DZT 8.kapitola skúška
8.kapitola
Skúška
Obrovská hala, mĺkve chodby takto si školu nikto nepredstavuje a to ani vysokú. No čo môžete čakať cez prázdniny? Po takejto škole kráčali tri deti vedené vrátničkou. Otvorila im dvere a oni vstúpili. Privítala ich obrovská prednášková sála s radmi lavíc týčiacimi sa do výšky. V prvom rade sedeli traja muži a jedna žena. – Vy?- začudovane sa opýtal muž.
- Ty sa s nimi poznáš? –pozrela na muža podozrievavo žena.
- Trochu stretli sme sa cestou. Tá dievčina má na svoj vek obdivuhodné znalosti v chorobách. Myslím, že teoretickú časť pri nich môžme vynechať. –
- S tým nesúhlasím, nič v zlom, ale mohli by to byť tvoji známi a tak ich radšej vyskúšam.- jej tvár bola temná akoby do nej vstúpil sám Lucifer.
- O.K. Dúfam že ma nesklamú.-
- Tak začneme. Vyžrebujte si otázky...... Kto ide prvý?-
- Ja povedal Roman.-
- Čítaj.-
- Čo znamená že podám infúziu intravenózne? Pichnem ju do žily-
- Spravíš to ty?-
- Asi hej. –
- S teba bude akože lekár?-
- Hej.-
- Ak máš na lane zavesených ľudí, si vo vzdušnom víre a svieti kontrolka Master. Čo zrobíš? – prečítal otázku Karol.
- No, tak čo spravíš?- nabádal ho jeden z mužov.
- Netuším.- pokrútil hlavou.
- Ako si to predstavuješ, to je základná vec. Čo keď sa to stane.-
- Problém je v tom, že nemám ani šajnu, čo je to master alebo ako vyzerá vzdušný vír.-
- A to chceš pilotovať helikoptéru?- vrieskal muž.
- Nechcem na to máme ju.-
- Aha, pardon. Ty vieš odpovedať?-
- Áno. Pokúsim sa odľahčiť stroj, dostať sa z víru alebo pristáť. Ak nebude možné ani jedno, som nútená odpáliť lano.-
- Skvele myslím, že tuná kolega o vás vravel pravdu. To asi stačí však?-
- Pravdaže pani kolegynka, mám však jeden dodatok k otázke ktorú to dievča zodpovedalo. Pred tým ako to lano odpáliš zvýš výkon.-
- Na to som zabudla.- zahanbila sa Silvia
- Tak a teraz môžeme prejsť k praxi. Slečna pilotka pôjdete prosím vás s pánom pilotom zo žilinského letiska, a vy dvaja ostanete tu.
Roman s Karolom pokračovali v skúšaní všetkých možných situácií od zlomenín chrbtice po karanténne opatrenia.
dztdztdztdztdztdztdztdztdztdztzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtdztdztdztdztdztdztdztdztdzt
- Ja som Gregor Tomka.- predstavil sa pilot
- Ja som Silvia Kastelánová.- zašepkala Silvia
- Tá Silvia?- začudoval sa Gregor
- Aká? –
- No tá čo spravila zo svojou partiou rozruch v Bratislave aj v Bystrici.-
- Vyzerá to tak.-
- Dokonca som o vás počul aj od muža z veže v Poprade. Vraj si sama pilotovala helikoptéru. Je to pravda?
- Uhm.- prikývla Silvia hanblivo.
