Amsterdam 12. - 15.1.2011
Nápad navštíviť toto mesto s jedným z najväčších letísk na svete vznikol pred niekoľkými mesiacmi. Z pôvodne oslovených ľudí nakoniec potvrdili účasť traja - Stanley, Laci a ja. Nuž, zarezervovali sme si letenky z Prahy do Amsterdamu a späť na január. Skúškové obdobie prebiehalo nad očakávania dobre, 10.1.2011 som mal úspešne za sebou štyri skúšky. Eufória, nadšenie, očakávania, vnútorná radosť a predpoklad že prvá letecká akcia v tomto roku bude skutočne stáť za to.
Bolo 12.1.2011, veľmi skoro ráno, niečo po piatej. S jediným batohom, v ktorom som mal naukladané len najpotrebnejšie veci som vykročil ráznym krokom do chladného rána. Bol klasický pracovný deň, autobus do Bratislavy som síce stihol, no pri tradičnej rannej premávke som len tajne dúfal, že budem na Nivách včas. Keď som o siedmej vystúpil, časť vnútornej nervozity opadla, prvá časť cesty dopadla pozitívne. Stretol som sa so Stanom a Lacim, spoločne sme vyhľadali náš autobus Eurolines do Prahy. Skorá ranná linka bola celkom prázdna, preto sa dalo počas cesty oddychovať a podriemavať. Štyri a pol hodinová cesta ubehla prekvapivo rýchlo. Na Florenci nás už čakal Andrej, ktorého som do tohoto momentu poznal iba z IVAO a Facebooku. Bola to výborná príležitosť na osobné spoznanie. Vo štvorke bola zasa cesta o niečo veselšia, pokračovali sme metrom na Dejvickou a z tohoto bodu autobusom na letisko Ruzyne, ktoré som navštívil do tej doby len raz s kolegom Peťom. Na letisku bolo z terasy krásne vidieť na jeden apron. Spozorovali sme Airbus 320 spoločnosti Lufthansa, Airbus 321 Aeroflotu, Antonov 24 a neskôr nás milo prekvapil Airbus 330 spoločnosti Emirates.
Ako čas postupoval, začínala prichádzať únava. Z terasy sme sa presunuli na lavičky, kde sme rozoberali s Andrejom ako letecké, tak aj neletecké témy. Obzvlášť zaujímavé boli rozhovory o tom, ako svet vidia elektrikári :D V tomto momente ma napadlo, že každý sa na svet díva svojimi očami, každý má svoju predstavu. Preto je snáď možné, že ani jedna predstava toho, aké to tu časom bude, nie je správna, lebo časť ľudí vidí budúcnosť tak, časť onak. Spomenul som si aj na ľudí z profesorského zboru mojej bývalej školy. Presne by zapadli do jednej z týchto skupín, ktoré majú pohľad na svet uzavretý, v podstate je to ich svet v ktorom žijú.
S Andrejom sme sa nakoniec museli rozlúčiť, opustili sme ho pred bezpečnostnou kontrolou. Síce trochu tesno, ale stihli sme prísť do našeho východu včas. Napriek tomu sme museli ešte počkať, lebo náš stroj mal mierne meškanie. Asi 10 minút pred plánovaným odletom doroloval na stojánku. Krásny oranžový Airbus 319 Easy Jet. Mysľou sa mi prehnalo množstvo faktov: dnes letím 1. krát Airbusom. Letím 1. krát z Prahy. Letím 1. krát do Amsterdamu. Letím 1. krát s neslovenskou posádkou. Dnes 1. krát nastúpim cez tunel a nie cez schodíky. Moje očakávania sa naplnili, keď nás po krátkom čase vpustili na palubu. Zaujali sme výborné miesta, hneď na ľavom krídle. Laci a Stano sedeli predomnou, ja som sedel pri okienku za nimi. Keď sme sa pohli zo stojánky, lúče slnka už takmer nedopadali na letiskovú plochu. Vzlet z dráhy 24 bol veľmi elegantný, stúpanie mi prišlo v norme, ani prirýchlo, ani pomaly. Preleteli sme prvú vrstvu oblačnosti a na obzore som zahliadol ešte posledné lúče slnka osvetlujúce horizont. Keď sme prestúpali aj druhú vrstvu oblačnosti, mal som pocit, že letíme doslova po oblakoch. Boli snáď len hladinku, dve pod nami. Čím sme boli ďalej od Prahy, tým viac iných lietadiel som cez okienko videl, niekoľkokrát sme prekrížili kondenzačné čiary iných mašín. Slnko za horizontom vytváralo veľmi zaujímavý výjav, aký som ešte nevidel. V čiernej tme žiarila už len malá časť oblohy na horizonte modrou, až bielou farbou. Také úžasné, vzbudzujúce rešpekt, také mrazivé a pritom krásne...
