16. kapitola - Dnes ešte nie...
6. 1. 2011
„Nick, posuň ešte tie stoly v pravo dopredu a pridaj tam ďalšie štyri,“ zavolala som na Takmer bezhlavého Nicka.
Nick preletel napravo, kývol rukou. Prízračné stoly sa posunuli a na ich mieste sa objavili nové.
„Super, Nick, už by to malo vyjsť,“ zvolala som.
Nick priletel ku mne a pozrel mi do pergamenu.
„Určite?“ spýtal sa ma. „Podľa mňa to je stále málo.“
„Musí to stačiť. Niekde sa musí aj tancovať. Profesori budú tu,“ ukázala som na nákres a dole je tridsaťsedem stolov po desať miest. Viac sa sem už nezmestí,“ uzavrela som a zoskočila som z profesorského stolu, ktorý jediný zostal v sieni. „Tamto bude parket,“ ukázala som na prázdne miesto. „Len dúfam, že bude dosť veľký. Tu sú stoly a tamto budú švédske stoly, ktoré sa objavia po večeri. Ešte by mi mohol Sirius povedať aká bude výzdoba.“
„Ale nepovie,“ usmial sa Nick.
Včera do noci pomáhal Siriovi s výzdobou. Sirius si zobral na starosť výzdobu dobrovoľne, napriek tomu ako predtým frflal.
„Nick, ak neviem aká bude výzdoba, môžem tu tie stoly stavať donekonečna, aj tak to bude k ničomu.“
„To si vybav s ním, ja ti to nepoviem.“
Znova som sa posadila na profesorský stôl a všetko som ešte raz skontrolovala. Prehodila som nákres opačne. A skúsila som si to predstaviť tak. Kývla som prútikom a stoly sa premiestnili. Ani tak sa mi to nepáčilo. Tak nič, pomyslela som si a vrátila som stoly na miesta. Vytiahla som ďalší zvitok pergamenu a znova som prekreslila celý návrh. Pozrela som na náčrt a podvihla som obočie. Potom som ho tak, ako už asi desať pred ním pokrčila a hodila na zem. Skúsila som ešte raz inú predstavu. A aj tá bola k ničomu. Pomaly som začínala zúriť.
„Pôjdeš dnes aj spať?“ spýtal sa ma Nick.
„Čo?“ nechápala som.
„Bude pol jedenástej,“ oznámil mi.
„To fakt?“ zadivila som sa. Nemala som tušenie, že je tak neskoro. Pozdvíhala som si všetky veci. Mávla som prútikom. Prízračné stoly zmizli a vrátili sa fakultné stoly. Vybehla som z Veľkej Siene s Nickom za chrbtom.
„Tak, dobrú noc, Charlie,“ pozdravil ma Nick pred klubovňou.
„Nejdeš do klubovne?“ spýtala som sa.
„Nie, mám stretnutie s Krvavým barónom. Dobrú noc.“
„Tak, dobrú noc,“ odpovedala som mu. Povedala som Tučnej dáme heslo a vošla som do klubovne.
„No konečne, už som sa chystal ísť ťa hľadať,“ oznámil mi Sirius namiesto pozdravu. Z jeho pohľadu bola cítiť starosť o mňa. Naozaj sa bál. No, ktorý zamilovaný krásavec by sa nebál, keď po škole behá indivíduum, ktoré mu takmer znásilnilo dievča. Takmer som sa striasla.
„Ty na mňa radšej nerozprávaj,“ odbila som ho, ale sama som vedela, že z očí mi nesrší práve zloba.
„Prečo? Viem, že mám tak neodolateľný hlas, že sa na mňa chce vrhnúť každé dievča, na ktoré prehovorím, ale na teba používam iné zbrane, miláčik,“ reagoval zvodne.
„Fakt?“ zatvárila som sa prekvapene. „Tak v tom prípade máš buď slepé náboje, alebo dosť krivú mušku, láska.“
Posledných pár dní sme sa takto provokovali. Niekedy to zachádzalo tak ďaleko, že sme čakali, ktorý sa na toho druhého vrhne skôr. No ja som mu v tom nakoniec radšej vždy zabránila. Najprv som nevedela prečo, neskôr som si pár dôvodov našla.
„Dúfam, že máš pre mňa hotový ten zasadací poriadok,“ nadhodil.
„Pre teba? To ťažko. Ten pergamen ti neukážem, pokiaľ neuvidím návrh výzdoby,“ odpovedala som mu.
„Návrh výzdoby určite neuvidíš,“ uškrnul sa.
„Ja som vedela, že to ešte stále nemáš hotové. Tak to vyzerá, keď sa niekto spoľahne na Blacka.“ Udrela som naschvál na jeho citlivú strunku. Do jeho zodpovednosti sa neoplatí navážať.
Prešla som okolo neho, akože bez povšimnutia a chcela si sadnúť k Lilly a Potterovi na sedačku. To si ale už Sirius naozaj nenechal páčiť. Chytil ma za ruku a stiahol si ma k sebe.
„Takže ja som nespoľahlivý?“ spýtal sa. „Prečo mám pocit, že to je výhovorka k tomu, že ty nemáš hotový zasadací poriadok?“
„No dovoľ! Kedy som ja niečo nemala hotové?“
„Včera, keď si si odo mňa opisovala Obranu,“ pripomenul mi.