- Počul som, že ti nešla orientácia v búrke a celkovo si zašla dosť ďaleko.-
- To je fakt, moja chyba.-
- Poď ukážem ti stroj, ktorý vám onedlho bude patriť. Je to unikát, má dva prídavné motory, o 30 cm kratšiu vrtuľu ako v Poprade, vďaka čomu je rýchlejší aj obratnejší jeho váha je vyše dvoch ton. Má zabudovaný elektromagnet, ktorým udrží váhu jednej tony, aj viac no to by som neriskoval. Vnútrajšok je priestrannejší s moderným vybavením. Prístrojová doska je upravená tak aby tam dostali aj osoby pod 145 cm v stene je zabudovaný počítač ktorý okrem iného prekladá hovorovú reč do znakovej, je to vraj pre to, že sa môže stať, že budete mať hluchého pacienta.-
- To vôbec nevyužijem.-
- Prečo?-
- Viem posunkovú reč.-
- Ale čo? Odkiaľ?-
- Moja najstaršia sestra je hluchonemá.-
- To mi je ľúto.-
- Nemusí byť.-
- Mimochodom je tam aj niečo pre teba GPS navigácia.-
- Uf a to akože dokážem ovládať?-
- Neboj sa zaučím ťa.- vošli na letisko. Uprostred pristávacej plochy stála červeno-zlatá helikoptéra. Bol na nej červený kríž a cez celý bok obrovský zlatý nápis DZT.
Vnútrajšok bol z ľahko umývateľnej červenej látky, sedadlá boli zlatohnedé s červenými malými nápismi DZT. Palubná doska bola tiež zlatohnedá. Vzadu boli prístroje v zlatočervených odtieňoch zo symbolom DZT. Boli tam štyri sedadlá. Silvia si na jedno z nich sadla a kochala sa tou nádherou. Všetko sa lesklo a na pohľad bolo mäkulinké.
- Niečo mi tu chýba.-
- Čo také?-
- Napríklad tie oká, laná skoby atd.-
- Sedíš na nich.- Silvia sa postavila a pozorne preskúmal lavicu na ktorej sedela. Prstami narazila na páčku, zatiahla a sedadlo sa otvorilo. V nej bola kvalitná horolezecká a zlaňovacia výstroj, vedľa boli ďalšie dvierka. Silvia ich otvorila a rozosmiala sa. Bola to chladnička dopoly naplnená plechovkami s kofolou a nanukmi. – To je akože čo?- krútila nechápavo hlavou.
- Chladnička na lieky s malou pozornosťou.-
- Aha toto je proste skvelé, všetko tu má svoje miesto. Nič nezavadzia.-
- Ideme hore?- pozrel Gregor na Silviu. Tá k nemu obrátila tvár, jej oči boli ako gombičky, zažiarili v nich hviezdičky. Úplne ako dieťa čo sa teší z novej hračky. Pomyslel si Gregor. – A to akože, môžem?-
- Jastnačka, kedy sa to chceš naučiť. Sadaj na svoje miesto.-
- Dopredu? Pilota?-
- A kde inde, drobec.- Silvia bežala vykonať rozkaz. Sedadlo bolo hebké a Silvia sa doň s požitkom zaborila.- Tak čo, páči sa ti?-
- Hej. No má to jeden háčik?-
- Aký?-
- Som trošku krátka.- povedala detsky piskľavým hláskom a natiahla pred seba nohy. Dostala na zem, ale nie na pedále, podobný problém mala aj s palubnou doskou nad sebou. – Nedá sa to prisunúť? Mala by tam byť páčka.- poradil jej Gregor.
- Je to na doraz. Asi budem musieť podrásť.- mračila sa Silvia.
- Nie nemusíš. Zavolám technikov.-
O pár minút sa pri nich zjavili muž a žena. – V čom je problém?- spýtala sa žena.
- V mojich nohách.- opätovala úsmev Silvia.
