Diablova biblia 10.11.2007 Tajomstvo Diablovej biblie Pred necelými osemsto rokmi v chudobnom benediktínskom kláštore v Podlažiciach sa objavuje veľmi podivný rukopis. Najväčší aký kedy na svete existoval. Podľa legendy nie je dielom človeka, ale samotného diabla. Jednotlivé verzie sa líšia, ale os príbehu je vždy rovnaká. Akýsi mních sa dopustil ťažkého hriechu a mal byt za to zamurovaný zaživa. Aby sa vyhol trestu, navrhol opátovi, že za jedinú noc vytvorí knihu, akú svet ešte nevidel. Obrovský rukopis, do ktorého okrem iných diel opíše i celé Písmo. Predstavený pokánie prijal. Sľúbil odsúdencovi milosť, ak sa mu do rána podarí skončiť prácu, a nechal mu do cely priniesť všetko potrebné. Mních bol zručný pisár, ale hneď poznal, že precenil svoje sily. Nebesia nemohol prosiť o milosť, spolu veriaci ho predsa poslali na smrť, a tak sa obrátil k peklu. Diabol ako je známe nikdy nespí. Dostavil sa ihneď a dielo dokonal. Za odmenu požadoval tradičný úpis na dušu. A ešte maličkosť. Chcel, aby ho mních do knihy namaľoval. Osmy div Názory odborníkov sa zhodujú: Diablova biblia nemá obdobu. Kodex gigas je najväčšia rukopisná kniha sveta. Je skoro meter vysoká a cez pol metra široká. Má 312 pergamenových fólií, to znamená 624 strán. Váha presahuje 75 kilogramov. Celkom unikátne sú nie len rozmery, ale najmä neobyčajne bohatý obsah. Je to vlastne celá knižnica v jednom zväzku. Súbor stredovekej múdrosti zahŕňa náboženské, historické, filozofické a prírodovedné texty. Už samotný výber a usporiadanie naznačujú určitý zámer. Starý a Nový zákon nie sú radené po sebe, ako by sme očakávali. Všetko ako by bolo podriadené plánu, ktorého zmysel sa nám nedarí odhaliť. Nejasné zostává, prečo taká obrovská kniha vznikla. Listovať veľkými, často tuhými koženými stránkami nie je ľahké. Čítanie horných riadkov vyžaduje hlboký predklon. S knihou sa ťažko manipuluje. Prenášať ju musia dvaja muži. Na predčítavanie mníchom, ktoré bývalo v kláštoroch zvykom, sa určite nehodila. K čomu teda slúžila? Mal to byť veľkolepý hold múdrosti a vzdelanosti? Svojbytný dôkaz neobyčajných schopností pisára? Čo ho ale viedlo k tomu, aby svoje meno zatajil? Alebo je taká ohromná z čisto praktických dôvodov? Nemala jej mohutnosť a pevnosť byť zárukou, že prečká nepoškodená dlhý čas? Ak áno, prečo? Aby navždy zostali uchované vtedajšie vedomosti ľudstva? Alebo mala pretrvať na veky z iného dôvodu? Nie je v nej ukryté posolstvo pre budúcnosť? Proroctvo určené tomu, kto porozumie? Neznámy pisár O autorovi tohto jedinečného diela neexistuje žiadny doklad. Grafológovia priznávajú, že písmo je výnimočne vyrovnané a pozoruhodne rovnaké, ako by jeho pisateľ nikdy nebol hladný a unavený, nesužovalo ho teplo či chlad, neprejavovala sa na ňom choroba alebo staroba. I keď je to prakticky nemožné (prepísanie tak rozsiahleho textu by vyžadovalo minimálne 20 rokov), zdá sa, že celý spis vznikol vo veľmi krátkom časovom limite, ako by bol stvorený v jednom vrcholnom okamžiku, jednej tajuplnej noci. Neviditeľné kúzla Je diablova biblia dielom majstra mágie? Podivné náznaky a záhadné symboly, ktoré tomu nasvedčujú, sú zdanlivo náhodne roztrúsené na jednotlivých stránkach, a stále viac nás vťahujú to temného labyrintu údivu a zmätku. Medzi textami sú zaradené aj zaklínacie formule proti chorobám a rôznym ďalším problémom. zariekanie proti diablovi by sme ale hľadali márne. Samotné umiestnenie zaklínacích formúl je viac než výrečné. Začínajú na zadnej strane listu s namaľovanou postavou diabla a nájdeme ich aj na nasledujúcej strane. Ďalšie tri strany zostali prázdne. Nachádzajú sa na nich síce hnedé stĺpce, ale text