„Tak toto na mňa láskavo nehádž, zlatíčko,“ usmiala som sa na neho sladko. „Keby si si nonstop nevyžadoval moju pozornosť, stihla by som si tú úlohu napísať aj sama. To len ty nedokážeš bezo mňa prežiť celých desať minút.“
„Nehovor, láska, naozaj? Kto včera takmer modlikal, aby sme sa niekam schovali?“ vyhodil mi na oči.
„Ja nie,“ odbila som ho. „Pletieš si postavy, miláčik. Nechci, aby som ti tu pred celou klubovňou pripomenula istý incident s istým kúskom látky,“ usmiala som sa ešte sladšie ako predtým.
„Len pripomeň, nech má celá klubovňa na čo žiarliť,“ zavrnel.
„Myslíš na to, ako vtedy do izby vtrhli tamtí traja,“ ukázala som na chalanov a schladila som ho tým už nastálo.
Sirius pohoršene podvihol kútik dokonalých pier a potiahol si ma k sebe, aby ma mohol pobozkať.
„Nie, nie,“ zatiahla som. „Dnes chcem Pottera.“
Tak a teraz som už vážne trafila klinec na hlavičku. Siriovi sršali z očí ohnivé iskry. Ostatným nepochopenie.
„Čo chceš?“ spýtal sa ma Sirius.
„Pottera,“ zopakovala som nevinne. „To je ten tvoj strapatý, okuliarnatý kamoš,“ pripomenula som mu pre istotu.
„Na čo ti, pre Merlina, bude James?“
Bože, ako ma bavilo takto sa s ním hrať. Ja viem detinská hra, ale ten jeho výraz bol proste nádherný. Nešlo s tým prestať.
„To by si rád vedel, čo?“ nadhodila som ďalšiu provokáciu. Čo, nech trochu o sebe pán Dokonalý zapochybuje. To mu tiež nebude na škodu. Pozrela som na Pottera. „Potter, ty si nerozumel?“ spýtala som sa ho. „Pohni sa postaviť a padaj do vašej spálne. Snáď nepôjdem prvá.“
James bol stále viac zmätenejší, ale nakoniec sa postavil a vybral sa do chlapčenských spální. A ja som išla za ním.
„Prepáč, ak vyzniem ako imbecil, ale čo to malo znamenať?“ spýtal sa ma Potter v ich spálni dosť vystrašene.
Z chuti som sa zasmiala. „Pokoj, Potter. Chcem ťa len o niečo poprosiť.“
Potter bol ešte zmätenejší.
Trochu som sa pousmiala a sadla som si na Siriovu posteľ. „Sirius má pozajtra narodeniny,“ začala som. „Je mi jasné, že mu chystáte oslavu, ale potrebovala by som pomoc niekoho diskrétneho, kto Siriovi určite nepovie, čo mám v pláne ja. A myslím, že ty si presne ten, ktorého potrebujem, keď ti poviem, čo mám v pláne.“
Potterovi sa mihlo očami mierne poznanie, no pochybujem, že bol dosť blízko.
„Tak hovor,“ vyzval ma a ja som začala rozprávať.
„Tak, dobre,“ súhlasil Potter nakoniec so všetkým. „Nemôžem nič namietať. Poznám Siria pridobre.“
„Ďakujem, Potter,“ poďakovala som sa trochu nadšene, trochu vystrašene sama zo seba.
„No, vieš, Connorová, keď už sme sa dali takto zákerne dokopy, čo keby sme sa začali oslovovať menami, v záujme plánu?“ navrhol Potter a potom dodal: „Popravde je mi blbé oslovovať najlepšiu kamošku mojej baby priezviskom.“
„Dobre, Potter,“ usmiala som sa. „Teda, James,“ opravila som sa ihneď. „Tak sme dohodnutí?“
„Jasné, so mnou môžeš počítať,“ uškrnul sa Potter, vlastne James. „Čo by som nespravil pre najlepšieho kamaráta. Na podrobnostiach sa dohodneme po zápase. Čo mi pripomína, že zajtra je posledný tréning,“ pripomenul mi, aby mi naznačil, že chce ísť spať
„Dobre, dobre, už idem,“ uškrnula som sa otrávene. „A neboj, na ihrisku budem včas.“
Otvorila som dvere ich izby a vyšla som na schodisko. Takmer som sa zrazila so Siriom, ktorý išiel hore.
„Len tak mimochodom, som dosť zvedavý, čo si tam bezo mňa tak dlho robila,“ utrúsil cestou okolo mňa.
„Vieš, čo sa hovorí o zvedavcoch?“ nadhodila som s úsmevom. Pobozkala som ho na pery. „Uvidíme sa zajtra,“ sľúbila som mu. „Dobrú noc,“ zavolala som a zbehla som schody.
Tréning na druhý deň po škole bol super. Boli sme senzačne zohratí, nedokážem si predstaviť, že by nás niekto dokázal poraziť. A hlavne ja a Sirius sme hrali ako jeden. Akoby sme dokázali bytostne vycítiť, kde ten druhý je. Napriek tomu som už teraz bola nervózna. K predzápasovej nervozite sa pridala ešte jedna, a to nervozita zo Siriovej oslavy hneď po zápase.
„Boli ste perfektní,“ vyhlásil James, keď sme vošli do šatní. Jéj, akosi rýchlo som si zvykla, že je James a nie Potter. „Ak takto budete hrať zajtra, vytrieme Bystrohlavu nie len zrak.“ Ja a Nella sme pretočili očami. „Povzbudivé príhovory a stratégie si nechám až pred zápas,“ uzavrel James. „Dievčatá idú do spŕch prvé,“ prikázal a ja s Nellou sme s úsmevom odišli do spŕch.
