piata kapitola
Nevedela som,kto mi môže o takomto čase volať.,,Je tam Dorota?"opýtal sa akýsi mužský hlas.,,Ano.A tam je?" spýtala som sa aj ja.,,Tu je manažér mestských novín.Ide o jednu vec a to tú,že z technických dôvodou sa let do L.A. preložil na zajtra." vážne povedal.Skoro mi vypadol mobil z rúk.,,Prosím?" neveriacky som sa spýtala.,,Vážne nás to mrzí slečna, ale je to tak."ospravedlňoval sa muž.,,No a o koľkej ide ten let?"opýtala som sa.,,O tretej."odpovedal.,,Ráno?" tak to by už bolo fakt milé.,,Nie popoludní." odpovedal.,,Aha."na nič iné som sa nezmohla.,,Dáte mi k telefónu niekoho z vašich rodičov?"spýtal sa.,,Ano počkajte."odpovedala som.Išla som teda dole a dala som mu k telefónu mamu. Potom som netrpezlivo čakala.Nič som nepočula, lebo mama išla do kuchyne.Asi po pätnástich minútach prišla a povedala:,,Ráno ti všetko poviem." Chcela som niečo povedať, ale prerušila ma skôr, ako som to stihla.,,Teraz choď spať.Je veľa hodín." Zastala som tam stáť s otvorenými ústami a až po chvíli som si uvedomila, čo mi vlastne mama povedala.To mi teda pomohla.Zas nebudem celú noc spať. Ťarbavo som vyšla po schodoch do izby a ľahla som si.Dlho som nevedela zaspať, pretože som rozmýšľala.Čo si so sebou vezmem? Nemám veľa času.Znamená to niečo? Nestihla som si však odpovedať, pretože som zaspala do hlbokého spánku.Spala som ako podťatá a zobudila som sa až na drganie do ruky.Bola to mama.Pomaly som otvorila oči.,,Vstávaj, lebo zaspíš do školy." hovorila.,,Koľko je hodín?"spýtala som sa zachrípnuto.,,Skoro osem."povedala mama.Hned som vyskočila z postele.Utekala som do kúpelne,obliekla som sa,ale nejedla som.Už by som to nestihla.Mala som ešte desať minút do zvonenia.Ešte dobre, že škola nie je od nášho domu až tak daleko.Nasadla som na bicykel a uháňala som o sto šesť.Celá zadychčaná som vošla do triedy až na druhé zvonenie.Jess sa na mňa pozrela a z jej očí som vyčítala jediné.Hrôzu.Ani sa jej nečudujem.Vonku fúkal vietor,takže moja hriva musela vyzerať fakt úžasne.Mávla som rukou,že jej to vysvetlím neskôr.Cez vyučovanie som sa len ťažko mohla sústrediť.Ked konečne zazvonilo na prvú prestávku,utekala som ne vecko a učesala som si vlasy.Hned to bolo lepšie.Potom sme mali chémiu.Vzala som si plášť a zas som meškala.Neviem čo to dnes so mnou bolo,ale myslím,že to bolo kôli tomu ránu.Na obede som všetko vyrozprávala a potom som sa ponáhľala domov pobaliť sa.Ešte som sa so všetkými rozlúčila a sľúbili mi, že sa budú modliť, aby som to prežila.Prišla som domov, a na moje prekvapenie, bola som pobalená.Ale kedy to mama stihla?,,Dnes som nešla do roboty, aby som ťa pobalila.Dúfam, že som ti dala všetko."povedala mama,ale čo to, ona je nervózna.Ale aj ja som bola.Ešte sme sa rozprávali a potom prišiel taxík.Nastúpila som,rozlúčila som sa s rodičmi a ked som bola v aute,skoro som sa rozplakala.Ale prestaň! Povedala som si.Po tomto si predsa celý život túžila.Ale ked tam budem na dva týždne preč, sama.Ach.Ani som si neuvedomila a už som bola na letisku.Kým som prešla cez všetky kontroly,prešlo dosť času a ochvíľu som už sedela v lietadle.Sadla vedľa jedného dievčaťa.Nepoznala som ju,ale asi ani ona mňa.Chvíľu som sa na ňu pozerala a ked si to všimla,usmiala sa na mňa.Usmev som jej opetovala.,,Ideš do L.A.?"spýtala sa.,,Ano a ty?"aj ja som sa opýtala.,,Aj ja."usmiala sa.Tak sme sa začali rozprávať a zistila som,že aj ona chodí na klavír a volá sa Simona.Ale je staršia ako ja .Má 14.Nevadí.Aspoň mi cesta ubehla rýchlejšie.Do L.A.to bolo ešte niekoľko hodín, tak som sa oprela o sedačku, a zaspala som.Potom som sa zobudila ma Simona.,,Už sme tu."povedala.,,Dobre.Idem."povedala som jej.Zobrala som si veci a čakala som na taxík.Prišiel, nastúpila som a išla som do hotela.Keď sme tam boli, zaplatila som šoférovi,poďakovala som sa mu a vošla som do hotela.Ked som vošla dnu privítal ma nejaký neviem čo a zobral mi kufor.Usmiala som sa,pretože bol fakt ťažký.Zobrala som si kľúče a vyšla som hore.Odomkla som si izbu číslo 28. Vošla som dnu a skoro som odpadla.Wow!! Bola taká veľká,skoro dvakrát väčšia ako moja detská.Bola tam aj kúpelňa,šatník a aj chladnička.To bol asi dáky apartmán.Pomyslela som si.Zložila som si veci,vybalila som sa,osprchovala (po tom lete som to fakt potrebovala.)Tak som si povedala,že si poobzerám okolie.Obliekla som si také šaty do červena a červené lodičky.(na svoj vek som v nich vedela chodiť celkom dobre).Zamkla som si izbu , ale musela som sa ešte vrátiť do izby pre kabelku.Potom som znova vyšla a zamkla.Prudko som sa otočila, ale do niekoho som vrazila a kabelka mi vypadla z rúk a všetko sa mi z nej rozsypalo.Začala som to zbierať a ked som sa chcela pozrieť, do koho som vrazila, znova mi všetko vypadlo.Teraz som si to však nevšimla, pretože ma zaujal niekto iný.Niekto,koho by som tu najmenej čakala.Bol to....
Michael Jackson....???:))
(Misi255, 12. 8. 2010 17:42)