Mágia
Mágia ako taká je už od dávnych dôb zahalená tajomstvom a zdá sa, že ovládať ju môžu len vyvolení. Ale čo je to vlastne mágia? Ak je to schopnosť ovládať realitu (svet) okolo nás a zhmotňovať svoje priania, potom je mágom úplne každý z nás.
V každom z nás sú skryté obrovské sily - hovorí sa, že mozog využívame len z 10%. To, čo dokážu veľkí majstri mágie, môže v podstate zvládnuť každý človek. Niekto sa samozrejme už narodí s talentom a nadaním pre mágiu (ak ti nevadí myšlienka na minulé životy - títo nadaní ľudia mohli už v minulom živote prevádzkovať mágiu a teraz si na to len spomenuli). V každom prípade sa všetko dá naučiť as trochou snahy, vytrvalosti a nadšenie môže byť aj z teba veľký mág alebo čarodejnica :-)
Keď som napísala, že mágom je každý z nás, znamená to, že (často nevedome) vytvárame všetko, čo sa okolo nás deje, čo máme. Bohužiaľ sú z väčšiny ľudí "čierni mágovia" a do svojho života si přičarovávají nešťastnej udalosti, nedostatok peňazí apod Ako je to možné, rozoberú ďalej.
Samozrejme si každý začínajúci mág (čarodejnica) môžu naštudovať veľa rituálov a kúziel. Ja si však myslím, že je oveľa dôležitejšie najprv pochopiť, ako vôbec mágia funguje. Potom budeš presne vedieť, prečo nejaký rituál funguje, alebo naopak prečo nefunguje.
Ako zhmotňovať svoje priania a ovplyvňovať svet okolo seba
Myslím, že tahle oblasť mágie je pre každého najdôležitejšie. Je síce skvelé napr. astrálne cestovať, vyvolávať rôzne duchmi atď, ale podľa môjho si každý z nás bude chcieť pomocou mágie najprv opatriť cennejšie veci (lásku, šťastie, splnenie želania, ...).
Tri najdôležitejšie zložky mágie:
1) Myšlienka
2) Emócie (pocity)
3) Viera
Jednoducho povedané: ak presne vieš, čo chceš, si z toho nadšená a veríš (naozaj), že sa to uskutoční, potom máš vyhraté. Nič viac k mágii nepotrebuješ :-)
Bohužiaľ človek je zložitý tvor a neustále si v niečom odporuje, a preto sa musí mágii učiť :-)
Teraz to teda rozoberieme podrobnejšie.
Myšlienka
Naše myšlienky majú veľkú moc. Sú silou, ktorá dáva mágiu do pohybu. Cieľom mágia je zhmotňovať myšlienky (želanie, plány, ciele, ...).
Dôležité heslo, ktoré je potrebné k úspechu, je: "Viem, čo chcem!"
Dajme tomu, že si niekto želá získať bohatstvo pomocou mágie, robí rôzne rituály a ono stále nič. Potom ho raz napadne zamyslieť sa nad svojím prianím a spísať si všetko, čo si o tom myslia. A zrazu na papieri stojí: Bez práce nie sú koláče. Nemôžem predsa získať peniaze len tak, musím si ich tvrdo zarobiť. Toľko peňazí si nezaslúžim. Prinesie to len problémy, všetci mi budú závidieť, okradnú ma, ... Toľko peňazí ma určite skazia. Peniaze sú zlé, sú koreňom všetkého zla.
Nie je sa čo diviť, že mágia nefunguje, keď má v hlave toľko negatívnych myšlienok a presvedčenia. V skutočnosti peniaze nechce.
Zásada číslo jedna teda znie - ak máš nejaké želanie, cieľ, ktorý chceš pomocou mágie zhmotniť, uskutočniť, najskôr zisti:
· Čo presne si praješ (buď čo najviac konkrétny)
Teda nie len napr. "želám si lásku (partnera)", ale určiť, aký má byť on a váš vzťah.
· Čo si o svojom želaní myslíš.
Najlepšie na papier spísať všetko, čo ťa k tomu napadne. Je dôležité zistiť, aké myšlienky, názory a presvedčenia sa skrývajú v podvedomí.
Ak budú obavy, strach, negatívne názory alebo nerozhodnosť prevažovať, je nutné ich najskôr vyriešiť a odstrániť, inak nebude fungovať ten najlepší rituál (pretože mágia nie je v pomôckach a postupoch, ale v tebe).
Emócie
Emócie (pocity) sú motorom alebo palivom mágie.
