DZT Prológ :D
Poďakovanie.
Ďakujem všetkým ktorý mi poskytli
námety na jednotlivé príbehy,
mojej mamulienke, ockovi, súrodencom,
švagrom a švagrinej, neterkám a synovcom ,
učiteľom, spolužiakom, priateľom
a všetkým vám, ktorý ste ochotný,
vstúpiť so mnou do mojej fantázie,
sveta neskutočných udalostí.........
Dum spiro spero!!!
Kým dýcham dúfam!!!
Na krajinu padá sneh. Jeho hebké kúsky prikrývajú strechy domov. V jednom z nich sedí stará pani s pravnučkou a rozprávajú sa.
- Babi? Prečo som iná ako moji súrodenci, oni vyzerajú úplne inak.
-Neviem zlatko. A ako ťa to napadlo – povedala babka.
-Mama nie je moja mama však?-
-To máš odkiaľ?-
-Včera som našla v skrini list aha – povedalo dievča a podalo babke list.
Milá Ivka
Tak ako rastú deti, rastú aj duchovia. I ja som podrástla aj som sa vydala. Svoju rodinu som opustila, pre to aby som sa vyhla bolesti z jej straty. Verila som, že ak odídem a nikdy viac sa nevrátim, nepocítim bolesť zo straty jej členov. Bola to mylná ilúzia aj v novom živote som sa zaplietla do vecí, ktoré spôsobili smrť niekoho koho som mala rada. Môjho muža.
Láska, to je cit, ktorý som pri svojom odchode nepoznala, nie takú aká je láska k svojim deťom. A práve táto láska ma núti urobiť niečo, čo budem do konca svojho života ľutovať.
To malé nevinné a bezmocné batoľa je moja dcéra Zdenka. Zverujem ti ju s bolesťou srdca akú pocíti len človek, ktorý miluje. Narodila sa 25.12 pred dvoma rokmi v Bratislave. Ak by som si ju nechala nedožila by sa ani len dňa, keď pôjde prvýkrát do školy. Dúfam, že jej dáš dobrý domov a verím, že sa postaráš aby ma nikdy nehľadala, lebo ak ma začne hľadať, nedožije sa ďalších narodenín. Ak by bolo možné neprezradiť jej, že nie je vaša, potešili by ste tým niekoho, koho ste mali radi...dúfam. Mám nepriateľov vo vašom aj v mojom svete, a to takých mocných, že dokážu zničiť všetko čo im bráni zabiť ma.
Sú dni, keď nepomôže plakať. A jeden s tých dní je práve dnes. Na tom prahu, kde si Zdenku našla som nevyronila ani slzičku no počas písania tohto listu som si vyplakala oči.
Ak raz bude chcieť vedieť kto som bola vo vašom svete nech sa spýta tých čo sa vrtia v červenom. Príde čas keď sa s ňou stretnem a vtedy jej všetko vysvetlím. Prečo.......
S láskou niekto kto pozná teba, celú tvoju rodinu a nadovšetko miluje Zdenku
S láskou Duch človek, ktorého v živote nepostretlo len nešťastie.
-Ukázala si ho mame?-
-Nie -
Tak jej zavolám. Povedala milo babka a odišla. crrrrrrrn...crrrn
- Halo tu Iva. Čo je, je niečo Zdenke? -
- Dá sa tak povedať. Našla list.-
- Ou hneď som tam -
- OK-
-Mama o chvíľu príde- povedala babka a usmiala sa na Zdenku
- Aká mama ona sa ku mne nikdy nesprávala ako k ostatným vždy som bola menej cenná. Preto som tak rada chodila k tebe, ty si ma brala za svoju.
- Veď ty si moja.-
-Už som tu miláčik- ozvalo sa za nimi.
-Je to pravda. Ty nie si moja mama?-
-Nie nie som – povedala odmerane Iva
- Kto je teda moja mama?-
- Neviem -
- A čo ten list kto je Duch a tí čo sa vrtia v červenom. -
- Neviem ani netuším. Ten list je napísaný ako jedna veľká hádanka.-
- Musím ísť domov k deťom. Ideš so mnou?-
- Nie ostanem bývať u babičky dovez mi sem veci.
