dvadsiata štvrtá kapitola
Dorota:
Ráno som vstala pomerne neskoro. Nemala som veľa času na prípravu, tak som sa len osprchovala, obliekla, najedla a spravila poriadok v izbe. Bolo pol jedenástej, tak som radšej pobrala k obchodu. Dorazila som tam pred jedenástou. Jess tam ešte nebola. Stále mešká. Našťastie prišla a mohli sme ísť nakupovať. V obchode s oblečením sme odskúšali takmer všetky najnovšie veci. Jess sa mi predvádzala v žltých šatách s modrými kvetmi a ja zas jej vo fialových, síce jednoduchších, ale podľa mňa krajších. ,, Veľmi ti pristanú.“ Povedala Jess. ,, Sú pekné, ale nevyzerajú na mne dobre.“ Odpovedala som. ,,Žartuješ? Neskutočne ti sedia! Čo by som ja dala za takú postavu, akú máš ty! Jednoznačne by si si ich na ten septembrový ples mala kúpiť.“ Presviedčala ma Jess. ,, Naozaj sa už prázdniny pomaly končia. A nie sú ani také drahé. Ale neviem, nie som si istá, či naň pôjdem.“ Zamyslela som. ,, Ale, prestaň! Jasné, že pôjdeš. Prečo by si nešla?“ odvetila. ,,Vieš, že naň nemám s kým ísť. A aj tak sa mi nechce.“ Pokračovala som. ,, To je jedno. Pôjdeš so mnou. Ani ja nemám s kým ísť. Aspoň sa zabavíme.“ Povedala Jess. ,, Nemáš nad čím rozmýšľať, ber tie šaty a ideme.“ Zobrala sa a ťahala ma k pultu. Šaty naozaj neboli drahé. Zaplatila som a musím uznať, že som bola spokojná. Potom sme si šli pozrieť topánky a tam som si vybrala fialové s ružami na bokoch. ,, Tak a na ples sme prichystané. Už len splašiť nejakých fešákov a hotovo.“ Zasmiala sa Jess. ,, Tak to máš pravdu.“ Pridala som sa k nej. Odprevadila ma domov a rozlúčili sme sa. Doma som si zapla telku a jedla chrumky. Prepínala som tak rýchlo, že som ani nestíhala sledovať, čo ide na danom programe. Nudila som sa, rodičia neboli doma. Skoro stále sú na nejakých služobných cestách, alebo stretnutiach. Už mi to veľmi nevadí. Skôr, keď som bola malá, mi chýbali, ale chodila som ku starkej, alebo kamarátke, ktorá bývala oproti nám. Pred troma rokmi sa však presťahovala do Francúzska a odvtedy sme sa nevideli. Zobrala som si so sebou telefón a sadla som si na zem. Rozhodla som sa, že zavolám Michaelovi. Nevedela som, čo môže o takomto čase robiť, veď nebolo až tak neskoro. Pomaly neisto som vytočila jeho číslo a čakala, čo sa stane. ,,Prosím?“ zdvihol. ,, Ahoj Mike, to som ja Dorota.“ pozdravila som ho. ,,Dorota! Ako sa máš?“ spýtal sa natešene. ,,Celkom dobre, naši nie sú doma, nudím sa, tak som ti zavolala. A ty sa máš ako?“ odpovedala som mu. ,, No, fajn. Ale mám veľa práce. Dozvedel som sa, že o mesiac mám vystupovať v nejakej škole. Tak rozmýšľam, aký bude program a tak.“ Vzdychol si. On vystupuje aj po škole? To som nevedela. ,, Prepáč, že ťa vyrušujem.“ Povedala som a už som sa chystala, že zložím, keď povedal: ,, Ty ma nikdy nevyrušuješ. Naopak, som rád, že si zavolala, aspoň sa odreagujem. Už tu takto sedím hodiny.“ Tak som si sadla a zhovárali sme sa. Bolo to veľmi príjemné. Nasmiali sme sa na našich spoločných zážitkoch a dohadovali sme sa, čo budeme robiť, keď sa najbližšie stretneme. Keď som zložila, najedla som sa a išla som si ľahnúť.
O tri týždne:
Dorota:
,,Sadnite si prosím.“ Povedala naša nová triedna. „ Rada by som sa vám predstavila. Moje meno je Rita Gomezova a odteraz som vaša triedna pani profesorka. Okrem toho, vás budem učiť matematiku a fyziku. Dúfam, že sa nám spolu bude dobre pracovať.“ Ukončila svoj prejav a sucho sa usmiala. „ To určite.“ Uškľabil sa Pete Dickens, ktorý sedel za mnou. Učiteľka sa tvárila, akoby nič nepočula a sadla si za katedru. ,,Teraz, by som vás rada poprosila, aby ste sa mi jeden za druhým predstavovali.
Dopoludnie prešlo ako voda a ani som sa nenazdala, už som sedela s Jess na obede. „ No, chystáš sa na ples?“ spýtala sa ma. ,,No, už sa nemusím.“ povedala som a odhryzla som si zo sendviča.,, Ako to?“ neveriacky na mňa pozrela Jess. Zamyslela som sa a pokojne jej odpovedala:,, Šaty mám, topánky mám, takže jediné, čo mi chýba je chlapec.“ ,,To si povedala stručne, ale máš pravdu. Na čo by nám bol nejaký chlapec?“ prikývla Jess a odpila si z koly. Po obede sme mali ešte dve hodiny, potom som išla domov a z domu na klavír. Hodiny s pani profesorkou Queenovou mi už chýbali, preto som sa na dnešné poobedie veľmi tešila. Priniesla mi nové noty a začali sme cvičiť na vianočný koncert, na ktorý idem prvýkrát. Väčšinou pozývajú len tých, čo hrajú viac ako päť rokov, no profesorka si myslí, že som dosť dobrá a som na úrovni starších a skúsenejších. Náramne ma to potešilo. Popri ceste domov som si predstavovala, ako vystupujem pomaly na pódium, ukloním sa, ladne sa posadím za biele krídlo a spustím. Rodičia boli na mňa pyšný. A bol tam aj on. Michael. Pri pomyslení na neho som v bruchu pocítila motýle. Letmo som sa pousmiala a otvorila som si bránu. Normálne som sa začala tešiť na ten ples.