Po štvrť hodine sme vyšli zo spŕch len v uterákoch s metlobalovými habitmi v rukách. Do kúpeľne sa vybrali chalani, ktorí na nás viseli pohľadom celou cestou.
Keď išiel okolo mňa James, zašepkal mi: „Udrž ho na chvíľu vonku, dobre? Musíme s chalanmi začať pripravovať klubovňu.“
„Ale...“ chcela som namietnuť, že oslava je až zajtra, no nepustil ma k slovu.
„Neboj, keď prídete do klubovne nič si nevšimne,“ sľúbil mi James.
„Hej, braček,“ ozval sa Sirius z dverí spŕch len v nohaviciach. Vedel prečo. Ničím by moju pozornosť neupútal lepšie ako sebou samým. A že sa mu to znova podarilo. „To je moje dievča na to nezabúdaj. Prisahám ti, že ťa zabijem, ak sa jej dotkneš, nech ťa mám akokoľvek rád, James. Ani bratská láska, ťa predo mnou neuchráni, ak sa na ňu pozrieš tak, ako by si nemal,“ upozornil Jamesa.
„Neboj, braček, skúšal som to, ale je ti úplne verná. Nepovolí na nič,“ uškrnul sa James a mrkol na mňa. V tej chvíli mu na hlave pristála Siriova osuška.
„Ten uterák si prosím naspäť. Ihneď!“ vyhlásil Sirius autoritatívne a hodil po mne otrávený úškľabok typu: Čo to ten krpec na teba skúša? Ty si moja!
Spokojne som sa usmiala a mrkla som na neho. Oprela som sa o studenú stenu. Jednu nohu som pokrčila v kolene a zaprela som sa ňou o stenu, čím som dosiahla, že mi osuška z tej nohy skĺzla takmer z celého stehna. Sirius najprv pár sekúnd hľadal stratený kyslík a potom sa náruživo uškrnul.
„Takto ťa tu chcem nájsť o päť minút,“ prikázal mi a zmizol v sprchách.
„No, to určite,“ zamrmlala som a zobrala som si svoje oblečenie. Nella sa nahlas zasmiala.
Obliekla som sa. Poskladala som osušku a skontrolovala som, či mám v skrinke čistý habit na zajtra. Potom som sa oprela o stenu k dverám a počkala som, než chalani konečne vyjdú zo sprchy. Nella sa oprela vedľa mňa.
„Čo dáš Blackovi k narodeninám?“ spýtala sa ma.
„Nepoviem,“ odpovedala som hneď.
„Prečo? Prekvapenia neuznávaš.“
„No a?“
„No dobre,“ ustúpila Nella. „Ako ťa poznám...“
„Povedal som, že ťa chcem tamto v uteráku,“ prerušil ju Sirius.
„Pamätáš sa na jeden rozhovor o príkazoch?“ spýtala som sa.
„Ja som to pochopil tak, že k takýmto maličkostiam sa rozkazy prijímajú,“ mrkol na mňa.
„Black, ty si dnes fakt koleduješ,“ usmiala som sa.
„Black?“ zamrmlal takmer nečujne, potom pokrčil ramenami. Začal si obliekať spodnú bielizeň a nohavice. „A o čo si koledujem, Connorová?“ spýtal sa ma otočený chrbtom ku mne.
To bola chyba. Ja som zatiaľ stihla pootvoriť dvere a nabrala som hrsť čerstvo napadaného snehu. Mimochodom, tento rok napadal sneh až neuveriteľne neskoro. Rokfort sa konečne podobal na rozprávku. Ale vráťme sa k realite. Hodila som snehovú guľu do Siriovho nahého chrbta. Moje úžasné schopnosti triafača ma nesklamali a trafila som ho presne medzi lopatky. Sirius sa prudko narovnal a potom sa pomaly otočil. Z očí mu strieľali iskry. Všetci ostatní boli úplne ticho. Báli sa, čo Sirius urobí. Predsa len takýto zákerný útok na neho bol pri jeho výbušnosti nebezpečný.
Sirius si ma premeral búrkovo modrými očami od hlavy až po päty. Vedela som, že je zle. Pomaly si zobral svoje tričko a obliekol si ho. Čakala som, čo bude ďalej.
„Tak toto, drahá láska, toto,“ povedal pomalým, rozvážnym hlasom, „si dnes ešte odskáčeš,“ dokončil so smiechom v hlase.
Rozosmiala som sa. Rozrazila som dvere a vybehla som von. Počula som, ako sa decká v šatni začali smiať.
„Ďakujem, Charlie,“ zavolal za mnou James. Len som mu kývla, aby vedel, že počujem a pri behu som si začala obliekať bundu.
„S tebou si to vybavím hneď po nej, Paroháč!“ zakričal mu Sirius a vybehol zo šatne za mnou.
Bežala som cez zasnežený trávnik k skleníkom a potom som sa vrhla k jazeru.
„Mne sa aj tak neschováš,“ zavolal na mňa.