Dni plynuli a sneh na ceste len pribúdal. Priblížil sa deň keď babka chodila na tri hroby. I Zdenka sa s čipernou babičkou vybrala na miestny cintorín. Pred hrobom sa babička potkla a zlomila si nohu.
- Och tie moje staré kosti.- Zažvandrala.
Zdenka už volala doktora. Babka mala otvorenú zlomeninu. Zdenka presne vedela čo robiť akoby jej to niekto napovedal. Niekto v nej.
dztdztdztdztdztdztdztdztdztdztzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtzdtdztdztdztdztdztdztdztdztdzt
Keď sanitka prišla. Sanitár nejako zvláštne kráčal. Akoby mal strach. Jeho krok sa spomaľoval čím bližšie bol k pacientke. Nebol tu už roky.
-Martin pohni si.- ozvalo sa pred ním. Martin pridal no po tvári mu tiekli slzy bolesti.
Presne na tom mieste kde stál jeho kolega ležali traja ľudia ktorý zomreli kvôli nemu a jeho týmu. Zomreli taký mladý. Keď zbadal pacientku ešte viac sa rozplakal a ušiel. Nechcel sa s ňou stretnúť bola to matka jedného s tých detí, bolo to pred osemnástimi rokmi a oni vtedy mali tiež osemnásť.
Babku naložili do sanitky sedel v nej aj Martin, pozrel na ňu a ešte viac sa rozplakal. Ona vzdychla. A on cez slzy zdal, že do sanitky nastupuje dievča.
- Silvia!- zvolal. Dievča na neho udivene pozrelo.
- Nie to nie je ona –ozvalo sa vedľa neho - Ona je mŕtva –
- Viem – odvetil – už 18 rokov.-
Zvyšok cesty boli ticho. Lekár nechápavo hľadel z jedného na druhého tá čo by mala plakať od bolesti sa smiala a ten, čo bol ešte pred chvíľou veselý plakal ako malé dieťa.
Sanitka došla pred nemocnicu všetci vystúpili, babku zobrali na vyšetrenie a Zdenka zrazu ostala sama v budove plnej ľudí. Jej pohľad smeroval na jedno z okien práve tam pristávala helikoptéra, vystúpili z nej traja ľudia v červenom. Zdenku zrazu napadla veta z listu spýtajte sa tých troch čo sa vrtia v červenom. Troch... .červená.... vrtia ozývalo sa jej v ušiach vrtia...vrtuľník. Napadlo ju. Rozbehla sa chodbou o ktorej si myslela, že vedie k helikoptére. Zrazu vrazila do skupiny ľudí.
- Kam tak letíš. –okríkol ju jeden. Bol to Martin. Ten ktorý ich doviezol. Vedľa neho stáli tí traja ktorých videla cez okno.
- Vy ste tí čo sa vrtia v červenom? –
- Čo, či sme?-
- Tí. čo sa vrtia v červenom.-
- A to má byť čo?-
- Neviem, ale ste to vy?
- Nie.- odpovedal jeden. Zdenke vyhŕkli slzy.
- Mýliš sa. Ty si tu vtedy ešte nebol, ale boli krásne časy. keď nás tak volali. –
- Chcem sa ich spýtať, kto je moja mama.-
- Tak to mi nevieme moja.-
- Neviete ani kto je Duch?- Muž zvážnel – Duchovia nie sú tí o ktorých mám chuť hovoriť.-
- Ak viete ,kto je Duch, viete, kto je moja mama. Toto je list ktorý napísala mojej nevlastnej mame.-
Všetci štyria čítali - Duch nemôže byť tvoja mama- odvetil jeden s nich
-Prečo? –
- Lebo keď si sa narodila , duch bol už dva roky mŕtvy.-
- Ste si istý? –
- Hej sme.-
-Ale ak bol duch mŕtvy ako to mohol napísať –
-Neviem ale možno ti pomôže toto.- Povedal jeden a podal jej knihu. Bola dosť ošúchaná. –Celé roky som ju nosil vo vrecku, bola napísaná s denníkov a správ duchov. Mali ju vydať rok po ich smrti ale istý ľudia sa proti tomu postavili.-
Večer sa Zdenka musela znova vrátiť domov. No bolo jej to fuk. Ľahla si do hosťovskej, lebo jej izbu už mala mladšia sestra, otvorila knihu a začítala sa do prvej kapitoly.