História Dobrovoľného hasičského zboru Začiatky hasičského spolku v obci sa viažu k roku 1877, kedy Nižné a Vyšné Ružbachy vytvorili pobočky Dobrovoľného hasičského spolku v Podolínci, kam chodili na pravidelné hasičské cvičenia. V roku 1878 obec získala prvú ručnú striekačku, ktorá fungovala tak, že voda sa do nej musela nalievať. Novozaložený spolok sa stretával so značnými ťažkosťami, najma s nepochopením a neochotou občanov, ale aj samotných členov. Nedoceňoval sa význam organizovanej a modernizovanej ochrany majetku pred požiarmi. Spolok zápasil s nedostatočným finančným a materiálovým vybavením. Zmenu k lepšiemu badať až v roku 1911 pri likvidácii požiaru u miestnej krčmárky. Požiar vznikol od sviečky a bol zlikvidovaný za pomoci miestnych občanov. V roku 1914 vznikol požiar od blesku a zhorelo pri ňom šesť usadlostí. Bol to rozsiahly požiar a vyznamenalo sa pri ňom dobre organizované hasičské družstvo na čele s jeho mladým veliteľom Jánom Litvinom. V rokoch 1914 - 1918 bol veliteľom hasičov Ján Roman. Po jehoo odchode nastal v požiarnej ochrane v obci citeľný útlm až do roku 1923, keď bol za veliteľa dobrovoľného hasičského spolku zvolený Ján Valigurský, ktorý túto funkciu zastával až do roku 1932. V tomto roku si obec zakúpila motorovú striekačku zn. Flander a doplnila sa výstroj a výzbroj. Vďaka dobrému technickému vybaveniu sa miestny požiarny zbor účinne podieľal na likvidácii požiaru a zachraňovaní majetku aj v okolitých obciach. Táto technika slúžila obecnému spolku až do roku 1950. V roku 1952 dostala obec od ONV v Starej Ľubovni novú motorovú striekačku PS 16. Požiare v obci Najvačšie neštasie postihlo obec 16.júla 1940. V ten deň ľahlo popolom aj pre nedostatok vody a vhodnej techniky spolu 30 domov a hospodárskych dvorov. Nebyť pomoci ďalších požiarnych zborov z iných obcí bola by vyhorela celá obec. Ďalšie požiare boli menšieho rozsahu. V roku 1949 horela stodola, v roku 1964 opať horela stodola, ktorá patrila obecnej pastierni. Zapálil ju blesk. V roku 1968 tiež zhoreli dve stodoly po zásahu bleskom. V roku 1973 menší požiar drevenej šopy zlikvidovali občania, požiarne družstvo síce prišlo včas, ale zasahovať nemuselo. V roku 1978 znova horela stodola a roku 1979 v katastrálnom území obce zhorelo motorové vozidlo, ktoré prepravovalo ľan do Tatraľanu v Kežmarku. V roku 1984 zhorel včelín na farskom dvore a v roku 1994 zhorela skládka dreva v hone Krumľov. Roku 2001 horelo u Jakuba Kostrišáka, príčina požiaru sa nezistila. Ďalším požiarom v obci bol požiar stodoly v záhrade Mariána Bizuba. Ľudia sa domnievajú, že tento požiar bol založený úmyslene. V lete roku 2009 zhorela stodola v súbore stodol v časti Virheľ. Veľmi nebezpečným požiarom v decembri roku 2009 bola zachvátená kotolňa rodinného domu. Hustý dym zranil dve malé deti, ktoré sa nachádzali v hornej časti domu. O rozvoj požiarnictva v obci sa najviac zaslúžili prvý veliteľ Ján Litvin a jeho nástupcovia Andrej Roman, Ján Valigurský, ďalší Ján Valigurský, Anton Valigurský, Andrej Litvin, Štefan Roman, Jozef Kovaľ. Niektorí z nich sa vo funkcii objavili viackrát, niektoré mená sa nám nepodarilo získať. V poslednom období sa opakovane striedali vo funkciách veliteľov Ján Kupecký, Anton Duračinský, Jozef Kubis,posledný je Ján Bičuš.