chýba. Tvrdí sa, že mníchom – zariekavačom došiel dych. Naozaj? Mrhali by takto pergamenom? Chceli ďalšie zariekavadlá dopísať neskôr? Alebo tam tajné magické formule sú zaznamenané, ale my ich nevidíme? Čo by sme asi videli, keby sme pergamen zľahka nahriali alebo potreli patričným chemickým roztokom? Nie sú tieto nepochopiteľne prázdne strany popísané neviditeľným atramentom, farbou, ktorú za normálnych podmienok nemožno rozpoznať? Tajomné stopy Diablov tieň vrhajú aj početné ďalšie, na prvý pohľad nenápadné a občas i dobre ukryté znaky a symboly. Ako by ich ktosi zámerne roztrúsil po celej knihe pre toho, kto rozumie. Do niekoľkých z mnohých iniciál so špirálovitým motívom je vtesnaná vychrtlá postava démonického zvieraťa pripomínajúceho psa či vlka. Do takého monštra býva vtelený satan v hollywoodskych hororoch. Inde sa plazí netvor s desivou tlamou a krátkymi prednými končatinami. Jeho telo ale nemá nohy, ukončuje ho dlhý hadí chvost. Čo tím autor zamýšľal, sa dá len dohadovať. Bol tento detail prehliadnutý, alebo nikoho z bádateľov neudivuje, že týmito netvormi sa len hemží celostránková iniciála L, ktorou začína Nový zákon? Prečo práve tak je vyzdobené prvé písmeno listiny o rode Ježiša Krista? Drevené dosky, do ktorých je kniha zviazaná, sú potiahnuté belavou kožou. Na ozdobnom kovaní v rohoch vidíme dvoch grifov. Levie telo s krídlami, hlava má orlí zobák. Grif sa objavuje v mnohých starovekých kultúrach. V ranom kresťanstve bol symbolom znovuzrodenia, neskôr ale bol zavrhnutý a predstavovaný ako satanov služobník zvádzajúci na zlé cesty ľudské duše. V jednej starej povesti diabol zapriaha dvojicu grifov do káry pri svojich cestách zo zeme do pekla. Ak je Diablova biblia skutočne plodom mágie, kto vykonal potrebný rituál? Nevieme o nikom, kto by u nás niečo také dokázal na začiatku 13. storočia. Na dobu alchymistov a veľkých zasvätencov zem Koruny českej ešte iba čakali. Uniklo pozornosti historikov nejaké prísne tajné bratstvo či osamelý, ale výnimočný, mág, alebo ide o dielo niekoho zvonku? Prekliata duša? Hostia strnuli úžasom. Na prázdnom stole pred nimi sa objavili plné misy. Ako by ich priniesli neviditeľní sluhovia, vynorili sa neznámo odkiaľ, doslova sa zhmotnili priamo pred očami. Pokrmy prekvapovali rozmanitosťou. Výber surovín a ich úprava dokazovali, že nepochádzajú z rovnakej kuchyne. „Toto jahňacie dnes večeria anglický kráľ, jeleňa si nechal pripraviť panovník Francúzska a rybaciu delikatesu varili pre sultána,“ vysvetľoval hostiteľ. Boli by sa tej rozprávke smiali. Veď či môže byť jedlo vzaté a kúzlom prenesené z tak vzdialených hradov a palácov? Ale na stole ležalo i čerstvé exotické ovocie. Ovocie, ktoré v kraji nerástlo a dlhú plavbu po mori by nevydržalo. A potom vedeli, že pre muža, ktorý ich na hostinu pozval, nie je nič nemožné… Podobné historky sprevádzali Michaela Scota všade, kam sa pohol. Takmer isto boli vymyslené. Mág jeho formátu by len ťažko plytval schopnosťami na bláznivé kúsky pre pobavenie hostí pri večeri. Michael Scot (podľa inej verzie Scott) sa narodil okolo roku 1175 pravdepodobne v Škótsku. Bol vraj Ír. Keď mu ale ponúkli úrad arcibiskupa v Cashelu, odmietol s tvrdením, že nevie írsky. Študoval na univerzitách v Oxforde, Paříži a Bologni. Ovládal radu jazykov vrátane arabčiny, z ktorej prekladal najmä filozofické diela. Preslávil sa ako neobyčajne schopný lekár, matematik, astronóm a astrológ. Veľa cestoval, väčšinou po hlavných centrách vzdelanosti. Stýkal sa s najväčšími učencami svojej doby. Často konzultoval s Leonardom z Pisy. V Oxforde spolupracoval s Rogerom Baconom, ktorého pre neobyčajné