 zákona o odpadoch).
Krajský súd sa v danej veci predmetom súdneho prieskumu náležite zaoberal, keď vychádzajúc zrozsahu a dôvodov návrhu prokurátora náležite posudzoval súlad napadnutého všeobecne záväznéhonariadenia so zákonom, ústavou ako aj právnymi predpismi, na ktoré v návrhu poukazoval prokurátor asvoje skutkové zistenia, úvahu a právne závery formuloval jasným a zrozumiteľným spôsobom.
V odôvodnení rozsudku krajský súd správne poukázal na to, že mestské zastupiteľstvo odporcuschválilo inú verziu Aktualizácie územného plánu mesta Pezinok, než ktorá bola pripomienkovaná ana tom nič nemení ani námietka odporcu, ktorý krajskému súdu vyčítal, že by bolo absurdné ak by pokaždej, čo i len jednej pripomienke, ktorá by bola do návrhu územného plánu alebo do návrhu jehoaktualizácie zapracovaná, musel predkladateľ predkladať takto upravený návrh - a to aj opätovne - nanové pripomienkovanie všetkým dotknutým subjektom a to až dovtedy, kým by na základe takýchtopripomienok dochádzalo k zmenám návrhu územného plánu alebo k zmenám návrhu jeho aktualizácie.Toto sa na mysli nemá a nič to nemení na požiadavke, aby sa tak stalo na základe zákona a v jehomedziach. Preto uvedená námietka odporcu nie je namieste.
Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s argumentáciou odporcu, že prvostupňový súd vec nesprávneprávne posúdil. Povinnosťou odporcu v procese prerokovania, ako aj schvaľovania predmetnéhoVšeobecne záväzného nariadenia bolo postupovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákoneo obecnom zriadení a tiež ústave a zákonoch, ktorou sa nariadením dotýkal.
Zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 3 zveruje do právomoci obce pri výkone samosprávy celý radoprávnení na zabezpečenie chodu života v jej obvode. Obec je oprávnená schvaľovať všeobecnezáväzné nariadenia na zabezpečenie jej úloh nielen v oblastiach ustanovených v § 4 ods. 3 zákona, aleaj v iných v pôsobnosti obce. Nariadenia obce však vždy musia byť v súlade s Ústavou SR, ústavnýmizákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskejrepubliky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení treba uviesť, že ak bola na pripomienkovanie predloženáiná verzia ako bola schválená, ide o nedostatok, ktorý má za následok nezákonný proces obstarávaniaa schvaľovania územného plánu Mesta Pezinok.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadnedoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolacie námietky odporcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,ktorým krajský súd vo výroku rozsudku, v spojení s opravným uznesením, návrhu Krajského prokurátorav Bratislave vyhovel. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne av súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti danéhoprípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporcu nevyhovel a rozsudok Krajského súdu vBratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.