Referendum by mohlo zablokovať zrušenie poslaneckej imunity na dobu troch rokov!
Na bilboardoch SaS sľubujú referendom "zobrať poslancom imunitu." Skutočnosť je však práve opačná. V teoretickom prípade úspešného referenda by toto mohlo zrušenie referenda len zablokovať! SaS totiž dala do referenda len priestupkovú imunitu. A tá je im dnes už v podstate ukradnutá. SaS si urobilo začiatkom augusta anketu na stránke Sloboda a Solidarita s viac ako 80 tisíc členmi a 98% prevažne voličov SaS si praje úplné zrušenie imunity alebo zrušenie s výnimkou výrokov v parlamente, tak ako to má koalícia vo vládnom programe. SaS si do svojej ankety nielenže nedalo možnosť zrušenia len priestupkovej imunity, ale táto možnosť nikomu z 80 tisíc ľudí, ani z tých pár tisíc, ktorí sa do ankety aj aktívne zapojili, alebo ju komentovali nechýba! Teda priaznivci SaS teda buď nevedia, o čom je ich referendum alebo je pre nich táto otázka už o ničom, keďže vládna koalícia nasadila silnejší kaliber. Aj poslanec Igor Matovič napísal na Facebooku: „Nie je dobre v ľuďoch povzbudzovať falošný pocit, že referendom sa poslancom zruší imunita. Referendum rieši len jej menej podstatnú časť - priestupkovú imunitu, tú závažnejšiu - trestnoprávnu - vôbec, bohužiaľ, nerieši.“
Prinajmenej 90% ľudí z tých, ktorí majú akú - takú predstavu o tom, o čom je poslanecká imunita, chápe zrušenie tejto imunity aj na korupciu, krádeže, zneužívanie právomoci verejného činiteľa a iné trestné činy. Z tohto hľadiska je bilboard... zavádzajúci. Na hranici klamstva. Pokúša sa lákať na referendum tým, o čom referendum nie je!
Ďaľším stupídnym klamstvom je kampaň s podnapitým bývalým poslancom Jánom Cuperom z r. 2005. Predsa hneď v roku bola novelizovaná ústava, čím sa umožnilo prejednať priestupok poslanca, ktorý riadi motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. V roku 2009 bol potom tento priestupok predefinovaný aj na odmietnutie fúkania do detekčnej trubičky a neumožnenie odberu krvi. To, že podvodu SaS naletí drvivá väčšina občanov dokazujú aj povrchní novinári, ktorí tento podvod neodhalili, tak aj reakcie čitateľov, konkrétne SME a Pravdy. Kým Igor Matovič podvod SaS eufemisticky zmierňuje slovami, keď píše o „povzbudzovaní falošného pocitu,“ tak tretí najvýznamnejší ústavný činiteľ Richard Sulík otvorene klame, keď píše: „Milí občania, keď teraz neprídete k referendu, tak sa už nikdy nesťažujte, že poslanci jazdia opití.“
Okrem toho, hoci je takmer vylúčená platnosť referenda, teoreticky, ak by bolo platné, s najväčšou pravdepodobnosťou by len spôsobilo zablokovanie rokovania o imunite v parlamente. Predsa čl. 99, ods. 1 hovorí, že "Výsledok referenda môže NR SR zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti!!! Skús niekto povedať, že priestupková imunita a imunita voči stíhaniu za trestné činy sú dve rôzne veci. A potom si poriadne pozri ústavu. Aj o priestupkoch, aj o trestných činoch hovorí nielen jeden a ten istý článok 78, ale aj jeden a ten istý a žiadny iný odsek 3.
TAKŽE, AK NIEKOMU SKUTOČNE ZÁLEŹÍ NA ZRUŠENÍ IMUNITY AJ NA TRESTNÉ ČINY, REFERENDA SA ZÚČASTNIŤ NEMÔŽE!!!