schopnosti nazývali Doktor Mirabilis (zázračný doktor). Oboch mužov okrem iného spájala jasnozrivosť, s ktorou až neuveriteľne presne predpovedali budúcnosť. Ťažko posúdiť, kedy ešte šlo o neobyčajne prezieravý úsudok či vnuknutie a kedy už čerpali informácie odinakiaľ. Obaja boli osočovaní z černokňažníctva. Michael Scot zrejme právom. Bol mágom, aký nemal rovného. Cisára Fridricha II., ktorého po celé roky zasväcoval do tajných vied, varoval, že mu hrozí smrť na mieste, v názve ktorého sa objavuje slovo fiore, čo znamená kvetina. Fridrich sa preto po celý život úspešne vyhýbal Florencii, ale veštba došla k naplneniu. Fridrich našiel smrť vo Fiorentine. Scot bol autorom radu vedeckých i magických spisov. Spísal aj knihu zaklínadiel k privolaniu pekelnej moci. S pomocou diabla bol vraj schopný vykonávať veci nevídané. Scotov osud prekypoval tajomnými udalosťami doslova až do poslednej chvíle. Zomrel pri modlitbe v chrámu , kde sa na neho zrútila časť muriva. Potrestali ho tak samotné nebesia za to, že ako dvojitý agent chcel mať prospech z oboch znepriatelených strán? Stalo sa to v roku 1236 na dvore cisára Friedricha II. Nikoho asi neprekvapí, že podľa inej verzie k tragédii došlo v Škótsku, a ďalšia zas tvrdí, že v tej dobe Scot nezomrel vôbec. Nešťastie údajne len predstieral, aby sa mohol ukryť na neznámom mieste. UČENÍK VELKÉHO ČARODEJA Mohol sa náš Veľký Pisár stretnúť s Michaelom Scotom, stať sa jeho učeníkom a ovládnuť taje najvyššej mágie? Túto možnosť nemožno celkom vylúčiť. Scot pobýval na sicílskom dvore Friedricha II. a často cisára sprevádzal i na jeho cestách po Európe. V roku 1212 sa Friedrich II. zastavil v Basilej. Na sklonku septembra tam Přemyslovi Otakarovi I. vystavil Zlatu bulu sicílsku. Přemysl Otakar I. isto prišiel s početnou družinou veľmožov, rytierov a duchovných. Patril k nim i benediktínsky mních, ktorý potom žil v podlažickom kláštore? Zišiel z cesty viery práve v Basileji ovplyvnený fascinujúcim učením Michaela Scota? Zmenil tam svoj osud a rozhodol sa stať adeptom? Pokúsil sa naplniť zakázané túžby? Chcel vziať nebo útokom? Existuje aspoň jedna jediná konkrétna stopa, že veľký čarodej Scot mal v Čechách následníka alebo dokonca u nás sám pobudol? RUKOVAŤ ADEPTA V Univerzitnej knižnici Johna Rylandsa v Manchestery je pod katalógovým číslom MS 105 zaradený tajomný rukopis. Prvých 16 strán vyplňuje neznáme písmo pripomínajúce arabčinu. Obsah ilustrujú záhadné náčrtky. Ďalšie strany tvorí latinský text písaný gotickým typom písma. Nájdeme tu mená duchov, démonov a diablov. Nasledujú inštrukcie týkajúce sa magického kruhu, čarovnej paličky, mitry, habitu, počtu pomocníkov, miesta, času i potrebnej chladnokrvnosti a odvahy. Rukopis je registrovaný pod názvom Magická kniha Michaela Scota. Na jej titulnej strane je latinsky uvedené meno autora a miesto a dátum dokončenia rukopisu: Michael Scot, Praha v Čechách, 12. február 1261. V tej dobe však Scot už údajne nežil. Potvrdzuje sa podozrenie, že svoju smrť len predstieral? Našiel nové útočište v Čechách, alebo je tato magická kniha dielom jeho českého učeníka? Slávnu Diablovu bibliu, ktorú na sklonku 30-ročnej vojny odviezli Švédi ako vojnovú korisť, môžu vidieť obyvatelia a návštevníci Prahy od 19. septembra 2007 až do 6. januára 2008 v Klementine. Kniha bude vystavená vo vitríne v klimatizovanej a kamerami sledovanej trezorovej miestnosti. Súčasne sa na ňu bude môcť pozerať len 10 ľudí maximálne 10 minút. Uvidia len jedinú stranu, tu, na ktorej je vyobrazená polmetrová farebná postava čerta. Návštevníci ale majú možnosť listovať celou knihou v digitálnej podobe na troch počítačoch.