Klesanie som rozoznal rýchlo vďaka vysokej oblačnosti, cez ktorú sme museli prelietať. Z okienka bolo vidieť iba hmlovinu, ktorá bola príležitostne osvetlovaná svetlami našeho stroja. Zem som zbadal už v dosť nízkej výške, pričom ma prekvapilo, že sa stále ženieme rýchlo bez klapiek. Moje dojmy boli však rýchlo napravené, piloti vysunuli klapky a krátko na to aj podvozok. Fúkal nárazový vietor a jemne mrholilo, počas finále nás to trošku hádzalo. Samotné zosadnutie bolo mäkučké, i keď sme sa potom šmýkali zo strany na stranu, keďže dráha bola mokrá. Po opustení sa mi podarilo identifikovať dráhu 18R, ktorá nás privítala. Nasledovalo dlhé rolovanie ku stojánkam. Vystupovali sme po schodíkoch a Laci využil situáciu na rýchlu návštevu kokpitu. Šikovný Laci ;)
Prvý večer sme sa zoznamovali s interiérom terminálu. Prešli sme všetky zaujímavé časti, navštívili sme modelárstvo, vedla ktorého bol kokpit z reálneho lietadla, podvozková noha a motor. Hoci už bola noc, prešli sme sa k rolovacej Q, kde lietadlá rolujú po "nadjazde" nad cestou. Za najzaujímavejší stroj, ktorý sme tu videli v týchto chvíľach, považujem Boeing 747 Singapore Airlines Cargo. Pri pohľade na tento kolos, ktorý spokojne roluje ponad autá, môže človek iba ostať stáť v nemom úžase. Okolo deviatej sme sa rozhodli ísť sa ubytovať. Po rýchlom štúdiu autobusových liniek sme nastúpili na autobus 197. Zaujalo nás, že autobus si sám počítal časy príchodu na nasledujúcu zastávku a myslím, že nám dlho ostane v pamäti aj výraz, ktorý znel pred každou zastávkou. Neviem, ako sa to píše v miestnej reči, ale znelo to približne ako "Frohenhalte". Dobrú náladu tento výraz veľmi posilnil :D
Naša skupinka vystúpila na Museum Plein. Chvíľu trvalo, kým sme našli naše ubytovanie, ale nakoniec to dobre dopadlo. Po ubytovaní sme trávili čas rozprávaním sa v jedálni. Laci si pripravil chutnú sáčkovú polievku, aj keď sa odhodlával dlho na tento odvážny čin v neznámom prostredí. Ja som dojedol čo som mal zbalené z domu a Stanley konal podobne. Hoci sme boli unavení, šli sme spať až okolo polnoci. Po tom, čo som si ľahol, nepamätám sa už na nič. Zaspali sme v priebehu niekoľkých minút.
Ďaľší deň sme pôvodne chceli vstať o siedmej, ale nakoniec sme boli radi, že sme sa o štvrť na deväť dostali na raňajky. Tie boli formou švédskych stolov. Nepamätám sa, kedy som mal také dobré jedlo. Pritom išlo o potraviny, ktoré bežne dostať aj u nás - chlieb, šunka, saláma, maslo, zelenina, jablkový džús a mlieko. Prekvapilo ma, že počas raňajok sa okolo hostí veselo promenáduje mačka, ktorá nemá problém dojedať zvyšky šunky alebo masla. Na jednej strane netradičné, no na strane druhej veľmi zlaté :) Po vynikajúcom jedle, ktoré tvorilo symfóniu chutí v mojich ústach, opustili sme hotel a šli si prezreť mesto. Od Museum Plein sme kráčali po uličkách Amsterdamu, sledovali veľmi pekne zafarbené domy a húfy cyklistov, ktorí tu počtom prevyšovali autá. Po návrate na Museum Plein sme autobusom 197 pokračovali k letisku. Vystúpili sme pri dráhe 27. Medzi množstvom prevádzky sme mali šťastie aj na ťažké kovy - Boeing 777 KLM, Boeing 767 Martinair, Boeing 777 LAN Chile Cargo a MD - 11 Martinair. Napadlo ma, že mať takúto prevádzku na Štefániku, chodím k dráhe ovela častejšie. Stály vietor, nízka oblačnosť a občasný dážď nás nakoniec vyhnal a pešo sme pokračovali k terminálu. Počas cesty sme odsledovali ešte Boeing 747 China Airlines, ktorý sa vzniesol do mohutnej oblačnosti. V termináli sme navštívili vyhliadkovú terasu, na ktorej sme boli až do jej uzavretia o piatej hodine. Terminál ponúkal ešte jednu zaujímavú možnosť. Pod letiskom bola vlaková stanica. Tu sme trávili naše ďaľšie chvíle a sledovali vlaky Intercity, Sprinter a Fyra. Keď sme neboli tu, boli sme pri stánku KLM, kde sme sledovali hlavne letové posádky KLM, ale aj niektorých zamestnancov letiska.