Poslanec Jozef Jofo Viskupic reagoval na FB: „Ak Vas nazor opriete o jeden jediny pravny nazor, bude mat vahu. Pravny nazor, ktorym disponujem ja, je v rovine presne opacnej, a to, ze ak referendum v oblasti priestupkovej imunity prejde, parlament by nemal!! rokovat o priestupkovej imunite tri roky, a to v zmysle jej zachovania ak plebiscit schvali jej zrusenie. Trestnopravny rozmer imunity nie je obsahom referenda (co vravite aj Vy sam), takze o nej parlament rokovat moze a bude.
To, ze vyzyvate na neucast v referende je teda obciansky nezodpovedne a pravne neopravnene...“
Odpovedal som mu: „Jozef, pokúšate sa obhajovať neobhajiteľné. Ak by referendum bolo zázrakom platné, podľa Vám naklonených ústavných právnikov by niekto v kancelárii NR SR alebo v legislatívnom odbore mal pripraviť patričnú novelu ústavy a tiež odstránenie §...9 z priestupkového zákona. Napokon by mal predsedajuci schôdze parlamentu predložiť návrhy parlamentu a povedať, že o tých návrhoch sa nediskutuje a hlasovať musia všetci povinne za. Novela ústavy by mohla byť v tom znení, že v čl. 78, ods. 3 by veta, resp. časť prvej vety za bodkočiarkou: "možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon" sa zmení na vetu: "možno však prejednať priestupky." Poslancami, resp. referendom dôjde teda k zmene odseku 3, čl. 78 ústavy.
A teraz vystúpte a povedzte, že chcete zmeniť rozhodnutie prijaté v referende a zmenený odsek 3 chcete zrušiť celý! Keď predsa ústava hovorí jasne, že "Výsledok referenda môže NR SR zmeniť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.
Jozef Jofo Viskupic, poslanec NR SR si zobral na pomoc praktikanta advokátskej akncelárie a jeho stanovisko nazval: „Kvalifikovany pravny nazor:“
Otázka:
„V plánovanom referende 18. septembra budeme hlasovať o zrušení priestupkovej imunity poslancov. V prípade že by sa v úspešnom referende vyslovili občania súhlasne v tejto otázke, bola by naša následná iniciatíva rozšíriť zrušenie imunity aj na trestnoprávnu rovinu vedená čl. 99 Ústavy a teda 3 roky by nebolo možné ju uplatniť?“
Odpoved (Miroslav Kaduc):
„V prvom rade musim upozornit, ze ide o otazku velmi teoreticku, kedze zo samotnej Ustavy nie je jasne ake ucinky bude mat uspesne referendum.
Vysledok referenda nemozno stotoznit so zakonom. Podla mojho nazoru, kedze ide o priame rozhodovanie obcanom, NR SR ma legitimnu povinnost volu obcanov respektovat a upravit pravny poriadok tak, ako si obcania "ziadaju".
Podla mojho nazoru je mozne na Vasu otazku odpovedat tak, ze Vasa
(nasledna) iniciativa tykajuca sa zrusenia trestnopravnej imunity nebude v rozpore s (akymkolvek) vysledkom referenda.
Odovodnenie:
Konkretne ide o referendovu otazku c. 2: "Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?"
Spravne ste pochopili, ze vysledok referenda mozno zmenit alebo zrusit, pricom tuto zmenu je mozne urobit ustavnym zakonom, t.j. 3/5 vacsinou, a to vsetko az po uplynuti troch rokov od ucinnosti vysledku.
Tu je kritickym slovne spojenie "zmenit alebo zrusit vysledok referenda". Ak budeme toto ustanovenie interpretovat siroko (extenzivne), najma v otazke "vysledku referenda", sposobi to, ze vysledkom nemusi byt len vyhlasenie referenda, ale aj zmena zakona. Ak pripustime tento vyklad, co je pre nasu situaciu vhodne, potom v tomto pripade bude zasadnou otazkou, ci v pripade, ak bude referendum uspesne, ci sa bude vysledok dotykat aj trestnopravnej imunity, o ktorej hovorite.