- Ou sú trošičku krátke.- žmurkol na ňu muž. – Ako sa voláš?-
- Silvia a vy?-
- Ja som Peter a toto je moja kolegyňa Zuzka. Tykaj nám.-
- Rada.-
- Tak Silvia šup von. Nech to môžeme upraviť. – O malú chvíľu bolo sedadlo upravené a Silvia sa mohla usadiť na svoj trón.- Stačí ti to?-
-Hej.-
- Vidíš dobre, alebo si príliš nízko?-
- Mohlo by to ísť vyššie, teda ak s tým nie je veľa práce.-
- Ale kdeže, na to stačí potiahnuť túto páčku.- povedala Zuzka a zdvihla Silvii sedadlo do potrebnej výšky. – Vďaka.-
- Kedykoľvek, len sa ozvite. A teraz už leťte.- Silvia si nasadila prilbu. V slúchadlách sa ozvalo. – Je to trochu iné ako v Poprade. Zo zeme ju zdvihneš rovnako, len pozor je trochu vratkejšia.-
- Vy ste dobrý, ja neviem aké je to v Poprade mala som iné starosti.- Silvia zapla motory a vzlietla. Chvíľu nevedela udržať rovnováhu, no potom uznala, že je to oveľa ľahšie ako v Poprade, možno to bolo tým, že sa nebála. Gregor na ňu uznanlivo pozrel. - Šikovné dievča.-
- Kam teraz?-
- Preleť ponad Babkov.-
- A to je kde?-
- Čo som tu ja atlas?-
- Ale ako to mám nájsť, keď som o tom v živote nepočula?-
- A na čo tu je asi tak najmodernejšia technika?-
- Aha, už len stačí vedieť ako ju použiť.-
- Všetko, čo potrebuješ, nájdeš na tej malej obrazovke po ľavej ruke.-
- Je tam napísané GPS, to je navigácia. Však?-
- Uhm-
- Obec, stredisko, oblasť mapa....žeby obec?-
- Uhm-
- Zadaj obec.... kde sú písmená?-
- Máš tam gombík open.-
- Tomu sa hovorí technika....Babkov.- Otočte sa , smer juho-juhozápad.
- To je presne opačne ako idem.-
- Ja viem.- rehotal sa Gregor. Cieľ bude dosiahnutý o päť minút.
- Prečo letíme práve do Babkova.-
- Mám tam kamaráta, robí na šrotovisku, sľúbil mi auto.-
- Zošrotované?-
- Hej.- Silvia sa šialene rozrehotala, helikoptéra sa zrazu rútila kolmo k zemi. Silvia vyplašene vrešťala a zakryla si oči. Gregor prudko pritiahol riadiacu páku. – Chceš nás zabiť? Keď sa rútiš k zemi nemôžeš si zakryť oči, však sa v plnej rýchlosti zrútiš.- kričal po nej. Silvia sklopila oči, a potláčala slzy. – Ale no tak, drobček, ja som to tak nemyslel.- pohládzal ju po pleciach Gregor.
- Nemysleli, ale vraveli ste úplnú pravdu.-
- Pouč sa z toho, a už to nerozoberajme.-
- Načo vám je to auto?-
- Aby si sa mala s čím hrať.- Cieľ dosiahnutý.
- Vidíš to auto?-
- Ktoré?-
- To zošrotované s nápisom DZT.-
- No a čo s ním?-
- Zdvihni ho.-
- Ha, ha, ha, to bolo vtipné.-
- Ja som to myslel vážne.-
- Čo ste to vraveli o elektromagnete?- spomenula si Silvia
- No vidíš páli ti to.-
- Občas. Ako ho zapnem?-
- Stlač menu a vyber si s ponuky.-
- GPS, frekvencie, prídavné motory, termo-kamera, nočné videnie, kĺzavý let to je čo?-
- Let pri ktorom ťa nie je počuť, žere trikrát viac.-
- Aha pristátie na vode zasa nič, ťažné lano bieda, á konečne elektromagnet.-
- To ti trvalo.-
- Ja som to na koniec zoznamu nezapísala. Takže...potvrď...no super zasa dlhý zoznam. Vysunúť.....to asi najskôr.- na obrazovke sa zjavil nápis prebieha vysúvanie. A vzápätí zvoľte dĺžku. Silvia postupne pridávala až, kým pod sebou nezbadala lano s magnetom na konci. Lano nastavila tak aby sa magnet dotýkal auta. – A ďalej?-
- Ja žasnem mne trvalo dvakrát dlhšie kým som sa trafil.-
- Mám to brať ako lichôtku?-
- Ak chceš. Teraz zapoj magnet ale ešte predtým zapni prídavné motory, aby ťa tá váha nestiahla k zemi.- Silvia poslúchla a postláčala zopár tlačidiel.- Zdvihni ho.