„O to sa nesnažím,“ zavolala som späť. „Snažím sa nájsť najlepšie miesto na paľbu.“
Zabrzdila som, otočila som sa a hodila som po ňom ďalší sneh. Nečakala som, že bude tak blízko pri mne. Skočil na mňa. Ale tesne pred pádom ma pevne zachytil a jemne ma položil do snehu. On sa ma nedokáže tvrdšie dotknúť ani keď sa hráme. Tak veľmi sa bojí, že sa mi niečo stane, aj keď už je môj bok v poriadku. Ja ale jemná nebudem.
Nabrala som sneh a strčila som mu ho za krk. Sirius vykríkol a zavrčal. Nabral za hrsť snehu a zamieril ňou k výstrihu na mojom svetre. Spravila som chybu, že som si nezapla bundu.
„Nie, tam nie! Prosím,“ prosíkala som.
„Pomsta je sladká,“ usmial sa škodoradostne a zasunul mi sneh pod sveter.
Zajačala som a on sa na tom radostne zasmial. Keby nebol nado mnou, už by som mu to nejako vrátila. Ale takto? Mohla som len prosíkať, keď mi máčal sveter. Zrazu ho tá opatrnosť prešla a chcel mi spôsobiť akútny zápal pľúc.
Veď počkaj, teba tá sranda prejde, keď sa odtiaľto dostanem, vyhrážala som sa mu v duchu. Chytila som jeho ruku s ďalšou dávkou snehu a začala som sa s ním pretláčať. Nechytil ho gentlemanský inštinkt a nenechal ma vyhrať. Namiesto toho som teraz mala sneh aj za krkom. Rozhodla som sa vytiahnuť silnejšie zbrane.
Objala som ho okolo krku a pobozkala som ho. Neodtiahla som sa, pokým som ho nedostala do svojej moci a jeho ruky ma nepohladili po bokoch. A mám ťa, miláčik! pomyslela som si v tej chvíli. Zaprela som sa nohou a pretočila som ho pod seba. Sadla som si na neho, teraz začala jeho snehová kúpeľ. A nastalo ešte viac prosíkania o zľutovanie, hrdina Black bol razom preč. S radosťou som sa postarala, aby bol najmenej tak mokrý ako ja. No keď už mám byť chorá, nech má so mnou v Nemocničnom krídle kto ležať, opäť.
Postavila som sa z neho a vyštartovala som opačným smerom k Zakázanému lesu. Otočila som hlavou, aby som videla, kde je. Nechal mi náskok a oprašoval si zo seba sneh. Aj tak si bol istý, že ma dobehne a pre istotu ma stále sledoval, aby som mu nezmizla. Po chvíli sa rozbehol za mnou. Naozaj ma dobiehal. Zrýchlila som. O pár minút ma mal. Uskočila som mu a Sirius sa pošmykol a spadol tvárou do snehu. To som nemohla nechať tak. Zatlačila som ho hlbšie do snehu a za golier bundy som mu nabrala toľko snehu koľko som stihla.
„Mrcha malá,“ zavrčal Sirius hravo.
Chytil ma za ruku a stiahol ma dole. Zvládla som sa postaviť na nohy skôr ako on. Má pravdu som malá a preto aj obratnejšia ako jeho dokonalé, ale proti mne veľké telo.
Vyletela som ako blesk k Hagridovej chalupe, najbližšiemu uzatvorenému miestu v okolí. Vletela som dnu bez zaklopania zato s hlasným smiechom a zabuchla som dvere.
„Charlie?“ zadivil sa Hagrid. „Čo ty tu?“
„Prepáč, Hagrid. Zdrhám pred Siriom,“ vysvetlila som mu.
Vtom z druhej strany do dverí niečo vrazilo. No, nie niečo, ale Sirius. Pokúsil sa ich otvoriť, ale nepodarilo sa mu to. Bola som do nich zapretá celou svojou váhou. Zrazu jeho pokusy prestali. Nechápala som to. Prestala som sa smiať a načúvala som. Hagrid ma nechápavo pozoroval. Pozrela som na zadný vchod a vtedy mi to zaplo.
„Hagrid! Chyť zadné...“ Neskoro. Sirius otvoril dvere a vrútil sa dnu ako veľká voda.
„Ahoj, Hagrid,“ pozdravil cestou ku mne ani na Hagrida nepozrel. Stále pozeral na mňa a ja som sa krčila pri dverách s veselým úsmevom na perách. „My už ideme,“ oznámil Sirius Hagridovi.
„A nezostanete na čaj?“ spýtal sa Hagrid.
„Prepáč, ale dnes nie. Ešte sa jej musím pomstiť,“ vysvetlil. „Znova,“ dodal potichu. „Ale ak chceš pre mňa niečo spraviť, Hagrid, mohol by si mi otvoriť dvere,“ požiadal, keď ma chytil okolo pása a podvihol ako nič.
Hagrid mu otvoril dvere. Sirius ma vyniesol von, kde ma povalil do snehu a poriadne ma v ňom vyváľal. Obaja sme sa smiali. Mňa až bránica bolela, ako som sa nedokázala prestať smiať. Ale potom ma striasla zima a Sirius to ucítil. Chytil ma okolo bokov, položil sa na chrbát a mňa si vytiahol na seba.
„Vieš, že toto normálne nerobím?“ pošepkal mi do ucha.
„Čo normálne nerobíš?“ spýtala som sa.
Pohľadom skontroloval Hagridové dvere a potom odpovedal: „Normálne, keď to robím na niečom studenom, je vždy dole dievča,“ priznal s krivým úsmevom.
