V minulosti to boli čarodejnice, dnes by sme týmto pojmom mohli označiť veštice alebo babky bylinkárky.
Pred niekoľkými storočiami bolo sväté to, čo povedala alebo urobila cirkev. Jednoducho cirkev bola neomylná. Ten, kto sa proti nej postavil, bol jej nepriateľom a podpísal si trest smrti. Väčšinou bol vyhlásený za vlastizradcu alebo kacíra a bol odsúdený na smrť buď upálením, obesením, popravením...
Prvou upálenou bosorkou v Bratislave bola Agatha Tooth Borlobaschin, ktorá zhorela pred viac než 400 rokmi. Popravili ju 24. mája 1602 na hranici postavenej pred Michalskou bránou. V jej kacírskom rozsudku sa dá dozvedieť, že vedela začarovať mäso z dobytka tak, že spôsobila úpadok mäsiarstva a následnú chorobu mäsiara. Alebo zašila ihlou a vlasom oko žabe, čím spôsobila oslepnutie inej žene. Inému ževraj odtrhla nohu za živa, alebo začarovala kosti nedonosenému dieťaťu. Agatha sa samozrejme priznala, že spolupracuje s diablom a ako správna bosorka lieta na metle v povetrí, ale nie dobrovoľne. Kat ju mučil, naťahoval na škripec alebo jej mliaždil prsty za účelom priaznania sa.
Druhou bosorkou bola Alžbeta Magysányiová. Obvinili ju najmä so spávania z diablom, ale to nestačilo. Za jej hriechy určili ešte moc pracovať s vetrom a mrazom, čím zničila Bratislavčanom úrodu ovocia.
Vtedajší kráľ Rudolf Habsburský pritom mal sám záľubu v alchýmii, astrológií. Kráľ mal svoje sídlo v Prahe a staral sa o dôležitejšie veci, ako o Bratislavské bosorky. Určite keby vedel o týchto najrôznejšich súdoch, azda by nemuseli skončiť bosorky na hranici.
Od roku 1602 bolo vynesených až 400 rozsudkov za bosoráctvo. Popravy boli medzi ľudom obľúbené predstavenia. Diváci v deň popravy nemuseli pracovať, hostince boli plné ľudí a mesto hýrilo zvláštnou veselou ľudovou zábavou.
Až v roku 1784 kráľ Jozef II. vydal zákaz podriadeným hierarchiám zaoberať sa bosoráctvom a odvtedy sú bosorky dlhodobo chránené.