devätnásta kapitola
Dorota:
Priprav sa na divadlo, pomyslela som si hneď ako som bola pri dverách.,,Mamii,som doma!" zvolala som najšťastnejšie ako som vedela. Ešte raz som si pretrela tvár a vošla som do domu. Pri vešiaku som sa vyzula a zložila som si veci. Prešla som do kuchyne,no nikto tam nebol,potom do obývačky-nikto. Kde sú?? Vyšla som po schodoch do spálni,ale ani tam nikto nebol. V mojej izbe tiež nikto nebol. Super. Fakt milé. Čo zabudli,že mám dnes prísť?V izbe som sa vybalila, a rozhodla som sa,že si dám sprchu. Aspoň sa trochu uvoľním. O dve hodiny konečne prišiel otec.,, Ahoj,myška. " pozdravil ma a pobozkal ma na čelo. Prezývku,,myška"som dostala keď som bola malá,pretože,už ani neviem prečo,som sa volala myška. A pritom Dorota a myška sa vôbec nepodobajú. Ale aj tak sa mi páči.,,Ocko..som tak rada,že som doma." objala som ho. Hrám to dobre? Nezdám sa mu iná? Dúfam,že nie. ,,Ako si sa tam mala?" vypytoval sa. Tak som mu porozprávala príbeh o tom,ako som sa prechádzala po uliciach v LA, pozerala si všelijaké pamiatky a obchody,ďalej,že som náhodou vrazila do uja,čo predáva zmrzlinu a že som od neho ušla a že som tam našla malého psíka,ale potom som zistila,že niekomu patrí. Rozprávala som mu o mojej hotelovej izbe,jedle,počasí,ceste lietadlom...,,A keď som letela,pozerala som sa na oblaky." ,, Podľa rozprávania sa ti tam určite páčilo."usmieval sa otec. ,, Ano,bolo to tam krásne,som veľmi rada,že som tam mohla byť."falošne som sa usmiala.,,Som rád,že si doma." ,, A kde je mama?" opýtala som sa. Inokedy zvykla byť o takomto čase doma. Možno sa zdržala v práci. ,, Mamina príde až cez víkend,pretože sa sľúbila tete Alicii,že jej postráži dcérku,kým sa nevráti z Kanady."povedal.,,Aha.Škoda,že tu nie je."povedala som a v kuchyni som si spravila vafle, vrátila som sa s nimi do izby a sadla som si na posteľ. Po niekoľkých sústach som však už nevládala. Odniesla som tanier a vyšla som na ulicu. Nemala som chuť ísť k Jess. Asi pôjdem zajtra. Prešla som po našej ulici,zašla som za roh a pomaly som sa prechádzala po susednej.Celý čas som myslela na Michaela,na to ako som ho stretla,na to ako mi hral na klavíri, ako som s ním bola na pikniku,keď som u neho spala,ako sme spolu tancovali...Až som si uvedomila,že plačem. Sadla som si na chodník a oprela som sa o kolená.
________________________________________________________________________
O týždeň:
,,Dorka,veď ty skoro vôbec neješ."ustarostene povedala mama.,,Ale jem." odpovedala som.,,Veď sa v tom iba prpleš." Mala pravdu.Už niekoľko dní nemám na nič chuť. Aj Jess,to povedala,keď som s ňou predvčerom bola. Síce som sa snažila tváriť bezstarostne,nešlo mi to.,,Mami,nemám chuť."povedala som bez života.,,Od kedy si sa vrátila z toho výletu,si nejaká divná.Nebudeš chorá?" spýtala sa starostlivo mama. ,,Neviem,možno."odpovedala som a vstala som od stola. Keďže sa letné prázdniny už začali,mohla som chodiť von.Lenže dnes som nemala náladu.Ale aby som spravila mame radosť,zavolala som Jess a dohodli sme sa,že sa stretneme pri fontáne na námestí.Samozrejme,že som ju tam musela čakať,lebo ona je expert na meškanie. Všade kam ideme spolu,príde neskoro. No,nemala som náladu nejako to komentovať a starať sa do nej. ,,Čau,Dorothy."usmiala sa Jess a podala mi ruku.,,Ahoj,Jess."menej šťastne som jej ruku podala tiež a dali sme si naše staré kamarátske znamenie.,,Neskočíme na zmrzlinu?"navrhla Jess. ,, Tak dobre."prikívla som.
,,Jeden krát jahodovú a raz čokoládovú."vypýtali sme si. Zmrzlinu som mala vždy rada a ani dnes som jej nemohla odolať. Pri tom,ako sme si ich vychutnávali,sme sa smiali,na tom,akí exzoti sú v našej škole a spomínali sme na naše narodeninové oslavy. Hneď mi bolo lepšie. Síce ma pri srdci pichlo vždy,keď som pomyslela na Michaela,Jess ma vždy nejako zamestnala,takže som na to nemala veľa času. Nech to bolo čokoľvek,čo sme robili,s Jess to bola zábava.