Podvihla som obočia a otrávene som si povzdychla. „Ak TO mi budeme robiť na niečom studenom,“ zatiahla som, „priprav sa, že dole budeš ty.“
„Vieš, že sa mi tá predstava páči?“ uškrnul sa.
„Že budeš ležať na studenej zemi?“ uškrnula som sa tiež.
„Že takto sa na teba budem môcť pozerať, keď budeš nahá, no povedzme, celkom dlho.“ Postupne stišoval hlas a znel stále príťažlivejšie.
„Až na to, že si o TOM budeš môcť ešte dosť dlho nechať len snívať,“ schladila som ho aj napriek snehu, na ktorom ležal. „Ako si sám raz poznamenal, nechcem byť len ďalším zárezom na posteli a ešte stále si nie som istá, či ním nebudem.“
Sirius zvážnel. „Milujem ťa. Milujem ťa tak veľmi, že by som za teba položil v okamihu život. Už žiadne zárezy na posteli, nikdy. Už si len ty. Nijakú inú nevidím. Proste sa nám Casanova zamiloval. Budeš mi musieť veriť. Môžem ti to len povedať, nič iné spraviť neviem. Môžem ti to len donekonečna opakovať. Opakovať, ako veľmi ťa milujem.“
Chcela som zostať ticho. Načo by bola odpoveď. Stačilo ho pobozkať. Bozk presne vyjadrí, čo si myslím. Ale no aj tak som to nedokázala. „Milujem ťa,“ šepla som.
Ako rýchlo naša tak trochu detská hra dospela vo vážne vyznania. Ako veľmi sme sa obaja za tých pár mesiacov zmenili. Aspoň dúfam, že je to tak, dodal vtieravý hlások v mojej hlave, ktorý ma nútil donekonečna pochybovať.
Znova ma striasla zima.
„Tak poď, láska,“ usmial sa Sirius, keď ukončil bozk. „Ukážem ti jedno z tajomstiev nášho hradu.“
Vstala som a on sa postavil tiež. Najprv prútikom vysušil naše oblečenie. Potom ma chytil za ruku a odvádzal si ma k hradu. Uvažovala som, aké tajomstvá hradu by mi mohol ukázať, o ktorých ešte neviem.
Viedol ma hradom do chodieb, v ktorých väčšinou miznú Bifľomorčania. Presne som vedela, kam má namierené, ale no načo mu kaziť radosť.
Zastavil pri obraze s ovocnou misou a pošteklil ukazovákom hrušku. Tá sa zachichotala a zmenila sa v striebornú kľučku. Zatváril sa triumfálne na nechal ma vojsť prvú. Išiel hneď za mnou.
„Dobrý deň, slečna Charlie,“ ozvalo sa niekoľko piskľavých hláskov naraz.
Siriovi sa takmer vykĺbila sánka, keď videl, ako ma domáci škriatkovia vítajú.
„Ahoj, Dufy, Bim, Tami,“ odzdravila som najbližším, ktorí už zdravili Siria.
„Čo môžu škriatkovia slečne Charlie a pánovi Siriusovi ponúknuť?“ spýtala sa Tami.
Pozrela som na Siria. Ten ešte stále nebol schopný slova.
„Prosíme si dve horúce čokolády, Tami. Sme trochu premrznutí.“ požiadala som ju.
Tami nadšene zatlieskala. Niekoľkí škriatkovia nás chytili za ruky a odviedli nás k stolu pred veľkým krbom, v ktorom plápolal oheň. Posadili nás na stoličky. Hneď potom dobehli ďalší škriatkovia s podnosom s dvomi šálkami, z ktorých sa parilo, a tanierikom sušienok.
„Ďakujeme,“ poďakovala som sa a chytila som do rúk horúcu šálku.
Blažene som si povzdychla, keď som ucítila horúci porcelán. Ten zvuk Siria prebral. Nechápem prečo sa tomu čudujem, aký iný zvuk by mal prebrať práve Siria Blacka, ak nie blažený povzdych, uškrnula som sa v duchu.
„Ty to tu poznáš?“ spýtal sa.
„Mhm,“ zavrnela som perami v čokoláde. „Aj ja behám v noci po hrade,“ pripomenula som mu, keď som prehltla. Zobrala som si sušienku a odhryzla som si z nej. „Poznám na hrade takmer všetko,“ pochválila som sa.
„O tom pochybujem,“ usmial sa tým svojím úsmevom, z ktorého som vždy išla do kolien.
„Myslíš? Tak menuj a ja ti poviem, či viem o čom rozprávaš,“ vyzvala som ho.
Sirius začal miestnosťou za schodmi na treťom poschodí, ale hneď sa aj sklamal. Zabudol, že sme sa tam raz stretli, keď sme mali rande a poriadne sme sa pohádali o tom, kto tam môže ostať a kto si má nájsť iné miesto. Kedy to bolo? Takto pred rokom tuším?
Keď som mu to pripomenula, trochu sa ofučal, ale potom začal menovať všetky tajné miesta na hrade a ja som mu s radosťou hovorila, že všetky poznám. Dokázali sme sa týmto naťahovaním zabaviť snáď aj ďalšie tri hodiny. Ešteže je hrad taký veľký. James mal dosť času na to, aby pripravil celú zajtrajšiu oslavu aj s prídavkami, nielen časť.
Obrovská nervozita mi zvierala žalúdok aj napriek tomu, že som práve strelila ďalší gól. Väčšinou ma opustí, keď sadnem na metlu, ale dnes ju poháňalo aj niečo iné ako len zápas.