Predmetna referendova otazka ma za ciel zmenu zakona - podla sucasnej pravnej upravy konkretne zmenu zakona c. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Toto vychadza jednak zo znenie navrhovanej otazky, a tiez (nepriamo) z clanku 78 ods. 3 Ústavy prva veta za bodkociarkou, kde sa hovori: "...; možno však prejednať priestupok, o ktorom ustanovoví zákon." V zakone o priestupkoch sa novelami z roku 2006 upravila priestupokova imunita tak, ze je mozne "...prejednat konanie poslanca NR SR, ktore je priestupkom spachanym porusenim zakazu pozivat alkoholicke napoje alebo ine navykove latky pri vykonavani cinnosti, pri ktorej by mohlo dojst k ohrozeniu zivota, zdravia alebo poskodeniu majetku". Toto zabezpecuje moznost prejednavat priestupky poslancov, ak si vypiju napr. pocas jazdy autom..
Ak sa vratime k zneniu referendovej otazky a k jej ucelu, je vysoko pravdepodobne, ze v pripade uspesnosti referendovej otazky c. 2, by sa mal priestupkovy zakon zmenit tak, ze sa vyhodi, pripadne upravi zaver vety, o ktorej pisem tak, ze bude zniest napr.: "...prejednat konanie poslanca NR SR, ktore je priestupkom." Pricom Ustavu v tomto pripade menit nebude treba.
Trestnopravna imunita a tiez trestnopravnu indemnitu vznika a zanika ex contitutione, t.j. priamo a explicitne z Ustavy. To znamena, v pripade Vasej iniciativy bude treba menit samotnu Ustavu.
Vzhladom na uvedenu tezu, ze zasadnou je otazka, ci sa Vasa nasledna iniciativa bude mat dosah, resp. vplyv na vysledok referenda (ktorym by mala byt v pripade jeho uspesnosti v konecnom dosledku zmena zakona o priestupkoch), a tiez na vyssie uvedene skutocnosti konkretne, ze Vasa iniciativa musi nevyhnutne smerovat k zmene Ustavy, mozno konstatovat, ze bez ohladu na vysledok referenda, t.j. aj v pripade jeho uspesnosti, mozte iniciovat zrusenie trestnopravnej imunity, pripadne tiez indeminity, a to kedykolvek.“
Jozef Viskupič, pondelok, 6. septembra, 13:21
Námietka:
Miroslav Kaduc sa mýli v konštatovaní, že v prípade obmedzenia imunity, ktorým sa z priestupkovej imunity vyjmú aj všetky ostatné priestupky „ˇUstavu v tomto prípade meniť nebude treba.“
Začiatok odseku 3, čl. 78 ústavy znie:
„Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať ani vziať do väzby; MOŽNO VŠAK PREJEDNAŤ PRIESTUPOK, O KTOROM TO USTANOVÍ ZÁKON..
Je nespochybniteľné, že účelom poslednej časti vety (za čiarkou) je len to, aby bolo možné zákonom špecifikovať možno (Momentálne ide o jediný – riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu). Cieľom referenda je dosiahnuť, aby bolo možné prejednať všetky priestupky. V prípade úspechu referenda sa záver citovanej vety (zvýraznený) stáva zbytočný. Preto by musel byť z ústavy odstránený. Výsledkom referenda by teda bola aj zmena odseku 3, čl. 78 ústavy.
Následným ďaľším obmedzením poslancov aj ich trestnej imunity by musel byť zrušený celý 3. odsek čl. 78 ústavy. Ďaľšiu zmenu spomenutého odseku, prípadne aj jeho úplné zrušenie však čl. 99, odsek 1 umožňuje až po troch rokoch!
