ŠK BRATISLAVA (1939 - 1948)
7. 4. 2010
Vývoj futbalu a športu nielen na Slovensku výrazne ovplyvňovala v období okolo roku 1939 predmníchovská atmosféra. Okrem ekonomických problémov, ktoré napríklad obmedzovali vyplácanie odmien a zavádzanie aspoň čiastočného profesionalizmu do slovenských klubov, sa s blížiacimi vojnovými mračnami stupňovala národnostná neznášanlivosť a antisemitizmus. Na jar roku 1938 prenikli protižidovské nálady aj do bratislavského klubu a obeťou sa stal tréner József "Čibi" Braun, ktorý ako jeden z mnohých Bratislavčanov - Prešporákov musel nedobrovoľne opustiť mesto na Dunaji. Po mníchovskom diktáte došlo v roku 1939 k rozpadu ČSR a súčasne vzniku autonómneho Slovenska. Tento historický fakt mal veľký vplyv aj na zmenu názvu bratislavského futbalového klubu a tak sa z I. ČsŠK Bratislava stal ŠK Bratislava. Na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo 7. februára 1939 schválili prítomní zlúčenie I. ČsŠK Bratislava s klubom ŠK Mestské závody pod novým názvom - Športový klub Bratislava. Za predsedu klubu zvolili MUDr. Štefana Čongrádyho a tajomníka Aloisa Sedláčka (neskôr Ladislav Nedbálek).
Ani ďalšie udalosti nedali na seba dlho čakať. Vďaka politickým záujmom a aktivitám nacistického Nemecka a horthyovského Maďarska prišlo len Slovensko zo dňa na deň o 10.000 km2 svojho územia a 850.000 obyvateľov. Pripojením južných a východných oblastí Slovenska a celej Podkarpatskej Rusi k Maďarsku zanikla aj najvyššia slovenská futbalová súťaž - Slovenskopodkarpatoruská divízia. Spomínané politicko-spoločenské udalosti mali vplyv aj na celkovú organizáciu futbalu pod Tatrami a tak sa 26. novembra 1939 ustanovil Slovenský futbalový zväz (SFS) v Žiline. Ten nariadil slovenským klubom, aby vystúpili z ČSSF a prihlásili sa do SFS najneskôr do 31. decembra 1939. SFS ďalej rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude pokračovať, ale I. ČsŠK ešte dokončil štátnu ligu. Slovenský a český zväz však mali naďalej spolu tvoriť Československú asociáciu futbalovú.
Zo všetkých športových klubov pod Tatrami postihol mníchovský diktát azda najvýraznejšie práve klub I. ČsŠK respektíve jeho nástupcu ŠK Bratislava. Predchodca ŠK Bratislava mal za predmníchovskej republiky v majetku klubu futbalové ihrisko s atletickou dráhou na mieste niekdajšieho štadióna ČH Bratislava v Petržalke. Futbalové ihrisko s drevenou tribúnou slúžilo svojmu účelu od roku 1919, štvorprúdová atletická trať od roku 1926. Po anexii Petržalky (vtedajší názov Engerau) hitlerovským Nemeckom však prišiel ŠK Bratislava ako nástupca I. ČsŠK nielen o kvalitných súperov, ale po takmer 20 rokoch aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala belasým mestská rada poskytnutím ihriska a bývalého cvičiska Sokola Bratislava (v priestore dnešného NTC) na vtedajšej Tyršovej ulici (neskôr ul. Odbojárov), ktoré si ešte v roku 1933 prenajali od Robotníckej telocvičnej jednoty spoločne ŠK Patrónka a ŠK Železničiari. Práve v týchto priestoroch sa začalo v roku 1939 s výstavbou pôvodného futbalového ihriska s atletickou dráhou na Tehelnom poli, ktorý prešiel neskôr v 70-tych rokov výraznou rekonštrukciou. Ešte predtým sa však na niekdajšom cvičisku Sokola Bratislava uskutočnil 27. augusta 1939 prvý medzištátny zápas Slovenska, v ktorom domáci zvíťazili nad Nemeckom 2:0 gólmi Arpáša a Luknára (obaja ŠK Bratislava).
Záblesk na lepšie časy definitívne svitol zanietencom z bratislavského klubu 10. decembra 1939, kedy začali zemné práce na výstavbu nového štadióna. Staviteľ J. Janoušek dal návrh postaviť reprezentačný štadión a Ing. arch. K. Gross ho zrealizoval. O necelý rok neskôr, presnejšie 26. septembra 1940 zorganizovalo vedenie ŠK Bratislava oficiálne otvorenie dohotoveného štadióna na Tehelnom poli. Nový futbalový stánok mal 70 m dlhú tribúnu s 1750 miestami na sedenie a kapacita v hľadisku stúpla na 25.000 ľudí. Prvé medzinárodné stretnutie na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. októbra 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s Herthou Berlín 2:2 (oba góly domácich dal Luknár).