„Connorová opäť skóruje a zvyšuje chrabromilský náskok na 150:30,“ oznámil komentátor. „Bystrohlav by mal pridať, aj keď proti dokonale zohratému Chrabromilu, ako sa zdá, nemá šancu.“ Evidentne komentoval Chrabromilčan, podľa toho, ako nám celý zápas nadržiaval.
Od fanúšikov v modro-bronzovom sa ozvalo syčanie, zato zlato-červení mi kričali na slávu. Preletel okolo mňa Sirius a nastavil mi ruku. Chytila som ju a jemne stisla. Kedysi malo toto gesto len jeden význam. Naznačovali sme si tak, že si chceme vymeniť pozície. Teraz nabralo ešte jeden zmysel, povzbudzoval ma ním. Všimol si, že som nervózna. Zároveň si naozaj so mnou aj chcel vymeniť pozíciu v útoku a presunúť ma na pohodovejšie miesto. Nespokojne som teda preletela s krídla do stredu útoku.
Dnes sme zápas začali hrať na krídlach triafačov ja a Nella, a Sirius viedol stred. Všimla som si, ako po mne po celý čas pokukuje a čakala som, kedy príde a bude ma chcieť vymeniť a postaviť na pomalšie miesto. Ale musela som uznať, že mal pravdu, dnes sa mi veľmi nedarilo. Veď som za pol hodiny hry strelila len päť gólov, proste naozaj zlý deň.
Teraz zápas potom oslava! okríkla som sa, aby som zahnala nervozitu.
„Connorová a Black si vymenili pozície,“ oznámil dianie na ihrisku komentátor. „Najskôr nejaká nová stratégia Chrabromilu,“ dodal s istotou. Nie, ty idiot, len som dnes neschopná, opravila som ho okamžite v duchu. „Á, Summersová znova získala prehadzovačku a Chrabromilčania vedení Connorovou opäť útočia.“
Ale to sme už strelili ďalší gól. Teda znova ja. Vydýchla som si a trochu som sa uvoľnila. Už to pôjde, bola som si istá. Po ďalších dvoch útokoch, v ktorých s výraznou asistenciou Siria, v oboch prípadoch, skórovala Nella a znova ja, som preletela k Nella a vymenila som sa s ňou späť na krídlo. Komentátor oduševnilo vyhlasoval niečo o dokonalej stratégii výmen Chrabromilských triafačov, videla som ako vtedy James prevracia očami. Keď letel okolo mňa, naznačil, či mi šibe. Neznášal, keď sme sa počas zápasu vymieňali z rozostavenia, do ktorého nás on postavil. Ukázala som mu, že má hľadať strelu a nestarať sa, a prihrala som Siriovi na ďalší gól.
Potom to už išlo ako po masle. Zinkasovali sme ešte ďalšie tri góly a dali sme ešte štyri a potom už James chytil zlatú strelu a zápas skončil.
„Potter chytil zlatá strelu a zápas sa končí so skóre 380:60!“ reval komentátor. „Famózny výkon Chrabromilských hráčov, o ktorom sa nám pri prvom zápase ani nesnívalo! Skladám vám poklonu Chrabromil! Takéto skóre nikto nečakal!“
„Hlavne už zmĺkni,“ poradil mu Erick, keď sme všetci vo veľkom objatí zosadali na zem.
„Kto bol ten kretén, čo to komentoval?“ spýtal sa Ian v šatniach.
„Opýtaj sa v klubovni, niekto to bude vedieť,“ poradil mu vyškerený Max. Všetci sme mali povznesenú náladu.
„Dobre, kašlite na komentátora. Boli ste úžasní! Vyhrali sme o 320 bodov. Ak všetky ostatné zápasy neprehráme, máme pohár v kapse! Gratulujem! Boli ste proste super,“ vydýchol James na záver. Bolo na ňom vidieť ako sa takmer roztápa od radosti.
Do šatne vleteli Lilly, Mel a Remus. Lilly pobozkala Jamesa, načo sa ozval obdivný piskot a potom sa všetci traja prekrikovali, keď nás chválili.
„V klubovni sa už chystá oslava,“ povedal Remus, keď bolo chvíľu ticho.
„Sakra, ja som vedel, že to takto dopadne,“ zanadával James a Sirius pretočil očami. Dobre vedel o čom jeho kamarát rozpráva. „Rem, choď tam a nejako to utíš. Vieš, ako sme sa dohodli,“ povedal akože diskrétne a mrkol na Rema.
„No jasné,“ pretočil očami pre zmenu Remus. „Mel, Lills, idete so mnou?“ spýtal sa.
„Jasné, čo by sme tu robili,“ odpovedala Melanie.
„Ja počkám Jamesa,“ namietla Lilly.
„Dobre,“ prikývol Remus. „Uvidíme sa v klubovni,“ povedal, akoby nič. Obdivujem ten jeho neustáli pokoj.
„Tak fajn! Chalani do spŕch!“ zavelil James s úsmevom.
„Čo?“ zvolali sme s Nellou naraz.
„No čo?“ pokrčil ramenami James. „Ja aj Max máme naponáhlo,“ pripomenul nenápadne. Sirius opäť pretáčal očami.
„Jasné, len aby sa z toho nestal zvyk,“ povedala Nella otrávene a sadla si na lavičku.