Po dlhšej dobe smiania sa,keď ma už od smiechu bolelo brucho,sme sa pohli ďalej k stánku s novinami. Chcela som si kúpiť nové číslo môjho najobľúbenejšieho modneho časopisu MODE.Aké bolo však moje prekvapenie,keď som zbadala noviny. Na titulnej strane bolo niečo..
________________________________________________________________________
Michael:
,,Michael,usmejte sa."pripomenula mi fotografka. Silene som sa usmial a do očí mi bleslo svetlo s fotoaparáta.,,Dobree,ešte jednu...teraz takto...tak...super....niee....pozrite sa viac do ľava...presne tak."ozývalo sa zakaždým, keď spravili fotku.,,Môžem si spraviť pauzu?"opýtal som sa.,,Pravdaže,ale len na päť minút." Niekedy by som najradšej z tohto všetkého ušiel. Zajtra ďalšie fotenie s Tatianou,potom mám stretnutie s nejakými producentmi,ohľadne filmu a neskôr dva koncerty. Svoju prácu milujem,ale niekedy je toho na mňa priveľa. Zobral som si noviny,kde som zbadal svoju fotku s Tatianou.Samozrejme,stačí jedno kamarátske objatie, a novinári to hneď roznesú ako novú Love story. Ja viem síce svoju verziu,ale svet sa dozvie prevrátene. Napil som sa a musel som sa vrátiť k foteniu.
Po poslednom zábere som mohol odísť. Zašil som sa do svojej izby s knihou a keksíkmi a premýšľal som.Nemohol som sa sústrediť na to,čo som čital.Myslel som len na jedno.Na Dorotu. Ešte stále som bol zmätený. Ach,keby to chcelo byť všetko také jednoduché,pomyslel som si.Bolo by to oveľa lepšie. Lenže,to nie je vôbec jednoduché.
V noci som znovu nemohol zaspať.Len som sa prehadzoval,rozmýšľal,čo som spravil zle,ale vôbec sa to nezlepšilo.Takže som sa rozhodol,že budem písať. Sadol som si za stôl a vybral ceruzku. Nešlo mi to.Jediné,čo sa mi darilo,bolo trafiť papier do koša. Nakoniec som to nechal tak. Zajtra jej zavolám.Potrebujem počuť jej hlas.
_________________________________________________________________________
Dorota:
Veď čo som si aj myslela? Myslela som si,že si niekoho nenájde??Tatiana je aj tak stokrát krajšia ako ja.Ako šťastne sa tam Michael tvári.Určite sa má lepšie,ako keď bol so mnou.
Na druhý deň,som sa zobudila nevyspatá.Presedela som takmer celú noc.Chýba mi.Prešiel viac ako týždeň,čo som ho videla naposledy.Bolo takmer deväť hodín,tak som sa prezliekla,najedla a umyla. Rozhodla som sa,že si pretredim staré veci zo školy,fotky,papiere,diplomy.... Pri každom papiere som sa zastavila a spomínala,pri akej príležitosti som ho dostala,kde sme sa fotili a potom som tie veci triedila na tri kopy. V polovici práce som však musela prestať,pretože dole zvonil telefóń a podľa toho,že ho nikto nebral,som usúdila,že doma nikto nie je,takže som ho nie veľmi ochotne musela zdvihnúť ja.,,Tu dom rodiny Campellovcov,pri telefóne Dorota.Kto je tam??" spýtala som sa slušne.,,Dorota, to som ja..."
Komentáre
Prehľad komentárov
kráásna kapitola...moc sa mi páči ..,moc sa tesim na dalsie a dalsie..a tak ,prosim ta,daj co najskor nejaku kapitolu...dakujem pekne...mnoc kráásny pribeh pišeš :)
nice nice
(nika13, 31. 8. 2010 19:37)krááásna kapitola :) a cítim že ta dalsia bude ešte krajsia..takže poprosim čo najkor dalejj :_) dakujém
(KingOfPop51)
(veronika, 27. 8. 2010 20:30)Jeeej tato kapitola je uzastnáááááááááá ( ako kazdá) som zvedavá ako to s nimi bude (hadam ze sa nepohadaju a ze budu nadalej zamilovany) ach prajem im vela stastia ( aspon v tom pribehu :D) je to také peknéééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééé (joj este sa rozplacem :°(
milé
(Nika L., 27. 8. 2010 12:39)aj tu bola cast z michaelovho pohladu....supper....pííííšš dááálej a dáááálej....je to supeer....
:-)
(Katra, 25. 8. 2010 23:36)Jeeej nova kapitola.si ma potesila.kazdou jednou kapitolkou sa zlepsujes.je to super a napinave:-)pokracuj
jééjóó
(kikušš, 9. 9. 2010 15:52)