Čím viac nadšenie cítiš, čím viac si pre vec zapálená, tým viac energie vzniká a táto energia k tebe priťahuje tvojej želanie.
Je známe, že keď sme do nejakého plánu zapálenie, nezastaví nás žiadne prekážky.
Dôležité pocity pre úspech v mágii sú teda: nadšenie, motivácia, radosť.
Najväčšou prekážkou je strach.
Viera
Uvádzam ju až na treťom mieste, ale je veľmi dôležitá, možno by patrila skôr na miesto prvej :-)
Existujú majstri, ktorí dokážu zo vzduchu zhmotňovať predmety. Ak by si mala 100% vieru, že to je to možné a že to taky dokážeš, bola bys jednou z nich.
Ako som už písala, máme neobmedzené schopnosti, ale bohužiaľ v ne neveríme.
Viera znamená: "mám istotu, že to vyjde" "dokážem to" "mám na to" apod
Pre mágiu je teda dôležité:
veriť svojim schopnostiam
veriť, že je to možné
a často tiež veriť, že si to zaslúžim
Takže žiadne "dúfam", ale "viem" :-)
Samozrejme sa to ľahko povie. Ale aj viera sa dá trénovať - napríklad opakovaním pozitívnych viet a predovšetkým rozvojom sebavedomia (dôverovať sebe a svojim schopnostiam).
Niektorí ľudia využívajú vieru vo "vyššej sily" (Boha / Bohyňu, anjelov, ...). To samozrejme tiež funguje. Keď niekto naozaj verí, že to napr Boh zariadi, tak sa tak stane (nech už to v skutočnosti zariadil skutočne boh, alebo jeho vlastné podvedomie).
Je ale dobré vedieť, že tieto "vyššie sily" sú všade, aj v nás, nie niekde mimo v nebi na obláčiku :-)
Zhrnutie:
3 hesla pre úspešné kúzlenia:
"Viem, čo chcem."
"Som pre to zapálená."
"Verím, že sa to uskutoční."
Prečo sa mi kúzla nedarí? Čo bráni úspešné mágiu?
q Negatívne myšlienky a presvedčenia
Už som o nich písala. Často sa nám želanie nechce splniť alebo rituály nevychádzajú, pretože o tej veci, ktorú chceme, premýšľame negatívne.
Uvediem ešte nejaký príklad. Nejaká čarodejnica bude vykonávať kúzla na lásku, bude chcieť získať chlapca, ktorý sa jej páči. Nebude sa jej ale dariť. To preto, že si v skutočnosti treba myslia niečo ako:
No ja vlastne neviem, či ho chcem ... síce sa mi páči, ale zase je taký a taký a robí tohle a tohle ... čo keď ma to s ním nebude baviť ... rovnako na skutočnú lásku neverím ... chlapci sú potvory ... ešte mi začne zahejbat ...
Veľa negatívnych názorov získavame od ostatných ľudí, od rodičov (tzv. rodinná hesla), z médií atď A často sa nás drží plno rokov ako kliešte, skryto škodí a my o nich pritom ani nevieme.
Dôležité je si je uvedomiť, uznať, že sú k ničomu a "preprogramovať" si mozog na myšlienky, ktoré nám budú pomáhať.
Zvyčajne sa odporúča opakovať si pozitívne vety, najlepšie v stave relaxácie (výborné je to pred spánkom, to na tom potom podvedomie pracuje celú noc). Veľa pomáha predstavivosť.
q Strach
Strach je veľká brzda mágia. Ak máš z veci, ktorú chceš získať, strach, je veľmi pravdepodobné, že neuspěješ.
A taky pozor na opačný účinok. Často sa stáva, že si k sebe přitahuješ to, čoho sa bojíš. Prečo? Keď si to rozebereš: Niekto sa napr bojí, že ho zrazí auto. Takže na to neustále myslia, prehráva si v mysli katastrofické scenáre, už sa vidí v nemocnici. Kedykoľvek na to pomyslí, cíti strach a nervozitu (silná emócie). A potom to postupne podvedome začne veriť, že sa to stane. Splnil všetky podmienky úspešnej mágia, takže nie je divu, že sa to uskutoční (na ceste je nervózny, nesústredený, nevšimne auto). Takhle praktizujeme čiernu mágiu sami na sebe :-(
Liečenie strachu by možno vydalo na pár stránok :-)
Najprv je dobré strach prijať, priznať si ho a preskúmať - existuje špeciálna meditácie, kedy si ho představíš pred sebou, ako vyzerá, a pohovoríš si s ním. Potom ho pomocou predstavivosti a fantázie môžeš liečiť (treba mu posielať svetlo, lásku, ...).