Chalani zaliezli do spŕch. Prisadla som si k Nelle a Lilly si k nej sadla z druhej strany. Okamžite zo mňa začali ťahať, čo mám pre Siria tak, ako vždy keď mali možnosť. Ja som ako vždy neodpovedala. Aj tak sa to dnes večer dozvedia.
„Tak, dievčatá, môžete ísť,“ povedal nám James, keď vyšli zo spŕch.
„Vďaka, Potter,“ zavrčala Nella.
„Zlato, idem do klubovne, dobre? Prídeš s Charlie?“ spýtal sa jej Max.
„A mám na výber?“ pohoršila sa naoko Nella.
„Nemáš,“ usmial sa môj braček.
Nella zmizla v kúpeľni. Chalani sa prezliekli a spolu s Lilly odišli. Ja som sa hrabala v skrinke, kde som sa pokúšala nájsť sprchový gél, ktorý som tam hodila pred zápasom.
„Miláčik?“ oslovil ma Sirius.
„Hmm?“ zavrnela som s hlavou v skrinke.
„Počkám ťa tu,“ oznámil mi. „Nepôjdeš po hrade sama.“
„Neboj sa o mňa,“ zamrmlala som.
Pristúpil ku mne a od chrbta ma objal. „Vždy sa o teba budem báť,“ pošepkal mi.
„Ja viem,“ prikývla som a nadšene som vytiahla hľadaný sprcháč. „Idem do tej sprchy,“ oznámila som mu a chcela som sa mu vykrútiť. Nepustil ma.
„A keby som sa pridal?“ navrhol.
„Sex až po osemnástke,“ odpovedala som mu nevinne s úsmevom.
„Tak, to už nepôjde,“ pripomenul mi.
Už nejaký čas som z neho chvíľami cítila, že ma naozaj chce a potrebuje. Aj táto chvíľka k nim patrila. Nebolo jednoduché ho odmietnuť.
„Ešte nie,“ šepla som úprimne tak, ako vždy, keď som si bola istá, že sa naše hranie už blíži k tomuto. Vedela som, že on zatvorí oči a potichučky si povzdychne, už som túto reakciu párkrát videla. A naozaj som ucítila na ramene jeho výdych. „Dnes ešte nie,“ potvrdila som jemu aj sebe.
„Ja viem,“ vydýchol trochu ublížene, ale jemnulinko ma pobozkal na rameno, z ktorého mi stiahol habit. „Dnes ešte nie,“ zopakoval a pustil ma, aby som mohla ísť do sprchy.
Sirius ma odprevadil do klubovne a bez slova zmizol v chlapčenských spálňach. Že by som mu tento raz tým odmietnutím naozaj ublížila? Spýtala som sa sama seba. No, nič. Zistím to na oslave, sľúbila som si a vybehla som do svojej spálne.
Všetko som už mala pripravené na posteli. Zobrala som kôpku oblečenia a zatvorila som sa v kúpeľni.
James prvýkrát plánoval niečo presne na čas. Oslava začne o šiestej. Je trištvrte na päť. Chcela som mať pre istotu náskok, no nakoniec zápas nebol taký krátky ako som čakala, keď vezmem do úvahy, že začal o pol tretej a teraz dúfam, že sa stihnem pripraviť aspoň do pol siedmej. Aspoň, že už som osprchovaná.
Umyla som si zuby a pritom som si spomenula, ako dnes ráno vešal James na nástenku oznam, že večer o šiestej je večierok na počesť Siriových sedemnástych narodenín a tiež víťazstva v metlobale. Ale pretože je to hlavne oslava majú byť všetci, kto chcú prísť, primerane oblečení. Keď sa ho decká pýtali ako, odpovedal, že nechce vidieť habity a ani nič otrhané. A nezabudol s úsmevom dodať, že dievčatá majú mať šaty.
Ach, James. Jeho nezmení ani Lilly, pomyslela som si, keď som si obliekala miniatúrnu čiernu spodnú bielizeň. Keby ma v tomto videli baby, hneď by si začali robiť srandu, že som Siriovi vybrala pekný narodeninový darček. Keby ma videl on, už by mu nezabránil ani sám Voldemort, aby sa na mňa nevrhol. Natiahla som si podväzkové pančuchy a modlila som sa, aby som ich neroztrhla.
A teraz vlasy. Čo s tými? To som ráno nedomyslela. Nedošlo mi, že mi v sprche po zápase zvlhnú. Otvorila som dvere a zakričala som do izby: „Lilly! Potrebujem pomôcť.“
O pár sekúnd Lilly vtrhla do kúpeľne, tiež len v tmavozelenej spodnej bielizni. A nebudem nikoho klamať, keď poviem, že jej bola rovnako odvážna ako moja.
„Nebudem sa pýtať ani mať blbé poznámky, keď ich nebudeš mať ani ty,“ povedala som jej ihneď a poukázala som na niekoľko kúskov látky, ktoré nás obe sťažka zakrývali. Lilly prikývla. „Potrebujem spraviť vlasy,“ povedala som prosebne.
„Chceš ich vypnúť?“ spýtala sa ma.
„Neviem.“
„Aké máš šaty?“
Ukázala som na šaty na vešiaku. „Už si ich na mne videla, vtedy na tom rodinnom večierku v lete,“ pripomenula som jej.
„Vtedy si mala vlasy vypnuté. Vyzeralo to so šatami dobre.“
Prikývla som. „Tak vypnúť,“ súhlasila som. „Ale...“
„Do niečoho jednoduchého, čo sa ľahko uvoľňuje,“ dokončila za mňa. „Pochopila som,“ usmiala sa.