Záverom:
Keby sme hovorili len v termínoch trestná, či trestnoprávna imunita a priestupková imunita, mohli by sme dôjsť k názoru, že ide o dve rôzne veci a k podobnému záveru ako Ing., Mgr. Miroslav Kaduc. Ak sa však spýtame, či aj trestná imunita, aj priestupková imunita je imunita, alebo či aj zrušenie priestupkovej imunity je znížením poslaneckej imunity rovnako ako aj zrušenie trestnej imunity, dôjdeme k opačnému záveru, aj keby sme nemali pri sebe ústavu, aby sme si mohli overiť, že zrušenie jednej aj druhej, alebo oboch imunít naraz si vyžaduje zásah do toho istého odseku ústavy.
Karol Nagy
Komentáre
Prehľad komentárov
Vážený pán Kaduc,
nemyslím, že by môj predchádzajúci názor bol skôr politickým, než právnym. Ale, keď prijmem Váš postoj, že tu ide v značnej miere o politickú otázku, čo naznačujete aj v úvode Vášho kvalifikovaného právneho názoru, ktorý tu... publikoval Jozef Viskupič: ".... kedze zo samotnej Ustavy nie je jasne ake ucinky bude mat uspesne referendum."
Skôr by som však povedal, že tu ide o dva tábory právnikov.
Prvý tábor tvrdí, pokiaľ som to zachytil, že výsledky referenda nie sú právne záväzné a že nemožno poslancov prinútiť za ne hlasovať. Takýto názor zastávajú:
Ivan Gašparovič, Ernest Valko, bývalý predseda federálneho ústavného súdu v Brne a právnici oddelenia ústavného práva na SAV: Eduard Bárány, Jozef Vozár a iní
Názor, že o výsledku úspešného referenda sa nehlasuje alebo ho poslanci musia povinne odhlasovať zastávajú:
Radoslav Procházka, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, Ján Drgonec, bývalý sudca ÚS SR, Mojmir Mamojka a iní.
Ja som Vás pokladal za právneho zástupcu poslanca SaS, preto som odpovedal v tom zmysle, ako si asi aj R. Procházka predstavoval, že by sa malo postupovať v prípade úspešného referenda. Keď som napísal, že v prípade zrušenia imunity na všetky priestupky by sa to muselo zohladniť aj v ústave som teda vôbec nebral do úvahy, tú politickú stránku, či má SaS + jej akí - takí spojenci 90 hlasov alebo nemá. Vychádzal som len z teoretického predpokladu, že vo veci záväznosti má pravdu tábor SaS - Procházka (s ktorým sa nestotožňujem). Nechcem sa púšťať do špekulácií, čo by bolo, keby parlament zmenil len priestupkový zákon, ale nezmenil ústavu. Podľa mňa by jasne musel ÚS SR konštatovať nesúlad ústavy so zákonom, otázne asi je, ako by sa to malo sanovať, či v zákone, alebo v ústave. ÚS SR by tak mohol reagovať na žiadosť posúdenia súladu so zákonom. Či ale existuje nástroj, ktorý by ústavnému súdu umožnil či prikázal rozhodnúť v spore Gašparovič vs. Procházka, o tom som si nie som istý.
Ak má pravdu Ivan Gašparovič (A ja to isté tvrdím a píšem verejne už od roku 1997), POTOM JE ÚPLNE ZBYTOČNÉ KAŽDÉ REFERENDUM!!! Dokonca nemajú pravdu ani tí, ktorí hovoria o predraženom prieskume verejnej mienky, lebo vzhľadom k existencii kvóra 50%, v každom referende, najmä ak je s jednou otázkou, veľká, ale neodhadnuteľná časť tých, ktorí sú proti návrhu (návrhom) v referende referendum jednoducho bojkotujú. Tým, vzorka ľudí hlasujúcich v referende, aj keby ich bolo 2 milióny nemôže byť reperezentatívna.