- Rozkaz.- Silvia navila lano naspäť a dívala sa ako sa auto pomaly zdvíha do vzduchu. Gregorovi zazvonil mobil. Zapojil si ho na nejaký káblik a Silvia počula hlas nejakého muža, bol to Gregorov kamarát zo šrotoviska. – Ak vám to už netreba hoďte to na tú kopu, teda...ak vás to veľmi neobťažuje.-
- To sa musíš spýtať pilotky.-
- Dáš mi ju?-
- Počúva.-
- Zdravým vás slečna, mohol by som vás poprosiť odložiť to na tú kopu áut?-
- Nie som taká stará aby ste mi museli vykať pane a vaše prianie je mi rozkazom.- súhlasila Silvia.- Prečo si ten mobil zapojil na kábel.-
- V tom hluku a cez prilbu by som nič nepočul.-
- Aha, čo ideme robiť teraz?-
- Teraz naviješ to lano a poletíš na Vodnú nádrž Nová Bystrica. Nájdi si to.-
- Nemusím.-
- Ako to?-
- Viem kde to je.-
- Tak leť.- kým leteli Gregor upozorňoval Silviu na niektoré chyby ktoré robí, vysvetlil jej ako sa má vyhýbať vzdušným vírom, ako dokázať ostať na jednom mieste aj v zlom počasí. – A sme tu.-
- Správne našla si to. A teraz tam pristaň.-
- Kde na vode?-
- Áno, presne tam.-
- Mňa trafí.- zaplakala Silvia, no potom sa pustila do práce. Zvolila pristávanie na vode. – Potvrď to až tesne nad vodou.- radil jej Gregor.
- Jasné.- potvrdila a balóny umiestnene na lyžiach helikoptéry sa nafúkli.
- Pekne. Teraz vyfúkni, zapni kĺzavý let a leť do dedinky s názvom Oravská Lesná.-
- Prečo práve tam.-
- Ale....chcem si skočiť domov po nejaké papiere.-
- Vy bývate v Lesnej?-
- Hej, bývam.-
- A mne sa to meno zdalo povedomé.-
- Prečo?-
- Prosím vás pekne, nespomeňte moje meno.- prosíkala zúfalo Silvia
- Ale prečo?-
- To by bolo fakt skvelé, keby všetci vedeli, že som DZT-éčko skôr ako sa ním skutočne stanem.-
- Ale ako by to zistili, veď ťa nepoznajú.-
- Vy nie ste jediný, kto má v Lesnej, trvalý pobyt.-
- Čo vy ste z Lesnej?-
- Hej.- pokrčila plecom Silvia
- O. K. Držím jazyk za zubami.-
- Od dnes, až na veky.- povedala naoko prísne Silvia
- Jasné.-
- Povedzte to.-
- Od dnes až na veky.-
- Tak, kde to teda bývate?-
- Lehotská.-
- Uf z hora to vyzerá úplne inak. Ktorý je to dom.-
- Ten s tou červenou strechou.-
- Vy ste brat Michaely Tomkovej?-
- Ako to vieš.-
- Radšej sa ma nepýtajte.-
- Prosím ťa, už mi nevykaj, veď sme skoro susedia.-
- Fakt len skoro.-
- Pustíš ma dole?- poprosil ju so smiechom.