Tiež to chce uvedomiť si, kedy začínaš prehrávať tie katastrofické scenáre, stopnúť to a pustiť tam niečo lepšie.
Ďalšia technika je prehnať strach do extrému, až sa stane smiešny (ak si čítala Harryho Pottera, tak je to pekne opísaný u toho kúzla na Bubák Ridiculus).
Pomáha aj technika, že sa na ten pocit strachu soustředíš - len na neho - nepřemýšlíš okolo, jenom pozoruješ v tele ten pocit. Po chvíli zmizne.
Pre veľký strach a fóbie už je samozřejně vhodné použiť nejakú terapiu.
q Nedôvera v seba
Nedôvera vo svoje schopnosti, vo svoju silu aj úspešne sabotuje magické snahy.
Niekto môže byť talentovaný, nadaný, ale neverí si a jeho schopnosti sa potom nemôžu prejaviť.
Je dôležité vedieť, že mágia vyžaduje aj tréning, cvičenia, pokusy a omyly ... a trpezlivosť. Všetko nemusí ísť hneď. Môže trvať nejakú dobu, než treba odstraníš negatívne myšlienky. Preto je hlúposť cítiť sa hneď neschopné po pár nevydarených pokusoch.
Je teda dôležité pestovať dôveru v seba, svoje schopnosti, svoju intuíciu.
q Pocit, že si to nezaslúžim
Tohle je tiež častá prekážka pre tých, ktorí sa nemajú moc radi. Väčšinou sabotuje želanie lásky alebo bohatstva.
Tu je dôležité pracovať na sebaúcte. Vôbec nie je sebecké mať sa rada na prvom mieste. Ak niekto nemá rád sám seba, ťažko bude schopný mať naozaj rád aj druhé.
Pozor tiež na negatívne opačnej presvedčenie "zaslúžim si to" - na sebetrestání. Tohle často priťahuje nešťastnej udalosti, neúspech apod
Techniky - čo sa hodí vedieť
Vizualizácia (predstavivosť)
Tohle je základná technika nielen pre mágiu. Využíva sa široko v psychológiu a podobných odboroch.
Náš mozog najlepšie pracuje v obrazoch, preto je účinné, keď svoje myšlienky převedeš do obrazov. Čím viac fantázie, tým lepšie.
Keď teda v mágii pracuješ na nejakom prianie, je dobré si jeho vyplnenie čo nejživěji prestavovať. Zapojiť do toho čo najviac zmyslov a pocitov. Predstaviť si, že už danú vec máš - ako vyzerá, čo s ňou robíš, ako sa cítiš, čo hovoríš ty alebo ostatné, ...
To celé je najúčinnejšie vykonávať v relaxáciu alebo, ak už si o tom počula, v stave alfa. Stačí si pustiť príjemnú hudbu, urobiť atmosféru (sviečky, vôňa atď), uvoľniť telo aj myseľ (treba počítať od 7 do 1 a predstavovať si pri tom farby dúhy - od červenej po fialovú) a potom si začať hrať s predstavivosťou. Ako som už skôr písala, pred spaním sú podobné techniky obzvlášť účinné. Mozog na nich pracuje celú noc.
Dôležité pre tyhle postupy (rovnako ako pre pozitívne vety) je použiť prítomnosť - ako že už to máš alebo že už sa to stalo. Nie "niekedy v budúcnosti budem mať" :-) To by si to taky mozog mohol vyložiť ako nikdy.
Vizualizácia ponúka veľké možnosti. Pomocou predstavivosti môžeš aj liečiť na diaľku.
Ak by ťa to zaujímalo viac, určite odporúčam naštudovať si techniky v stave alfa (mozog sa preladí na pomalší frekvencii a je omnoho schopnejší a dokáže aj neuveriteľné veci :-)). Známa je Silvova metóda. Dá sa naučiť iz knižky, ale z vlastnej skúsenosti by som sa priklonila ku kurzu.
Rozvoj intuície
Rozhodne sa oplatí trénovať a zdokonaľovať svoju intuíciu - vnútorný hlas. Pre mágiu (a nielen pre ňu) je to neoceniteľný nástroj.
Takýmito zosilňovačmi alebo anténami intuícia sú potrebné karty, kyvadlo apod Tieto nástroje pomáhajú rozlúštiť, čo nám vnútorný hlas chce povedať - samé o sebe čarovné nie sú. Ten, kto má výborne vyvinutú intuíciu, je vlastne ani nepotrebuje, pretože správne riešenie alebo odpoveď "vie" sám.