Preto som sa v mojej námietke voči Vášmu prvnemu názoru zaoberal len teoretickej rovine, že vo veci záväznosti referenda má pravdu SaS - Procházka.
Miroslav Kaduc napísal na FB:
(Admin, 9. 9. 2010 18:13)
Vazeny p. Nagy, uz skor som Vam naznacil, ze nemam zaujem sa miesat do politickych debat, ktore nikam nevedu..
Teraz som si nie isty ci sa ma len pokusate vyprovokovat k debate, alebo uplne "apoliticky", ako ste mi sam povedal, ste vytrhli ...jednu vetu z kontextu.
Samotna cast, kde tvrdim, ze nie je treba menit ustavu, obsahuje slovne spojenia "vysoko pravdepodobne" a "v tomto pripade". Predpokladam, ze Vam, ako scitanemu cloveku, nemusim vysvetlovat co to znamena..
..ak by aj predsa. Ide o cast, kde hypotetizujem nad formou akou bude pripadne uspesne referendu zapracovane do pravneho poriadku SR. Poslanci nebudu musiet zmenit Ustavu, ako hovorite. Toto vsetko, tj. forma bude zalezat na samotnych poslancoch, resp. ako sa k danej otazke postavia. Hadam sa zhodneme, ze bude dolezite aj na to kolko z nich bude mat volu podporit navrh zakona jednej ci druhej strany (stranami mysliach koaliciu a opoziciu). Dobre viete, ze policka kultura na Slovensku je taka, ze opozicia (nech uz ide o lavicu, pravicu, ci stred) sa k vacsine navrhov koalicie, teda ak z tych navrhov nebude mat nejaky prospech, postavi tak, ze akukolvek iniciativu nepodpori (priznavam, ze toto mi je uprimne luto, kedze niektorych opozicnych poslancov povazujem za racionalnych a k ludom orientovanych).
Aby som to skratil. Na zmenu zakona v sucasnosti postacuje koalicia, na zmenu Ustavy je treba aj cast opozicie.. preto je podla mna vysoko pravdeopdobne, ze sa v tomto pripade bude menit skor zakon a nie Ustava.
p. Nagy, suhlasim s Vami v jednej veci, a to ze otazky vykladu a interpretacie zakonov, o to viac Ustavy SR, nie su jednoduche a mozno ich vykladat rozne. Osobne nepoznam pravnika, ktory by v tomto state dokazal nieco tvrdit bez pochybnosti, aj ked len vnutornych a neprejavenych. Aj ked netusim co sledujete, ocenujem Vasu zanietenost..
..ked uz som na Vas reagoval, tak este par (skor ludskych) riadkov k referendu.
Osobne si o referende v podmienkach SR myslim svoje, a domnievam sa, ze pokial:
1. nas spiaci narod nedostatne "lopatou po hlave", alebo
2. sa nezmeni clanok 98 Ustavy, t.j. zmiernia sa podmienky na platnosti vysledkov referenda, alebo
3. obcania nebudu mat povinnost hlasovat, alebo
4. sa kazdy jeden obcan nauci individualnej zodpovednosti,
potom referendum/-a skoncia tak, ako vsetky doteraz (teda az na jedno).
Aj cez moj skepticky nazor sa referenda zucastnim, a tentokrat nevhodim prazdnu obalku ako zvacsa. Niektore navrhy podporim, pretoze ich povazujem za spravne.
Nevadi mi, ze toto referendum uspesne nebude, ved mozno ti co pojdu, budu v buducnosti prikladom inym, a ti zas inym atd... a mozno raz, mozno raz tu bude Svajciarsko, a to nemyslim zivotnu uroven, ale na demokraciu a pocit zodpovednosti, ktory maju voci sebe, svojmu zivotu, svojim blizkym..
S uctivym
mk
Pred 21 hodinami
Vážený pán Kaduc,
(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 9. 9. 2010 18:15)