- Dobre ale ako sa spúšťa lano.-
- Tým končekom na riadiacej páke, ako v Poprade -
- Čo stále všetci majú s tým Popradom, tam som to neskúšala.-
- Aha, keby niečo mám vysielačku. Ahoj.
- Pá.- Silvia pomaly spúšťala lano, keď bol Gregor na zemi ozval sa jej:- Navi si lano aby sa niekde nezachytilo.-
- Rozkaz kapitán.-
- Je to tvoja loď ja som len poručík.- Gregor vošiel do domu. Pri stole sedela jeho mama aj Miška a obedovali. – Gregor!- zvolala začudovane mama – nečakala som ťa.
- Som len na skok. Prišiel som po papiere.-
- Nedáš si aspoň polievku?-
- Nie mami, mám tu odvoz.-
- Však nech ide dnu.- odvetila matka a vybehla von, že ho zavolá. – A kde je?-
- No...vieš ona čaká trochu vyššie.- matka zdvihla hlavu a zavolala na Mišku. –Miška, Miška aha helikoptéra, tvojho brata doviezla helikoptéra.-
- Gregor vezmi ma zo sebou prosím.- modlikala Miška
- Nie Miška, nemôžem na teba dávať pozor.- snažil sa ju Gregor odbiť.
- Ale no tak, budem poslušná, budem robiť len to, čo mi prikážeš. Prosím.- žobronila naďalej. – Ja neviem Miška, nie je to dobrý nápad. Vieš koľko budem musieť zohnať povolení? A ešte mi to musí dovoliť aj tá hore a ona tiež potrebuje viac ako päť súhlasov.- vyratúval Gregor.
- Gregor, prosím.-
- Joj... počkaj chvíľu ešte sa však neteš.- Gregor odišiel kúsok obďaleč. – Drobec?-
- Áno?-
- Môžem zobrať na palubu aj Mišku?-
- Si sa zmagoril? Veď ma pozná.-
- Vytiahneš roletu.-
- Si hrozný ale dobre.-
- Si poklad vieš o tom?-
- Neviem.-
- Spusti mi lano, pôjdem po oko.-
- Rozkaz, ak na to príde, schytáš to ty. Rozumel si?-
- Hej.- Silvia znova spustila lano. Gregor ho zachytil a pripútal sa.
- Gregor kde ideš?- kričala naňho Miška.
- Po niečo, čím ťa dostanem hore, ty zvedavec.- Miška šťastne poskakovala okolo neho, kým Silviu nehodilo vo vzdušnom víre. Gregora to strhlo spolu s ňou a aby nezvalil na zem Mišku objal ju rukami. – Si v poriadku? – pýtal sa Mišky v letku.
- Upokoj to lano.- kričal do vysielačky.
- Tebe sa to hovorí ide búrka a tu hore sú pekelné víry. Tak si láskavo pohni.-
Gregor vyliezol na palubu.- Prepáč, že som kričal, zľakol som sa. –
- Akoby ja nie, spusť roletu a bež po Mišku.- nakázala mu Silvia. Gregor ju poslúchol. Na zemi sa pokúsil Mišku presvedčiť blížiacou búrkou ale tá len krútila hlavou. Čo mal teda robiť, čo sľúbil musel dodržať. Obopäl ju okom a spoločne sa dostali na palubu. Tam jej nasadil slúchadlá.- Miša počúvaj, ak prídu nato, že si tu s nami, vyhodia ma z práce, a to dievča, čo pilotuje nezíska licenciu, rozumieš? –
- Uhm.- horlivo prikyvovala Miška.