Futbalistov ŠK Bratislava po premenovaní klubu a zrušení 12-člennej štátnej ligy, čakala v ďalších šiestich sezónach podstatne menej kvalitná konkurencia. V samostatnej slovenskej lige získali futbalisti ŠK Bratislava v období od roku 1939 do 1945 štyrikrát titul. Predchodca dnešného Slovana dlho hľadal konkurenciu pod Tatrami vo vojnových rokoch, ale napokon sa dočkal. Záujem o futbal pri absencii českých mužstiev sa vrátil vďaka výkonnostnému rastu vidieckych tímov. Bratislavčanom tak dočasne zdatne konkurovali Sparta Považská Bystrica, FC Vrútky, ŠK Žilina, TTS Trenčín, TŠS Trnava, Slavia Prešov a napokon armádny celok OAP Bratislava, ktorý v medzivojnovom období ukradol belasým zostávajúce dva slovenské tituly. Po krátkom čase však nastal obrat a to vďaka kvalitnému výberu talentovaných hráčov z vidieka a modernému hernému WM-systému, ktorý začali belasí praktizovať. Čoskoro sa dostavili dvojciferné ligové víťazstva futbalistov ŠK Slovan, ktorých futbalovú eufóriu umlčal záver vojny a Slovenské národné povstanie. Slovenská národná rada ako vrcholný orgán slovenského odboja prevzala začiatkom septembra 1944 všetku moc na povstaleckom území a zanikli všetky dovtedajšie futbalové súťaže. SFS však ešte 10. septembra vyhlásil tzv. oblastné majstrovstvá Slovenska, avšak vo viacerých oblastiach sa nedohrala. Napriek tomu v poslednom súťažnom zápasom pred skončením II. svetovej vojny zvíťazil 26. decembra 1944 ŠK Bratislava nad ŠK Hlohovec 3:1.
Prvé stretnutie po oslobodení Bratislavy zohrali 22. apríla 1945 na Tehelnom poli, pričom ŠK Bratislava zvíťazil nad ŠK Železničiari 7:3 (3:2). Po šesťročnej pauze sa belasí mohli opäť tešiť s pravidelných zápasov s konkurenčnými českými mužstvami, pričom oslavou futbalu boli najmä zápasy s pražskou Slaviou a Spartou. V tom prvom na Tehelnom poli 24. júna 1945 prehral ŠK Bratislava so "sešívanými" 1:3. Do 20-člennej celoštátnej ligy, ktorá pozostávala z dvoch skupín a šiestich slovenských klubov, sa však belasí kvalifikovali automaticky. Prvým povojnovým majstrom Československa sa stala v sezóne 1945-1946 pražská Sparta, slovenský primát získala Jednota Košice, ktorá vo finále prekvapujúco dvakrát zvíťazila nad ŠK Bratislava. Prvým zahraničným súperom belasých bol po II. svetovej vojne Ferencváros Budapešť. ŠK Bratislava prehral vonku 0:1, ale v odvete nad viacnásobným majstrom Maďarska a pravidelným účastníkom Stredoeurópskeho pohára, zvíťazil pred 20.000 divákmi na Tehelnom poli 2:1.
V tomto období odvádzali pokrokovú prácu na poste trénerov ŠK Bratislava bývalí hráči I. ČsŠK Bratislava Ferdinand Daučík a Leopold Šťastný. Od svojho návratu z Prahy v roku 1942 presadzoval Daučík v ŠK Bratislava WM-systém a omladzovací proces kádra vykonával vyhľadávaním vhodných a špecializovaných typov hráčov. V medzinárodných zápasoch prvej polovice štyridsiatich rokov získali cenné poznatky o modernom systéme hry a sami sa zaslúžili o jeho tvorivé obmeny. Pod názvom ŠK Bratislava sa však futbalistom z Tehelného pola do roku 1948 už nepodarilo získať v celoštátnej lige titul. Najlepším výsledkom bolo 3. miesto v sezóne 1946-1947 už pod vedením škótskeho trénera Thomasa Sneddona a to napriek tomu, že belasí boli vtedy jesenným majstrom.
Pred odletom na prvé zámorské turné do USA a Mexika, však futbalisti ŠK Bratislava prehrali s FC Viedeň 1:4 a trénera Sneddona nečakane vystriedal osvedčený trojlístok Dučík - Šťastný - Chodák. ŠK Bratislava však za morom úspešne reprezentoval a z ôsmich zápasov zaznamenal 6 víťazstiev a po jednej remíze a prehre. Po návrate do domácej ligy však prišlo bolenie brucha v podobe predposledného miesta v celoštátnej lige v sezóne 1947-1948.