siedma kapitola
MICHAEL:
Veď o nej nič neviem.Čo ma to napadlo?A kam ju vezmem?Ani neviem čo by ju mohlo baviť.Park?Reštaurácia?Zmrzlina?Ja naozaj neviem. Asi ju vezmem na zmrzlinu.To je dobrý nápad.A potom čo? Kolotoče? Uvidím.Asi sa spýtam šoféra.Išiel som teda dole a opýtal som sa šoféra:,,Kebyže ideš na obed,alebo čo to vlastne je s jedným dievčaťom,ani neviem koľko má rokov.No ale asi 12.Kam by si ju zobral?"konečne som sa vykoktal.,Tak ja neviem Michael.Asi na také miesto,kde to má rada."poradil.,,Ide o to,že som ju stretol len včera a nič o nej neviem."vzdychol som si.,,Tak to vám neviem poradiť.Ale skoro všetci majú radi zmrzlinu.A kone,možno."povedal šofér.Naozaj.Kone.Ale nebude sa ich báť?Dúfam,že nie.Uvidíme.,,Ďakujem."podakoval som sa.,,Za málo."odpovedal šofér.Išiel som sa prezliecť.Obliekol som si biele tričko a čierne nohavice.Povedal som šoférovi,nech prichystá auto a o chvíľu sme boli pred hotelom.Šofér počkal a ja som sa pobral pred izbu číslo 28.Dorota ma už čakala pred dverami.,,Dobrý..vlastne ahoj."pozdravila sa roztržito.Zlaté.Pomyslel som si.,,Ahoj.Môžeme?"spýtal som sa.,,Jasné."odvetila.Chytil som ju za ruku(dúfam,že si o mne práve nemyslí nejaké veci),najprv sa na mňa pozrela udiveným pohľadom,no potom sa usmiala a trochu začervenala.Dnes jej to seklo.,,Pristane ti to."povedala.Ako keby vedela čítať moje myšlienky,presne to som jej chcel povedať aj ja.,,Ty vieš čítať myšlienky?"opýtal som sa.,,Nie prečo?"nechápavo sa spýtala.,,Len tak."odpovedal som.Keď sme boli pred autom,otvoril som jej dvere a ona s úsmevom nastúpila.,,Ďakujem."povedala.,,Kam ideme?",,To je prekvapenie."tajnostkársky som povedal.,,A z kade vlastne pochádzaš,Dorota nie je veľmi americké meno?"spýtal som sa.,,No moja mama je zo Slovenska a otec z U.S.A."odvetila.,,Slovensko?"neviem kde to je.,,Len nepovedz,že nevieš,kde to je."povedala.,,Prepáč,ale ešte som nemal možnosť spoznať tú krajinu.Môžeš mi o nej niečo povedať?"spýtal som sa.Musel som pri nej vyzerať ako úplný idiot.,,No takže,začala,,nachádza sa v strede Európy,hlavné mesto je Bratislava.",,A aké tam máte zvyky?"opýtal som sa.Potom sme sa celou cestou rozprávali a čas nám ubehol,ani sme sa neńazdali,už sme boli na mieste.,,Kone?"spýtala sa Dorota.,,Vadí?Ak hej,tak môžeme odísť."povedal som trocha sklamane.,,Jasné,že nevadí.Ja kone milujem!"povedala.To mi teda odľahlo.Rozbehla sa k jednému čiernemu a pohladkala ho.Ona nemá strach?Začudovane som sa pozrel na šoféra.On mi pohľad opätoval .,,Ideme si zajazdiť?"spýtala sa.,,Ty vieš jazdiť?"opýtal som sa.,,Ano.Keď som bola mladšia,jazdila som drezúru."povedala.Wow.Ona ma teda prekvapuje.,,Tak dobre,idem to vybaviť.Ale už teraz ťa upozorňujem,ja neviem jazdiť,tak sa budem len pozerať."usmial som sa.O chvíľu som sa vrátil a povedal:,,Zachvíľu ti toho koňa prichystajú a ..."nestihol som dopovedať.,,Však veď ja si ho nachystám aj sama.Nepotrebujem pomoc."povedala.,,Tak dobre,ako chceš."povedal som.Zachvíľu už bola ´hotová a ladne vyhupla na koňa.Chytila si nejaké motúzy,či čo to bolo,do ruky a vykročila vpred.Onedlho už klusala a nacválala.Potom prišla za mňou a šibalsky sa usmiala.,,A teraz ty."povedala.,,Ved som ti vravel,že neviem jazdiť."odvetil som.,,Raz sa to predsa musíš naučiť."usmiala sa.Skoro mi spadla sánka.Ona teda nežartuje.Myslí to vážne.Aby som nevyzeral ako nejaký mäkkýš,vstal som.,,No vidíš."povedala.Ukázala mi,ako vysadnúť na koňa a začala koňa vodiť do okola.Samozrejme,sedel som na ňom a držal som sa ho tak pevne,ako som len vedel.Celý čas sa len usmievala.Potom sa rozbehla a kôň tiež.Wow.To je teda pocit!
Ked sa rozlúčila so všetkými koňmi,bolo už päť hodín.Sadli sme si do auta a znova sme sa začali rozprávať.Po chvíli si však oprela o mňa hlavu a zaspala.Bolo to milé.Bolo dosť chladno,tak som si vyzlekol kabát a zakryl som ju.Chcel som jej vybrať kľúče od izby, ale nemohol som ich nájsť.No super,pomyslel som si.Musím ju vziať ku mne domov.Ach..
wow
(veronika, 7. 9. 2010 18:50)