- Ak chceš aby ťa nespoznala, použi menič hlasu.-
- Vďaka. Ideme do Žiliny?-
- Áno, v tomto počasí nie je vhodné poletovať hore dole.-
- O.K. Pripútajte sa štartujeme.- povedala Silvia smiešne zmeneným hlasom. Gregor s Miškou sedeli mĺkvo vzadu a Silvii začínalo byť otupno. Po skle začali kvapkať obrovské kvapky. Silvia vletela do nárazového vetra, nebolo to však nič strašné. Len jeden prudší otras, no aj ten stačil, na to aby sa prerušilo ticho. Miška vzadu zvrieskla. Silvia sa tak zľakla, že prehovorila aj bez zapnutia meniča hlasu. –Čo sa stalo?-
- Miška spadla.-
- Ako to myslíš spadla? Kázala som vám pripútať sa!-
- Nepripútal som ju.-
- Tebe preskočilo totálne, ak poviem, že sa máš pripútať, tak to spravíš, je to jasné. Ktosi poučoval o poslúchaní rozkazov a sám ich neposlúcha.- vtedy si Silvia uvedomila, že má normálny hlas a prepla ho. Zasa sa ozval ten smiešny – Miška bolí ťa niečo?- opýtala sa jej jemnejšie.
- Iba som sa trochu poškrabala na ruke.-
-Gregor ako je to trochu.- Gregor Miške vyhrnul rukáv a pozrel sa jej na ranu.
- Mám taký dojem, že trochu dosť. Ja neviem veľmi to krváca.-
- Toto si odpykáš, Gregor. V tej lavici sú masky dones mi jednu a prevezmi to za mňa.- vzdychla Silvia a krútila hlavou. – Som ale hlúpa, že som sa na toto nechala nahovoriť.- mrmlala si popod nos. Gregor jej doniesol kuklu, ktorú si natiahla na tvár.
Premiestnila sa dozadu, z jednej zo záchranárskych tašiek vybrala rukavice a navliekla si ich na ruky. Miška mala na sebe bundu a tú jej Silvia musela rozstrihnúť. Pod ňou sa skrýval dlhý škrabanec. – Nie je to až také zlé, ako z toho ide krvi. Je to len hlbší škrabanec. – skomentovala stav. Ranu prekryla gázou a prilepila. O nedlho pristáli v Žiline. Silvia vystúpila a odpochodovala, len tak bez rozlúčky. Miška za ňou smutne hľadela. – Prečo bola ku mne taká.-
- To nebolo pre teba, bolo to pre mňa. Sľúbil som, že nič nevyvedieš, a namiesto teba som spravil hlúposť ja. Ona má pravdu, ak pilot povie, že sa máme pripútať, má na to dôvod a predpokladá, že sme ho poslúchli. Už sa neraz stalo, že sa pilot kázal pripútať pasažierom a oni neuposlúchli. Nejeden taký odvážlivec sa zabil ale celá zodpovednosť padne na hlavu pilota. Ja som ju učil, že má biť vždy pripútaná, a pri priamom rozkaze som ju neposlúchol.-
- Takže by si sa jej mal ísť ospravedlniť. No prezraď mi ešte jedno. Prečo si mení hlas a schováva tvár.-
- Pretože zatiaľ ľudia nesmú vedieť kto je, a ty ju podľa všetkého poznáš. A teraz poď počkáš pri dvoch technikoch mojich priateľov. A budeš tam poslúchať jasné?-
- Kto je tu ten neposlušný.-
dztdztdztdztdztdztdztdztdztdztzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtdztdztdztdztdztdztdztdztdzt
-Ste najlepšie pripravený, uchádzači o licenciu akých sme doteraz mali. No máte viac naj. Najmladší, najmenej vystresovaný, najmenší atď. Dve tretiny skúšky máte z krku.-
- Ako nás poznám pohoríme na tej poslednej.-
- To nevadí, stačí keď si zapamätáte, čo sa od nás dozviete a mimochodom volal Gregor, to je pilot ktorý skúša Silviu prešla testami no podľa toho ako mi to povedal pre niečo sa naňho naštvala.-
- Silvia a štvať sa? Ten jej musel vyviesť poriadnu hlúposť.-
- Neviem čo v tom je, no mám vás upozorniť na istú Michaelu Tomkovú. Je na letisku.- uzavrela to Magda, žena ktorá skúšala.