Neskoro v noci sme sa vrátili do hotela, pričom v blízkom obchode sme dokúpili jedlo. Večera prebiehala od desiatej v noci, pričom témou večera bolo prekladanie viet do jazyka anglického. Neviem už, ako nás to napadlo, ale treba uznať, že to bola celkom sranda :) Spať sme šli po polnoci.
Tretí deň našej expedície nás privítalo trochu daždivejšie počasie. Na predpoludňajšom výlete mestom ešte nepršalo, prešli sme popri kanáloch, nakúpili suveníry, bavili sme sa. Cestou na letisko sa žiaľ spustil lejak. Deň sme preto trávili hlavne pri stánku KLM a na vlakovej stanici. Z času na čas sme skúsili navštíviť aj terasu, no v lejaku to bolo problematické a každá fotka si žiadala osušenie fotoaparátu. Túto noc sme už ubytovanie nemali. Na naše šťastie, v noci pršať prestalo, dokonca sa obloha úplne vyjasnila tak, že bolo vidno hviezdy. O polnoci sme opustili terminál a vydali sme sa k rolovacej Q. Od nej sme pokračovali pomaličky k dráhe. Sledovali sme odlietajúce nákladné stroje, okrem iného A - 300 DHL, B - 747 Air China a MD - 11 KLM. Cez scanner sme počuli Air France, ktorý sa snažil o push - back asi 20 minút a napriek tomu som si nevšimol, kedy a či odletel. Ako čas plynul, únava prichádzala na našu posádku. O 02:00 sme sa vybrali na cestu k terminálu. Využili sme autobusovú zastávku a nejako sme sa dostali do zamestnaneckej časti. Tu sme čakali do 03:00, snažili sa driemať. O štvrtej sme už boli naskladaní na stoličkách v jednej z hál terminálu. Na sedenie pohodlné, na spánok absolútne nevhodné. Prečkať do deviatej hodiny rannej bolo dosť náročné.
O deviatej sme sa presunuli na terasu. Tu sme strávili snáď celý deň. Množstvo ranných odletov nám vyrazilo dych, na vlastné oči len pár metrov od nás sa hýbali MD - 11, B - 777, B -747, A - 330 a množstvo menších. Pokiaľ ide o tvorbu fotiek, tento deň viedol. Popoludní sme zahájili proces lúčenia sa s letiskom. Naposledy sme navštívili vlakovú stanicu, stánok KLM, terasu. Po bezpečnostnej kontrole sme sa ocitli vo východe M1. Easy opäť jemne meškal, namiesto 17:55 sme odleteli približne o 18:10. Odlet bol z dráhy 24 a na pravej strane som videl krásne vysvietený Schiphol, ako aj mesto. Počas letu sme zadriemali, veď už to bolo veľmi dlho čo sme nespali. V Prahe sme pristáli na dráhu 24 a Lacimu sa opäť podarilo navštíviť kokpit. Po výstupe nás privítal Jakub, ktorý nás ešte sprevádzal po letisku a do mesta, na Václavské námestie a následne do metra, kde sme sa rozlúčili. Na autobusovej stanici sme chytili druhý dych, Stano rozprával príhody z tréningu palubného personálu a ja s Lacim sme pozorne počúvali. O 23:30 sme už sedeli v autobuse Orangeways. Odchod bol trochu s meškaním, ale nakoniec po dlhej dobe sme o 3:18 prekročili hranice medzi Slovenskou a Českou republikou. O štvrtej sme dorazili na Nivy. Rozlúčili sme sa, totálne zničení a unavení a každý sa vybral svojou cestou.
Čo dodať na záver? Vyčerpávajúci výlet, ale vynikajúci. Celá akcia vo mne zanechala silné dojmy a som strašne rád, že mi okolnosti dovolili zúčastniť sa. Tieto 4 dni asi ťažko prekoná nejaká iná letecká akcia. Od letu Easy Jetom, cez letisko, prevádzku, ťažké mašiny, mesto, hotel až po detaily som všetkým očarený. S chalanmi bolo super, zábava a nové zážitky, na ktoré budeme iste dlho spomínať. A kto vie? Možno sa na toto úžasné miesto ešte niekedy vrátime :) Ďakujem Vám Stanley a Laci :)
by Majky