Tým ale nechcem povedať, že karty a kyvadla nie sú dôležité - naopak. Málokto má hneď tak dobrú intuíciu, aby sa bez "pomôcok" obišiel. A napríklad karty intuíciu výborne rozvíja.
Čarovanie
Čarodejníctvo je pojem, ktorý mal v rôznych spoločnostiach a dobách rôzne významy. Tieto významy majú spoločné použitie údajných nadprirodzených schopností alebo síl. Naopak rôzny je vzťah k náboženstvu, mágii, etike. Osoba, ktorá čarodejníctvo vykonáva, sa označuje ako čarodejník (čarodejnica) alebo čarodej (čarodejka) (staršie aj kúzelník). Viera v čarodejníctvo je v rozličnej podobe prítomná v mnohých kultúrach, je vlastná zvlášť kultúram indoeurópskym a aj v dnešnej dobe prežíva v primitívnych ale aj vyspelých spoločenstvách.
Len veľmi ťažko sa dá stanoviť obdobie, kedy bol výraz čarodejníctvo použitý prvý raz, takisto kedy sa prvý raz objavujú fenomény, ktoré sú s čarodejníctvom spojené: kúzlenie, domnelé schopnosti lietať, zmluva s temnými silami, často spojená s bizarným sexuálnym chovaním, predstavy blízke halucináciam, náboženské bludy a podobne. Je zároveň veľmi ťažké rozlíšiť, čo sa skutočne týkalo jednotlivo toho ktorého fenoménu a čo je len legendárna interpretácia. Téma čarodejníctvo sa tiež vždy mieša s neoprávneným používaním asociácií, ktoré dodávajú téme atraktivitu, a vlastným myšlienkovým svetom autorov, ktorí sa snažia tému spracovať. Výrazom čarodejníctvo, čarodejník a čarodejnica sa preto nedá systematicky prisudzovať celkom určitý obsah, nemožno o nich hovoriť len ako o psychologickom či religionistickom predmete.
Staroveký Blízky východ a Stredomorie [upraviť]
Viera v nadprirodzeno a účinnosť kúziel bola pevnou súčásťou náhľadu na svet v najstarších civilizáciách. V tomto kontexte bolo kúzlenie samo o sobe eticky neutrálne (kúzla mohli byť dobré aj zlé). Čarodejníctvo potom špecificky znamenalo škodlivé použitie kúziel.
Písomné pramene o čarodejniciach sa vyskytujú v starovekom Sumere, a Egypte. Postup v prípade obvinenia z čarodejníctva obsahuje aj Chammurapiho zákoník.
Existenciu čarodejníctva v antickom Grécku dokladá Homér, dosvedčujú ho aj rímski autori. Podľa týchto prameňov mali čarodejnice možnosť ovplyvňovať živé tvory a niekedy aj neživé veci, často sa im prisuzovali nešťastia, ktorá sa stali nelogicky počas všedného dňa (náhle úmrtia dobytka aj ľudí, požiary, a podobne). V prameňoch nachádzame aj návody, ako čarodejníkov alebo čarodejnice spoznať a ako sa pred nimi (pomocou zariekavania) brániť. V niektorých prípadoch kúzlo škodiace pri čarodejnom použití na ľuďoch, mohlo naopak fungovať proti čarodejníkom.
Mnoho zmienok o čarodejníctve obsahuje tiež biblia, medzi inými napríklad čarodejníctvo v Endore (1 Sam 28), zmienka o čarodejoch v Egypte (Ex 7,11). Biblia sa však stavia voči čarodejníctvu veľmi záporne; ako trest za čarodejníctvo bola v Izraeli stanovená smrť (porovnaj „Čarodejnicu nenecháš nažive“ (Ex 22,17). Hebrejské כּשׁף (kášaf, používať čarodejníctvo)'khasephah“ označuje podľa niektorých moderných lingvistov predovšetkým toho, kto zlovoľne používa zaklínanie na poškodzovanie ľudí.