- Kam ideme?-
- Na letisko pohrať sa s prístrojmi, teda ak prítomnosť tej Michaely nevadí, vraj ju držia pod zámkou.-
- V tom prípade poďme.-
dztdztdztdztdztdztdztdztdztdztzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtdztdztdztdztdztdztdztdztdzt
- Prepáčte slečna, dajte mi ten fotoaparát, pohyb.- oslovil Mišku Peter.
- Ale ja si chcem len odfotiť tú helikoptéru.- obhajovala sa Miška.
- To je zakázané okamžite mi ho daj.-
- Gregor!! Gregor!!- rozkričala sa Miška. Z jedných dverí vybehol muž so zamaskovaným dievčaťom v pätách. – Čo je Miška?-
- On mi chce zobrať fotoaparát.-
- Len mi nepovedz, že si fotila tú helikoptéru.-
- Hej, doma by mi nik neveril, že som letela.- rozplakala sa. Gregor jej zobral z rúk fotoaparát a vymazal fotky, ktoré nafotila. – Chceš si to skontrolovať?- podával ho Silvii. Silvia pokrútila hlavou a niečo ukázala.- Prepáč, ale ja neviem posunkovú reč.- ospravedlňoval sa Gregor. – Povedala, že ti verí.-
-Ako to ty vieš?-
- Jedna spolužiačka ma to učila. Ona má hluchonemú sestru, a dobre sa tak šepká, keď skúšajú pred tabuľou.-
- Ako sa volá.- Miška nestihla odpovedať, lebo Silvia ho drgla do ruky a ukázala na skupinku prichádzajúcu na letisko. – Miška bež dovnútra. A už nič nefoť.- Miška odišla spolu s technikmi.- Prepáč mi to, čo som vyviedol v helikoptére.-
- Pouč sa z toho a už to nerozoberajme.- zopakovala Silvia vetu, ktorú jej povedal on, keď sa takmer zrútili.- V Lesnej nie je veľa hluchonemých ľudí.-
- Máš pravdu, až jedna.-
- Odčiním to, čo som dnes vyviedol pizzou?- zahanbene sa jej spýtal.
- Syrovo-šunkovou? Vždycky.-
- Tak poďme.- podišiel k neďalekému stánku, a objednal dve syrové. Kým sa pizza piekla, zhováral sa so Silviou. – Peter a Zuzka sú zmluvnými technikmi helikoptéry DZT a všetkých jej zariadení. Ak by ste mali nejaké technické problémy ozvite sa buď mne alebo im. Vždy prídu oni dvaja aj keby ste boli na opačnom konci sveta. Tu máš naše vizitky. Palivo vám vydáva tiež Žilina. Pravdaže ak budete v Košiciach, tiež vám ho vydajú, na to slúži tento preukaz.- podal jej ho a odbehol po pizzu. Silvia si prečítala kartičku.
- Vav, to akože nebudeme nič platiť?-
- Nie, prečo by ste mali, budete zamestnancami štátu.-
- Silvia videla si tú úžasnú helikoptéru?- ozval sa za Silviou Roman.
- Videla aj vyskúšala.- odvetila stroho Silvia –Hej, to je moja pizza.- zvolala vzápätí.
- Aké to bolo.-
- Čo to že si mi ukradol pizzu? To bolo zlé.- dobiedzala Silvia
- Nie to, ten let.-
- Aha, ten bol....skvelý-
- Prešla si tým záťažovým testom?-
- Že sa pýtaš. Veď to bolo primitívne.-
- Silvia?- ozval sa po chvíli ticha Gregor
- No? –
- Od dnes už pre mňa nie si Silvia Kastelánová z Lesnej.-
- A kto teda som?-
- Si SKM8A1-
- Čo že som?-
- Ja neviem, čo to znamená jednoducho je to tvoje heslo.-
- Roman je RKM8A1a Karol ten je LKM8A1. Má vás to ochrániť, zakryť vašu pravú identitu- dodala Magda a odišla preč.