„Predpokladám, že ty budeš mať vlasy rozpustené,“ poznamenala som, keď mi začala prečesávať hnedú hrivu. Lills s úškrnom prikývla. „Pochopila som,“ zopakovala som sprisahanecky.
Lilly mi rozdelila a povypínala vlasy ako potrebovala a potom ich začala prútikom natáčať do prsteňov. Keď som mala vlasy ako anjelik, znova mi ich rozčesala a začala ich vypínať. Spanikárila som. Myslela som, že vie, že chcem, aby sa to dalo ľahko rozpustiť. Nakoniec si ale vystačila s piatimi pinetkami a jednou sponou.
„Rada by som vedela, ako dlho nám bude trvať, než sa pripravíme na ples?“ utrúsila som.
„Veľmi dlho,“ prikývla Lilly. „No, na jeho narodeniny musíš tiež vyzerať úžasne. Som rada, že to James spravil takto. Bude to prvý večierok na úrovni v Chrabromilskej klubovni od chvíle, čo som sem prišla.“
Usmiala som sa. „Ale no pozri, koľko s tým máme roboty,“ pripomenula som jej.
„To zvládame,“ namietla a ešte raz mi prestriekala vlasy lakom. „A je to. Čo povieš?“ spýtala sa.
Prezrela som sa v zrkadle. Na hlave som mala jednoduchý drdol. Žiadne kučierky ani nič podobné, len trochu strapatý spustený drdol. Páčilo sa mi to. Vyzeralo to tak bezstarostne... ležérne.
„Ďakujem, Lilly, vyzerá to super,“ usmiala som sa na ňu v zrkadle.
„Nie je začo. Idem sa obliecť,“ oznámila mi a vyšla z kúpeľne.
Mrkla som na hodinky a zistila som, že do šiestej už mám len pol hodiny. Obliekla som si čierne šaty. A pustila som sa do make-upu. Jaj, začínam sa toho plesu báť, keď si predstavím, že to bude ešte viac obliekania, česania a maľovania ako teraz.
Za päť šesť som, bola namaľovaná. Vyšla som z kúpeľne. Baby sa tlačili pred zrkadlom v izbe.
„Jedna môže ísť do kúpeľne a jednej môžem pomôcť,“ oznámila som im.
Nella sa vrhla do kúpeľne a Lilly mi podala paletku zelených tieňov na oči. Posadila sa na posteľ a pokojne sa nechala namaľovať. O ďalšiu štvrť hodinku sme boli všetky tri hotové. Ja v čiernych šatách s vypnutými vlasmi a ľahkým tieňovým make-upom. Lilly v tmavej zelenej, v ktorej vyzerala úžasne. Akoby pred nami stála kráľovná Slizolinu, napadlo mi, pri pomyslení ako neuveriteľne jej tá zelená svedčí. Melanie v modrých šatách s bielymi kvetmi vyzerala ako nebeská lúka. A Nella mala žlté šaty a čierne vlasy, ako vždy, strapaté. Pasovalo jej to, vyzerala ako šidlo, ktorým v skutočnosti je.
„Mám pocit, že už teraz ideme na ples,“ posťažovala si Nell. „Ja to Potterovi ešte vytmavím.“ Lilly a ja sme sa zasmiali.
Do izby vošli Lutherová a Lairová. Lairová mala cukríkovo ružové šaty a Lutherová bledomodré. Obe vyzerali ako pestré cukríky. Aj keď treba uznať, že Lutherovej tá modrá pasovala k blond vlasom a modrým očiam. Prestaň žiarliť! prikázala som si, keď som si uvedomila, že premýšľam nad tým, či náhodou predsa len nemá šancu mi Siria zviesť.
„Pomýlili ste si párty,“ povedala im Lilly.„Maškarné plesy bývajú až vo februári. Ale to prezlečenie za cukríky vám veľmi nevyšlo. Ešte by som na ňom zapracovala.“
Všetky sme sa rozosmiali a vyšli sme na schody skôr, ako stihli zareagovať. Jedna po druhej sme vyšli z dievčenského internátu. James, Remus a Max nenachádzali slov. Ja som išla posledná. Keď ma Sirius zazrel zastal v polovici kroku cestou k chalanom. Prezrel si ma a potom sa mu na perách objavil dokonalý úsmev. Dokončil ten kúsok cesty, ktorý mu k nám chýbal a chytil ma za ruku.
„Si nádherná,“ povedal. „Nedokážem sa vynadívať. Proste dokonalá bytosť.“
Cítila som, že sa červenám, čo sa mne často nestávalo. Pobozkala som ho a potom som sa kúsok odtiahla.
„Idem ti pre niečo na pitie,“ oznámil mi a odišiel. Stále bol hlavou otočený ku mne, a tak takmer zramoval niekoľko štvrtáčok. Tie z toho boli nadšené. A ja som sa pobavene smiala.
„A to ťa ešte nevidel na plese,“ povedala mi Lilly. „Bude si zbierať oči po podlahe,“ usmiala sa. Potom sa jej úsmev zmenil v škodoradostný. „Ale to bude aj dnes večer však?“ spýtala sa. „To je tvoj narodeninový darček.“
Len som sa na ňu usmiala.
peknéééééééé :) :) :)
(Dominika :P, 6. 1. 2011 2:11)