Čarodejníctvo v kresťanskej Európe
Vzťah k čarodejníctvu v stredovekej Európe úzko súvisel s postojom cirkvi. Čarodejníctvo dostalo iný význam - akékoľvek praktizovanie mágie, kúziel a kontakt s okultnými silami je považovaný za zlý. Z tohto pohľadu potom ustupuje rozdiel medzi čarodejníctvom, mágiou a kúzlením, a obsahuje aj predchádzajúce pohanské praktiky, voči ktorým sa cirkev ohradzovala. Hodnotenie čarodejníctva sa v rôznych obdobiach pohybovalo medzi dvoma odmietavými stanoviskami:
Čarodejníctvo je klam a povera, viera v čarodejníctvo je nekresťanská.
Čarodejníctvo je nebezpečné zlo, proti ktorému je potrebné bojovať.
Cirkevní Otcovia zastávajú názor, že čarodejníctvo je klamom a podvodom, a že meno Ježiša Krista je spoľahlivou obranou proti akémukoľvek čarodejníctvu. Cirkev v staroveku čarodejníctvo odmietala skôr z prvého hľadiska.
V 8. storočí odmietal čarodejníctvo pri svojej misii v Nemecku svätý Bonifác ako nekresťanské. Karol Veľký vyhlásil upaľovanie domnelých čarodejníc za pohanský zvyk a nariadil trestať ich smrťou. Roku 820 lyonský biskup spolu s ďalšími predstaviteľmi cirkvi odmietli presvedčenie, že čarodejnice môžu spôsobovať zlé počasie, lietať alebo meniť tvar.
V nasledujúcich storočiach sa však viera v čarodejníctvo znova začala šíriť. Čarodejníctvo začalo byť spojované v súvislosti s rozmachom dualizmu s protibožskými silami, konkrétnejšie so Satanom. Myšlienkový základ pre niektoré predstavy o čarodejníctve poskytla scholastická filozofia a teológia, v ktorých rámci sa rozvíjala okrem iného angelologia a démonologia. Napríklad Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa theologiae dosvedčuje existenciu čarodejníctva v 13. storočí a konkrétne o údajnej praxi telesného kontaktu s démonmi.
Postupne prevládol názor, že čarodejníctvo je spojené so službou diabolským silám, posadnutosťou diablom, herézou a odmietaním Boha. Cirkev sa obrátile k druhému stanovisku, a čarodejníctvo sa dostalo do záujmu inkvizície.
V dobe neskorého stredoveku, v 15. storočí, vzniká špecifická západná kresťanská povera v čarodejníctvo; kresťanský Východ fenomén čarodejníctva spojený so zmluvou s temnými silami či diablom nepozná. Obraz takejto čarodejnice predstavuje zmes rôznych predstáv, prevzatých zo starších obrazov, medzi ktoré patrí zmluva s diablom, škodiaca mágia, stretnutia čarodejníc, škodlivé kúzla vyvolávajúce nepriazeň počasia, choroby a smrť ľudí či zvierat, ovládanie ľudi, lietanie a podobne. Čarodejnice a čarodeji sú identifikovaní ako kňažky a kňazi (služobníci) Satana, predpokladá sa, že mu slúžia na „čiernych omšiach“ a podobne, a magické sily sú odmenou za túto službu. Z toho vyplýva tiež ich domnelá spojitosť s posadnutosťou, nadľudskými schopnosťami, ktoré vďaka démonom čarodejnica nadobúda, pohlavným stykom s démonmi atď. Utriedenou syntézou týchto predstáv je slávna kniha Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice, 1487), ktorá sa napriek odmietnutiu knihy cirkvou stala veľmi populárnou a podnecovala predstavy o čarodejniciach niekoľko storočí. Čarodejníctvo tiež bolo vďaka tejto knihe stále viac stotožňované so svetom žien.
Hony na čarodejnice
Hlavný článok Čarodejnícké procesy.
Od neskorého stredoveku až do 18. storočia tak v Európe dochádza k silnému boju proti čarodejníctvu, ktorý prerástol do takzvaných čarodejníckych procesov. Trest za čarodejníctvo bol väčšinou smrť, trest smrti bol vykonávaný na základe miestnych pomerov, väčšinou šlo o smrť určenú kacírom (upaľovanie, kameňovanie). Najväčšie prenasledovanie čarodejníc nastalo v Európe v 17. storočí, s nástupom osvietenstva prenasledovanie čarodejnic ustalo (k poslední poprave došlo roku 1792 vo Švajčiarsku).