- V akcii sa vždy oslovujte týmito heslami. Mimochodom helikoptéra vám patrí od prvého septembra.-
- To je, už o dva týždne!- smial sa Roman
- Ako to vlastne bude fungovať.- opýtala sa z nenazdajky Silvia
- Čo, ako bude fungovať?-
- Sme školopovinný rok školy o nás nemá nik vedieť, a predsa ak nás zavolajú do akcie, budeme mať neospravedlnené hodiny.-
- Existuje spis z názvom Zákon DZT, podľa neho ste do štrnástich dní od začatia platnosti vašich dokladov musíte vybrať takzvaných ochrancov. Čiže, ľudí ktorý vás majú chrániť. Každý z vás má mať týchto ochrancov: riaditeľa školy, ktorú navštevujete, jedného učiteľa, jedného spolužiaka, príbuzného, pre Silviu pilota a dvoch technikov, no a pre vás lekára a sanitára každému, no a akoby to nestačilo ešte aj policajta. Pravdaže vašimi ochrancami sú, či už chcete alebo nie aj všetci Popradčania. Kto zmluvu o Ochrancoch poruší bude odsúdený na dva roky vezenia bezpodmienečne, za všeobecné ohrozenie.-
- To je zložité a hlavne kruté.- hrozil sa Karol
- To je len kvapka v mori.-
- Jejda, najväčší problém bude s tými spolužiakmi.-
- Ja navrhujem Lukáša- povedal Roman
- Toho som chcel ja, ale prečo nie Bašu- ozval sa Karol
- Zobrali ste mi obe možnosti, ale keď je tak, ak Gregor dovolí, volím si Mišku.-
- Súhlasím, prepáč nám prosím.-
- Povedala som, že to nemienim rozoberať. Čo sa stalo už sa neodstane. Práve ma niečo napadlo, ako nás zavolajú do akcie?-
- Máte doma vysielačku?-
- Nie – odpovedal pohotovo Karol.
- Ale áno, máme.- opravila ho Silvia
- Ako že o tom nevieme?-
- Zakázali mi o tom hovoriť.-
- Zdravím vospolok. Ako to dopadlo.- pozdravil Braňo.
- Záleží od toho, čo chceš.-
- Takže to vyšlo princezná.-
- Ideme? Je mi zima.-
- Bež do auta, je tam vzadu vidíš?-
- Ahoj Gregor.-
- Ahoj SKM8A1.-odzdravil Gregor a hľadel za troma deťmi.
- Dúfam, že veľmi nevystrájali.-
- Oni? Kdeže. Ako dokáže SKM8A1 tak rýchlo odpustiť.-
- Už je raz taká, keby sa dlho hnevala neostal by jej čas byť šťastnou. Ja bežím, lebo mi zdemolujú auto.-
- Počkajte nie ste vy náhodou Braňo?-
- Som.-
- Už chápem prečo povedala, že v Lesnej ju všetci poznajú, to je tá Silvia.-
- Kto ste vy?-
- Tvoj spolužiak Gregor.-
- Zdalo sa mi, že ťa odkiaľsi poznám. Ešte sa stretneme?-
- To si píš, že sa stretneme.- dztdztdztdztdztdztdztdztdztdztzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtdztdztdztdztdztdztdztdztdzt
- Miška v schránke si mala nejakú obálku. Čakáš nejaký list?-
- Nie mami.- povedala Miška a vybrala z obálky papiere. Pozorne sa zadívala, boli to fotky na jednej bola ona a jej brat ako sedia v helikoptére DZT, no a na druhej sa o ňu opierali traja ľudia v maskách. Na opačnej strane bolo napísané: Aj bez nich by ti niekto uveril. Kto? No predsa mi! Dovidenia.