V noci sa mi snívalo o plese. Bolo to ako keby za stredovekých čias. Vo veľkej sále tancovalo množstvo párov v honosných šatách s maskami na tvárach. Páni elegantne vyzývali dámy k tancu, tie sa zapýrili a podali im ruku. V pozadí sa niesla lahodná hudba. Ja som sedela na stoličke a pila punč. Zrazu ma oslovil nejaký pán: ,,Smiem prosiť?“ slušne sa opýtal a pobozkal mi ruku. Všimla som si čiernu kučeru, ktorá mu padala do čela. Bol iný, ako ostatný muži. Nebol bledý s bielou parochňou. On bol opálený s hustými kučeravými havraními vlasmi. Jemne ma chytil okolo pása. Zrazu sála stíchla. ,,Kráľ tancuje s nejakou paňou.“ Započula som, ako jeden tučný muž pošepkal svojej žene. Kráľ? Ja tancujem s kráľom? Usmial sa na mňa a tmavé oči, ktoré mu vyčnievali spoza masky mu zaiskrili. Pomaly sme sa v rovnakom rytme hýbali. Nepovedal ani slovo, no mne to vyhovovalo, pretože by som sa pred kráľom iba strápnila. Pretancovali sme spolu celú noc a nepovedal ani slovo. Keď mi bolo teplo, potichu som povedala: ,,Ospravedlňte ma.“ Uklonila som sa a vyšla na balkón. Hľadela som na prekrásnu záhradu, keď ma niekto chytil za plece. Otočila som sa zistila som, že je to on. ,,Taká krásna dáma by nemala zostať len tak sama.“ Povedal a usmial sa. Ten úsmev som už z niekadiaľ poznala. Bola som ticho. ,,Páči sa vám tu?“ opýtal sa ma a pozrel na miesto, kde som sa pozerala ja. ,,Je tu prekrásne.“ odpovedala som. ,,Tento palác patrí mne.“ ,,Skutočne?“ spýtala som sa, no stále som pozerala pred seba. ,,Môj otec ho dal postaviť pred päťdesiatimi rokmi. Po jeho smrti som na trón nastúpil ja.“ ,,Takže ste kráľ.“ ,,To som. A vy, taká krásna dáma, by ste mohli byť moja kráľovná.“ povedal a obrátil ma k sebe. ,,To myslíte vážne? Veď sa ani nepoznáme.“ Neverila som. ,,Mne to neprekáža.“ Odvetil. Prerozprávali sme zvyšok noci. Potom som sa s ním rozlúčila a chystala som sa, že odídem. Zrazu som sa však pošmykla a spadla som. Otvorila som oči. Kde som? V mojej izbe. To bol ale zvláštny sen, pomyslela som si. Otočila som sa na druhú stranu a znovu som zaspala. Otvorila som oči. Kde som? V kráľovej komnate. ,,Ako som sa sem dostala?“ spýtala som sa. ,,Neboli ste pri vedomí, krásna pani.“ Povedal kráľ. Ani teraz mi nebolo najlepšie. Využila som to, pretože mi bolo v jeho spoločnosti naozaj dobre. ,,Mali by ste ísť spať.“ povedal kráľ a pobozkal ma na čelo. Tie pery poznám. Michael! ,,Michael!“ vykríkla som a vášnivo som ho pobozkala. Bozk mi opätoval a onedlho som skončila v jeho náručí. Každý jeden dotyk som pociťovala, ako keby do mňa napúšťali elektrickú energiu. Samozrejme nie silnú. Bolo to také príjemné chvenie. Cítila som sa ako v raji. Kiežby táto noc nikdy neskončila. No skôr, ako som si to stihla pomyslieť, zobudila som sa.
Komentáre
Prehľad komentárov
strašne peknučké... som na teba pyšná... veľmi pekné príbehy píšeš... normállne sa tomu nedá uveriť... máš odomňa nobelovu cenu :D
sjuper
(...blondy..., 20. 11. 2010 18:25)
mnoooooo..takže lepšie to ani nemoze byt..ale pamataj na to co som ti povedala ;D...ale iinac akoze pohodicka...bolo to dobre...aj ked neviem na co sa mi pdoobala tato kapitola...no co uz..mozno si spomeniem...a mozno nie..ale to sa spravi....uz VIEm!..nie neviem...no newa...ale inac fakt supppíííš.... MUsis mi dat precitat aj tie basnicky...lebo ja som ich nevidela :(...MUSIS mi ich poslat ci sa ti to paci aebo nie..igen???
a este som chcela ze jeje to fakt krasnucke bez ohladu na to ako si pisala pred tym a ako pises teraz...mno proste supper...a nezamyslaj sa nad tym..je dobré ako pises...je ti to jasne??
dufam ze ti tento kometar staci ;) tak ahoj
:-*
(Katra, 20. 11. 2010 17:19)Krasnucke naozaj:-)ten sen normalne si ma zacarovala:-)citala som bez nadychnutia:-)tato kapitolka sa mi paci asi najviac:-*
Peknučké
(vera, 24. 11. 2010 15:41)