Prax
Viera v čarodejníctvo obsahuje vieru, že existujú spôsoby, ktorými sa dajú uľahčiť nejaké záležitosti Príklady praktiky:
výroba predmetu symbolizujúceho danú osobu a jeho ovládanie (nie vždy musí mať tento predmet niečo spoločné s ovládanou osobou);
nekromancia alebo využívanie mŕtvych;
démonológia zotročenie démonov;
zaklínačstvo;
zariekavanie;
alchýmia
Použitím niektorého z uvedených postupov či ich kombinácií mág získava zvláštne schopnosti, môže meniť podobu a získavať moc nad svojimi nepriateľmi. Ďalšie charakteristiky mágov sú ovplyvnené miestnymi tradíciami (napríklad lietanie na metle), náboženstvom a obavami ľudí. U čarodejníc sa väčšinou predpokladal neobvykle dlhý život, nikdy nie nesmrteľnosť. Čarodejnice často slúžili temným silám (napríklad diablovi), inokedy ich chovanie bolo motivované vlastným prospechom.
Čarodejníctvo v modernej dobe
Pojem čarodejnice či čarodějníctvo sa dnes dá rozdeliť do štyroch skupín:
príslušníčky náboženstva Wicca, kultového spoločenstva so vzťahom k mytologickým predstavám a k rituálu Veľkej bohyni a Rohatého boha;
okultné čarodejnícke spoločenstvo, v ktorom sú ženy podriadené mužom-mágom;
ženy, ktoré verejne či tajne ponúkajú určitý „sortiment“ služieb (veštenie z kariet, jasnovidectvo, bylinkárstvo, zariekavanie a podobne);
ženy ovplyvnené feminizmom, ktoré v duchovnej súvislosti s dávnym čarodejníctvom vyžadujú svoje právo na sebeurčenie vlastného života a viery; tento kult väčšinou uľpieva na základných prvkoch (voda, oheň, vzduch a zem) a na spolupráci s určitými energiami (veľmi blízke prírodnému náboženstvu.
bojové mágovstvo skladá sa z rôznych techník, ktoré umožňujú jedným dotykom zabiť alebo ochromiť aj oveľa silnejšieho protivníka. Používajú sa zvyčajne s bojovým umením.
Čarodejnictvo v súčasnej literatúre
V novodobej rozprávke a fantasy literatúre sa presadzuje predstava, že čarodejníci a čarodejnice môžu byť zlí aj dobrí a vzájomne spolu bojujú, zaujímavým faktom je, že na túto činnosť (respektíve k víťazstvu) potrebujú z nie vždy celkom pochopiteľných dôvodov obyčajných ľudí, ktorí sa stávajú faktorom, ktorý potom rozhoduje o víťazstve dobra alebo zla. Tento jav možno ešte výraznejšie pozorovať pri PC hrách, pri ktorých sa niekedy objavuje silnejší príbeh, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo je čarodejnica na tej či onej strane.
Čarodejnícke kulty
Existujú aj novodobé čarodejnícke kulty, napríklad wicca. Moderné čarodejnícke spolky považujú čarodejníctvo za najstaršie pranáboženstvo - kult Veľkej bohyne stvoriteľky. Hlavnými znakmi sú zmysel pre harmóniu, spolužitie s prírodou, cit pre prírodu a živly. Čarodejnice väčšinou uctievajú Boha (predtým lovu) aj Bohyňu (predtým plodnosti), prípadne Bohyňu samotnú.
Novodobé čarodejnícke krúžky (coveny) sú vytvárané na spôsob buniek; majú spravidla až 13 členov. Krúžky rovnako ako jednotlivé čarodejnice majú vo vykonávaní svojich rituálov, spevov a zariekavania autonómiu a slobodu. Prijatie do čarodejného kruhu nastáva skrz iniciaciu (zasväcovanie). Krúžky sú vedené kňažkou a kňazom s rovnocenným postavením. Kňažka ani kňaz nie sú vedúcimi v zmysle „big boss“, ich úlohou je skôr usmerňovať energiu pri rituáloch.
Čarodejnícky kalendár má 12-13 mesiacov so sviatkami ako rovnodennosť, slnovrat, štvorročné slávnosti, úplnky, ferálie, luperkálie a podobne. Najvyšší zákon čarodejníckej mágie znie: „Rob, čo chceš, ak to nikomu neškodí.“ To okrem iného znamená, že čarodejka nesmie ovplyvňovať niečiu slobodnú vôľu, teda nevyvoláva u konkrétneho človeka lásku a podobne. Niektoré jednotlivé kvázi čarodejnice ponúkajú prostredníctvom novinovej inzercie svoje služby za honorár – k nim patrí okrem iného číselná lotéria, veštenie z krišťálovej gule, horoskopy, dohadzovanie a zbavovanie sa partnera na diaľku magickými praktikami.